Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 319/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. P. B., B., zastúpeného advokátkou Mgr. J. P., B.,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

a práv podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 30. júla 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. P. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. októbra

2010 doručená sťažnosť MUDr. P. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou

Mgr. J. P., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl.

46 ods. 1 (ďalej len „ústava) a práv podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 30. júla 2010.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou doručenou Okresnému súdu

Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) 27. apríla 2009 domáhal určenia neplatnosti

mandátnej zmluvy č. 01/2009/Ro z 20. februára 2009 (ďalej len „mandátna zmluva“)

uzavretej medzi správcom bytového domu M. 36 – 38 v B. M. Ch. – M., B. (ďalej len

„žalovaný v 1. rade“), a V. J. – R., Ž. (ďalej len „žalovaná v 2. rade“). Domáhal sa tiež

určenia neplatnosti «výberového konania na zhotoviteľa prác na stavbe „Zateplenie

bytového domu LB spôsobom tepelnej ochrany 80 b. j.“, súťaž číslo 01AB/09/01, týkajúceho

sa zateplenia bytového domu M. 36 - 38 v B. (ďalej len „bytový dom“)», ktorej

vyhlasovateľom bola v zmysle mandátnej zmluvy žalovaná v 2. rade (ďalej len „výberové

konanie“). Spolu s návrhom na určenie neplatnosti mandátnej zmluvy a na určenie

neplatnosti výberového konania sťažovateľ podal aj návrh na vydanie predbežného

opatrenia. Vec bola okresným súdom zaevidovaná pod sp. zn. .

Okresný súd uznesením sp. zn. z 28. apríla 2010 vyhovel návrhu

sťažovateľa a predbežným opatrením uložil žalovaným povinnosť zdržať sa plnenia práv

a povinností z mandátnej zmluvy, ako aj uskutočňovania akýchkoľvek úkonov na základe

predmetnej zmluvy, najmä zdržať sa uskutočňovania výberového konania, a to až

do rozhodnutia vo veci samej.

Na základe odvolania žalovaných krajský súd uznesením sp. zn.

z 30. júla 2010 zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že návrh na nariadenie predbežného

opatrenia zamietol.

Krajský súd podľa sťažovateľa návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol

s odôvodnením, že:

„... - za stavu, keď značná časť mandátnej zmluvy už mala byť realizovaná, vrátane

samotného výberového konania, nemožno usudzovať na pravdepodobnú úspešnosť návrhu

navrhovateľa vo veci z hľadiska existencie dôvodov naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení neplatnosti mandátnej zmluvy...,

- ... v návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia absentuje

vymedzenie rozsahu v akom sa majú odporcovia v 1. a 2. rade zdržať konkrétnych práv

a povinností, ktoré im vyplývajú z mandátnej zmluvy...,

- ... predbežné opatrenie bez bližšieho vymedzenia práv a povinností, ktorých

realizácie sa majú odporcovia zdržať, je tiež neprimeraným zásahom do ich záväzkového

vzťahu, nad mieru nevyhnutne potrebnú pre dosiahnutie účelnosti a efektívnosti dočasnej

úpravy vzťahov účastníkov konania...,

- ... nenariadením predbežného opatrenia preto nemôže dôjsť k zhoršeniu právneho

postavenia navrhovateľa v základnom konaní vo veci samej Navrhovanú dočasnú úpravu

nevyžaduje ani naliehavá potreba zabezpečenia nerušeného ďalšieho postupu vo veci

samej...“

Sťažovateľ sa nestotožňuje so závermi krajského súdu uvedenými v odôvodnení jeho

rozhodnutia z 30. júla 2010 a predovšetkým namieta, že „potreba dočasne upraviť pomery

medzi účastníkmi je naliehavá z toho dôvodu, aby sa zamedzilo rozširovaniu ujmy už

spôsobenej sťažovateľovi ako vlastníkovi bytu v Bytovom dome konaním Správcu

a podnikateľa R. K zamedzeniu rozširovania už spôsobenej škody tak môže pomôcť iba

nariadenie predbežného opatrenia súdom.“.

