Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 284/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. októbra 2007

predbežne prerokoval sťažnosť J. M., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných

práv podľa a 2, a 2, a 3 a

Slovenskej republiky, práva podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a sťažnosť D. M., maloletej O. M. (...), a maloletého

M. A. M. (...), všetci bytom B., vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa

a 2 a a 2 a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry B.

I v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajskej prokuratúry v B. v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. M., D. M., maloletej O. M. (...), a maloletého M. A. M. (...), o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. septembra

2007 (po doplnení 2. októbra 2007) doručená sťažnosť J. M., B., (ďalej len „sťažovateľ“

a „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 16 ods. 1

a 2, a 2, a 3 a (ďalej len

„ústava“), práva podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a sťažnosť D. M.,

maloletej O. M.(...), a maloletého M. A. M. (...), všetci bytom B., (ďalej len „sťažovatelia“),

vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2 a čl. 19 ods. 1 a

2 a práva podľa dohovoru postupom Okresnej prokuratúry B (ďalej aj

„okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajskej

prokuratúry v B. (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kn

16/07.

Sťažovatelia uviedli, že 1. januára 2007 podali Generálnej prokuratúre Slovenskej

republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) podnet za účelom preskúmania zákonnosti

dobrovoľnej dražby, predmetom ktorej bol rodinný dom v ich vlastníctve a ktorá

sa uskutočnila 11. marca 2005 v čase ich neprítomnosti, keďže od 22. júna 2001

do 13. októbra 2005 sa nachádzali v azylovom konaní vo Š. Sťažovatelia sa domnievali, že

táto dražba bola vykonaná nezákonne, pretože v tom čase už voči nim ako povinným

prebiehalo exekučné konanie. V tejto súvislosti vyslovili názor, že v zmysle zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o dobrovoľných dražbách

a o doplnení o notároch a notárskej

činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o dobrovoľných dražbách“) mal dražobník vzhľadom na prebiehajúce exekučné konanie

upustiť od vykonania dražby.

V sťažnosti ďalej uviedli, že toto ich trestné oznámenie bolo rozhodnutím

vyšetrovateľa odmietnuté. Proti tomuto rozhodnutiu podali sťažnosť, o ktorej rozhodla

prokurátorka Okresnej prokuratúry B. tak, že ju zamietla. Následne podali sťažovatelia

krajskej prokuratúre podnet na preskúmanie zákonnosti postupu vyšetrovateľa a okresnej

prokuratúry. Podľa vyjadrenia sťažovateľov krajský prokurátor vybavil ich podnet

nasledovne: „Keďže obe rozhodnutia, ako vyšetrovateľa, tak aj prokurátorky považujem

za správne, vo veci žiadne opatrenia nekonám a Váš podnet ako nedôvodný odkladám.“

Sťažovatelia v liste označenom „Doplnenie podania k Sťažnosti“, ktorý bol

ústavnému súdu doručený 2. októbra 2007, uviedli, že 27. septembra 2007 prevzali

upovedomenie generálnej prokuratúry č. k. IV/1 Gn 686/07-8 z 21. septembra 2007,

„v ktorom nám bolo oznámené, že prokurátor Generálnej prokuratúry nezistil žiadne

zákonné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu stanoviska oznámeného prokurátorom

Krajskej prokuratúry B. prípisom z 25. júla 2007 sp. zn. “.

Sťažovatelia sa domnievajú, že orgány činné v trestnom konaní „svojimi

rozhodnutiami a postupom zapríčinili nezákonný zásah do obydlia sťažovateľov

a skutočnosť, že rodinný dom sťažovateľov bol ďalej predaný. Sťažovatelia tvrdia,

že prokuratúra SR v zmysle SR nedostatočne ochraňovala práva a zákonom

chránené záujmy fyzických osôb“.

