Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 3/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. januára 2008

predbežne prerokoval sťažnosť M. K., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr. J. V.,

B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi

podľa v spojení s uzneseniami

Krajského súdu v Žiline č. k. -2413 z 24. mája 2007, č. k.

2420 z 24. mája 2007, č. k. -2428 z 24. mája 2007 a č. k. -2431

z 24. mája 2007 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. K. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. augusta 2007

doručená sťažnosť M. K., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), doplnená podaním

doručeným ústavnému súdu 10. augusta 2007, zastúpeného advokátom JUDr. J. V., B.,

v ktorej namieta porušenie svojho základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi

podľa v spojení s (ďalej len „“)

uzneseniami Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. -2413

z 24. mája 2007, č. k. -2420 z 24. mája 2007, č. k. -2428 z 24.

mája 2007 a č. k. -2431 z 24. mája 2007.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v trestnej veci vedenej proti

sťažovateľovi Okresným súdom Žilina (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.

podal sťažovateľ v zákonnej lehote sťažnosti proti uzneseniam okresného súdu z 12. apríla

2007, ktorými „nevylúčil členov senátu, zamietol žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby

na slobodu a neprijal písomný sľub obvineného - sťažovateľa, ani neprijal ponuku peňažnej

záruky sťažovateľom, ďalej zamietol žiadosti sťažovateľa o vrátenie vecí a ktorým Okresný

súd rozhodol o doplnení zápisnice o verejnom zasadnutí“.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že o všetkých jeho sťažnostiach rozhodoval krajský súd

v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. M. B. a zo sudkýň JUDr. A. O. a JUDr. Z. J. na

neverejnom zasadnutí, ktoré sa uskutočnilo 24. mája 2007, a to uzneseniami pod č. k. 1 Tos

29/2007-2413, č. k. -2420, č. k. -2428 a č. k.

2431. Podľa názoru sťažovateľa uvedeným postupom krajského súdu došlo k porušeniu

jeho označených práv podľa tým, že „... príslušný Krajský súd v Žiline nekonal tak,

aby nebol dôvod pochybovať o zákonnom sudcovi, pridelenom náhodným výberom“.

K porušeniu označených práv malo dôjsť podľa názoru sťažovateľa aj tým, že:

„... vo veci konajúci Krajský súd v Žiline stanovil na prejednanie všetkých sťažností

sťažovateľa jednému a tomu istému senátu, ktorý rozhodoval aj o jeho predchádzajúcich

sťažnostiach ako súd odvolací.

Toto konanie súdu nezodpovedá povinnosti súdov v trestných veciach konať

nestranne. Súd týmto postupom obmedzil právo sťažovateľa na spravodlivé prejednanie

zákonným sudcom. Konaním súdu vznikla sťažovateľovi ujma na jeho právach.“

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v konaní vedenom Okresným súdom v Žiline

pod sp. zn.: porušil práva sťažovateľa vyplývajúce z čl. 2 ods. 2, ako aj čl. 48

ods. 1 .

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenia Krajského súdu v Žiline,

-2413, -2420, -2428 a -2431

(správne má byť -2431, pozn.), zo dňa 24. mája 2007 a prikazuje Krajskému

súdu v Žiline, aby vo veci znova konal a vo veci novými rozhodnutiami znova rozhodol.

Sťažovateľ žiada priznať trovy právneho zastúpenia, ktoré v prípade úspechu budú

vyčíslené v zákonom stanovenej lehote.“

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo

slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe ,

v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že krajský súd porušil jeho uvedené základné právo

označenými uzneseniami tým, že o všetkých jeho sťažnostiach rozhodoval ten istý senát

krajského súdu v rovnakom zložení, ktorý rozhodoval aj o jeho predchádzajúcich

sťažnostiach ako odvolací súd, pričom sudcovia senátu neboli určení náhodným výberom,

aby bola zachovaná: «zásada pevného a náhodného prideľovania agendy a aby bol

vylúčený - pre rôzne dôvody a rozličné účely výber súdov a sudcov „ad hoc“!»

Ústavný súd prípisom z 9. augusta 2007 vyzval predsedu krajského súdu, aby sa

vyjadril k sťažnosti sťažovateľa. Predseda krajského súdu vo vyjadrení sp. zn. Spr 479/07

z 15. augusta 2007 uviedol: «... senát 1 To Krajského súdu v Žiline konal 24. 5. 2007

v zložení: predseda senátu JUDr. M. B. a členky senátu JUDr. A. O. a JUDr. Z. J.

z nasledovných dôvodov:

V zmysle dodatku č. 4 rozvrhu práce Krajského súdu v Žiline na rok 2007 boli 24. 5.

