Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 158/08
PDF · 217.86 KB
No categories available
IV. ÚS 158/08
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. mája 2008
predbežne prerokoval sťažnosť T. S., B., zastúpeného advokátom JUDr. D. I., B., ktorou
namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.
15 C 180/1998, za účasti Okresného súdu Bratislava V, a takto
rozhodol:
Sťažnosť T. S. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. marca 2008
doručená sťažnosť T. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 15 C 180/1998.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v náleze ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 112/07
zo 17. júla 2007 doručenom jeho právnemu zástupcovi 13. septembra 2007 bolo
rozhodnuté, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 180/1998 bolo
porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, okresnému súdu bol daný príkaz konať bez zbytočných prieťahov
a sťažovateľovi bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 80 000 Sk a úhrada trov
konania v sume 6 296 Sk.
V sťažnosti bolo ďalej okrem iného uvedené:
„Ústavný súd vo svojom odôvodnení okrem iného skonštatoval, že konanie okresného
súdu bolo i po deviatich rokoch stále na začiatku, v merite veci ešte nebolo vydané ani
prvostupňové rozhodnutie a stav právnej neistoty sťažovateľa nebol odstránený.
Predmetom konania a rozhodnutia súdu v posudzovanej veci je vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Označený predmet súdneho konania nie je právne zložitý, pretože je jednoznačne upravený
Občianskym zákonníkom (§ 150 OZ - čo do spôsobu a zásady vyporiadania), resp. inými
právnymi predpismi (napr. oceňovanie nehnuteľností).
V prebiehajúcom súdnom konaní mám postavenie odporcu. Napriek tejto skutočnosti
aktivita smerujúca k skorému skončeniu súdneho konania vychádza jedine z mojej strany.
Ako to vyplýva zo spisového materiálu, niekoľkokrát a v rôznych variantoch som okresnému
súdu predložil návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na tieto
moje návrhy navrhovateľka nereagovala a v konaní nebola zatiaľ vôbec vypočutá. Okresný
súd nezabezpečil účasť navrhovateľky na pojednávaní a nevyužil na tieto účely zákonné
donucovacie prostriedky.
Okresný súd svojou nečinnosťou značnou mierou prispel k súčasnému stavu súdneho
konania, a to, že ani po uplynutí viac ako 9,5 roka od začatia konania súd v merite veci
nerozhodol.
Zároveň poukazujem na to, že, ako som uviedol v bode III. tejto sťažnosti, okresný
súd nekoná bez zbytočných prieťahov napriek tomu, že mu ústavný súd nálezom,
od právoplatnosti ktorého uplynulo viac ako šesť mesiacov, prikázal konať v mojej veci
bez zbytočných prieťahov.“
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto
rozhodol:
„1. podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde uznesením prijal na ďalšie konanie
môj podnet v celom rozsahu,
2. podľa § 56 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 a ods. 5 zákona o ústavnom súde nálezom
rozhodol/ že
a) základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní
vedenom pod sp. zn. 15 C 180/98 porušené bolo,
b) Okresnému súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 180/98 prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov,
c) sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 200.000,- Sk (slovom
dvestotisíc slovenských korún), ktoré je mu Okresný súd Bratislava V povinný vyplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu,
d) Okresný súd Bratislava V je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania...“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľov a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,
ktorá je zjavne neopodstatnená.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť
by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že
porušenie tohoto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,
ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať
o zbytočných prieťahoch. Osobitne to platí o sporových konaniach, v ktorých stoja proti
sebe žalobca a žalovaný, a kde sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania
[porovnaj § 120 ods. 1 a 4 Občianskeho súdneho poriadku (napr. IV. ÚS 147/04)].
Predmetom konania pred ústavným súdom je nárok sťažovateľa na ochranu
pred postupom okresného súdu, ktorým boli podľa jeho názoru spôsobené zbytočné
prieťahy a malo dôjsť aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Sťažovateľ je v tomto konaní v procesnom postavení odporcu.
1. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48
ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní sp. zn. 15 C 180/1998 v období
do 13. septembra 2007
V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,
o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len
o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.
S poukázaním na citovaný článok ústavy a ustanovenie zákona o ústavnom súde
ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v období
do 13. septembra 2007 ako neprípustnú z dôvodu predchádzajúceho rozhodnutia ústavného
súdu v tejto veci - nález sp. zn. III. ÚS 112/07 zo 17. júla 2007. Predmetný nález ústavného
súdu nadobudol právoplatnosť 13. septembra 2007.
2. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48
ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní sp. zn. 15 C 180/1998 v období
po 13. septembri 2007
Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a so súvisiacim spisom okresného súdu
dospel k záveru, že sťažnosť je v tejto časti zjavne neopodstatnená.
Právny názor ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti proti postupu
okresného súd v konaní sp. zn. 15 C 180/1998 v období po 13. septembri 2007 vychádza
z doterajšieho priebehu konania pred okresným súdom v období po doručení nálezu
ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 112/07 zo 17. júla 2007, ktorým bol vyhodnotený postup
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 180/1998 v súvislosti s namietanými
zbytočnými prieťahmi v označenom konaní od jeho začatia (16. júna 1998) do doručenia
predchádzajúcej sťažnosti ústavnému súdu (1. marca 2007). Uvedený nález ústavného súdu
bol právnemu zástupcovi sťažovateľa podľa jeho vyjadrenia doručený 13. septembra 2007.
