Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 322/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. októbra 2008

predbežne prerokoval sťažnosť P. S., B., zastúpeného advokátkou JUDr. V. D., B., ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa v spojení s porušením práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a porušenie práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 3

a v spojení a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. v spojení s postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júna 2007

doručená sťažnosť P. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou pôvodne namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) v spojení s porušením práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a porušenie práva na spravodlivý súdny proces

podľa a v spojení a dohovoru postupom

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

11 C 247/91 v spojení s postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

V súvislosti s pôvodne podanou sťažnosťou (sťažovateľ túto následne menil, pozri

ďalej uvedené, pozn.) sťažovateľ vidí porušenie svojich základných práv podľa čl. 46

ods. 3, a 48 ods. 2 a práv podľa dohovoru postupom

označených všeobecných súdov v tom, že:

«... dňa 3. 12. 2004 podal sťažovateľ... okresnému súdu... a dňa 6. 12. 2004

najvyššiemu súdu... dovolanie... proti rozsudku odvolacieho Krajského súdu Bratislava č. k.

zo dňa 1. 7. 2004. Dňa 22. 3. 2005 bola sťažovateľovi doručená výzva OS

BA 1, aby predložil „ďalší výtlačok“ dovolania pod hrozbou zastavenia konania. Uvedená

požiadavka OS BA 1 bola... právne irelevantná, pretože sťažovateľ vo svojom podaní zo dňa

3. 12. 2004 doručil OS BA 1 v súlade so zákonom 2 výtlačky dovolania... Účelové,

neopodstatnené konanie OS BA 1 spôsobilo zbytočný, neodôvodnený prieťah v súdnom

konaní. ... Dňa 15. 4. 2005 obdržal sťažovateľ ďalšiu výzvu OS BA 1, aby predložil

splnomocnenie advokáta k zastupovaniu pred NS SR. ... Vzhľadom k tomu, že sťažovateľa

od počiatku súdneho konania t. j. od r. 1990 zastupuje stále ten istý advokát, jeho

splnomocnenie v súdnom konaní sťažovateľ nevypovedal a je teda v platnosti, je požiadavka

OS BA 1 právne neodôvodnená. ... Okresný súd BA 1 svojim konaním spôsobil

neodôvodnený prieťah a to od 3. 12. 2004 do 23. 5. 2005, kedy doručil dovolanie NS SR. ...

Dňa 6. 12. 2004 sťažovateľ doručil dovolanie proti rozsudku... Krajského

súdu Bratislava Najvyššiemu súdu SR. Dňa 9. 12. 2004 odstúpil NS SR dovolanie OS

BA 1 k nešpecifikovaným „ďalším procesným úkonom“... NS SR vo veci dovolania od jeho

podania sťažovateľom dňa 6. 12. 2004 (resp. od obdržania veci od OS BA 1 dňa 23. 5.

2005) dva roky nekonal... Dňa 20. 12. 2006 sťažovateľ, požiadal NS SR o informáciu o

stave podaného dovolania. Dňa 27. 12. 2006 obdržal sťažovateľ vyjadrenie NS SR..., že vo

veci doposiaľ rozhodnuté nie je. ...

Dňa 2. 1. 2007 požiadal sťažovateľ NS SR v zmysle

o informácie vo veci jeho dovolania... Vyjadrenie NS SR bolo sťažovateľovi doručené

v rozpore so zákonnou lehotou až 29. 1. 2007. ...

Dňa 8. 3. 2007 podal sťažovateľ v súvislosti s horeuvedenými porušeniami zákona

a ústavných práv proti senátu 4C NS SR námietku zaujatosti... Iný senát NS SR námietku

zaujatosti... zamietol...

Sťažovateľ v námietke zaujatosti o. i poukázal... na... skutočnosť, že viac ako 2 ročná

nečinnosť senátu 4C NS SR je porušením princípu rovností strán v spore a takéto konanie...

nemožno považovať za nestranné, pretože dlhodobá nečinnosť senátu 4C sťažuje

vymožiteľnosť práva... Dôvodnosť námietky zaujatosti bola daná i porušením zák.

