Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 18 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (23)III. ÚS 284/07
PDF · 238.67 KB
No categories available
III. ÚS 284/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. októbra 2007
predbežne prerokoval sťažnosť J. M., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných
práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 21 ods. 1 a 3 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, práva podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a sťažnosť D. M., maloletej O. M. (...), a maloletého
M. A. M. (...), všetci bytom B., vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa
čl. 16 ods. 1 a 2 a čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 8 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry B.
I v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pn 58/07 a postupom Krajskej prokuratúry v B. v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 Kn 16/07 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. M., D. M., maloletej O. M. (...), a maloletého M. A. M. (...), o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. septembra
2007 (po doplnení 2. októbra 2007) doručená sťažnosť J. M., B., (ďalej len „sťažovateľ“
a „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 16 ods. 1
a 2, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 21 ods. 1 a 3 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“), práva podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a sťažnosť D. M.,
maloletej O. M.(...), a maloletého M. A. M. (...), všetci bytom B., (ďalej len „sťažovatelia“),
vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2 a čl. 19 ods. 1 a
2 ústavy a práva podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru postupom Okresnej prokuratúry B (ďalej aj
„okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pn 58/07 a postupom Krajskej
prokuratúry v B. (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kn
16/07.
Sťažovatelia uviedli, že 1. januára 2007 podali Generálnej prokuratúre Slovenskej
republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) podnet za účelom preskúmania zákonnosti
dobrovoľnej dražby, predmetom ktorej bol rodinný dom v ich vlastníctve a ktorá
sa uskutočnila 11. marca 2005 v čase ich neprítomnosti, keďže od 22. júna 2001
do 13. októbra 2005 sa nachádzali v azylovom konaní vo Š. Sťažovatelia sa domnievali, že
táto dražba bola vykonaná nezákonne, pretože v tom čase už voči nim ako povinným
prebiehalo exekučné konanie. V tejto súvislosti vyslovili názor, že v zmysle zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách
a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej
činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o dobrovoľných dražbách“) mal dražobník vzhľadom na prebiehajúce exekučné konanie
upustiť od vykonania dražby.
V sťažnosti ďalej uviedli, že toto ich trestné oznámenie bolo rozhodnutím
vyšetrovateľa odmietnuté. Proti tomuto rozhodnutiu podali sťažnosť, o ktorej rozhodla
prokurátorka Okresnej prokuratúry B. tak, že ju zamietla. Následne podali sťažovatelia
krajskej prokuratúre podnet na preskúmanie zákonnosti postupu vyšetrovateľa a okresnej
prokuratúry. Podľa vyjadrenia sťažovateľov krajský prokurátor vybavil ich podnet
nasledovne: „Keďže obe rozhodnutia, ako vyšetrovateľa, tak aj prokurátorky považujem
za správne, vo veci žiadne opatrenia nekonám a Váš podnet ako nedôvodný odkladám.“
Sťažovatelia v liste označenom „Doplnenie podania k Sťažnosti“, ktorý bol
ústavnému súdu doručený 2. októbra 2007, uviedli, že 27. septembra 2007 prevzali
upovedomenie generálnej prokuratúry č. k. IV/1 Gn 686/07-8 z 21. septembra 2007,
„v ktorom nám bolo oznámené, že prokurátor Generálnej prokuratúry nezistil žiadne
zákonné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu stanoviska oznámeného prokurátorom
Krajskej prokuratúry B. prípisom z 25. júla 2007 sp. zn. 1 Kn 16/07“.
Sťažovatelia sa domnievajú, že orgány činné v trestnom konaní „svojimi
rozhodnutiami a postupom zapríčinili nezákonný zásah do obydlia sťažovateľov
a skutočnosť, že rodinný dom sťažovateľov bol ďalej predaný. Sťažovatelia tvrdia,
že prokuratúra SR v zmysle čl. 149 Ústavy SR nedostatočne ochraňovala práva a zákonom
chránené záujmy fyzických osôb“.
