Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 680/2014
PDF · 197.16 KB
No categories available
I. ÚS 680/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu
12. novembra 2014 predbežne prerokoval sťažnosť P. M. - WMP, , zastúpeného advokátom
JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, Mateja Bela 78, Žilina, vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva podľa čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom a uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej
polície, oddelenia ekonomickej kriminality Žilina ČVS: ORP-54/3-OEK-ZA-2013 z 21.
októbra 2013 a postupom a uznesením Okresnej prokuratúry Žilina č. k. 2 Pv 262/13/5511-
13 z 10. februára 2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť P. M. - WMP o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
11. apríla 2014 doručená sťažnosť P. M. - WMP, (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného
advokátom JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, ktorou namieta porušenie svojho základného
práva podľa čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“), čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom a uznesením Okresného
riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície, oddelenia ekonomickej
kriminality Žilina (ďalej len „okresné riaditeľstvo Policajného zboru“) ČVS: ORP-54/3-
OEK-ZA-2013 z 21. októbra 2013 (ďalej aj „uznesenie okresného riaditeľstva Policajného
zboru“) a postupom a uznesením Okresnej prokuratúry Žilina (ďalej len „okresná
prokuratúra“) č. k. 2 Pv 262/13/5511-13 z 10. februára 2014 (ďalej aj „uznesenie okresnej
prokuratúry“, spolu aj „napadnuté uznesenia“).
2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ ako
poškodený podal 3. januára 2013 na okresnej prokuratúre podanie označené ako
«„Trestné oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich, že M. L., narodený..., bytom...
spácha trestný čin“ zo dňa 27. 12. 2012», ktoré bolo postúpené na vybavenie okresnému
riaditeľstvu Policajného zboru. Vyšetrovateľ okresného riaditeľstva Policajného zboru začal
vo veci trestné stíhanie pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 a 2 Trestného zákona
a uznesením okresného riaditeľstva Policajného zboru ČVS: ORP-54/3-OEK-ZA-2013
z 21.októbra 2013 trestné stíhanie zastavil z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie
je dôvod na postúpenie veci.
3. Proti uzneseniu okresného riaditeľstva Policajného zboru o zastavení trestného
stíhania podal sťažovateľ 14. novembra 2013 sťažnosť. Uznesením okresnej prokuratúry
č. k. 2 Pv 262/13/5511-13 z 10. februára 2014 bola sťažnosť podľa § 193 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku zamietnutá ako nedôvodná.
V odôvodnení uvedeného uznesenia okresnej prokuratúry sa okrem iného uvádza:
„... Sťažnosť bola podaná riadne, včas a oprávnenou osobou.
Na základe sťažnosti som v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por. preskúmala
správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia a konanie, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo.
Napadnuté uznesenie som preskúmala z formálneho aj obsahového hľadiska.
Po formálnej stránke má všetky náležitosti predpísané uzneseniu v § 176
ods. 1, 2 Tr. por.
Po obsahovej stránke nepovažujem napadnuté uznesenie za predčasne vydané, resp.
vydané na základe nedostatočne zisteného stavu veci.
Osvojujem si stanovisko vyšetrovateľky a podstatnú časť jej argumentácie, ktorou
odôvodnila uznesenie o zastavení trestného stíhania a v zásade naň poukazujem.“
Prokurátorka okresnej prokuratúry v odôvodnení napadnutého uznesenia ďalej
poukázala na zásadné skutočnosti o plneniach spoločnosti... Žilina, vo vzťahu
k sťažovateľovi z uzatvorenej zmluvy o dielo na zhotovenie... a v závere odôvodnenia tohto
uznesenia uviedla:
„... Z dôkazov zabezpečených v priebehu skráteného vyšetrovania nevyplýva, že by sa
L. neuhradením časti splatných faktúr dopustil voči P. M. trestného činu podvodu.
Pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti by muselo byť spoľahlivo preukázané, že L. už
v čase uzatvorenia zmluvy o dielo konal s vopred pojatým úmyslom a vedomím, že za práce
vykonané P. M. nezaplatí. Tento úmysel však v jeho konaní absentuje, čoho dôkazom je
uhradenie 29 faktúr v celkovom objeme 361.047,20 € z vystavených 31 faktúr, keď
neuhradené zostali len 2 faktúry v celkovej sume 25.399,20 €.