č. predsedom senátu 4C JUDr. Č. ...

Naviac v súvislosti s porušením citovaného zákona sťažovateľ podal proti predsedovi

senátu 4C JUDr. Č. návrh na priestupkové konanie. Uvedené skutočnosti dostatočne

preukazujú zmenu neutrálneho vzťahu senátu 4 C NS SR, predsedu senátu JUDr. Č. k veci

a osobe sťažovateľa, čím boli naplnené zákonné podmienky odôvodnenosti podanej

námietky zaujatosti. Skutočnosť, že v senáte 4C NS SR, ktorý má rozhodovať

o sťažovateľovom dovolaní je i bývalý sudca Krajského súdu Bratislava JUDr. Š., proti

rozsudku ktorého sťažovateľ podal dovolanie je absurdná. Pochybnosti v nestrannosť

senátu 4C NS SR nemožno opomenúť ani skutočnosťou, že JUDr. Š. je zo zákona

z rozhodovania o dovolaní vylúčený. Vzhľadom k pomeru účastníkov, možnej kolegiálnej

súdržnosti členov senátu 4C je daná dôvodná pochybnosť v objektívnosť a nezaujatosť

rozhodovania senátu 4C NS SR. ...

Pre odôvodnenie rozsahu primeraného peňažného zadosťučinenia... Napriek

jednoduchej kauze... súdne konanie trvá... 17 rokov a stále nie je ukončené... Odporkyňa

vďaka prieťahom v súdnom konaní, ktoré spôsobujú súdy SR dlhodobo ekonomicky využíva

zadržiavanú autorskú odmenu sťažovateľa... Rozsah primeraného peňažného

zadosťučinenia zohľadňuje i vzťahové zaťaženie, náklady dlhodobého súdneho sporu,

poškodzovanie rodiny sťažovateľa...»

Sťažovateľ v súvislosti s pôvodnou sťažnosťou navrhol, aby ústavný súd o jeho

sťažnosti takto rozhodol:

„Postupom... Okresného súdu Bratislava 1 sp. zn. a Najvyššieho súdu SR

sp. zn. bolo porušené základné právo sťažovateľa... zaručené čl. 48 ods. 2,

, SR a Dohovoru

... zakázal pokračovať v porušovaní horeuvedených práv.

... priznal sťažovateľovi primerané peňažné zadosťučinenie :

... za opakované porušenie práv Okresným súdom Bratislava 1 sumu 150.000 Sk

... za porušenie práv Najvyšším súdom Slovenskej republiky sumu 190.000 Sk

... priznal náhradu trov právneho zastupovania advokátovi JUDr. V. D...“

2. Keďže podaná sťažnosť bola zmätočná a nedostatočne konkretizovaná, ústavný

súd listom z 20. júna 2007 vyzval sťažovateľa prostredníctvom jeho právnej zástupkyne,

aby v stanovenej lehote odstránila nedostatky sťažnosti, predovšetkým aby konkrétne

uviedla, v čom došlo k porušeniu a . Zároveň bol sťažovateľ

vyzvaný, aby oznámil (a toto doložil), či podal sťažnosť na prieťahy v namietaných súdnych

konaniach.

Listom zo 6. júla 2007 (doručeným ústavnému súdu 10. júla 2007) sťažovateľ okrem

už uvedeného svoju sťažnosť upresnil v tom zmysle, že porušenie čl. 46 ods. 3 a čl. 47

ods. 3 sa týka iba namietaného postupu najvyššieho súdu v konaní sp. zn.

, pričom porušenie vidí v tom, že rozhodnutie

najvyššieho súdu sp. zn. „... proti ktorému nie je možný opravný prostriedok

spôsobil sťažovateľovi škodu...“. Porušenie princípu rovnosti strán podľa čl. 47 ods. 3

sťažovateľ odôvodnil tým, že najvyšší súd vo veci dovolania nerozhodol od roku

2004, zamietol jeho námietku zaujatosti a viacnásobne porušil

o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„“), V dôsledku uvedeného „účelová nečinnosť NS SR jednostranne

favorizuje odporkyňu... v spore pretože jej umožňuje dlhodobo ekonomicky využívať

autorskú odmenu, ktorú mu neoprávnene zadržuje“. Zároveň sťažovateľ uviedol, že proti

porušeniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podal sťažnosť

najvyššiemu súdu i Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, pričom neboli prijaté

žiadne opatrenia na odstránenie prieťahov v konaní.

