Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 236/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti G., s. r. o., K., zastúpenej advokátkou JUDr. E.

C., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl.

46 ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd uznesením Krajského

súdu v Bratislave č. k. -298 z 18. augusta 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti G., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. novembra

2011 doručená sťažnosť spoločnosti G., s. r. o., K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k.

-298 z 18. augusta 2011.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom Okresným súdom Malacky

(ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. sa J. R. (ďalej len „navrhovateľ“)

domáhal proti sťažovateľke ako odporkyni zaplatenia sumy 387 000 € s príslušenstvom.

Na základe návrhu navrhovateľa okresný súd uznesením č. k. -116

z 21. mája 2008 nariadil predbežné opatrenie, na základe ktorého M. N. a MVDr. I. N. boli

povinní zdržať sa prevodu, zriadenia záložného práva a akejkoľvek dispozície so svojím

obchodným podielom v obchodnej spoločnosti, ktorou bola sťažovateľka, a sťažovateľka

bola povinná zdržať sa nakladania s v rozhodnutí vyšpecifikovanými hnuteľnými a

nehnuteľnými vecami.

Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom

krajský súd uznesením č. k. -142 z 30. októbra 2008 rozhodol tak, že

uznesenie súdu prvého stupňa z 21. mája 2008 potvrdil.

Návrhom doručeným okresnému súdu 8. apríla 2011 sa sťažovateľka domáhala

zrušenia nariadeného predbežného opatrenia s odôvodnením, že predpoklady jeho

nariadenia neboli dané. Tento návrh okresný súd uznesením č. k. -274

z 21. júna 2011 zamietol na základe toho, že „dôvody nariadenia predbežného opatrenia

naďalej trvajú“, pričom právo sťažovateľky nie je obmedzené „nad mieru nevyhnutne

potrebnú a je primerané právu, ktorého budúci súdny výkon je ohrozený“.

Proti zamietnutiu návrhu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom krajský súd

napadnutým uznesením č. k. -298 z 18. augusta 2011 rozhodol tak, že

uznesenie okresného súdu potvrdil, pretože sa v celom rozsahu stotožnil s právnym

posúdením veci súdom prvého stupňa, ako aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

pričom zdôraznil, že „je nesporné, že od vydania predbežného opatrenia nedošlo k zmene

pomerov účastníkov a v uvedenej veci je skutkový stav rovnaký ako existoval v čase

rozhodovania o nariadení predbežného opatrenia pod č. k. zo dňa 31. 10.

2008. Predbežné opatrenie má trvať až do právoplatného skončenia vo veci samej a je pre

účastníkov aj súd prvého stupňa záväzné. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa

ako vecne správne potvrdil.“.

Sťažovateľka svojou sťažnosťou namietla predovšetkým arbitrárnosť (svojvoľnosť)

rozhodnutí všeobecných súdov, a to „uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k.

-298 z 18. 8. 2011, kt. bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Malacky

č. k. -274 z 21. 6. 2011 a rozpor týchto rozhodnutí s princípmi riadneho

a spravodlivého procesu. Jedným z takýchto princípov predstavujúcich súčasť práva na

spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu

presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 132

, ). Z odôvodnenia rozhodnutia, inštitút kt. je jednou z podstatných

záruk kontroly výkonu súdnej moci, pritom musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami

a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.

Sťažovateľ touto sťažnosťou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu garantovanú mu SR a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a nepriamo - nezrušením uznesenia Okresného súdu

Malacky -116 z 21. 5. 2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v

Bratislave -142 z 30. 10. 2008 - aj porušovanie jeho základného práva

podnikať garantovanom mu v SR a práva vlastniť majetok garantovanom

mu v SR, k obmedzeniu kt. došlo nariadeným predbežným opatrením

v rozpore s SR.“.

Porušenie princípov na riadny a spravodlivý proces, tak ako to vyplýva z čl. 46

a nasl. a dohovoru, videla sťažovateľka konkrétne v tom, že

„a) právne závery napadnutých rozhodnutí sú v extrémnom nesúlade so skutkovými

zisteniami a sú tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,

b) v odôvodnení napadnutých rozhodnutí všeobecné súdy nereagovali na

sťažovateľom prednesené zásadné, relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej

ochrany a v týchto odôvodneniach ani neuviedli, prečo tak neurobili, hoci ust. § 157 ods. 2

primerane sa vzťahujúce aj na uznesenie, súdom priamo ukladá povinnosť dbať na

presvedčivosť odôvodnenia svojich rozhodnutí,

c) všeobecné súdy hrubo porušili požiadavku rovnosti zbraní ako jednej zo

základných zásad spravodlivého súdneho konania...“.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd jej sťažnosť prijal na

ďalšie konanie a vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„1) Základné právo G., s. r. o., K... na súdnu ochranu SR a

ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, uznesením Krajského súdu v

Bratislave č. k. -298 z 18. 8. 2011 bolo porušené.

2) Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -298 z 18. 8. 2011 sa

zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3) Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť G., s. r. o., K... trovy konania vo výške

314,18 Eur... na účet jeho advokátky JUDr. E. C... do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom odmietnutia sťažnosti pre

zjavnú neopodstatnenosť stav, keď namietaným postupom alebo rozhodnutím štátneho

orgánu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to pre nedostatok ich vzájomnej príčinnej súvislosti, prípadne z iného dôvodu.

Za zjavne neopodstatnený preto možno považovať taký návrh, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia základného práva alebo slobody,

reálnosť (dôvodnosť) ktorého by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie

(, , , ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie označených práv sťažovateľky

uznesením krajského súdu č. k. -298 z 18. augusta 2011.

Pretože ide o rozhodnutie súdneho orgánu, ústavný súd súčasne zobral do úvahy, že

v konaní o ústavnej sťažnosti zásadne nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne

názory všeobecného súdu a ani dôvody, ktoré ho na základe výkladu a uplatnenia právnych

predpisov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, a ani preskúmavať, či v konaní pred ním

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav. Z ústavného rozdelenia súdnej moci

medzi všeobecné súdy a ústavný súd totiž vyplýva, že ústavný súd nie je ďalšou

opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (,

). V dôsledku toho sa úloha ústavného súdu obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov výkladu a použitia príslušných právnych predpisov s

a medzinárodnou zmluvou o ochrane ľudských práv a základných slobôd (,

). Akékoľvek skutkové alebo právne závery všeobecného súdu môžu byť

preto predmetom kontroly ústavným súdom len vtedy, ak by boli zjavne neodôvodnené,

resp. arbitrárne, a teda z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň

by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (, ,

).

V okolnostiach prípadu ústavný súd poukazuje na to, že posúdenie zákonných

podmienok na vydanie predbežného opatrenia, ako aj skúmanie ich trvania na základe

žiadosti účastníkov konania patrí do právomoci všeobecných súdov, a nie ústavného súdu.

Z tohto dôvodu sa ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti zásadne

nepovažuje za oprávneného zasahovať do rozhodovania o predbežných opatreniach. Okrem

toho ide o rozhodnutia, ktoré do práv a povinností účastníkov nezasahujú konečným

a nezvratným spôsobom ().

Vzhľadom na uvedené je ústavný súd aj v týchto prípadoch oprávnený zamerať sa

len na posúdenie, či postup a rozhodnutie všeobecného súdu v konaní pri vydávaní

predbežného opatrenia bol v súlade s ústavnoprocesnými princípmi, zásadou spravodlivého

procesu a základným právom na súdnu ochranu, keďže aj v takýchto konaniach musia byť

rešpektované požiadavky vyplývajúce z princípov spravodlivého procesu, resp. základného

práva na súdnu ochranu. Preto aj rozhodnutie o predbežnom opatrení musí mať (rovnako

ako iné súdne rozhodnutia) zákonný podklad, musí byť vydané príslušným súdnym

orgánom a nesmie byť prejavom svojvôle, teda musí byť najmä náležite odôvodnené.

Ústavný súd už rozhodol, že požiadavky, ktoré sú z hľadiska ústavných princípov

kladené na rozhodnutia o nariadení predbežného, možno sformulovať do týchto podmienok:

a) v súlade s musia mať zákonný podklad,

b) musia byť vydané príslušnými orgánmi a nemôžu byť prejavom svojvôle [čl. 1

a a 3 ()].

V odôvodnení napadnutého uznesenia č. k. -298 z 18. augusta 2011

krajský súd okrem iného uviedol:

„Podľa , , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym posúdením veci súdom prvého

stupňa, ako aj s odôvodnením jeho rozhodnutia.

Je nesporné, že od vydania predbežného opatrenia nedošlo k zmene pomerov

účastníkov a v uvedenej veci je skutkový stav rovnaký, ako existoval v čase rozhodovania

o nariadení predbežného opatrenia odvolací súd pod č. k. -142 dňa 31. 10.

2008. Predbežné opatrenie má trvať až do právoplatného skončenia vo veci samej a je pre

účastníkov aj súd prvého stupňa záväzné.

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil, iné

rozhodnutia v obdobných veciach nie sú pre toto konanie záväzné.“

Keďže krajský súd sa v súlade so zákonom ( )

v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu a obmedzil sa len na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, ústavný súd považoval

za potrebné uviesť aj podstatnú časť odôvodnenia uznesenia okresného súdu č. k.