Na podklade uvedeného sťažovatelia vyslovili názor, že postupom a rozhodnutiami
orgánov prokuratúry bolo porušené ich základné právo na súdnu a inú právnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, pretože tieto orgány neuznali „vyššiu právnu silu ústavného
zákona podľa čl. 21 ods. (1)..., nad zákonom o dobrovoľných dražbách“. Sťažovatelia
zároveň tvrdili, že uvedeným postupom došlo aj k porušeniu ich práva na ochranu majetku
podľa čl. 1 dodatkového protokolu, a zároveň dodali, že „prepadom do bezdomovstva nám
bolo ako rodine s dvomi maloletými deťmi ubraté právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti
v zmysle čl. 16 ods. (1) a (2) a čl. 19 ods. (1) a (2) Ústavy SR“. Okrem toho sťažovatelia
tvrdili, že postupom a rozhodnutiami uvedených orgánov štátu bolo porušené aj ich právo
na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru.
Na základe uvedeného sťažovatelia ústavnému súdu navrhli, aby v náleze vyslovil:
„1. Základné právo J. M. na súdnu a inú právu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na pokojné užívanie svojho majetku podľa dodatkového
protokolu č. 11 série európskych zmlúv č. 9 čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd bolo porušené postupom Okresnej prokuratúry B. a Krajskej
prokuratúry B. tým, že v konaní pod sp. zn. 1 Pn 58/07 neprijali opatrenia zamerané
na ochranu proti zásahom do nedotknuteľnosti obydlia podľa čl. 21 ods. 1 a 3 Ústavy
Slovenskej republiky.
2. Právo J. M., D. M., O. M., M. A. M. na zachovanie ľudskej dôstojnosti v zmysle
čl. 16 ods. (1) a (2) a čl. 19 ods. (1) a (2) Ústavy SR a právo na rešpektovanie svojho
obydlia podľa čl. 8 ods. (1) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
porušené bolo. (...)
1. Uznesenie Okresnej prokuratúry v B. č. k. 1 Pn 58/07-27 zrušuje a prikazuje jej
prijať opatrenia zamerané na ochranu proti zásahom do nedotknuteľnosti obydlia podľa
čl. 21 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Rozhodnutie Krajskej prokuratúry v B. o odložení sťažnosti č. k. 1 Kn 16/07-10
zrušuje a prikazuje jej prijať opatrenia zamerané na ochranu proti zásahom
do nedotknuteľnosti obydlia podľa čl. 21 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky.
3. J. M. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1 000 000 Sk (slovom jeden milión
slovenských korún), D. M. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 750 000 Sk (slovom
sedemstopäťdesiattisíc slovenských korún), O. M. priznáva finančné zadosťučinenie v sume
500 000 Sk (slovom päťstotisíc slovenských korún), M. A. M. priznáva finančné
zadosťučinenie v sume 250 000 Sk (slovom dvestopäťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je
Generálna prokuratúra SR povinná vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
4. Generálna prokuratúra SR je povinná uhradiť sťažovateľom trovy právneho
zastúpenia v sume 6 296 Sk (slovom šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť slovenských korún)
na účet ich právneho zástupcu (určí súd) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
(...)
J. M. žiada, aby ústavný súd SR vydal príkaz pre Správu katastra ako tretiu osobu,
aby sa zdržala oprávnenia priznaného právoplatným rozhodnutím - zmeny vlastníctva
na základe neplatnej Notárskej zápisnice, ktorá bola dosiahnutá v rozpore s ústavnými
právami sťažovateľa J. M. (...)
1. Prikazuje Správe katastra pre hlavné mesto SR B., aby do listu vlastníctva č. 4052
okresu B., obec: B., katastrálne územie K., parcelné číslo: 1024, zapísala v časti vlastník:
J. M., nar. ... v B.
2. Zakazuje Registru obyvateľstva, Miestny úrad B., previesť zrušenie trvalého
pobytu pre občanov: J. M. nar. ... v B., D. M., nar. ... v P., O. M., nar. ... vo V., M. A. M.,
nar. ... v B.
3. Prikazuje novému nadobúdateľovi rodinného domu v B pánovi C. M. r. C.,
Taliansko, zapísanému v Liste vlastníctva č. 4052, ktorý získal rodinný dom sťažovateľov
kúpnou zmluvou zo dňa 08. 08. 2007, aby sa zdržal užívania rodinného domu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) sťažnosť sťažovateľov prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju
zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa čl. 16 ods. 1 ústavy nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.
Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa čl. 16 ods. 2 ústavy nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému
či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
Podľa čl. 19 ods. 1 ústavy každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
Podľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.
Podľa čl. 21 ods. 1 ústavy obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez
súhlasu toho, kto v ňom býva.
Podľa čl. 21 ods. 3 ústavy iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom
dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života,
zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného
ohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie
inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to
nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného
a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo
pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného
záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.
Z obsahu sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že 1. januára 2007 podali
sťažovatelia generálnej prokuratúre trestné oznámenie na D., a. s., B., a na D. H., P.,
„na prešetrenie skutočnosti okolo dražby nehnuteľnosti, rodinného domu navrhovateľov,
vykonanej v neprítomnosti navrhovateľov dňa 11. 3. 2005, zapísanej v Notárskej zápisnici
N 124/2005, či nedošlo spoločným konaním odporcov k naplneniu znakov spáchania
trestných činov podľa Trestného zákona § 128 Zneužívanie informácií v obchodnom styku,
§ 238 Porušovanie domovej slobody, § 247 Krádež, § 249 Neoprávnené užívanie cudzej
veci, § 249b Neoprávnený zásah do práva k domu, § 128a machinácie pri verejnej dražbe, §
250 Podvod, a § 259 Duševné utrpenie. Navrhovatelia tvrdia, že de facto, ale aj de iure
došlo zo strany odporcov k nezákonnému vniknutiu do obydlia bez súhlasu toho kto v ňom
býva a následne k scudzeniu majetku hnuteľného a nehnuteľného“.
Po zabezpečení potrebných dôkazných materiálov a po zistení skutkového stavu veci
vyšetrovateľ Ú v B. uznesením sp. zn. ČVS: ORP-234/OEK-B1-2007 Vš z 24. apríla 2007
trestné oznámenie sťažovateľov podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odmietol,
pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2
Trestného poriadku. Vyšetrovateľ v uznesení súčasne konštatoval, že okresná prokuratúra
časť trestného oznámenia sťažovateľov odstúpila Okresnej prokuratúre B. na ďalšie
konanie, pričom podaním doručeným okresnej prokuratúre 23. februára 2007 sťažovatelia
rozšírili trestné oznámenie aj o podozrenie zo spáchania trestného činu založenia,
zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1
Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005.
V uznesení vyšetrovateľ uviedol, že 20. septembra 1990 sťažovateľ uzatvoril
so S., š. p., úverovú zmluvu č. 800235-6 o účelovom úvere pre individuálnych podnikateľov
a zriadení záložného práva na nehnuteľnosť v sume 380 000 Kčs a úverovú zmluvu
č. 800236-9 o účelovom úvere pre individuálnych podnikateľov a zriadení záložného práva
na nehnuteľnosť v sume 600 000 Kčs. Spomínané záložné právo bolo zriadené
k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. 245, katastrálne územie K. V súvislosti
so zistením skutkového stavu vyšetrovateľ konštatoval: „Následne dňa 01. 10. 1992, podľa
informácií z trestného oznámenia, uzatvorila D. M. so S., š. p. úverovú zmluvu č. 78-
800702-1 na krátkodobý prevádzkový úver vo výške 2 300 000 Kčs. Ani jeden z úverov však
zo strany oznamovateľov nebol riadne a včas splatený. V roku 1997 podľa informácií
od oznamovateľov bola na Okresný súd Bratislava I podaná žaloba o neplatnosť úverovej
zmluvy č. 78-800702-1, o ktorej do dnešného dňa nebolo právoplatne rozhodnuté. V