3. Vzhľadom na to, že medzičasom najvyšší súd vo veci vedenej pod sp. zn.

rozhodol rozsudkom z 31. júla 2007, ktorým zrušil rozsudok Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 1. júla 2004 v spojení

s dopĺňacím rozsudkom sp. zn. zo 4. októbra 2004 a v spojení s opravným

uznesením sp. zn. z 20. februára 2007 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie

konanie, sťažovateľ opakovane doplnil sťažnosť o ďalšie dôvody (vzťahujúce sa

na uvedený rozsudok najvyššieho súdu) a navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto

rozhodol:

„Rozsudkom NS SR sp. zn. zo dňa 31. 7. 2008 bolo porušené

základné právo sťažovateľa... na spravodlivé prerokovanie a rozhodnutie veci podľa čl. 46

a SR a Dohovoru a z uvedeného dôvodu nie je v ďalšom konaní

právny názor... NS SR záväzný.“

V súvislosti s namietaným rozsudkom najvyššieho súdu z 31. júla 2008 sťažovateľ

polemizoval s jeho názormi a skutkovo a právne argumentoval jeho pohľadom na

prejednávanú vec. V ďalšom uviedol, že namietaný rozsudok najvyššieho súdu nebol riadne

a presvedčivo odôvodnený, čím taktiež bolo porušené jeho právo na spravodlivé súdne

konanie.

4. Podaním z 18. februára 2008 (doručeným ústavnému súdu 20. februára 2008)

sťažovateľ opakovane doplnil námietky voči postupu najvyššieho súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. . Konkrétne namietal, že najvyšší súd v uvedenom konaní

porušoval jeho právo na informácie garantované , keď neriešil porušenie

predsedom senátu 4C a 12. marca 2007 postúpil prerokovanie

priestupku Obvodnému úradu Bratislava, ktorý dosiaľ vo veci nerozhodol. Najvyšší súd nad

rámec uvedeného opakovane porušuje , keď žiadosť sťažovateľa

z 11. decembra 2007 o poskytnutie informácií dosiaľ nevybavil. V ďalšom (podstatnom,

pozn.) poukazoval na porušovanie jeho práva na spravodlivé súdne konanie tým, že najvyšší

súd

- „zmaril sťažovateľovu... námietku zaujatosti proti senátu... 4 C“ ,

- „neskúmal rozhodnutie... Krajského súdu... v rozsahu, v ktorom bol jeho rozsudok

napadnutý“,

- „v rozpore s návrhom na začatie... konania... konanie zmenil na náhradu škody“,

- „o... zmene kvalifikácie konania rozhodol na neverejnom zasadnutí t. j. bez možnosti

účasti právneho zástupcu sťažovateľa..., čo sťažovateľa zjavne diskriminovalo“,

- „ignoroval... právny názor a rozhodnutie predchádzajúceho dovolacieho súdu, jeho

rozsudok zo dňa 30. 11. 2000 sp. zn. “,

- „bez právneho podkladu upiera sťažovateľovi prisúdenie úrokov z omeškania“,

- „jeho rozhodnutie je... v rozpore s vyhláškou č. , nariadením vlády SR

č. a v znení neskorších

predpisov“.

Na základe doteraz uvedených skutočností (v sťažnosti z 29. mája 2007 a jej ďalších

doplnkov) sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol, že postupom najvyššieho súdu

boli v danej veci porušené označené práva, aby mu priznal primerané finančné

zadosťučinenie a rozhodol, že právny názor dovolacieho najvyššieho súdu uvedený v jeho

rozsudku sp. zn. z 31. júla 2008 nie je v ďalšom konaní záväzný.