2007 stálymi členmi senátu 1 To - JUDr. M. B., JUDr. A. O. a JUDr. M. R. JUDr. M. R. sa

neverejného zasadnutia 24. 5. 2007 nezúčastnil z dôvodu zdravotných problémov (hnačka).

Zastupujúce členky senátu (viď bod II.2.4 písm. a rozvrhu práce) JUDr. M. U.,

JUDr. D. W. a JUDr. E. K. 24. 5. 2007 čerpali dovolenku. Prvou „voľnou“ zastupujúcou

členkou senátu bola JUDr. Z. J.»

Predseda krajského súdu k vyjadreniu zároveň pripojil fotokópie dovolenkových

lístkov uvedených sudkýň krajského súdu.

Právny zástupca sťažovateľa v stanovisku z 12. októbra 2007, ktorým reagoval

na vyjadrenie predsedu krajského súdu z 15. augusta 2007, uviedol:

«Sťažovateľ pokladá vyjadrenie Krajského súdu v Žiline za nepravdivé, účelové

a zavádzajúce.

V predmetnom vyjadrení je uvedené, že JUDr. M. R. sa neverejného zasadnutia 24.

5. 2007 nezúčastnil z dôvodu zdravotných problémov (hnačka). Toto vyjadrenie je

nepravdivé už aj z toho dôvodu, že spisový materiál na čl. 2411 uvádza, že „opustil pre

nevoľnosť budovu súdu KS“. Podľa sťažovateľa ak by JUDr. M. R. mal hnačky, nemohol by

opúšťať budovu súdu, ak opúšťal budovu súdu nemal by hnačky, ale sedel by v budove na

záchode.

Skutočným dôvodom neúčasti JUDr. M. R. podľa sťažovateľa bol ten, že tento až

tesne pred verejným zasadnutím zistil, že by musel byť vylúčený z prejednávania predmetnej

trestnej veci, uvedené vylúčenie by muselo byť vykonané riadnym procesným úkonom

a rozhodovať vo veci by senát ďalej mohol až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia

o vylúčení. Súd preto podľa sťažovateľa uvedené rozhodovanie zjednodušil takýmto ľstivým

spôsobom (podľa sťažovateľa protiprávnym).»

Ústavný súd z príloh pripojených k sťažnosti a rozvrhu práce krajského súdu

na rok 2007 z 27. novembra 2006 (ďalej aj „rozvrh práce“), ako aj Dodatku č. 4 k rozvrhu

práce na rok 2007 z 24. apríla 2007 (ďalej len „dodatok č. 4 k rozvrhu práce“ alebo

„dodatok č. 4“), ktorý nadobudol účinnosť 7. mája 2007, zistil, že podľa časti II.2 rozvrhu

práce týkajúcej sa pravidiel určovania zákonného sudcu, časť II.2.1 bod j) rozhodovanie

o opravných prostriedkoch podaných proti rozhodnutiam po podaní obžaloby v tej istej veci

sa pridelí senátu, ktorý mal vec pridelenú na rozhodnutie o prvom z nich.

Podľa časti II.2.1 bod m) rozvrhu práce v prípade, že v rámci jedného predloženého

spisu je potrebné rozhodnúť o opravných prostriedkoch proti viacerým rozhodnutiam súdu

I. stupňa, pridelia sa takéto veci jednému senátu.

Podľa časti II.2.4 rozvrhu práce o určení spôsobu zastupovania [§ 4 písm. b), § 5

ods. 2 písm. d) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o náležitostiach rozvrhu práce] zastupovanie členov senátov v trestnom kolégiu:

- členov senátu 1 To zastupujú v poradí: 1. JUDr. U., 2. JUDr. W., 3. JUDr. K., 4.

JUDr. J., 5. JUDr. S., 6. p. K.

Podľa dodatku č. 4 k rozvrhu práce z 24. apríla 2007, účinného od 7. mája 2007,

sa bod II.3 zmenil tak, že členom senátu 1 To sa s účinnosťou od 1. mája 2007 stal

JUDr. M. R. Uvedený senát krajského súdu 1 To pracoval od 1. mája 2007 v nasledovnom

zložení: predseda senátu JUDr. M. B., členovia JUDr. A. O. a JUDr. M. R.