prípade úverových zmlúv č. 800235-6 a č. 800236-9 vydal Krajský súd v Bratislave dňa
14. 09. 1998 pod č. k. 30 Cb 868/93-95 rozsudok, v ktorom J. M. uložil povinnosť zaplatiť
istiny vo výške 660 040 Sk a 417 240 Sk s 13% úrokom z omeškania za obdobie
od 17. 1. 1993 do zaplatenia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04. 11. 1998 a
vykonateľnosť dňa 09. 11. 1998“. Pohľadávky, ktoré vznikli S., a. s., ako právnemu
nástupcovi S., š. p., pochádzali z nezaplatenia poskytnutých úverov. Na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok z 28. júna 2000 S., a. s., postúpila tieto pohľadávky S., a. s., pričom
21. decembra 2004 pohľadávky vyplývajúce z úverových zmlúv č. 800235-6 a č. 800236-9
postúpila S., a. s., zmluvou na D. H., P. Vo veci úverovej zmluvy č. 800235-6 bolo
na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. J. J. (ďalej len „exekútorský úrad“) začaté
exekučné konanie, ktoré ku dňu rozhodovania vyšetrovateľa nebolo zastavené. Dňa
11. januára 2005 D. H. ako nový záložný veriteľ zaslal exekútorskému úradu vyjadrenie
nesúhlasu s vykonaním exekúcie predajom nehnuteľnosti a 25. januára 2005 podal D., a. s.,
návrh na vykonanie dražby, predmetom ktorej mala byť nehnuteľnosť zapísaná na liste
vlastníctva č. 245, katastrálne územie K., pričom toho istého dňa podpísal s uvedenou
spoločnosťou zmluvu o vykonaní dražby. Podľa vyjadrenia vyšetrovateľa D. H. zároveň
preukázal pravosť, sumu a splatnosť pohľadávky. Následne 11. marca 2005 sa vykonala
dražba nehnuteľnosti vo vlastníctve sťažovateľa, ktorú za sumu 1 800 000 Sk vydražil
samotný D. H. O priebehu dražby bola notárkou JUDr. M. P. spísaná notárska zápisnica sp.
zn. N 124/2005, Nz 10681/2005.
V uznesení vyšetrovateľ uviedol argumenty sťažovateľov, zákonné ustanovenia,
ktorými sa riadil, ako aj odôvodnené závery, ku ktorým dospel. Keďže na základe zisteného
skutkového stavu bol vyšetrovateľ toho názoru, že nedošlo k naplneniu znakov skutkových
podstát označených trestných činov, trestné oznámenie sťažovateľov odmietol.
Proti uzneseniu vyšetrovateľa úradu justičnej a kriminálnej polície podali
sťažovatelia 28. apríla 2007 sťažnosť, o ktorej rozhodla prokurátorka okresnej prokuratúry
uznesením č. k. 1 Pn 58/07-27 zo 7. júna 2007 tak, že ju ako nedôvodnú zamietla.
V uznesení prokurátorka okrem iného konštatovala: „Vyšetrovateľ sa vo svojom rozhodnutí
zo 14. 04. 2007 v plnom rozsahu vysporiadal so všetkými skutočnosťami uvádzanými
oznamovateľmi spôsobom, s ktorým sa bez výhrad stotožňujem. Nezistil žiadne také
porušenie Trestného zákona, ktoré by odôvodňovalo začatie trestného stíhania, alebo
vyvodzovanie zodpovednosti voči konkrétnemu páchateľovi. Oznamovatelia vo svojej
sťažnosti neuviedli žiadne také nové skutočnosti alebo dôkazy, pre ktoré by potrebné
zrušenie ňou napadnutého uznesenia. Skutočnosti a dôkazy prv uvádzané nie sú
dostatočným podkladom na začatie trestného stíhania pre konkrétny trestný čin.“
Vzhľadom na to, že sťažovatelia neboli spokojní s uznesením okresnej prokuratúry,
29. júna 2007 podali krajskej prokuratúre podnet označený ako „Sťažnosť proti Uzneseniu
č. 1 Pn 58/07-27 Okresnej prokuratúry B.“ za účelom preskúmania zákonnosti tohto
rozhodnutia. Na podnet reagoval prokurátor krajskej prokuratúry listom č. k. 1 Kn 16/07-10
z 25. júla 2007, v ktorom okrem iného uviedol: „Z obsahu Vášho podania vyplýva, že si
myslíte, že vo veci došlo ku spáchaniu trestného činu. Rozhodnutie vyšetrovateľa, ako aj
prokurátorky je správne. Vyšetrovateľ svoje rozhodnutie podrobne zdôvodnil, pričom s jeho
argumentáciou sa v plnom rozsahu stotožňujem. Vo svojom podaní v podstate opakujete tie
isté argumenty, pre ktoré bolo Vami podané trestné oznámenie a o ktorých vlastne bolo
rozhodnuté vyšetrovateľom, a následne z dôvodu Vami podanej sťažnosti aj prokurátorkou.