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažnosť sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom smeruje proti postupu

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (v časti namietaných prieťahov

podľa a dohovoru) a proti postupu najvyššieho súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozhodnutiu z 31. júla 2008

(vo všetkých sťažovateľom uvedených porušeniach práv).

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že napriek kvalifikovanému

zastúpeniu sťažovateľa advokátkou, tento pomerne neprehľadným a v istých ohľadoch aj

protirečivým spôsobom dopĺňal alebo menil obsah pôvodnej sťažnosti, čo by za iných

okolností malo význam na formálne posúdenie petitu sťažnosti, teda toho, o čom má

ústavný súd rozhodnúť. Vychádzajúc zo záverov (pozri nižšie) ústavný súd sa vysporiadal

so všetkými sťažovateľom namietanými skutočnosťami, uvádzanými porušeniami jeho práv

a označenými porušovateľmi.

1. K namietanému porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa v spojení s porušením práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. v spojení s postupom najvyššieho súdu v konaní

vedenom pod sp. zn.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre

jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by ústavný

súd mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach, ktorými sťažovatelia namietajú

zbytočné prieťahy v konaní, vychádza zo svojej judikatúry, podľa ktorej poskytuje ochranu

základnému právu podľa a právu podľa dohovoru len vtedy,

ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k porušeniu označeného práva došlo alebo

porušenie v tomto čase ešte trvalo (napr. , , ,

).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (v rovnakom

rozsahu sa vzťahuje aj na právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže preto vyplývať aj z toho,

že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom

už okresný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa

().

1.1. Sťažovateľ namietal (okrem iného) prieťahy v konaní okresného súdu, ktorý

v okamihu podania sťažnosti ústavnému súdu už o veci samej nekonal. Z toho vyplýva, že

okresný súd v čase podania sťažnosti už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom

ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda nemohol ani porušovať

sťažovateľom označené práva.

Na základe uvedeného ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou (podobne

, ) sťažnosť vo vzťahu k okresnému súdu odmietol ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

1.2 Sťažovateľ namietal aj prieťahy v konaní najvyššieho súdu vedenom pod sp. zn. 4

Cdo 109/2005.

Z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil, že vo veci

podaného dovolania oboch účastníkov bol spis doručený ústavnému súdu 23. mája 2005.

Ďalší priebeh konania bol takýto:

- Listom z 1. júna 2005 (doručeným 6. júna 2005) bol najvyšší súd ústavným súdom

(k sp. zn. ) vyzvaný na zapožičanie spisu, odkiaľ bol vrátený 17. júna

2005,

- sťažovateľ listom doručeným najvyššiemu súdu 2. januára 2007 požiadal

o poskytnutie informácie o stave konania,

- listom z 18. januára 2007 JUDr. Č. oznámil žiadané údaje sťažovateľovi s tým, že

rozhodnutie možno predpokladať v prvom polroku 2007, zároveň uviedol, že dr. Š.

bol vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci,

- listom a pripojeným uznesením najvyššieho súdu z 23. januára 2007 JUDr. Č.

požiadal krajský súd prostredníctvom okresného súdu o vypracovanie a doručenie

opravného uznesenia o oprave výroku rozsudku sp. zn. z 1. júla 2004

účastníkom (uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 23. januára

2007),

- sťažovateľ podaním doručeným najvyššiemu súdu 8. marca 2007 vzniesol námietku

zaujatosti voči senátu 4 C najvyššieho súdu (S., Č., Š. a M.),

- dňa 15. marca 2007 najvyšší súd zisťoval stav vybavenia opravného uznesenia

(30. januára 2007 bol spis sp. zn. postúpený krajskému súdu, 5. februára

2007 bol vybavený vyšším súdnym úradníkom, 20. februára 2007 bol daný na lehotu,

20. marca 2007 bol spis zasielaný najvyššiemu súdu),

- spis bol vrátený najvyššiemu súdu 21. marca 2007,

- sťažovateľ bol 27. marca 2007 vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za námietku

zaujatosti,

- podaním z 3. apríla 2007 bolo oznámené, že súdny poplatok 2 000 Sk je zaplatený,

- uznesením sp. zn. z 11. apríla 2007 najvyšší súd rozhodol o nevylúčení

sudcov Č., S. a M. a o vylučení Š.; toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

17. apríla 2007,

- prípisom z 26. apríla 2007 sudca Č. vrátil spis okresnému súdu na dokončenie

postupu súvisiaceho s vydaním opravného uznesenia z 20. februára 2007 sp. zn.