Jeho konanie nenapĺňa ani znaky skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania
veriteľa, event. zvýhodňovania veriteľa, nakoľko trestnoprávne postihnuteľné nie je konanie
dlžníka, ktorým uspokojuje iného veriteľa, avšak koná tak s odôvodneným úmyslom získať
takýmto spôsobom ďalšie finančné prostriedky na úhradu splatných pohľadávok. Ide napr.
o konanie dlžníka, ktorý vykonáva úhrady platieb za materiál, vozidlá, mzdy, telefón atď.,
čiže uhrádza platby, ktoré súvisia s jeho podnikateľskou činnosťou, aby tak udržal chod
spoločnosti a tak v rámci svojej podnikateľskej činnosti získal finančné prostriedky
na úhradu splatných pohľadávok.
Som toho názoru, že spor medzi spol... a fy. P. M. WMP ohľadne nezaplatenia časti
splatných faktúr má charakter obchodnoprávneho sporu, o ktorom rozhodnúť prináleží
príslušnému súdu. Aktuálne je na okresnom súde v Žiline vedené konanie o zaplatenie sumy
25.399,20 € s príslušenstvom. Právoplatné súdne rozhodnutie bude exekučným titulom
pre vymáhanie dlžnej sumy v rámci exekučného konania.
Trestné právo nemôže slúžiť ako nátlak na protistranu, aby táto pod hrozbou
trestného stíhania plnila záväzky z obchodnoprávneho vzťahu.“
4. Sťažovateľ po uvedení skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutých
uznesení, ale bez ústavnoprávnej argumentácie uvádza, že postupom okresného riaditeľstva
Policajného zboru a okresnej prokuratúry a vydanými napadnutými uzneseniami došlo
k porušeniu jeho práva podľa čl. 2 ods. 2 ústavy, práva na účinný opravný prostriedok
v konaní podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (vo vzťahu k okresnej prokuratúre) a práva vlastniť
majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, čl. 13 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, žiada,
aby ústavný súd zrušil napadnuté uznesenia, priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie
v sume 15 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
5. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
6. S prihliadnutím na podstatu sťažovateľovho problému ústavný súd dáva
do pozornosti svoju judikatúru (napr. III. ÚS 324/05, III. ÚS 284/07) týkajúcu sa
namietaného porušenia základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,
v rámci ktorej vyslovil, že jej súčasťou je aj právo na trestnoprávnu ochranu. Jeho obsahom
je oprávnenie, aby sa orgány činné v trestnom konaní trestným oznámením, resp. inými
podaniami náležite zaoberali. Porušiť toto právo by mohli napr. vtedy, keby podanie
dotknutej osoby ignorovali alebo mu nevenovali pozornosť zodpovedajúcu ich
povinnostiam.
Okrem toho ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti (napr. II. ÚS 42/00,
I. ÚS 158/05) konštatoval, že právo fyzickej osoby alebo právnickej osoby na začatie
trestného konania voči konkrétnej osobe na základe podaného trestného oznámenia nepatrí
medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy ústavy a ani ho nemožno odvodiť
z niektorého zo základných práv alebo slobôd. Inými slovami, fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá podala trestné oznámenie, nemá právny nárok na to, aby sa
na základe jej trestného oznámenia začalo trestné stíhanie alebo vznieslo obvinenie
konkrétnej osobe. Na druhej strane je však vždy úlohou a povinnosťou orgánu činného
v trestnom konaní posúdiť všetky okolnosti daného prípadu a rozhodnúť postupom
súladným s Trestným poriadkom.
7. Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
je založená na princípe subsidiarity. Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je
ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto
ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý
pred uplatnenie právomoci ústavného súdu (podobne II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04,
8. Aplikujúc princíp subsidiarity na vec sťažovateľa ústavný súd konštatoval, že
v danom prípade nemá právomoc preskúmavať uznesenie okresného riaditeľstva
Policajného zboru sp. zn. ČVS: ORP-39/DI-KS-2010 z 10. septembra 2010 o zastavení
trestného stíhania, keďže toto podliehalo prieskumnej právomoci okresnej prokuratúry.