Na podklade uvedeného sťažovatelia vyslovili názor, že postupom a rozhodnutiami

orgánov prokuratúry bolo porušené ich základné právo na súdnu a inú právnu ochranu

podľa , pretože tieto orgány neuznali „vyššiu právnu silu ústavného

zákona podľa čl. 21 ods. (1)..., nad zákonom o dobrovoľných dražbách“. Sťažovatelia

zároveň tvrdili, že uvedeným postupom došlo aj k porušeniu ich práva na ochranu majetku

podľa čl. 1 dodatkového protokolu, a zároveň dodali, že „prepadom do bezdomovstva nám

bolo ako rodine s dvomi maloletými deťmi ubraté právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti

v zmysle ods. (1) a (2) a ods. (1) a (2) SR“. Okrem toho sťažovatelia

tvrdili, že postupom a rozhodnutiami uvedených orgánov štátu bolo porušené aj ich právo

na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru.

Na základe uvedeného sťažovatelia ústavnému súdu navrhli, aby v náleze vyslovil:

„1. Základné právo J. M. na súdnu a inú právu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo na pokojné užívanie svojho majetku podľa dodatkového

protokolu č. 11 série európskych zmlúv č. 9 čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd bolo porušené postupom Okresnej prokuratúry B. a Krajskej

prokuratúry B. tým, že v konaní pod sp. zn. neprijali opatrenia zamerané

na ochranu proti zásahom do nedotknuteľnosti obydlia podľa a 3

Slovenskej republiky.

2. Právo J. M., D. M., O. M., M. A. M. na zachovanie ľudskej dôstojnosti v zmysle

ods. (1) a (2) a ods. (1) a (2) SR a právo na rešpektovanie svojho

obydlia podľa čl. 8 ods. (1) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

porušené bolo. (...)

1. Uznesenie Okresnej prokuratúry v B. č. k. -27 zrušuje a prikazuje jej

prijať opatrenia zamerané na ochranu proti zásahom do nedotknuteľnosti obydlia podľa

a 3 .

2. Rozhodnutie Krajskej prokuratúry v B. o odložení sťažnosti č. k. -10

zrušuje a prikazuje jej prijať opatrenia zamerané na ochranu proti zásahom

do nedotknuteľnosti obydlia podľa a 3 .

3. J. M. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1 000 000 Sk (slovom jeden milión

slovenských korún), D. M. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 750 000 Sk (slovom

sedemstopäťdesiattisíc slovenských korún), O. M. priznáva finančné zadosťučinenie v sume

500 000 Sk (slovom päťstotisíc slovenských korún), M. A. M. priznáva finančné

zadosťučinenie v sume 250 000 Sk (slovom dvestopäťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je

Generálna prokuratúra SR povinná vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. Generálna prokuratúra SR je povinná uhradiť sťažovateľom trovy právneho

zastúpenia v sume 6 296 Sk (slovom šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť slovenských korún)

na účet ich právneho zástupcu (určí súd) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

(...)

J. M. žiada, aby ústavný súd SR vydal príkaz pre Správu katastra ako tretiu osobu,

aby sa zdržala oprávnenia priznaného právoplatným rozhodnutím - zmeny vlastníctva

na základe neplatnej Notárskej zápisnice, ktorá bola dosiahnutá v rozpore s ústavnými

právami sťažovateľa J. M. (...)

1. Prikazuje Správe katastra pre hlavné mesto SR B., aby do listu vlastníctva č. 4052

okresu B., obec: B., katastrálne územie K., parcelné číslo: 1024, zapísala v časti vlastník:

J. M., nar. ... v B.

2. Zakazuje Registru obyvateľstva, Miestny úrad B., previesť zrušenie trvalého

pobytu pre občanov: J. M. nar. ... v B., D. M., nar. ... v P., O. M., nar. ... vo V., M. A. M.,

nar. ... v B.

3. Prikazuje novému nadobúdateľovi rodinného domu v B pánovi C. M. r. C.,

Taliansko, zapísanému v Liste vlastníctva č. 4052, ktorý získal rodinný dom sťažovateľov

kúpnou zmluvou zo dňa 08. 08. 2007, aby sa zdržal užívania rodinného domu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľov prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju

zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.

Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému

či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

Podľa každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,

osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez

súhlasu toho, kto v ňom býva.

Podľa iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom

dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života,

zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného

ohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie

inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to

nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného

a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo

pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného

záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že 1. januára 2007 podali

sťažovatelia generálnej prokuratúre trestné oznámenie na D., a. s., B., a na D. H., P.,

„na prešetrenie skutočnosti okolo dražby nehnuteľnosti, rodinného domu navrhovateľov,

vykonanej v neprítomnosti navrhovateľov dňa 11. 3. 2005, zapísanej v Notárskej zápisnici

N 124/2005, či nedošlo spoločným konaním odporcov k naplneniu znakov spáchania

trestných činov podľa Zneužívanie informácií v obchodnom styku,

§ 238 Porušovanie domovej slobody, § 247 Krádež, § 249 Neoprávnené užívanie cudzej

veci, § 249b Neoprávnený zásah do práva k domu, § 128a machinácie pri verejnej dražbe, §

250 Podvod, a § 259 Duševné utrpenie. Navrhovatelia tvrdia, že de facto, ale aj de iure

došlo zo strany odporcov k nezákonnému vniknutiu do obydlia bez súhlasu toho kto v ňom

býva a následne k scudzeniu majetku hnuteľného a nehnuteľného“.

Po zabezpečení potrebných dôkazných materiálov a po zistení skutkového stavu veci

vyšetrovateľ Ú v B. uznesením sp. zn. ČVS: ORP-234/OEK-B1-2007 Vš z 24. apríla 2007

trestné oznámenie sťažovateľov podľa odmietol,

pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2

. Vyšetrovateľ v uznesení súčasne konštatoval, že okresná prokuratúra

časť trestného oznámenia sťažovateľov odstúpila Okresnej prokuratúre B. na ďalšie

konanie, pričom podaním doručeným okresnej prokuratúre 23. februára 2007 sťažovatelia

rozšírili trestné oznámenie aj o podozrenie zo spáchania trestného činu založenia,

zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1

účinného do 31. decembra 2005.

V uznesení vyšetrovateľ uviedol, že 20. septembra 1990 sťažovateľ uzatvoril

so S., š. p., úverovú zmluvu č. 800235-6 o účelovom úvere pre individuálnych podnikateľov

a zriadení záložného práva na nehnuteľnosť v sume 380 000 Kčs a úverovú zmluvu

č. 800236-9 o účelovom úvere pre individuálnych podnikateľov a zriadení záložného práva

na nehnuteľnosť v sume 600 000 Kčs. Spomínané záložné právo bolo zriadené

k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. 245, katastrálne územie K. V súvislosti

so zistením skutkového stavu vyšetrovateľ konštatoval: „Následne dňa 01. 10. 1992, podľa

informácií z trestného oznámenia, uzatvorila D. M. so S., š. p. úverovú zmluvu č. 78-

800702-1 na krátkodobý prevádzkový úver vo výške 2 300 000 Kčs. Ani jeden z úverov však

zo strany oznamovateľov nebol riadne a včas splatený. V roku 1997 podľa informácií

od oznamovateľov bola na Okresný súd Bratislava I podaná žaloba o neplatnosť úverovej

zmluvy č. 78-800702-1, o ktorej do dnešného dňa nebolo právoplatne rozhodnuté. V

prípade úverových zmlúv č. 800235-6 a č. 800236-9 vydal Krajský súd v Bratislave dňa

14. 09. 1998 pod č. k. -95 rozsudok, v ktorom J. M. uložil povinnosť zaplatiť

istiny vo výške 660 040 Sk a 417 240 Sk s 13% úrokom z omeškania za obdobie

od 17. 1. 1993 do zaplatenia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04. 11. 1998 a

vykonateľnosť dňa 09. 11. 1998“. Pohľadávky, ktoré vznikli S., a. s., ako právnemu

nástupcovi S., š. p., pochádzali z nezaplatenia poskytnutých úverov. Na základe zmluvy o

postúpení pohľadávok z 28. júna 2000 S., a. s., postúpila tieto pohľadávky S., a. s., pričom