(pripojenie doručenky o doručení opravného uznesenia zástupcovi

žalobcu a vyznačenie právoplatnosti),

- spis bol vrátený z krajského súdu späť najvyššiemu súdu 22. mája 2007,

- opravné uznesenie krajského súdu sp. zn. z 20. februára 2007

nadobudlo právoplatnosť 2. marca 2007,

- sudca Č. listom zo 6. júla 2007 žiada sudcu M. o určenie zastupujúceho člena senátu

(za vylúčeného sudcu Š.),

- opatrením zo 6. júla 2007 sudca M. určil sudkyňu M. za zastupujúcu členku senátu,

- úpravou z 25. júla 2007 bol stanovený termín pojednávania na 31. júl 2007,

- rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. z 31. júla 2007 bol zrušený

rozsudok krajského súdu sp. zn. z 1. júla 2004 v spojení s doplňujúcim

rozsudkom sp. zn. zo 4. októbra 2004 a v spojení s opravným

uznesením sp. zn. z 20. februára 2007 a vec mu bola vrátená na ďalšie

konanie.

Vzhľadom na to, že najvyšší súd vo veci samej rozhodol 31. júla 2008 (uvedené

rozhodnutie je na návrh sťažovateľa taktiež preskúmavané ústavným súdom, pozri ďalej)

a toto rozhodnutie bolo riadne doručené účastníkom konania, nie je splnená podmienka, že

porušenie označených práv (podľa a dohovoru) ešte trvá,

preto z dôvodov obdobných ako v bode 1.1 ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa aj

v tejto časti.

Ústavný súd poznamenáva, že ani z už uvedenej chronológie priebehu konania na

najvyššom súde nebol zistený ústavne významný prieťah zapríčinený označeným

porušovateľom.

2. K namietanému porušeniu práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru postupom a rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn.

z 31. júla 2008

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd môže

konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého

zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu

na konanie o nich. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby

alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie

ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných

právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom upraveným spôsobom pred iným

súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu

nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. m. m. , ,

, , , ).

Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie

je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony

na konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

podľa , sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv

a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám

zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ).

Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

V okolnostiach prípadu sťažovateľ predovšetkým namieta, že najvyšší súd ako

dovolací súd porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pretože „neskúmal rozhodnutie... Krajského súdu... v rozsahu, v ktorom bol jeho rozsudok

napadnutý, v rozpore s návrhom na začatie... konania... konanie zmenil na náhradu

škody, o... zmene kvalifikácie konania rozhodol na neverejnom zasadnutí t. j. bez možnosti

účasti právneho zástupcu sťažovateľa..., čo sťažovateľa zjavne diskriminovalo, ignoroval...

právny názor a rozhodnutie predchádzajúceho dovolacieho súdu, jeho rozsudok zo dňa

30. 11. 2000 sp. zn. , bez právneho podkladu upiera sťažovateľovi prisúdenie

úrokov z omeškania, jeho rozhodnutie je... v rozpore s vyhláškou č. ,

nariadením vlády SR č. a v znení

neskorších predpisov“.

Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že tak ako judikatúra Komisie pre ľudské

práva (sťažnosť č. 6172/73, X. v. United Kingdom, sťažnosť č. 10000/83, H v. United

Kingdom), aj doterajšia judikatúra ESĽP (napríklad v prípade Delcourt, resp. Monnel

a Morris) pod spravodlivým súdnym procesom (fair hearing) v žiadnom prípade nechápe

právo účastníka súdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd

hodnotil právne a faktické okolnosti konkrétneho prípadu.