Proti uzneseniu okresného riaditeľstva Policajného zboru o zastavení trestného
stíhania mohol sťažovateľ v danom prípade podať sťažnosť, čo aj využil. O sťažnosti
bola oprávnená a aj povinná rozhodnúť okresná prokuratúra, ktorá o nej rozhodla
uznesením č. k. 2 Pv 262/13/5511-13 z 10. februára 2014 tak, že sťažnosť ako nedôvodnú
zamietla.
Z uvedeného dôvodu bolo preto potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu.
9. Právnym prostriedkom, ktorým sa sťažovateľ môže domáhať preskúmania
zákonnosti postupu a rozhodnutí vyšetrovateľa a prokurátora, je aj podnet podľa § 31 a nasl.
zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o prokuratúre“).
Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 32 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet možno podať na ktorejkoľvek
prokuratúre...
Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet
do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto
lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.
Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor
povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona
alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie
návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže
vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých
vykonanie je podľa zákona oprávnený.
Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu,
pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.
Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,
vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd považuje podnet, ako aj opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre
za účinný prostriedok nápravy, ktorého vyčerpaním pred podaním sťažnosti ústavnému
súdu sa možno domôcť ochrany svojich práv (m. m. IV. ÚS 330/04, I. ÚS 186/05).
10. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak
sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon
na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je
sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach (napr. III. ÚS 235/07, III. ÚS 157/08,
III. ÚS 112/2012) vyslovil opakovane právny názor, že vynechanie tohto prostriedku
nápravy (podnetu, opakovaného podnetu) v sústave orgánov prokuratúry Slovenskej
republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože
takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen
preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona
o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu namietaného porušenia práv,
ku ktorému malo podľa tvrdenia sťažovateľa dôjsť v súvislosti s postupom a rozhodnutiami
orgánov činných v trestnom konaní (m. m. napr. I. ÚS 186/05).
Ústavný súd nevidí dôvod na to, aby sa vo veci sťažovateľa odchýlil od uvedeného
právneho názoru. Zákon o prokuratúre poskytoval a stále poskytuje sťažovateľovi aj ďalší
prostriedok nápravy – podnet, prípadne aj opakovaný podnet (podľa § 31 až § 36 zákona
o prokuratúre), ktorým sa mohol, resp. môže domáhať preskúmania zákonnosti napadnutého
rozhodnutia okresnej prokuratúry v predmetnej veci. Uvedený právny prostriedok
umožňoval, resp. umožňuje sťažovateľovi dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom
na právomoc nadriadeného prokurátora (krajského prokurátora, prípadne následne
generálneho prokurátora Slovenskej republiky) záväzným pokynom nariadiť prijatie
efektívnych opatrení v predmetnej veci aj napriek doterajšiemu postupu okresnej
prokuratúry, ak by na základe podnetu sťažovateľa dospel k záveru, že označené
rozhodnutie okresnej prokuratúry, prípadne postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, bol
v rozpore so zákonom.
11. Z obsahu sťažnosti a jej príloh nepochybne vyplýva, že proti uzneseniu
okresného riaditeľstva sťažovateľ podal sťažnosť, o ktorej rozhodla okresná prokuratúra tak,
že ju zamietla. Zo sťažnosti, ani z jej príloh však nevyplýva, že by sťažovateľ podal podnet
podľa príslušných ustanovení zákona o prokuratúre o preskúmanie zákonnosti postupu
a rozhodnutia okresnej prokuratúry, hoci tak mohol a mal urobiť pred podaním sťažnosti
ústavnému súdu. V okolnostiach prípadu možno podľa názoru ústavného súdu totiž podnet
(a prípadne aj opakovaný podnet) považovať za iný právny prostriedok ochrany podľa § 53
ods. 1 zákona o prokuratúre, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje
a na ktorého použitie je oprávnený podľa zákona o prokuratúre.
Vzhľadom na uvedené bolo potrebné pri predbežnom prerokovaní sťažnosť
odmietnuť ako neprípustnú pre nevyčerpanie všetkých opravných prostriedkov (§ 25 ods. 2
v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
12. Po odmietnutí sťažnosti sťažovateľa ako celku bolo už bez právneho dôvodu
zaoberať sa jeho ďalšími návrhmi.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. novembra 2014