Sťažovateľ upriamuje pozornosť na čl. III mandátnej zmluvy, na základe ktorého sa

žalovaná v 2. rade ako mandatár zaviazala zariadiť pre žalovaného v 1. rade ako mandanta

„... investorské činnosti v štádiu projektovej výstavby, zabezpečenia dodávok a prác pre

stavbu výberovým konaním a účasť pri riešení financovania prác komerčnou bankou, počas

realizácie stavby a po dokončení...“, ktoré sa mali týkať obnovy bytového domu.

Investorom uvedenej obnovy bytového domu mali byť vlastníci bytov v bytovom dome.

V nadväznosti na to sťažovateľ uviedol, že „v mesiaci apríl 2009 prebehlo výberové

konanie, na základe ktorého bol vybratý dodávateľ stavebných prác – spoločnosť U. s. r. o.,

so sídlom Z..., s ktorým bola následne dňa 22. 10. 2009 uzavretá Zmluva o dielo č.

6711451... bez toho, aby bola daná vlastníkom k dispozícii na preštudovanie“.

Podľa sťažovateľa „... celý postup vzbudzoval podozrenie o nezákonnom postupe zo

strany Správcu ako aj podnikateľa R...“.

Sťažovateľ namieta, že napriek tomu, že „... osvedčil, že Mandátna zmluva, ako aj

Výberové konanie trpí viacerými zásadnými vadami, pre ktoré je Mandátna zmluva, ako aj

Výberové konanie neplatné..., a že jeho práva vlastníka bytu môžu byť (a už aj boli)

konaním Správcu a podnikateľa R. závažným spôsobom porušené a prípadné ďalšie aktivity

Správcu a podnikateľa R. by viedli k ďalšej eskalácii protiprávneho stavu...“, krajský súd

návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Závery krajského súdu v uvedenej veci však podľa sťažovateľa „postrádajú

akékoľvek vecné odôvodnenie, odôvodnenie Rozhodnutia je nepresvedčivé, ničím

nepodložené a podľa sťažovateľa neakceptovateľné a vo viacerých ohľadoch je v rozpore so

zákonom. Podľa sťažovateľa rozhodnutie odvolacieho súdu tak možno považovať za

nezákonné, dokonca za arbitrárne porušujúce ústavné práva sťažovateľa.“.

Sťažovateľ preto dospel k záveru, že namietaným uznesením krajského súdu došlo

k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Rozhodnutím „vydaným bez

splnenia podmienok stanovených v príslušných právnych predpisoch Slovenskej republiky“

sťažovateľ namieta aj porušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1

a práva na ochranu majetku podľa dodatkového protokolu.

Sťažovateľ na základe uvedených skutočností navrhuje, aby ústavný súd o jeho

sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu garantované článkom 46 ods. 1

, právo na spravodlivé súdne konanie garantované článkom 6 Dohovoru; a právo

vlastniť majetok garantované článkom 20 ods. 1 , právo na ochranu majetku

garantované článkom čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru boli uznesením Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 30. 7. 2010, č. k. porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo

dňa 30. 7. 2010, č. k. a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie

konanie. Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Krajskému súdu v Bratislave

pokračovať v ďalšom porušovaní základného práva sťažovateľa vlastniť majetok a jeho

práva na súdnu a inú právnu ochranu.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 35.000,- EUR (slovom: tridsaťpäťtisíc eur), ktoré mu je Krajský

súd v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť Sťažovateľovi náhradu trov právneho

zastúpenia vo výške 333,- Euro /19 % DPH, t. j. 63,27 Euro + režijný paušál 6,95 Euro, t. j.

spolu 403,22 Euro na účet jeho právneho zástupcu Mgr. J. P., advokátka, č. ú.: ... Náhradu

trov konania je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), pričom skúmal, či spĺňa zákonom

predpísané náležitosti podľa a a či neexistujú dôvody

na jej odmietnutie podľa .

