Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 158/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. mája 2008

predbežne prerokoval sťažnosť T. S., B., zastúpeného advokátom JUDr. D. I., B., ktorou

namietal porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.

, za účasti Okresného súdu Bratislava V, a takto

rozhodol:

Sťažnosť T. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. marca 2008

doručená sťažnosť T. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v náleze ústavného súdu sp. zn.

zo 17. júla 2007 doručenom jeho právnemu zástupcovi 13. septembra 2007 bolo

rozhodnuté, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bolo

porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, okresnému súdu bol daný príkaz konať bez zbytočných prieťahov

a sťažovateľovi bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 80 000 Sk a úhrada trov

konania v sume 6 296 Sk.

V sťažnosti bolo ďalej okrem iného uvedené:

„Ústavný súd vo svojom odôvodnení okrem iného skonštatoval, že konanie okresného

súdu bolo i po deviatich rokoch stále na začiatku, v merite veci ešte nebolo vydané ani

prvostupňové rozhodnutie a stav právnej neistoty sťažovateľa nebol odstránený.

Predmetom konania a rozhodnutia súdu v posudzovanej veci je vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa .

Označený predmet súdneho konania nie je právne zložitý, pretože je jednoznačne upravený

( - čo do spôsobu a zásady vyporiadania), resp. inými

právnymi predpismi (napr. oceňovanie nehnuteľností).

V prebiehajúcom súdnom konaní mám postavenie odporcu. Napriek tejto skutočnosti

aktivita smerujúca k skorému skončeniu súdneho konania vychádza jedine z mojej strany.

Ako to vyplýva zo spisového materiálu, niekoľkokrát a v rôznych variantoch som okresnému

súdu predložil návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na tieto

moje návrhy navrhovateľka nereagovala a v konaní nebola zatiaľ vôbec vypočutá. Okresný

súd nezabezpečil účasť navrhovateľky na pojednávaní a nevyužil na tieto účely zákonné

donucovacie prostriedky.

Okresný súd svojou nečinnosťou značnou mierou prispel k súčasnému stavu súdneho

konania, a to, že ani po uplynutí viac ako 9,5 roka od začatia konania súd v merite veci

nerozhodol.

Zároveň poukazujem na to, že, ako som uviedol v bode III. tejto sťažnosti, okresný

súd nekoná bez zbytočných prieťahov napriek tomu, že mu ústavný súd nálezom,

od právoplatnosti ktorého uplynulo viac ako šesť mesiacov, prikázal konať v mojej veci

bez zbytočných prieťahov.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto

rozhodol:

„1. podľa uznesením prijal na ďalšie konanie

môj podnet v celom rozsahu,

2. podľa , , a nálezom

rozhodol/ že

a) základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené bolo,

b) Okresnému súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov,

c) sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 200.000,- Sk (slovom

dvestotisíc slovenských korún), ktoré je mu Okresný súd Bratislava V povinný vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu,

d) Okresný súd Bratislava V je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania...“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľov a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že

porušenie tohoto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch. Osobitne to platí o sporových konaniach, v ktorých stoja proti

sebe žalobca a žalovaný, a kde sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania

[porovnaj a (napr. )].

Predmetom konania pred ústavným súdom je nárok sťažovateľa na ochranu

pred postupom okresného súdu, ktorým boli podľa jeho názoru spôsobené zbytočné

prieťahy a malo dôjsť aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov. Sťažovateľ je v tomto konaní v procesnom postavení odporcu.

1. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48

ods. 2 postupom okresného súdu v konaní sp. zn. v období

do 13. septembra 2007

V zmysle , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

S poukázaním na citovaný článok a ustanovenie

ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa v období

do 13. septembra 2007 ako neprípustnú z dôvodu predchádzajúceho rozhodnutia ústavného

súdu v tejto veci - nález sp. zn. zo 17. júla 2007. Predmetný nález ústavného

súdu nadobudol právoplatnosť 13. septembra 2007.

2. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48

ods. 2 postupom okresného súdu v konaní sp. zn. v období

po 13. septembri 2007

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a so súvisiacim spisom okresného súdu

dospel k záveru, že sťažnosť je v tejto časti zjavne neopodstatnená.

Právny názor ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti proti postupu

okresného súd v konaní sp. zn. v období po 13. septembri 2007 vychádza

z doterajšieho priebehu konania pred okresným súdom v období po doručení nálezu

ústavného súdu sp. zn. zo 17. júla 2007, ktorým bol vyhodnotený postup

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. v súvislosti s namietanými

zbytočnými prieťahmi v označenom konaní od jeho začatia (16. júna 1998) do doručenia

predchádzajúcej sťažnosti ústavnému súdu (1. marca 2007). Uvedený nález ústavného súdu

bol právnemu zástupcovi sťažovateľa podľa jeho vyjadrenia doručený 13. septembra 2007.

