Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 126/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a zo sudcov Petra

Straku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, ,

zastúpeného spoločnosťou Capitol Legal Group, advokátska kancelária s. r. o., Digital

Park III, Einsteinova 19, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Rastislav Hanulák,

Einsteinova 19, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

Slovenskej republiky a základných práv podľa čl. 4 ods. 1, 3 a 4 Listiny základných práv

a slobôd a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv

a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 10. januára 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. októbra

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie „základného práva na právnu istotu a legitímne očakávanie“ podľa čl. 13 ods. 1

písm. a) (ďalej len „“) a , 3 a 4 Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a základného práva na súdnu ochranu podľa

a listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 10. januára 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorou zmenil rozsudok Okresného

súdu Malacky (ďalej len „okresný súd“) č. k. -289 zo 14. februára 2012 (ďalej

aj „rozsudok okresného súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol žalovaným v 2. rade

v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré

prebiehalo od roku 2008 na okresnom súde pod sp. zn. . Krajský súd rozhodol

v uvedenej veci napadnutým rozsudkom tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov

v 1. a 2. rade a žalovaných v 1. a 2. rade a žalobcov zaviazal vyplatiť sťažovateľovi

a žalovanému v 1. rade z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva

každému po 3 770, 83 € a nehnuteľnosti prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva

žalobcov a zároveň zaviazal sťažovateľa a žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcom sumu

po 1 092, 61 €. Napokon vyslovil, že žalobcovia majú voči žalovaným právo na náhradu

trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. Napadnutému rozsudku krajského súdu predchádzal rozsudok okresného súdu

zo 14. februára 2012, opravné uznesenie okresného súdu z 21. mája 2012 a rozsudok

krajského súdu sp. zn. zo 6. februára 2014, ale na základe dovolania

sťažovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) uznesením sp. zn.

z 29. októbra 2015 predmetný rozsudok krajského súdu zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Sťažovateľ namieta, že krajský súd nesprávne interpretoval § 142 ods. 1

, keď považoval „náklady na odstránenie stavby za investície do

spoločnej veci (pozemku)“, pričom poukazuje na ustálenú judikatúru najvyššieho súdu

a komentuje aj napadnutý rozsudok krajského súdu na strane 9 v bode 17. Brojí proti tomu,

že krajský súd priznal žalobcom nárok na úhradu sumy 1 092, 61 € voči sťažovateľovi

napriek tomu, že vlastnícke právo sťažovateľa k stavbe nebolo preukázané. V konaní nebola

preukázaná ani existencia žiadneho právneho titulu, na základe ktorého by sťažovateľ

mohol byť vlastníkom tejto stavby (so súpisným číslom 739), keďže žalobcovia doložili

do spisu listiny preukazujúce vlastnícke právo právnych predchodcov sťažovateľa k stavbe

so súpisným číslom 33, ktoré bolo evidované v pozemkovej knihe vl. č. 90. V predmetnom

prípade bolo totiž napadnutým rozsudkom krajského súdu priznané právo žalobcom

„ohľadne práva na úhrady sumu vo výške 1.092,61 EUR zo strany žalovaného v 1. rade

i zo strany sťažovateľa, ktoré však nevyplýva zo žiadneho účinného zákonného ustanovenia

pre ich vydanie v konaní, v ktorom sa pôvodne vyporiadania podielového spoluvlastníctva

v tzv. širšom zmysle vôbec nedomáhali, návrh na takéto vyporiadanie urobili až v čase, kedy

bolo ich údajné právo premlčané, nebolo nijako preukázané, že sťažovateľ bol

spoluvlastníkom stavby, náklady na odstránenie ktorej ho Krajský súd... zaviazal znášať,

z vykonaného dokazovania nijako nevyplýva záver Krajského súdu..., že zbúraním stavby

došlo k zhodnoteniu Pozemku. V dôsledku toho Krajským súdom... uložená povinnosť

sťažovateľovi uhradiť Žalobcom sumu vo výške 1.092,61 EUR je nezákonná a Krajský súd...

svojím rozhodnutím závažným spôsobom zasiahol do základných práv a slobôd

sťažovateľa.“.

