Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 680/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

12. novembra 2014 predbežne prerokoval sťažnosť P. M. - WMP, , zastúpeného advokátom

JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, Mateja Bela 78, Žilina, vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva podľa , a Slovenskej

republiky, čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom a uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej

polície, oddelenia ekonomickej kriminality Žilina ČVS: ORP-54/3-OEK-ZA-2013 z 21.

októbra 2013 a postupom a uznesením Okresnej prokuratúry Žilina č. k.

13 z 10. februára 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. M. - WMP o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

11. apríla 2014 doručená sťažnosť P. M. - WMP, (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, ktorou namieta porušenie svojho základného

práva podľa , a (ďalej len

„ústava“), čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom a uznesením Okresného

riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície, oddelenia ekonomickej

kriminality Žilina (ďalej len „okresné riaditeľstvo Policajného zboru“) ČVS: ORP-54/3-

OEK-ZA-2013 z 21. októbra 2013 (ďalej aj „uznesenie okresného riaditeľstva Policajného

zboru“) a postupom a uznesením Okresnej prokuratúry Žilina (ďalej len „okresná

prokuratúra“) č. k. -13 z 10. februára 2014 (ďalej aj „uznesenie okresnej

prokuratúry“, spolu aj „napadnuté uznesenia“).

2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ ako

poškodený podal 3. januára 2013 na okresnej prokuratúre podanie označené ako

«„Trestné oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich, že M. L., narodený..., bytom...

spácha trestný čin“ zo dňa 27. 12. 2012», ktoré bolo postúpené na vybavenie okresnému

riaditeľstvu Policajného zboru. Vyšetrovateľ okresného riaditeľstva Policajného zboru začal

vo veci trestné stíhanie pre prečin podvodu podľa a

a uznesením okresného riaditeľstva Policajného zboru ČVS: ORP-54/3-OEK-ZA-2013

z 21.októbra 2013 trestné stíhanie zastavil z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie

je dôvod na postúpenie veci.

3. Proti uzneseniu okresného riaditeľstva Policajného zboru o zastavení trestného

stíhania podal sťažovateľ 14. novembra 2013 sťažnosť. Uznesením okresnej prokuratúry

č. k. -13 z 10. februára 2014 bola sťažnosť podľa § 193 ods. 1 písm. c)

zamietnutá ako nedôvodná.

V odôvodnení uvedeného uznesenia okresnej prokuratúry sa okrem iného uvádza:

„... Sťažnosť bola podaná riadne, včas a oprávnenou osobou.

Na základe sťažnosti som v zmysle , preskúmala

správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia a konanie, ktoré jeho vydaniu

predchádzalo.

Napadnuté uznesenie som preskúmala z formálneho aj obsahového hľadiska.

Po formálnej stránke má všetky náležitosti predpísané uzneseniu v § 176

ods. 1, 2

Po obsahovej stránke nepovažujem napadnuté uznesenie za predčasne vydané, resp.

vydané na základe nedostatočne zisteného stavu veci.

Osvojujem si stanovisko vyšetrovateľky a podstatnú časť jej argumentácie, ktorou

odôvodnila uznesenie o zastavení trestného stíhania a v zásade naň poukazujem.“

Prokurátorka okresnej prokuratúry v odôvodnení napadnutého uznesenia ďalej

poukázala na zásadné skutočnosti o plneniach spoločnosti... Žilina, vo vzťahu

k sťažovateľovi z uzatvorenej zmluvy o dielo na zhotovenie... a v závere odôvodnenia tohto

uznesenia uviedla:

„... Z dôkazov zabezpečených v priebehu skráteného vyšetrovania nevyplýva, že by sa

L. neuhradením časti splatných faktúr dopustil voči P. M. trestného činu podvodu.

Pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti by muselo byť spoľahlivo preukázané, že L. už

v čase uzatvorenia zmluvy o dielo konal s vopred pojatým úmyslom a vedomím, že za práce

vykonané P. M. nezaplatí. Tento úmysel však v jeho konaní absentuje, čoho dôkazom je

uhradenie 29 faktúr v celkovom objeme 361.047,20 € z vystavených 31 faktúr, keď

neuhradené zostali len 2 faktúry v celkovej sume 25.399,20 €.