Vo svojom podaní neuvádzate žiadne také skutočnosti, pre ktoré by mala byť spochybnená
dražba. Keďže obe rozhodnutia, ako vyšetrovateľa, tak aj prokurátorky považujem
za správne, vo veci žiadne opatrenia nekonám, a Váš podnet ako nedôvodný odkladám.“
Po vyčerpaní podnetu na krajskú prokuratúru podali sťažovatelia 15. augusta 2007
opakovaný podnet (doplnený 20. augusta 2007) generálnej prokuratúre, ktorá na základe
toho preskúmala zákonnosť postupu a uznesenia úradu justičnej a kriminálnej polície, ako aj
zákonnosť postupu a uznesenia okresnej prokuratúry. Prokurátor generálnej prokuratúry
vyjadril svoje stanovisko k nastolenej problematike v liste č. k. IV/1 Gn 686/07-8
z 21. septembra 2007, v ktorom okrem iného uviedol: „Nezistil som však zákonné
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu stanoviska oznámeného Vám prokurátorom
Krajskej prokuratúry B. prípisom z 25. júla 2007 sp. zn. 1 Kn 16/07, ktorým bol odložený
Váš podnet z 29. júna 2007. V opakovanom podnete uvádzate v podstate tie isté skutočnosti,
ktoré Vás viedli k podaniu trestného oznámenia a k sťažnosti, resp. podnetom, ktoré boli
v tomto konaní vybavené. Poukazujem na argumenty uvedené v uznesení vyšetrovateľa
a prokurátorky Okresnej prokuratúry B. a stotožňujem sa s nimi ako aj so záverom, že
na základe obsahu Vášho pôvodného podania nie je dôvod na začatie trestného stíhania
alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku... Čo sa týka príloh opakovaného
podnetu z 15. augusta 2007 označených ako č. 16 až 18, upravil som Krajskú prokuratúru
v B., aby zabezpečila ďalší zákonu zodpovedajúci postup podľa ich obsahu ako o trestných
oznámeniach.“ Prokurátor zároveň poučil sťažovateľov, že ich podnety týkajúce sa danej
veci budú vybavované len v prípade, ak budú obsahovať nové skutočnosti.
Ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia v petite sťažnosti (východisko
pre rozhodnutie ústavného súdu) označili ako porušovateľov ich práv okresnú prokuratúru
a krajskú prokuratúru, aj keď vo zvyšnej časti petitu žiadali, aby ústavný súd prikázal
generálnej prokuratúre zaplatiť im primerané finančné zadosťučinenie a náhradu trov
právneho zastúpenia. Z obsahu sťažnosti, ako aj z jej úvodného textu vyplýva,
že sťažovatelia namietali porušenie uvedených práv aj postupom generálnej prokuratúry
pri vybavení ich opakovaného podnetu. Vzhľadom na to, že sťažovatelia nemajú právneho
zástupcu za účelom svojho zastupovania v konaní pred ústavným súdom, ako aj z dôvodu,
že bolo bez právneho významu ustanoviť im tohto právneho zástupcu, a to s prihliadnutím
na skutočnosť, že už na predbežnom prerokovaní ústavný súd ich sťažnosť odmietol,
ústavný súd nepovažoval za potrebné vyzývať sťažovateľov na doplnenie podania.
Prihliadol teda na celkový obsah sťažnosti a za porušovateľa označených práv sťažovateľov
pokladal aj generálnu prokuratúru.
S prihliadnutím na uvedené ústavný súd sťažnosť v časti, ktorou sťažovatelia
namietali porušenie svojich práv postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom
pod sp. zn. 1 Pn 58/07 a postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.
1 Kn 16/07, odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ďalší opakovaný podnet
v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje
nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet,
v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich
podnetov v tej istej veci.