Z napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva, že zrušil rozsudok krajského

súdu sp. zn. z 1. júla 2004 v spojení s doplňujúcim rozsudkom sp. zn.

zo 4. októbra 2004 a v spojení s opravným uznesením sp. zn.

z 20. februára 2007 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, čo bez akýchkoľvek pochybností

znamená, že napadnutým rozhodnutím sa konanie o zaplatenie peňažnej sumy

s príslušenstvom neskončilo. V danom prípade nejde o konečné rozhodnutie, ktorého

dôsledkom by bolo právoplatné skončenie veci, prípadne zastavenie súdneho konania.

Podľa názoru ústavného súdu namietanie nesprávnosti a nezákonnosti zrušujúceho

rozhodnutia najvyššieho súdu nemôže byť samo osebe dôvodom na namietané porušenie

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Najvyšší súd neodmietol sťažovateľovi poskytnutie

súdnej ochrany, vecou sa zaoberal a rozhodol o nej. Sťažovateľ bude mať možnosť

v ďalšom štádiu konania pred všeobecnými súdmi uplatniť ochranu označených práv, aj

svoju argumentáciu týkajúcu sa skutkovej a právnej stránky predmetnej veci, z čoho

vyplýva, že má ešte k dispozícii iný prostriedok ochrany týchto práv, ktorých porušenie

namieta vo svojej sťažnosti. V danej veci sa súdne konanie nachádza v štádiu odvolacieho

konania na krajskom súde, pričom k namietaným skutočnostiam sa sťažovateľ bude môcť

v konaní pred krajským (eventuálne najvyšším) súdom vyjadriť a o týchto všeobecný súd

musí rozhodnúť.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že vo vzťahu k namietanému

porušeniu práva sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je daná jeho právomoc

na prerokovanie veci podľa .

Okrem už uvedeného ústavný súd preskúmal, či namietaný rozsudok najvyššieho

súdu z 31. júla 2008 nie je arbitrárny alebo zjavne neodôvodnený. Najvyšší súd

v napadnutom (zrušujúcom, pozn.) rozsudku okrem iného uviedol:

„... Okresný súd... v poradí prvým rozsudkom z 27. septembra 1994... žalobu

zamietol. ... Uznesením Krajského súdu... z 28. apríla 1995... bol tento rozsudok súdu

prvého stupňa zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. ... Okresný súd... po zrušení aj

svojho v poradí druhého rozsudku z 21. januára 1997... rozsudkom z 23. apríla 1998...

rozhodol... tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 193 400 Sk s 3 %

úrokmi od 1. 1. 1991... a vo zvyšku žalobu zamietol. Krajský súd... na odvolanie oboch

účastníkov rozsudkom z 9. apríla 1999... uvedený rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak,

že žalobe v celom rozsahu vyhovel, t. j. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

960 000 Sk s 3 % úrokmi... Najvyšší súd... na dovolanie žalovanej rozsudkom

z 30. novembra 2000... rozsudok Krajského súdu... zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že odvolací súd, hoci nezopakoval vykonané dôkazy ani

dokazovanie nedoplnil, dospel na - rozdiel od súdu prvého stupňa k skutkovému záveru - že

účastníci sa dohodli na autorskej odmene 60 000 Sk za každé číslo publikácie, v dôsledku

čoho tento záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. ... Vyslovil názor, že dohoda

účastníkov o rozširovaní spojeného diela nie je zmluvou o rozširovaní diela podľa § 22

autorského zákona. Krajský súd... po opätovnom prejednaní veci rozsudkom z 1. júla 2004...

v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo 4. októbra 2004... a v spojení s opravným uznesením

z 20. februára 2007... rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že uložil žalovanej

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 116 000 Sk s 3 % úrokmi... Vo zvyšku žalobu zamietol a

žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania 113 980 Sk...

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie obaja účastníci

namietajúc predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. ...