Jeho konanie nenapĺňa ani znaky skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania

veriteľa, event. zvýhodňovania veriteľa, nakoľko trestnoprávne postihnuteľné nie je konanie

dlžníka, ktorým uspokojuje iného veriteľa, avšak koná tak s odôvodneným úmyslom získať

takýmto spôsobom ďalšie finančné prostriedky na úhradu splatných pohľadávok. Ide napr.

o konanie dlžníka, ktorý vykonáva úhrady platieb za materiál, vozidlá, mzdy, telefón atď.,

čiže uhrádza platby, ktoré súvisia s jeho podnikateľskou činnosťou, aby tak udržal chod

spoločnosti a tak v rámci svojej podnikateľskej činnosti získal finančné prostriedky

na úhradu splatných pohľadávok.

Som toho názoru, že spor medzi spol... a fy. P. M. WMP ohľadne nezaplatenia časti

splatných faktúr má charakter obchodnoprávneho sporu, o ktorom rozhodnúť prináleží

príslušnému súdu. Aktuálne je na okresnom súde v Žiline vedené konanie o zaplatenie sumy

25.399,20 € s príslušenstvom. Právoplatné súdne rozhodnutie bude exekučným titulom

pre vymáhanie dlžnej sumy v rámci exekučného konania.

Trestné právo nemôže slúžiť ako nátlak na protistranu, aby táto pod hrozbou

trestného stíhania plnila záväzky z obchodnoprávneho vzťahu.“

4. Sťažovateľ po uvedení skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutých

uznesení, ale bez ústavnoprávnej argumentácie uvádza, že postupom okresného riaditeľstva

Policajného zboru a okresnej prokuratúry a vydanými napadnutými uzneseniami došlo

k porušeniu jeho práva podľa , práva na účinný opravný prostriedok

v konaní podľa (vo vzťahu k okresnej prokuratúre) a práva vlastniť

majetok podľa , dohovoru a dodatkového protokolu, žiada,

aby ústavný súd zrušil napadnuté uznesenia, priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

v sume 15 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

5. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

6. S prihliadnutím na podstatu sťažovateľovho problému ústavný súd dáva

do pozornosti svoju judikatúru (napr. , ) týkajúcu sa

namietaného porušenia základného práva na inú právnu ochranu podľa ,

v rámci ktorej vyslovil, že jej súčasťou je aj právo na trestnoprávnu ochranu. Jeho obsahom

je oprávnenie, aby sa orgány činné v trestnom konaní trestným oznámením, resp. inými

podaniami náležite zaoberali. Porušiť toto právo by mohli napr. vtedy, keby podanie

dotknutej osoby ignorovali alebo mu nevenovali pozornosť zodpovedajúcu ich

povinnostiam.

Okrem toho ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti (napr. ,

) konštatoval, že právo fyzickej osoby alebo právnickej osoby na začatie

trestného konania voči konkrétnej osobe na základe podaného trestného oznámenia nepatrí

medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy a ani ho nemožno odvodiť

z niektorého zo základných práv alebo slobôd. Inými slovami, fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá podala trestné oznámenie, nemá právny nárok na to, aby sa

na základe jej trestného oznámenia začalo trestné stíhanie alebo vznieslo obvinenie

konkrétnej osobe. Na druhej strane je však vždy úlohou a povinnosťou orgánu činného

v trestnom konaní posúdiť všetky okolnosti daného prípadu a rozhodnúť postupom

súladným s .

7. Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa

je založená na princípe subsidiarity. Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je

ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto

ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý

pred uplatnenie právomoci ústavného súdu (podobne , ,

, ).

8. Aplikujúc princíp subsidiarity na vec sťažovateľa ústavný súd konštatoval, že

v danom prípade nemá právomoc preskúmavať uznesenie okresného riaditeľstva

Policajného zboru sp. zn. ČVS: ORP-39/DI-KS-2010 z 10. septembra 2010 o zastavení

trestného stíhania, keďže toto podliehalo prieskumnej právomoci okresnej prokuratúry.