Ústavný súd v rámci svojej ustálenej judikatúry (, ) uvádza,

že pri skúmaní podstatných náležitostí pojmu „zákonný sudca“ podľa

treba brať do úvahy nielen príslušnú zákonnú úpravu, ale predovšetkým ustanovenia

o nezávislom a nestrannom výkone súdnictva. Existencia nestrannosti musí byť určená

jednak podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia

a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a jednak podľa objektívneho hľadiska, teda

zisťovaním, či sudca poskytuje dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená

akákoľvek oprávnená pochybnosť. V tomto smere ide o zvažovanie zistiteľných

skutočností, ktoré môžu nestrannosť sudcu spochybniť. Z tohto pohľadu môže mať dokonca

určitý význam aj tzv. zdanie (javenie sa) pochybností (appearances of bias). Je to inými

slovami vyjadrený výstižný výrok Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu vo veci

Delcourt v. Belgicko, 1970, séria A, č. 11, podľa ktorého „spravodlivosť má byť nielenže

vykonávaná, ale sa aj musí javiť, že je vykonávaná“. Podstatnou je dôvera, ktorú musia

súdy v demokratickej spoločnosti u verejnosti vzbudzovať ().

Účelom základného práva na zákonného sudcu je poskytnúť osobe, ktorá sa pred

súdom uchádza o ochranu svojho základného práva, záruku, že o jej veci rozhodne

nestranný sudca. Za zákonného sudcu podľa je potrebné považovať

sudcu, ktorý bol určený na prerokovanie a rozhodovanie veci v súlade s rozvrhom práce

súdu, a tiež sudcu, ktorému boli veci pridelené z dôvodu vylúčenia iného sudcu pre

zaujatosť v zmysle ustanovení alebo

(, ).

Podľa názoru ústavného súdu má rozvrh práce zásadný význam pre uplatnenie

ústavného práva na zákonného sudcu. Zákonným sudcom môže byť ktorýkoľvek sudca

daného súdu, ktorý sa podľa rozvrhu práce má stať sudcom v danej veci. Elementárnou

podmienkou v tomto prípade však je, aby sa vec pridelila v súlade s rozvrhom práce

pre daný kalendárny rok, v ktorom je vec oprávnenej osoby doručená tomuto súdu.

Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k danému rozhodnutiu, ani skúmať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo

nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na poskytnutie ochrany

len v tých prípadoch, ak porušenie procesných práv účastníkov konania, ktoré sú chránené

zákonmi, by znamenalo súčasne aj porušenie základných práv alebo slobôd deklarovaných

alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná (,

).

V danom prípade krajský súd zabezpečil prítomnosť práceneschopného sudcu

v senáte spôsobom stanoveným rozvrhom práce pre rok 2007 a jeho dodatkom č. 4, pričom

rešpektoval ústavné princípy a požiadavky kladené , čím sú vylúčené

pochybnosti o nesprávnom zložení senátu rozhodujúceho o sťažnostiach sťažovateľa.

Pokiaľ sťažovateľ mal pochybnosti o nezaujatosti a nestrannosti niektorého zo sudcov

senátu, mal možnosť uplatniť postup podľa a nasl. .

Krajský súd, rešpektujúc požiadavky ústavne súladnej aplikácie právnych predpisov

a judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, postupoval podľa ustanovení rozvrhu práce

a relevantného dodatku č. 4 tak, aby rozhodovanie o sťažnostiach sťažovateľa proti

uzneseniam okresného súdu mohlo byť uskutočnené nestranným súdom, t. j. zložením

senátu rešpektujúcim zákonné a ústavné požiadavky. Z uvedených dôvodov nemožno jeho

postup označiť za taký, ktorý by nezodpovedal požiadavkám čl. 48 ods. 1 v spojení s čl. 2

ods. 2 . Na základe uvedeného ústavný súd nezistil v postupe krajského súdu

porušenie sťažovateľom uvádzaných práv podľa .

Podľa úlohou ústavného súdu pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade

s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti

(návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

(všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav

takú možnosť reálne nepripúšťajú (, , ). Za zjavne

neopodstatnenú je možné považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (). Na

základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa aj ďalšími

návrhmi sťažovateľa (napr. zrušenie označených uznesení krajského súdu, úhrada trov

právneho zastúpenia atď.), ktoré sú viazané na rozhodovanie vo veci samej.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. januára 2008