Najvyšší súd... preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že ho treba

zrušiť... Vzhľadom na... zákonnú povinnosť dovolací súd predovšetkým skúmal existenciu

vád vymedzených v a iných vád konania, pričom zistil, že konanie pred

odvolacím súdom je postihnuté vadou vyplývajúcou z ustanovenia

a spočívajúcou v odňatí možnosti účastníkom riadne konať pred súdom. ... V preskúmavanej

veci je rozsudok odvolacieho súdu... nepreskúmateľný pre nesúlad (rozpornosť) jeho

dôvodov v časti určenia výšky prisúdenej sumy a zamietnutia žaloby vo zvyšku s výrokom

o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 116 000 Sk s príslušenstvom. Nedostatkom

dôvodov je postihnutá aj tá časť rozsudku odvolacieho súdu, v ktorej bol vyslovený záver

o existencii autorskoprávneho vzťahu účastníkov. Z odôvodnenia rozsudku nie je totiž

zrejmý obsah tohto právneho vzťahu a teda vzájomné práva a povinnosti účastníkov, ktoré

by z neho mali vyplývať. Napokon je rozsudok nepreskúmateľný aj v časti prisúdenia úrokov

z omeškania pre absenciu akýchkoľvek dôvodov. Nedostatok dôvodov, resp, ich rozpornosť,

je vadou zakladajúcou nielen prípustnosť podaných dovolaní (ak by inak neboli prípustné),

ale aj ich dôvodnosť...“

V ďalšom najvyšší súd zaujal stanovisko v otázke samotného základu uplatneného

nároku, pričom podľa jeho názoru je právny záver odvolacieho súdu, podľa ktorého

žalobcovi patrí nárok na autorskú odmenu nesprávny, čo v ďalšom odôvodnil poukázaním

na relevantnú právnu úpravu a jeho právnym názorom.

Podľa názoru ústavného súdu dôvody rozsudku najvyššieho súdu sp. zn.

z 31. júla 2008 sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce

zo skutkových okolností prípadu a relevantných procesných noriem. Toto rozhodnutie

nevykazuje znaky svojvôle a konštatuje v súvislosti s dovolaním napadnutým rozsudkom

krajského súdu predovšetkým nedostatok dôvodov, resp. ich rozpornosť, k čomu dospel na

základe vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ktoré ústavný súd nie je oprávnený

ani povinný nahrádzať (podobne aj , ).

Skutočnosť, že sťažovateľ zastáva iný právny názor než prijal v tejto veci najvyšší

súd, nemôže sama osebe viesť k záveru o jeho zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor najvyššieho súdu svojím

vlastným. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom,

v tomto prípade najvyšším súdom, by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor

natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam

(mutatis mutandis ). Podľa ústavného súdu však dôvody zrušenia rozsudku

krajského súdu najvyšším súdom takéto nedostatky nevykazuje.

K sťažovateľovej argumentácii, že napadnuté rozhodnutie sa odlišuje od už

vysloveného právneho názoru najvyššieho súdu v danej veci, ústavný súd podotýka,

že z ústavnej kompetencie súdov interpretovať a aplikovať zákony vyplýva aj ich

oprávnenie dopĺňať a rozvíjať existujúcu judikatúru týkajúcu sa relevantných právnych

otázok v prerokovaných veciach, resp. dospieť aj k inému právnemu názoru. Prípadné

odchýlenie sa súdu od existujúcej skoršej judikatúry v konkrétnom prípade by mohlo

predstavovať zásah do základných práv a slobôd účastníka konania len za predpokladu, že

by bolo dôsledkom arbitrárnosti alebo zjavnej neodôvodnenosti súdneho rozhodnutia

v prerokovávanej veci. Nemožno však namietať proti tomu, aby judikatúra súdov

v konkrétnych prípadoch upresňovala a dopĺňala objasňovanie obsahu a zmyslu zákona

vrátane prispôsobovania aplikačnej praxe novým okolnostiam za podmienky, že ich

zohľadnenie možno rozumne zahrnúť pod zákonné znaky právnej normy aplikovanej na

konkrétny prípad (, ).