S prihliadnutím na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že na preskúmanie
zákonnosti postupu a uznesenia okresnej prokuratúry č. k. 1 Pn 58/07-27 zo 7. júna 2007
bola v súlade s § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre príslušná krajská prokuratúra
a na preskúmanie zákonnosti vybavenia podnetu krajskou prokuratúrou v konaní vedenom
pod sp. zn. 1 Kn 16/07 bola podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre príslušná generálna
prokuratúra, ktorá konala na podklade opakovaného podnetu. Je teda nepochybné,
že pred právomocou ústavného súdu tu stále existoval orgán verejnej moci, ktorý bol podľa
zákona príslušný preskúmať postup uvedených orgánov prokuratúry.
Pri prerokovaní tejto časti sťažnosti ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity
svojho konania o sťažnostiach namietajúcich porušenie základných práv alebo slobôd
sťažovateľov, v dôsledku ktorého je o nich ústavný súd oprávnený konať len vtedy, keď
sťažovatelia nemajú k dispozícii účinný právny prostriedok nápravy pred iným orgánom
štátu. Ústavný súd už predtým rozhodol, že nemá právomoc konať o návrhu fyzickej osoby
na vyslovenie porušenia jej základných práv, ak im poskytuje ochranu právny poriadok
použitím opravného alebo iného právneho prostriedku pred iným orgánom verejnej moci
(obdobne napr. I. ÚS 1/97, II. ÚS 250/03, III. ÚS 51/07). Zistené skutočnosti viedli ústavný
súd k záveru, že sťažnosť v tejto časti je potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci
na jej prerokovanie.
Zvyšnú časť sťažnosti, ktorou sťažovatelia namietali porušenie svojich práv
postupom a listom generálnej prokuratúry č. k. IV/1 Gn 686/07-8 z 21. septembra 2007,
ústavný súd odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu
pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom
do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí
relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť
sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06,
Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že obsah práva na súdnu a inú právnu
ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom
upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie
súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného
práva na súdnu alebo inú právnu ochranu (napr. III. ÚS 45/03, III. ÚS 324/05).
Z čl. 46 ods. 1 ústavy vyplýva, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom aj trestnoprávnej ochrany svojho konkrétneho práva u orgánov činných
v trestnom konaní (obdobne napr. III. ÚS 58/00, III. ÚS 45/03).
Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštatoval, že právo fyzickej
osoby na začatie trestného konania voči označenej osobe na základe podaného trestného
oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy ústavy a ani
ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd (napr. II. ÚS 42/00,
Z čl. 46 ods. 1 ústavy v rámci práva na inú právnu ochranu sťažovateľom vyplýva
aj právo na trestnoprávnu ochranu. Jeho obsahom je oprávnenie, aby sa orgány činné
v trestnom konaní ich trestným oznámením, resp. inými podaniami náležite zaoberali.
Porušiť toto právo by mohli napr. vtedy, keby podania sťažovateľov ignorovali alebo
nevenovali im pozornosť zodpovedajúcu ich povinnostiam. Keďže orgány činné v trestnom
konaní venovali podaniam sťažovateľov primeranú pozornosť, nezasiahli negatívne
do podstaty ich práva, nezmarili jeho zmysel, a preto ho ani nemohli porušiť
Ústavný súd konštatuje, že generálna prokuratúra pri vybavovaní opakovaného
podnetu sťažovateľov postupovala v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona
o prokuratúre. Je nepochybné, že sa ich podnetom zaoberala, pričom svoj názor
na nastolený problém zaujala v liste č. k. IV/1 Gn 686/07-8 z 21. septembra 2007. To, že
po posúdení všetkých okolností prípadu generálna prokuratúra dospela k inému záveru,
a tým sa odchýlila od očakávaní a predstáv sťažovateľov, ešte neznamená, že došlo
k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
V nadväznosti na tento záver ústavný súd odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť aj tú
časť sťažnosti, ktorou sťažovatelia namietali porušenie základných práv podľa čl. 16 ods. 1
a 2, čl. 19 ods. 1 a 2 a čl. 21 ods. 1 a 3 ústavy, práva podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru a práva
podľa čl. 1 dodatkového protokolu, pretože absencia porušenia ústavnoprávnych princípov
vylučuje založenie sekundárnej zodpovednosti orgánu verejnej moci za porušenie práv
sťažovateľov hmotnoprávneho charakteru (obdobne napr. IV. ÚS 116/05, III. ÚS 218/07).
Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu
zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľov, ako aj ich žiadosťou o ustanovenie
právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. októbra 2007