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podstatou sťažnosti je nespokojnosť sťažovateľa s uznesením krajského súdu sp. zn.

z 30. júla 2010, ktorým odvolací súd zmenil uznesenie okresného súdu

sp. zn. z 28. apríla 2010, ktorým tento súd v konaní o určenie neplatnosti

mandátnej zmluvy a výberového konania nariadil predbežné opatrenie tak, že na základe

odvolania návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre

jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do

takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (mutatis mutandis rozhodnutie sp. zn. a v ňom citovaná

ďalšia judikatúra).

Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné tiež

pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že

ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných

súdov ().

Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (m. m. , ,

atď.).

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Sťažovateľ namieta predovšetkým porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru namietaným uznesením krajského súdu,

ktorým na základe odvolania zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

V súvislosti s argumentáciou sťažovateľa je potrebné v prvom rade zdôrazniť, že

posúdenie podmienok na vydanie predbežného opatrenia je predovšetkým vecou

všeobecných súdov ( ). Preto samotný ústavný súd ako nezávislý súdny orgán

ochrany ústavnosti ( ) sa spravidla nepovažuje za oprávneného zasahovať do

rozhodnutí o predbežných opatreniach, keďže nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov,

a okrem toho ide o rozhodnutia, ktoré do práv a povinností účastníkov konania nezasahujú

konečným spôsobom (). Ústavný súd posudzuje problematiku predbežných

opatrení zásadne iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia

o nariadení predbežného opatrenia alebo o zamietnutí návrhu na jeho vydanie pristupuje len

za celkom výnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí

všeobecných súdov o predbežných opatreniach iba za predpokladu, že by rozhodnutím

všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi

spravodlivého procesu.

Napriek uvedenému ústavný súd zdôrazňuje, že aj v konaní o návrhu na vydanie

predbežného opatrenia musia byť rešpektované minimálne požiadavky zodpovedajúce

princípom spravodlivého procesu, resp. základnému právu na súdnu ochranu. Rozhodnutie

o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí mať predovšetkým rovnako ako iné

rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť

prejavom svojvôle, teda musí byť najmä náležite odôvodnené.

Ústavný súd poukazuje ďalej na to, že účelom predbežného opatrenia je dočasná

úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov

konania o predbežnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní

o predbežnom opatrení. Všeobecný súd predbežným opatrením dočasne upravuje pomery

účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa

vydania predbežného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti

komu návrh smeruje. Predbežné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla

zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich

nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu. Predbežné rozhodnutia

predstavujú opatrenia, trvanie ktorých je obmedzené a môže byť kedykoľvek na návrh

zrušené ().

Krajský súd v zmysle zásad upravených v

(ďalej aj „OSP“) preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu spolu s konaním, ktoré

mu predchádzalo, a prerokoval vec bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2

a zistil, že odvolanie žalovaných je dôvodné, a preto ho v nadväznosti na tento záver

zmenil tak, že návrh sťažovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Ústavný súd po preskúmaní odôvodnenia namietaného uznesenia krajského súdu

dospel k záveru, že ho možno považovať za ústavne akceptovateľné a udržateľné z hľadiska

dodržania základných ústavnoprocesných princípov. Krajský súd v odôvodnení

namietaného uznesenia okrem iného uviedol, že «základnými predpokladmi pre vydanie

predbežného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver

o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i preukázanie

naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahu medzi účastníkmi a to osvedčením

bezprostrednosti ohrozenia nároku, resp. existencia súdneho rozhodnutia alebo stav

v súdnom konaní, ktorý osvedčuje, že reálne dôjde k vyneseniu rozhodnutia, ktoré môže byť

exekučným titulom.

Predbežné opatrenie nie je možné vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez

toho, aby boli osvedčené aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožňujú záver

o opodstatnenosti návrhu vo veci samej. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným

predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia taký stupeň

spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom

možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe usudzovať

s väčšou mierou pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo vecí samej.