21. decembra 2004 pohľadávky vyplývajúce z úverových zmlúv č. 800235-6 a č. 800236-9

postúpila S., a. s., zmluvou na D. H., P. Vo veci úverovej zmluvy č. 800235-6 bolo

na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. J. J. (ďalej len „exekútorský úrad“) začaté

exekučné konanie, ktoré ku dňu rozhodovania vyšetrovateľa nebolo zastavené. Dňa

11. januára 2005 D. H. ako nový záložný veriteľ zaslal exekútorskému úradu vyjadrenie

nesúhlasu s vykonaním exekúcie predajom nehnuteľnosti a 25. januára 2005 podal D., a. s.,

návrh na vykonanie dražby, predmetom ktorej mala byť nehnuteľnosť zapísaná na liste

vlastníctva č. 245, katastrálne územie K., pričom toho istého dňa podpísal s uvedenou

spoločnosťou zmluvu o vykonaní dražby. Podľa vyjadrenia vyšetrovateľa D. H. zároveň

preukázal pravosť, sumu a splatnosť pohľadávky. Následne 11. marca 2005 sa vykonala

dražba nehnuteľnosti vo vlastníctve sťažovateľa, ktorú za sumu 1 800 000 Sk vydražil

samotný D. H. O priebehu dražby bola notárkou JUDr. M. P. spísaná notárska zápisnica sp.

zn. N 124/2005, Nz 10681/2005.

V uznesení vyšetrovateľ uviedol argumenty sťažovateľov, zákonné ustanovenia,

ktorými sa riadil, ako aj odôvodnené závery, ku ktorým dospel. Keďže na základe zisteného

skutkového stavu bol vyšetrovateľ toho názoru, že nedošlo k naplneniu znakov skutkových

podstát označených trestných činov, trestné oznámenie sťažovateľov odmietol.

Proti uzneseniu vyšetrovateľa úradu justičnej a kriminálnej polície podali

sťažovatelia 28. apríla 2007 sťažnosť, o ktorej rozhodla prokurátorka okresnej prokuratúry

uznesením č. k. -27 zo 7. júna 2007 tak, že ju ako nedôvodnú zamietla.

V uznesení prokurátorka okrem iného konštatovala: „Vyšetrovateľ sa vo svojom rozhodnutí

zo 14. 04. 2007 v plnom rozsahu vysporiadal so všetkými skutočnosťami uvádzanými

oznamovateľmi spôsobom, s ktorým sa bez výhrad stotožňujem. Nezistil žiadne také

porušenie , ktoré by odôvodňovalo začatie trestného stíhania, alebo

vyvodzovanie zodpovednosti voči konkrétnemu páchateľovi. Oznamovatelia vo svojej

sťažnosti neuviedli žiadne také nové skutočnosti alebo dôkazy, pre ktoré by potrebné

zrušenie ňou napadnutého uznesenia. Skutočnosti a dôkazy prv uvádzané nie sú

dostatočným podkladom na začatie trestného stíhania pre konkrétny trestný čin.“

Vzhľadom na to, že sťažovatelia neboli spokojní s uznesením okresnej prokuratúry,

29. júna 2007 podali krajskej prokuratúre podnet označený ako „Sťažnosť proti Uzneseniu

č. -27 Okresnej prokuratúry B.“ za účelom preskúmania zákonnosti tohto

rozhodnutia. Na podnet reagoval prokurátor krajskej prokuratúry listom č. k. -10

z 25. júla 2007, v ktorom okrem iného uviedol: „Z obsahu Vášho podania vyplýva, že si

myslíte, že vo veci došlo ku spáchaniu trestného činu. Rozhodnutie vyšetrovateľa, ako aj

prokurátorky je správne. Vyšetrovateľ svoje rozhodnutie podrobne zdôvodnil, pričom s jeho

argumentáciou sa v plnom rozsahu stotožňujem. Vo svojom podaní v podstate opakujete tie

isté argumenty, pre ktoré bolo Vami podané trestné oznámenie a o ktorých vlastne bolo

rozhodnuté vyšetrovateľom, a následne z dôvodu Vami podanej sťažnosti aj prokurátorkou.