Proti uzneseniu okresného riaditeľstva Policajného zboru o zastavení trestného

stíhania mohol sťažovateľ v danom prípade podať sťažnosť, čo aj využil. O sťažnosti

bola oprávnená a aj povinná rozhodnúť okresná prokuratúra, ktorá o nej rozhodla

uznesením č. k. -13 z 10. februára 2014 tak, že sťažnosť ako nedôvodnú

zamietla.

Z uvedeného dôvodu bolo preto potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 25

ods. 2 pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

9. Právnym prostriedkom, ktorým sa sťažovateľ môže domáhať preskúmania

zákonnosti postupu a rozhodnutí vyšetrovateľa a prokurátora, je aj podnet podľa § 31 a nasl.

o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o prokuratúre“).

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 32 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet možno podať na ktorejkoľvek

prokuratúre...

Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet

do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto

lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu,

pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd považuje podnet, ako aj opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre

za účinný prostriedok nápravy, ktorého vyčerpaním pred podaním sťažnosti ústavnému

súdu sa možno domôcť ochrany svojich práv (m. m. , ).

10. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach (napr. , ,

) vyslovil opakovane právny názor, že vynechanie tohto prostriedku

nápravy (podnetu, opakovaného podnetu) v sústave orgánov prokuratúry Slovenskej

republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože

takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen

preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona

o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu namietaného porušenia práv,

ku ktorému malo podľa tvrdenia sťažovateľa dôjsť v súvislosti s postupom a rozhodnutiami

orgánov činných v trestnom konaní (m. m. napr. ).

Ústavný súd nevidí dôvod na to, aby sa vo veci sťažovateľa odchýlil od uvedeného

právneho názoru. Zákon o prokuratúre poskytoval a stále poskytuje sťažovateľovi aj ďalší

prostriedok nápravy – podnet, prípadne aj opakovaný podnet (podľa § 31 až § 36 zákona

o prokuratúre), ktorým sa mohol, resp. môže domáhať preskúmania zákonnosti napadnutého

rozhodnutia okresnej prokuratúry v predmetnej veci. Uvedený právny prostriedok

umožňoval, resp. umožňuje sťažovateľovi dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom

na právomoc nadriadeného prokurátora (krajského prokurátora, prípadne následne

generálneho prokurátora Slovenskej republiky) záväzným pokynom nariadiť prijatie

efektívnych opatrení v predmetnej veci aj napriek doterajšiemu postupu okresnej

prokuratúry, ak by na základe podnetu sťažovateľa dospel k záveru, že označené

rozhodnutie okresnej prokuratúry, prípadne postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, bol

v rozpore so zákonom.

11. Z obsahu sťažnosti a jej príloh nepochybne vyplýva, že proti uzneseniu

okresného riaditeľstva sťažovateľ podal sťažnosť, o ktorej rozhodla okresná prokuratúra tak,

že ju zamietla. Zo sťažnosti, ani z jej príloh však nevyplýva, že by sťažovateľ podal podnet

podľa príslušných ustanovení zákona o prokuratúre o preskúmanie zákonnosti postupu

a rozhodnutia okresnej prokuratúry, hoci tak mohol a mal urobiť pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu. V okolnostiach prípadu možno podľa názoru ústavného súdu totiž podnet

(a prípadne aj opakovaný podnet) považovať za iný právny prostriedok ochrany podľa § 53

ods. 1 zákona o prokuratúre, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje

a na ktorého použitie je oprávnený podľa zákona o prokuratúre.

Vzhľadom na uvedené bolo potrebné pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

odmietnuť ako neprípustnú pre nevyčerpanie všetkých opravných prostriedkov (§ 25 ods. 2

v spojení s ).

12. Po odmietnutí sťažnosti sťažovateľa ako celku bolo už bez právneho dôvodu

zaoberať sa jeho ďalšími návrhmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. novembra 2014