Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 261/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. septembra 2008

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti F., spol. s r. o., so sídlom B., vo veci

namietaného porušenia jej základných práv zaručených v a

Slovenskej republiky a v čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd

postupom Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti F., spol. s r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. februára

2008 doručená sťažnosť spoločnosti F., spol. s r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie svojho základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a v a Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom Okresného súdu Senica (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a jej z príloh vyplýva, že sťažovateľka 30. mája 2007 podala na

okresnom súde návrh na vydanie platobného rozkazu proti odporcovi Z., s. r. o., na sumu

3 006 180,50 Sk. Okresný súd vyzval 7. augusta 2007 sťažovateľku na zaplatenie súdneho

poplatku. Sťažovateľka zaslala okresnému súdu 15. augusta 2007 návrh na zmenu návrhu na

začatie konania, v ktorom zmenila uplatňovanú sumu na 1 537 650 Sk. V ten istý deň

sťažovateľka zaplatila súdny poplatok. Predmetná vec bola vedená na okresnom súde pod

sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že od podania návrhu

„uplynula neprimerane dlhá doba, požiadali sme listom zo dňa 28.11.2008 o zdôvodnenie,

prečo nebol vydaný platobný rozkaz, nakoľko bol zaplatený aj súdny poplatok vo výške

92 259,3 Sk na účet Okresného súdu Senica, avšak do dnešného dňa nám nebol platobný

rozkaz vydaný. Toto sme dali na vedomie predsedkyni OS Senica.

Obrátili sme sa preto so sťažnosťou na prieťahy v konaní na predsedu Krajského

súdu v Trnave, ako nadriadený orgán, pričom sme túto našu sťažnosť dali na vedomie aj

Ministerstvu spravodlivosti SR. Reakciou bola odpoveď predsedníčky Okresného súdu

v Senici zo dňa 15.01.2008 (...), v ktorej sa nám ospravedlnila za vzniknutú situáciu

a prisľúbila skorú nápravu. Napriek tomu do dnešného dňa nedošlo k vydaniu platobného

rozkazu, resp. vykonaniu iného úkonu zo strany súdu a to aj napriek urgenciám a navzdory

faktu, že od podania návrhu na príslušný súd uplynulo viac než 8 mesiacov.“.

Podľa sťažovateľky postupom okresného súdu v namietanom konaní boli porušené

jej základné práva zaručené v . ods. 1 a . ods. 2 a v a

ods. 2 listiny.

Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že

okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. porušil jej základné práva podľa

. ods. 1 a . ods. 2 a podľa a listiny, prikázal

okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť jej primerané finančné

zadosťučinenie v sume 50 000 Sk.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne,

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ,

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú

možnosť reálne nepripúšťajú (, , ).

1. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , resp. práva podľa listiny

(napr. , ).

V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle (ako aj práva podľa listiny),

nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. ),

prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne

neopodstatnený (napr. , , ).

Ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh zistil, že napadnuté konanie pred

okresným súdom trvalo od jeho začatia (30. máj 2007) až do doručenia sťažnosti ústavnému

súdu (12. februára 2008) viac ako 8 mesiacov, pričom však treba brať do úvahy, že okresný

súd 7. augusta 2007 vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku, ktorá ho zaplatila

15. augusta 2007 a súčasne doručila okresnému súdu aj zmenu návrhu na začatie konania.

Ústavný súd tiež zistil, že okresný súd opätovne vyzýval sťažovateľku na doplatenie časti

súdneho poplatku aj 17. januára 2008.

Ústavný súd je toho názoru, že doterajšia dĺžka konania pred okresným súdom

v danej veci, ako aj obdobie jeho nečinnosti nepredstavujú v daných okolnostiach takú

intenzitu, ktorá by mohla zasiahnuť do základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , resp. podľa listiny.

Nad rámec uvedeného ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že na okresnom súde

zistil (úradný záznam z 24. apríla 2008), že namietané konanie je od 22. februára 2008

vedené pod sp. zn. a vo veci bol nariadený termín pojednávania na 2. jún 2008.

Ústavný súd tiež zistil, že toto pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom ďalšieho

dokazovania a nový termín pojednávania zatiaľ nie je určený (úradný záznam z 25. augusta

2008).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v časti, ktorou sťažovateľka namieta

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a listiny, odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

2. Sťažovateľka v sťažnosti namietala, že postupom okresného súdu v predmetnom

konaní bolo porušené aj jej základné právo zaručené v a v

listiny. Podľa vyjadrenia sťažovateľky k porušeniu označených práv došlo tým, že „nemá

prístup k nezávislému a nestranému súdu“, pričom uvedené tvrdenie sťažovateľka

v sťažnosti neodôvodnila.

Účelom (rovnako aj práva podľa listiny) je zaručiť

každému prístup k súdnej ochrane a k súdu ako k orgánu verejnej moci, ktorý vykonáva

súdnu moc podľa . Základné právo zaručené umožňuje

každému, aby sa po splnení predpokladov ustanovených zákonom stal účastníkom súdneho

konania. Ak fyzická osoba alebo právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom,

súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami,

ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú. K odňatiu základného práva podľa

a listiny by podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

došlo vtedy, pokiaľ by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde a pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom

návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby (, , ).

Vzhľadom na skutočnosť, že vo veci okresný súd koná, čo vyplýva aj z obsahu

sťažnosti a jej príloh, tvrdenie sťažovateľky, že jej bol omietnutý prístup k nezávislému

a nestrannému súdu, ústavný súd považuje za zjavne neopodstatnené a v dôsledku tohto

odmietol aj sťažnosť v časti namietajúcej porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a podľa čl. 36 ods. 1 listiny ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami, ktoré v nej sťažovateľka nastolila.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. septembra 2008