Vo svojom podaní neuvádzate žiadne také skutočnosti, pre ktoré by mala byť spochybnená

dražba. Keďže obe rozhodnutia, ako vyšetrovateľa, tak aj prokurátorky považujem

za správne, vo veci žiadne opatrenia nekonám, a Váš podnet ako nedôvodný odkladám.“

Po vyčerpaní podnetu na krajskú prokuratúru podali sťažovatelia 15. augusta 2007

opakovaný podnet (doplnený 20. augusta 2007) generálnej prokuratúre, ktorá na základe

toho preskúmala zákonnosť postupu a uznesenia úradu justičnej a kriminálnej polície, ako aj

zákonnosť postupu a uznesenia okresnej prokuratúry. Prokurátor generálnej prokuratúry

vyjadril svoje stanovisko k nastolenej problematike v liste č. k. IV/1 Gn 686/07-8

z 21. septembra 2007, v ktorom okrem iného uviedol: „Nezistil som však zákonné

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu stanoviska oznámeného Vám prokurátorom

Krajskej prokuratúry B. prípisom z 25. júla 2007 sp. zn. , ktorým bol odložený

Váš podnet z 29. júna 2007. V opakovanom podnete uvádzate v podstate tie isté skutočnosti,

ktoré Vás viedli k podaniu trestného oznámenia a k sťažnosti, resp. podnetom, ktoré boli

v tomto konaní vybavené. Poukazujem na argumenty uvedené v uznesení vyšetrovateľa

a prokurátorky Okresnej prokuratúry B. a stotožňujem sa s nimi ako aj so záverom, že

na základe obsahu Vášho pôvodného podania nie je dôvod na začatie trestného stíhania

alebo na postup podľa ... Čo sa týka príloh opakovaného

podnetu z 15. augusta 2007 označených ako č. 16 až 18, upravil som Krajskú prokuratúru

v B., aby zabezpečila ďalší zákonu zodpovedajúci postup podľa ich obsahu ako o trestných

oznámeniach.“ Prokurátor zároveň poučil sťažovateľov, že ich podnety týkajúce sa danej

veci budú vybavované len v prípade, ak budú obsahovať nové skutočnosti.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia v petite sťažnosti (východisko

pre rozhodnutie ústavného súdu) označili ako porušovateľov ich práv okresnú prokuratúru

a krajskú prokuratúru, aj keď vo zvyšnej časti petitu žiadali, aby ústavný súd prikázal

generálnej prokuratúre zaplatiť im primerané finančné zadosťučinenie a náhradu trov

právneho zastúpenia. Z obsahu sťažnosti, ako aj z jej úvodného textu vyplýva,

že sťažovatelia namietali porušenie uvedených práv aj postupom generálnej prokuratúry

pri vybavení ich opakovaného podnetu. Vzhľadom na to, že sťažovatelia nemajú právneho

zástupcu za účelom svojho zastupovania v konaní pred ústavným súdom, ako aj z dôvodu,

že bolo bez právneho významu ustanoviť im tohto právneho zástupcu, a to s prihliadnutím

na skutočnosť, že už na predbežnom prerokovaní ústavný súd ich sťažnosť odmietol,

ústavný súd nepovažoval za potrebné vyzývať sťažovateľov na doplnenie podania.

Prihliadol teda na celkový obsah sťažnosti a za porušovateľa označených práv sťažovateľov

pokladal aj generálnu prokuratúru.

S prihliadnutím na uvedené ústavný súd sťažnosť v časti, ktorou sťažovatelia

namietali porušenie svojich práv postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.

, odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ďalší opakovaný podnet

v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje

nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet,

v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich

podnetov v tej istej veci.