Pre potreby rozhodovania súdu o nariadení predbežného opatrenia nie je potrebné

vykonávať dokazovanie na opodstatnenosť návrhu vo veci samej, súd vychádza

z rozhodujúcich skutkových tvrdení uvádzaných navrhovateľom v návrhu, ktorými

odôvodňuje existenciu svojho nároku, s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania,

pokiaľ sa začalo vo veci samej konať, inak sa posudzuje hodnovernosť a pravdivosť tvrdení

navrhovateľa, ktorými odôvodňuje opodstatnenosť návrhu vo veci samej, až následne

dokazovaním vo veci samej, a pre účely predbežného opatrenia nie je potrebné ich

pravdivosť zisťovať a vyhodnocovať v konfrontácii s inými relevantnými skutočnosťami

týkajúcimi sa samotnej podstaty veci.

Z hľadiska predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia je tiež potrebné

zisťovať právny záujem navrhovateľa na jeho vydaní vo vzťahu k predmetu konania.

Povinnosťou navrhovateľa je preto osvedčiť potrebu úpravy takých pomerov účastníkov,

ktoré majú bezprostredný vzťah k prejednávanej veci a ktorej konanie si takúto dočasnú

úpravu až do právoplatného skončenia konania, najmä z hľadiska nerušeného ďalšieho

postupu konania, vyžaduje. Navrhovateľ musí osvedčiť, že nariadením predbežného

opatrenia sa dosiahne účel efektívnej ochrany poskytovanej v základnom konaní tak, aby

v priebehu ďalšieho konania vo veci samej, nedošlo k zhoršovaniu právneho postavenia

navrhovateľa vzhľadom na ním uplatňovaný nárok. Z uvedeného teda vyplýva, že ďalším

predpokladom pre vydanie predbežného opatrenia je vecná a obsahová súvislosť

navrhovaného predbežného opatrenia so základným konaním vo veci samej.

Navrhovateľ v danom štádiu postupu konania preukázal listinnými dokladmi jeho

vlastnícke právo k bytu č. 11 na 3 poschodí na M. ulici č. 36 v B., vrátane spoluvlastníckeho

podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu súp. č. 792 v podiele

5409/463526, ktorého správu, na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 1. 5. 2007 v znení

dodatku č. 1 zo dňa 27. 12. 2007, vykonáva odporca v 1. rade.

Navrhovateľ však dostatočne spoľahlivo neosvedčil existenciu základných

rozhodujúcich skutočnosti potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má

poskytnúť predbežná ochrana v základom konaní vo veci samej. Za stavu, keď

značná časť mandátnej zmluvy už mala byť zrealizovaná, vrátane samotného výberového

konania, nemožno usudzovať na pravdepodobnú úspešnosť návrhu navrhovateľa vo veci z

hľadiska existencie jeho naliehavého právneho záujmu na ním požadovanom určení

neplatnosti mandátnej zmluvy č. 01/2009/Ro zo dňa 20. 2. 2009 uzavretej medzi odporcami

v 1. a 2. rade a určení neplatnosti výberového konania na zhotoviteľa prác na stavbe

„Zateplenie bytového domu LB spôsobom tepelnej ochrany 80 b. j.“, súťaž číslo

01AB//09/01 na bytovom dome M. 36 - 38 v B.

Okrem toho v návrhu navrhovateľa na nariadenia predbežného opatrenia absentuje

vymedzenie rozsahu v akom sa majú odporcovia v1 a 2. rade zdržať plnenia konkrétnych

práv a povinností. ktoré im vyplývajú z mandátnej zmluvy. Možno prisvedčiť argumentácii

odporcov v1 . a 2. rade, že takéto všeobecné vymedzenie zdržania sa plnenia všetkých práv

a povinností z mandátnej zmluvy je neurčité a vzhľadom aj na čiastočné plnenie zo zmluvy,

pozastavenie čerpania úveru a návrh na prerušenie prác na obnove bytového domu

nezodpovedá súčasnému skutkovému stavu, a teda je aj nevykonateľné. V konečnom

dôsledku odvolací súci uznal aj opodstatnenosť obrany odporcov v tom, že práve neplnením

záväzkov vyplývajúcich z mandátnej zmluvy a na jej základe ďalších nadväzujúcich

záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o dielo či zmluvy o úvere, hrozí vlastníkom bytov značnú

škoda na ich majetku.

