Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 100/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. apríla 2004

predbežne prerokoval sťažnosť J. S., bytom B., vo veci porušenia jeho základných práv

podľa čl. 2 ods. 2, čl. 12, čl. 14, čl. 16, čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 2

a práv podľa , , , a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom Okresného

súdu Nové Zámky zo 6. septembra 2002 v konaní vedenom pod sp. zn.

v spojení s postupom a rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 10. apríla 2003 v odvolacom

konaní vedenom pod sp. zn. , a listom Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky sp. zn. VI/2 Pz 460/03 z 29. januára 2004, za účasti Okresného súdu

Nové Zámky, Krajského súdu v Nitre, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca 2004

doručená sťažnosť J. S., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci porušenia jeho

základných práv podľa čl. 2 ods. 2, čl. 12, čl. 14, čl. 16, čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 47 ods. 2 a 3

a (ďalej len „“) a práv podľa ,

čl. 8 ods. 1, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len

„okresný súd“) zo 6. septembra 2002 v konaní vedenom pod sp. zn. v spojení

s postupom a rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) z 10. apríla 2003

v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. , a listom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) sp. zn. VI/2 Pz 460/03

z 29. januára 2004.

Sťažovateľ namieta, že označené postupy a rozsudky všeobecných súdov sú

„v rozpore s ľudskými právami a slobodami a rozsudkom boli hrubo porušené moje

vlastnícke práva, ktoré som nadobudol dedením“. Citovanými rozsudkami všeobecných

súdov bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo sťažovateľa (ako účastníka konania

v procesnom postavení „odporcu“) a navrhovateľky k nehnuteľnosti v katastrálnom území

Š. s tým, že predmetná nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného vlastníctva

navrhovateľky, ktorej súd zároveň uložil zaplatiť sťažovateľovi z dôvodu vyporiadania

polovicu jej všeobecnej ceny určenej na základe znaleckého posudku. Podľa sťažovateľa

bol postup zákonnej sudkyne, ktorá prejednávala a rozhodovala túto vec na okresnom súde,

tendenčný a svoju zaujatosť voči jeho osobe si aj sama priznala. Podobne konal i odvolací

súd, a to „pravdepodobne z dôvodov solidarity alebo na niečí príkaz, pravdepodobne

právneho zástupcu navrhovateľky“. Rozsudku okresného súdu sťažovateľ vyčíta viaceré

nepresnosti a označuje ho za zavádzajúci. Podobnými nedostatkami sa podľa neho

vyznačuje aj odvolací rozsudok. Vo vzťahu k listu generálnej prokuratúry sp. zn. VI/2 Pz

460/03 z 29. januára 2004 sťažovateľ uvádza, že neakceptovanie podnetu na podanie

mimoriadneho dovolania, ktorý podal proti napadnutým rozhodnutiam všeobecných súdov,

bolo neoprávnené, pretože poverená prokurátorka „vec preskúmala na základe pochybných

uznesení a rozhodnutí oboch súdov. Mám dojem, že mojimi podnetmi, sťažnosťami

a odvolaniami sa vôbec nezaoberala. Rozhodla iba na základe byrokratického absolutizmu

oboch súdov“.

Na základe uvedeného sa sťažovateľ domáha „ochrany vlastníckych práv, ktoré mi

boli oboma súdmi i GP protiprávnym konaním odňaté a preto žiadam, sa domáham

spravodlivého zadosťučinenia cestou ústavného súdu, nápravy škody spôsobenej konaním

súdov, majetkovej škody, či iných škôd, ktoré sa vyskytli v tomto spore“.

II.

Ústavný súd je podľa (s účinnosťou od 1. januára 2002) oprávnený

konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podmienky konania o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 20 ods. 1 a § 49 až

o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), pričom nesplnenie všeobecnej alebo

osobitnej podmienky je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 citovaného

zákona.

Lehota na podanie sťažnosti nie je však časovo neobmedzená, pretože podľa

ustanovenia jednou z podmienok na prijatie sťažnosti

fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa je jej podanie v lehote

dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené porušenie základného práva sťažovateľa,

pričom jej zmeškanie nemožno odpustiť. Jej nedodržanie predstavuje dôvod na odmietnutie

sťažnosti pre jej oneskorenosť.

1. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že k porušeniu označených práv

sťažovateľa malo dôjsť predovšetkým postupom a rozsudkom okresného súdu

zo 6. septembra 2002 v konaní vedenom pod sp. zn. v spojení s postupom

a rozsudkom krajského súdu z 10. apríla 2003 v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn.

, , ktoré bolo právoplatne skončené 10. apríla 2003. Túto skutočnosť

ústavný súd zistil na okresnom súde 29. marca 2004. Keďže sťažnosť sťažovateľa bola

ústavnému súdu doručená až 24. marca 2004, nemal ústavný súd inú možnosť, než ju

vo vzťahu k postupom a rozsudkom označených všeobecných súdov po predbežnom

prerokovaní odmietnuť podľa pre jej oneskorenosť.

2. Sťažovateľ vidí porušenie svojich základných práv podľa čl. 2 ods. 2, čl. 12, čl. 14,

, a 3, a 3 a a práv podľa ,

ods. 1, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 dohovoru tiež v tom, že generálna prokuratúra listom sp. zn.

VI/2 Pz 460/03 z 29. januára 2004, ktorý mu bol doručený 18. februára 2004, nevyhovela

jeho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania proti napadnutým rozsudkom.

Za zjavne neopodstatnenú považuje ústavný súd v súlade so svojou rozhodovacou

činnosťou (, ) takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že na akceptovanie, resp. vyhovenie podnetu

na podanie mimoriadneho dovolania nie je právny nárok, t. j. osobe, ktorá takýto podnet

podala, nevzniká právo na jeho akceptovanie a generálny prokurátor nemá povinnosť

takémuto podnetu vyhovieť. Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil,

že oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je

poskytovaná ústavnoprávna ochrana (, ).

Aj z doterajšej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu možno

vyvodiť, že pod ochranu dohovoru nespadá konanie o mimoriadnom dovolaní. Toto konanie

treba odlišovať od konania o dovolaní podľa tretej hlavy štvrtej časti Občianskeho súdneho

poriadku, ktorého podstata spočíva v tom, že oprávnením na jeho začatie disponuje

za podmienok uvedených v zákone priamo účastník konania, pričom toto jeho oprávnenie

musí byť vyčerpané pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (mutatis mutandis ,

A. B. v. Slovenská republika, rozsudok zo 4. marca 2003 a v ňom odkaz na ďalšiu

judikatúru).

Z tohto dôvodu generálny prokurátor nemohol neakceptovaním podnetu sťažovateľa

na podanie mimoriadneho dovolania spôsobiť namietané porušenie jeho práv.

Vzhľadom na to ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre jej zjavnú

neopodstatnenosť v súlade s .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2003