S prihliadnutím na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že na preskúmanie

zákonnosti postupu a uznesenia okresnej prokuratúry č. k. -27 zo 7. júna 2007

bola v súlade s § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre príslušná krajská prokuratúra

a na preskúmanie zákonnosti vybavenia podnetu krajskou prokuratúrou v konaní vedenom

pod sp. zn. bola podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre príslušná generálna

prokuratúra, ktorá konala na podklade opakovaného podnetu. Je teda nepochybné,

že pred právomocou ústavného súdu tu stále existoval orgán verejnej moci, ktorý bol podľa

zákona príslušný preskúmať postup uvedených orgánov prokuratúry.

Pri prerokovaní tejto časti sťažnosti ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity

svojho konania o sťažnostiach namietajúcich porušenie základných práv alebo slobôd

sťažovateľov, v dôsledku ktorého je o nich ústavný súd oprávnený konať len vtedy, keď

sťažovatelia nemajú k dispozícii účinný právny prostriedok nápravy pred iným orgánom

štátu. Ústavný súd už predtým rozhodol, že nemá právomoc konať o návrhu fyzickej osoby

na vyslovenie porušenia jej základných práv, ak im poskytuje ochranu právny poriadok

použitím opravného alebo iného právneho prostriedku pred iným orgánom verejnej moci

(obdobne napr. , , ). Zistené skutočnosti viedli ústavný

súd k záveru, že sťažnosť v tejto časti je potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci

na jej prerokovanie.

Zvyšnú časť sťažnosti, ktorou sťažovatelia namietali porušenie svojich práv

postupom a listom generálnej prokuratúry č. k. IV/1 Gn 686/07-8 z 21. septembra 2007,

ústavný súd odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. , , ,

).

Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že obsah práva na súdnu a inú právnu

ochranu uvedený v nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť

v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom

upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie

súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného

práva na súdnu alebo inú právnu ochranu (napr. , ).

Z vyplýva, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom aj trestnoprávnej ochrany svojho konkrétneho práva u orgánov činných

v trestnom konaní (obdobne napr. , ).

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštatoval, že právo fyzickej

osoby na začatie trestného konania voči označenej osobe na základe podaného trestného

oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy a ani

ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd (napr. ,

).

Z v rámci práva na inú právnu ochranu sťažovateľom vyplýva

aj právo na trestnoprávnu ochranu. Jeho obsahom je oprávnenie, aby sa orgány činné

v trestnom konaní ich trestným oznámením, resp. inými podaniami náležite zaoberali.

Porušiť toto právo by mohli napr. vtedy, keby podania sťažovateľov ignorovali alebo

nevenovali im pozornosť zodpovedajúcu ich povinnostiam. Keďže orgány činné v trestnom

konaní venovali podaniam sťažovateľov primeranú pozornosť, nezasiahli negatívne

do podstaty ich práva, nezmarili jeho zmysel, a preto ho ani nemohli porušiť

().

Ústavný súd konštatuje, že generálna prokuratúra pri vybavovaní opakovaného

podnetu sťažovateľov postupovala v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona

o prokuratúre. Je nepochybné, že sa ich podnetom zaoberala, pričom svoj názor

na nastolený problém zaujala v liste č. k. IV/1 Gn 686/07-8 z 21. septembra 2007. To, že

po posúdení všetkých okolností prípadu generálna prokuratúra dospela k inému záveru,

a tým sa odchýlila od očakávaní a predstáv sťažovateľov, ešte neznamená, že došlo

k porušeniu základného práva podľa .

V nadväznosti na tento záver ústavný súd odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť aj tú

časť sťažnosti, ktorou sťažovatelia namietali porušenie základných práv podľa čl. 16 ods. 1

a 2, a 2 a a 3 , práva podľa dohovoru a práva

podľa čl. 1 dodatkového protokolu, pretože absencia porušenia ústavnoprávnych princípov

vylučuje založenie sekundárnej zodpovednosti orgánu verejnej moci za porušenie práv

sťažovateľov hmotnoprávneho charakteru (obdobne napr. , ).

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľov, ako aj ich žiadosťou o ustanovenie

právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. októbra 2007