V nadväznosti na to považuje ústavný súd za potrebné poznamenať, že mu

neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru, či vyslovené právne názory všeobecných

súdov a suplovať tak poslanie, ktoré o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov [§ 8 ods. 3, § 20 ods. 1 písm. b), § 21, § 22 a § 23 ods. 1 písm. b)]

zveruje práve najvyššiemu súdu (resp. jeho plénu a kolégiám), keď mu okrem iných

priznáva aj právomoc zaujímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných

všeobecne záväzných právnych predpisov (mutatis mutandis ). Preto, ak

všeobecné súdy zaujímajú vo vzťahu k určitej otázke rôzne právne názory, nemožno

v takomto postupe vidieť porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže zaujatie stanovísk

k výkladu zákonov a iných než ústavných predpisov je vo výlučnej kompetencii najvyššieho

súdu.

3. K namietanému porušeniu a postupom

najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a k ostatným

námietkam sťažovateľa

Podľa každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu... alebo nesprávnym úradným postupom

Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Sťažovateľ k porušeniu uvedených článkov uviedol, že porušenie čl. 46 ods. 3

a sa týka iba namietaného postupu najvyššieho súdu v konaní sp. zn.

, pričom porušenie vidí v tom, že rozhodnutie

najvyššieho súdu sp. zn. „...proti ktorému nie je možný opravný prostriedok

spôsobil sťažovateľovi škodu...“. Porušenie princípu rovnosti strán podľa čl. 47 ods. 3

sťažovateľ odôvodnil tým, že najvyšší súd vo veci dovolania nerozhodol od roku

2004, zamietol jeho námietku zaujatosti a viacnásobne porušil

V dôsledku uvedeného „účelová nečinnosť NS SR jednostranne favorizuje odporkyňu...

v spore pretože jej umožňuje dlhodobo ekonomicky využívať autorskú odmenu, ktorú mu

neoprávnene zadržuje“.

3.1 O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (, ). Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. , ,

, ).

Vzhľadom na to, že sťažovateľ právne relevantným spôsobom neuviedol, v čom mu

mala byť spôsobená škoda ( ) rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn.

, bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

3.2 Pokiaľ sťažovateľ v súvislosti s postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. namietal porušenie (porušenie princípu

rovnosti), aj v tomto prípade platí už uvedené v bode 2 II. časti odôvodnenia (nedostatok

právomoci ústavného súdu, keďže po zrušení odvolacieho rozsudku najvyšším súdom sa vo

veci stále koná).

3.3 Sťažovateľ tiež tvrdil, že najvyšší súd porušil Konkrétne

namietal, že najvyšší súd porušoval jeho právo na informácie garantované , keď

neriešil porušenie predsedom senátu 4C a 12. marca 2007 postúpil

prerokovanie priestupku Obvodnému úradu Bratislava, ktorý dosiaľ vo veci nerozhodol.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na list predsedu senátu najvyššieho súdu

z 18. januára 2007, v ktorom sťažovateľovi oznámil žiadané údaje, pričom zároveň platí, že

prípadné porušenie práv a slobôd v spojitosti s realizovaním práva na informácie podľa

posudzuje (je v právomoci, pozn.) ešte pred konaním na ústavnom

súde všeobecný súd v rámci správneho súdnictva (aj pri nečinnosti správneho orgánu),

a teda aj v danom prípade platí (v dôsledku princípu subsidiarity) nedostatok právomoci

ústavného súdu na prerokovanie sťažnosti sťažovateľa v tejto časti.

3.4 Pokiaľ sťažovateľ namietal, že najvyšší súd „zmaril sťažovateľovu... námietku

zaujatosti proti senátu... 4 C“, touto sa ústavný súd nemohol zaoberať, keďže samotné

rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. z 11. apríla 2007 nebolo sťažovateľom

napadnuté v rámci petitu sťažnosti. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom

súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje

zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáhal. Ústavný súd môže

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti.

4. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších nárokoch

na ochranu ústavnosti uplatnených v návrhu na rozhodnutie (petite sťažnosti) nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. októbra 2008