Od tohto dátumu bol ďalší priebeh preskúmavaného konania takýto:

- termín pojednávania nariadeného na 3. október 2007 bol z dôvodu účasti zákonnej

sudkyne na školiacom seminári zrušený a bol nariadený nový termín pojednávania

na 8. október 2007,

- podaním doručeným okresnému súdu 19. septembra 2007 právny zástupca

navrhovateľky ospravedlnil svoju neúčasť, ako aj neúčasť navrhovateľky na pojednávaní

nariadenom na 8. október 2007,

- pojednávanie uskutočnené 8. októbra 2007 bez účasti navrhovateľky a jej právneho

zástupcu bolo po prednese sťažovateľa odročené za účelom ustanovenia znalca,

- na základe pokynu zákonnej sudkyne z 10. októbra 2007 okresný súd požiadal

prípismi z 15. októbra 2007 o zaslanie podkladov Daňový úrad B., Správu katastra B.,

Správu katastra M. a súčasne zaslal žiadosť (dátum uvedený na žiadosti „10/10/2007“)

o vykonanie dôkazu dožiadanému Okresnému súdu Břeclav v Českej republike (ďalej len

„Okresný súd Břeclav“),

- 5. novembra 2007 bola okresnému súdu od Okresného súdu Břeclav doručená

žiadosť o doplnenie náležitostí pre vykonanie dôkazu,

- na základe pokynu zákonnej sudkyne z 8. novembra 2007 okresný súd požiadal

prípismi zo 14. novembra 2007 o zaslanie podkladov Daňový úrad B. a Daňový úrad B.,

- 1. februára 2008 bolo okresnému súdu doručené oznámenie dožiadaného

Okresného súdu Břeclav, že z dôvodu nedoplnenia požadovaných informácií nemohol

žiadosti vyhovieť,

- 18. februára 2008 bol okresnému súdu doručený na vedomie návrh sťažovateľa

na riešenie sporu mimosúdnou cestou,

- uznesením zo 6. apríla 2008 okresný súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie

z odboru odhadu hodnoty nehnuteľností a ustanovil súdneho znalca, aby požadovaný

znalecký posudok vypracoval do 2 mesiacov odo dňa doručenia tohto uznesenia,

- 8. apríla 2008 okresný súd nariadil pojednávanie vo veci na 3. jún 2008.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že od doručenia nálezu ústavného súdu sp. zn.

zo 17. júla 2007 právnemu zástupcovi sťažovateľa (13. septembra 2007)

do podania tejto novej sťažnosti ústavnému súdu (31. marca 2008) namietajúcej

pokračujúce prieťahy v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

uplynulo iba necelých sedem mesiacov. Dĺžka tohto obdobia objektívne sama osebe

vyvoláva pochybnosť o možnosti relevantného vyslovenia existencie pokračujúcich

zbytočných prieťahov v konaní.

Je pravdou, že okresný súd nepostupoval dostatočne efektívne pri vybavovaní

dožiadania prostredníctvom Okresného súdu Břeclav a tiež s väčším časovým odstupom ako

je obvyklé ustanovil znalca na ocenenie hodnoty nehnuteľností, avšak tieto pochybenia

podľa názoru ústavného súdu nedosahujú takú intenzitu, že by na ich základe bolo možné

vysloviť, že postupom okresného súdu v označenom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v zmysle .

Ústavný súd sa nemohol stotožniť ani s tvrdením uvedeným v sťažnosti, podľa

ktorého „Okresný súd nezabezpečil účasť navrhovateľky na pojednávaní a nevyužil na tieto

účely zákonné donucovacie prostriedky“. V tejto časti sťažnosťou napadnutého konania sa

uskutočnilo iba jedno pojednávanie (8. októbra 2007), ktorého sa navrhovateľka ani jej

právny zástupca nezúčastnili, avšak svoju neúčasť vopred písomne ospravedlnili a okresný

súd ju zobral na vedomie.

Ústavný súd taktiež nemohol akceptovať ani tvrdenie sťažovateľa, že okresný súd je

od 14. novembra 2007 až do podania sťažnosti ústavnému súdu úplne nečinný, pretože

18. februára 2008 bol okresnému súdu doručený na vedomie návrh sťažovateľa na riešenie

sporu mimosúdnou cestou, a preto okresný súd poskytol účastníkom konania na tento účel

potrebný časový priestor. Následne okresný súd 6. apríla 2008 ustanovil znalca a 8. apríla

2008 nariadil pojednávanie na 3. jún 2008.

Vychádzajúc z doterajšej stabilnej judikatúry ústavného súdu treba poukázať na to,

že v prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva

zaručeného týmto článkom (napr. ), prípadne návrhu buď nevyhovel

(napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. ,

, ).

Ústavný súd už rovnako judikoval, že „nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa “ (napr. , ).

Z týchto dôvodov ústavný súd nepovažoval ani postup okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. v období po doručení nálezu ústavného súdu sp. zn.

zo 17. júla 2007 za taký, ktorý by signalizoval možnosť kvalifikovať ho

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ako porušenie základného práva na konanie

bez zbytočných prieťahov podľa .

Vzhľadom na to ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti, ktorý

nemožno odstrániť, ústavný súd sa ďalšími návrhmi v nej uvedenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2008