-274 z 21. júna 2011, v ktorom súd prvého stupňa okrem iného uviedol:

„Súd preskúmal návrh odporcu v I. rade na zrušenie predmetného predbežného

opatrenia a konštatuje, že musí predovšetkým poukázať na rozhodnutie nadriadeného súdu,

ktorého rozhodnutím je súd prvého stupňa viazaný, a síce rozhodnutie č. k.:

-142 zo dňa 30. 10. 2008, ktorým súd druhého stupňa potvrdil rozhodnutie

konajúceho súdu o nariadení predbežného opatrenia a súčasne rozhodol, že predbežné

opatrenie bude trvať až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, teda v zmysle

ustanovenia určil dobu jeho trvania.

Súd má súčasne za to, že dôvody nariadeného predbežné opatrenia naďalej trvajú,

nakoľko predmetom sporu sú stroje, na kúpu ktorých poskytol navrhovateľ finančné

prostriedky vo výške 87.000 Eur, a ktorých nakladanie s nimi bolo predbežne znemožnené

a finančné prostriedky vo výške 300.000 Eur, ako zálohu na kúpnu cenu za farmu v zmysle

uzatvorenej Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 25. 08. 2006. Navrhovateľ osvedčil obavu, že

by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, nakoľko E. B., zaviazaný vyššie uvedenou

zmluvou o úvere, previedol obchodný podiel spoločnosti odporcu v I. rade na tretie osoby, v

ktorej bol jediným spoločníkom. Súd má súčasne za to, že nariadeným predbežným

opatrením nie je právo odporcu v I. rade obmedzené nad mieru nevyhnutne potrebnú a

považuje za primerané právu, ktorého budúci súdny výkon je ohrozený.

Podľa , predbežné opatrenie zanikne,

ak uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.

Na základe citovaných ustanovení súd rozhodol tak,

ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že krajský súd (v zmysle zásad

podľa ) preskúmal napadnuté rozhodnutie okresného

súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, a prerokoval vec bez nariadenia

pojednávania, a pretože zistil, že odvolanie nie je opodstatnené, napadnuté rozhodnutie

prvostupňového súdu potvrdil. Z citovaného rozhodnutia krajského súdu vyplynulo

stotožnenie sa s názorom okresného súdu o dôvodnosti ďalšieho uplatňovania nariadeného

predbežného opatrenia, pretože neprišlo k zmene podmienok, na základe ktorých došlo k

jeho nariadeniu. V dôsledku toho ho naďalej považoval za potrebné pre dočasnú úpravu

pomerov účastníkov konania.

Ústavný súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že ho možno

považovať za ústavne udržateľné tiež preto, že tak samotné rozhodnutie, ako aj výklad

právnych predpisov a právne závery krajského súdu nie sú svojvoľné, prípadne zjavne

neodôvodnené a nevyplýva z nich taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne

záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím podstaty a zmyslu sťažovateľkou

označených základných práv a slobôd. Ani potvrdenie splnenia zákonných podmienok na

ďalšie trvanie nariadeného predbežného opatrenia nemôže samo osebe viesť k záveru

o zjavnej neopodstatnenosti právneho názoru krajského súdu a nezakladá oprávnenie

ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím právnym názorom. Skutočnosť, že

sťažovateľka sa s právnym názorom a rozhodnutím krajského súdu nestotožňuje, nemôže

viesť k jej tvrdeniu o ich zjavnej neodôvodnenosti (arbitrárnosti) a nezakladá oprávnenie

ústavného súdu nahradiť právny názor krajského súdu svojím vlastným. Ústavný súd už

predtým uviedol (v druhovo rovnakej veci), že aj keď by nesúhlasil s interpretáciou zákonov

všeobecným súdom, mohol by nahradiť napadnutý právny názor krajského súdu iba

v prípade, ak by tento bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný.

O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné

uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných zákonných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (). To však nie je prípad

sťažovateľkou napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ktorý potvrdil rozhodnutie

okresného súdu o nariadenom predbežnom opatrení. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť

sťažovateľky odmietnuť podľa pre jej zjavnú

neopodstatnenosť.

Pretože sťažnosť sťažovateľky bola ako celok odmietnutá, neprichádzalo do úvahy

rozhodovať o jej ďalších požiadavkách – zrušiť napadnuté rozhodnutie krajského súdu,

vrátiť mu vec na ďalšie konanie a priznať jej náhradu trov právneho zastúpenia –

rozhodovanie o ktorých je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo

slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júla 2012