Od tohto dátumu bol ďalší priebeh preskúmavaného konania takýto:
- termín pojednávania nariadeného na 3. október 2007 bol z dôvodu účasti zákonnej
sudkyne na školiacom seminári zrušený a bol nariadený nový termín pojednávania
na 8. október 2007,
- podaním doručeným okresnému súdu 19. septembra 2007 právny zástupca
navrhovateľky ospravedlnil svoju neúčasť, ako aj neúčasť navrhovateľky na pojednávaní
nariadenom na 8. október 2007,
- pojednávanie uskutočnené 8. októbra 2007 bez účasti navrhovateľky a jej právneho
zástupcu bolo po prednese sťažovateľa odročené za účelom ustanovenia znalca,
- na základe pokynu zákonnej sudkyne z 10. októbra 2007 okresný súd požiadal
prípismi z 15. októbra 2007 o zaslanie podkladov Daňový úrad B., Správu katastra B.,
Správu katastra M. a súčasne zaslal žiadosť (dátum uvedený na žiadosti „10/10/2007“)
o vykonanie dôkazu dožiadanému Okresnému súdu Břeclav v Českej republike (ďalej len
„Okresný súd Břeclav“),
- 5. novembra 2007 bola okresnému súdu od Okresného súdu Břeclav doručená
žiadosť o doplnenie náležitostí pre vykonanie dôkazu,
- na základe pokynu zákonnej sudkyne z 8. novembra 2007 okresný súd požiadal
prípismi zo 14. novembra 2007 o zaslanie podkladov Daňový úrad B. a Daňový úrad B.,
- 1. februára 2008 bolo okresnému súdu doručené oznámenie dožiadaného
Okresného súdu Břeclav, že z dôvodu nedoplnenia požadovaných informácií nemohol
žiadosti vyhovieť,
- 18. februára 2008 bol okresnému súdu doručený na vedomie návrh sťažovateľa
na riešenie sporu mimosúdnou cestou,
- uznesením zo 6. apríla 2008 okresný súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie
z odboru odhadu hodnoty nehnuteľností a ustanovil súdneho znalca, aby požadovaný
znalecký posudok vypracoval do 2 mesiacov odo dňa doručenia tohto uznesenia,
- 8. apríla 2008 okresný súd nariadil pojednávanie vo veci na 3. jún 2008.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že od doručenia nálezu ústavného súdu sp. zn.
III. ÚS 112/07 zo 17. júla 2007 právnemu zástupcovi sťažovateľa (13. septembra 2007)
do podania tejto novej sťažnosti ústavnému súdu (31. marca 2008) namietajúcej
pokračujúce prieťahy v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 15 C 180/1998
uplynulo iba necelých sedem mesiacov. Dĺžka tohto obdobia objektívne sama osebe
vyvoláva pochybnosť o možnosti relevantného vyslovenia existencie pokračujúcich
zbytočných prieťahov v konaní.
Je pravdou, že okresný súd nepostupoval dostatočne efektívne pri vybavovaní
dožiadania prostredníctvom Okresného súdu Břeclav a tiež s väčším časovým odstupom ako
je obvyklé ustanovil znalca na ocenenie hodnoty nehnuteľností, avšak tieto pochybenia
podľa názoru ústavného súdu nedosahujú takú intenzitu, že by na ich základe bolo možné
vysloviť, že postupom okresného súdu v označenom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.
Ústavný súd sa nemohol stotožniť ani s tvrdením uvedeným v sťažnosti, podľa
ktorého „Okresný súd nezabezpečil účasť navrhovateľky na pojednávaní a nevyužil na tieto
účely zákonné donucovacie prostriedky“. V tejto časti sťažnosťou napadnutého konania sa
uskutočnilo iba jedno pojednávanie (8. októbra 2007), ktorého sa navrhovateľka ani jej
právny zástupca nezúčastnili, avšak svoju neúčasť vopred písomne ospravedlnili a okresný
súd ju zobral na vedomie.
Ústavný súd taktiež nemohol akceptovať ani tvrdenie sťažovateľa, že okresný súd je
od 14. novembra 2007 až do podania sťažnosti ústavnému súdu úplne nečinný, pretože
18. februára 2008 bol okresnému súdu doručený na vedomie návrh sťažovateľa na riešenie
sporu mimosúdnou cestou, a preto okresný súd poskytol účastníkom konania na tento účel
potrebný časový priestor. Následne okresný súd 6. apríla 2008 ustanovil znalca a 8. apríla
2008 nariadil pojednávanie na 3. jún 2008.
Vychádzajúc z doterajšej stabilnej judikatúry ústavného súdu treba poukázať na to,
že v prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa
nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
„zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva
zaručeného týmto článkom ústavy (napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď nevyhovel
(napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 41/01,
Ústavný súd už rovnako judikoval, že „nie každý zistený prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (napr. II. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05).
Z týchto dôvodov ústavný súd nepovažoval ani postup okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 15 C 180/1998 v období po doručení nálezu ústavného súdu sp. zn.
III. ÚS 112/07 zo 17. júla 2007 za taký, ktorý by signalizoval možnosť kvalifikovať ho
po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ako porušenie základného práva na konanie
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Vzhľadom na to ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti, ktorý
nemožno odstrániť, ústavný súd sa ďalšími návrhmi v nej uvedenými nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. mája 2008