Navrhované predbežné opatrenie bez bližšieho konkrétneho vymedzenia práv

a povinností, ktorých realizácie sa majú odporcovia zdržať, je tiež neprimeraným zásahom

do ich záväzkoprávneho vzťahu, nad mieru nevyhnutne potrebnú pre dosiahnutie účelnosti

a efektívnosti dočasnej úpravy vzťahov účastníkov konania.

Nenariadením predbežného opatrenia preto nemôže dôjsť k zhoršeniu právneho

postavenia navrhovateľa v základom konaní vo veci samej. Navrhovanú dočasnú úpravu

vzťahov účastníkov konania až do právoplatného skončenia konania vo veci samej,

nevyžaduje ani naliehavá potreba zabezpečenia nerušeného ďalšieho postupu konania vo

veci samej.

Po vecnom a právnom zhodnotením relevantných skutočnosti na základe obsahu

spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že navrhovateľ dostatočne nepreukázal

v danom štádiu konania základné predpoklady opodstatňujúce nariadením predbežného

opatrenia dočasne upraviť pomery účastníkov konania obmedzením výkonu práv

a povinností vyplývajúcich odporcom v 1. 2. rade z mandátnej zmluvy, a preto napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie

predbežného opatrenia ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol ( ).».

Vychádzajúc z citovaného ústavný súd konštatoval, že krajský súd svoje rozhodnutie

primeraným spôsobom odôvodnil a v okolnostiach posudzovanej veci ho nemožno

považovať v žiadnom prípade za arbitrárne a z ústavného hľadiska za neakceptovateľné.

Námietky sťažovateľa smerujúce proti namietanému uzneseniu krajského súdu nezakladajú

podľa názoru ústavného súdu reálnu možnosť na to, aby po prípadnom prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie na ich základe ústavný súd mohol dospieť k záveru, že v danom prípade

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa a jeho práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd napokon dodáva, že jedným z predpokladov pre jeho rozhodnutie

o porušení základných práv a slobôd je také ich porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo

odstrániteľné v činnosti súdu pred začatím konania alebo v konaní o veci samej (§ 74 a nasl.

a ), resp. ktoré nemožno napraviť procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté

v v spojení s predbežnými opatreniami.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené a s poukazom na to, že obsahom označených

práv nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania,

resp. právo na úspech v konaní (, ), sťažnosť v časti, v ktorej

sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namietaným uznesením krajského súdu, odmietol podľa § 25

ods. 2 z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu ústavný súd považoval za potrebné uviesť, že

v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou orgán verejnej moci konajúci vo veci podľa

príslušných procesných predpisov (napr. podľa , Trestného

poriadku a Správneho poriadku) zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom

základných práv a práv hmotného charakteru, ku ktorým patrí aj základné právo

vyplývajúce z a právo podľa dodatkového protokolu, ak toto

porušenie nevyplýva z toho, že tento orgán verejnej moci súčasne porušil ústavnoprocesné

princípy, resp. práva vyplývajúce z až , resp. dohovoru.

O prípadnom porušení základného práva podľa a práva podľa

dodatkového protokolu by bolo teda možné uvažovať len vtedy, ak by zo strany príslušného

orgánu verejnej moci (súdu) primárne došlo k porušeniu niektorého zo základných práv,

resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v až , resp. v spojení

s ich porušením (napr. , , ).

Keďže ústavný súd sťažnosť v časti týkajúcej sa namietaného porušenia základného

práva podľa a práva podľa dohovoru odmietol pre jej zjavnú

neopodstatnenosť, je sťažnosť zjavne neopodstatnená aj vo vzťahu k namietanému

porušeniu základného práva podľa a práva podľa dodatkového

protokolu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2

odmietol sťažnosť aj v zostávajúcej časti z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

V nadväznosti na odmietnutie sťažnosti ústavný súd už o ďalších požiadavkách

sťažovateľa nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júla 2011