5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho ústavnej sťažnosti rozhodol týmto

nálezom: „Základné právo Sťažovateľa na právnu istotu a legitímne očakávanie podľa

článku 13 ods. 1 písm. a) ... a podľa článku 4 ods. 1, 3 a 4 Listiny... Rozsudkom

Krajského súdu... sp. zn. – 438... zo dňa 10.01.2019 porušené bolo.

Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 ...,

právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru... a podľa článku 36

ods. 1 Listiny... Rozsudkom Krajského súdu... sp. zn. - 438... zo dňa

10.01.2019 porušené bolo.

Ústavný súd... rozsudok Krajského súdu... sp. zn. - 438... zo dňa

10.01.2019 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu... na ďalšie konanie.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- EUR,

ktoré je Krajský súd... povinný zaplatiť... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Krajský súd... je povinný zaplatiť sťažovateľovi k rukám právneho zástupcu... trovy

konania v sume 415,52 EUR.“

II.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

9. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho

odmietnutie podľa až g) .

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Právne hodnotenie ústavného súdu

11. Nosnou námietkou v ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že krajský súd

nesprávne právne vec posúdil a jeho rozhodnutie je neodôvodnené a nesprávne. Bližšie

dôvody sú uvedené v bode 4

12. Ústavnú sťažnosť sťažovateľa je však potrebné považovať za zjavne

neopodstatnenú. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy,

keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (, ).

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr.

, , , ).

13. Ústavný súd poukazuje v tomto prípade na relevantnú časť rozsudku krajského

súdu (body 18 až 21), ktoré sťažovateľ pripojil k ústavnej sťažnosti:

„Žalovaný 2 v konaní namietal, že žalobcovia odstránili stavbu v čase, kedy

rozhodnutie príslušného stavebného úradu ešte nebolo právoplatné a ani

vykonateľné; uvedená námietka žalovaného 2 sa zakladá na pravde: bez ohľadu na to. však

odvolací súd zdieľa názor, že odstránením stavby na pozemku parc. č. 57 došlo

k zhodnoteniu tohto pozemku. Mesto začalo konať vo veci odstránenia stavby

na danom pozemku práve z dôvodu, že stavba vzhľadom na stav devastácie, v ktorom

sa nachádzala, predstavovala ohrozenie života a zdravia osôb, pohybujúcich sa v jej

blízkosti. Existujúca fotografická dokumentácia o tom, do akej miery bola stavba schátralá,

neumožňuje vyvodiť iný záver, než ten. že stavba predstavovala vážne nebezpečenstvo

pre zdravie a život okoloidúcich, a teda ju bolo nevyhnutné zbúrať. Možno tiež súhlasiť

s argumentom žalobcov, že ďalšia existencia schátralej stavby na danom pozemku by jeho

hodnotu v prípade disponovania s pozemkom znižovala, nakoľko každý vlastník pozemku

by musel počítať s vynaložením nákladov na odstránenie uvedenej stavby. Preto má

odvolací súd za to, že zbúraním stavby na pozemku došlo k jeho zhodnoteniu, t.j. k zvýšeniu

ceny pozemku parc.. č. 57 a tým aj k zvýšeniu sumy, ktorú boli žalobcovia I, 2 povinní

zaplatiť žalovaným 1, 2 za prikázanie ich podielov do ich bezpodielového spoluvlastníctva.

Bez odstránenia stavby by náhrada za spoluvlastnícke podiely žalovaných 1,2 bola nižšia...

... Žalovaný 2 rovnako namietal, že schátralá stavba na pozemku nebola prejednaná

v dedičskom konaní, a teda že neexistuje právny titul o jeho spoluvlastníctve k nej. Uvedené

sa síce zakladá na pravde, avšak spoluvlastnícke právo žalovaného 2 je možné odvodiť

od jeho právnych predchodcov ( bol otcom žalovaných 1, 2, tiež žalobkyne 1,

pričom bol synom , ktorý bol v pozemkovej knihe zapísaný

ako spoluvlastník spornej stavby - rodinného domu - na pozemku parc. č. 57 v podiele 5/6-

ín, pričom k prevodu vlastníckeho práva k stavbe, na inú tretiu osobu nedošlo, vlastníctvo

k nej prechádzalo vždy na nasledujúcich právnych nástupcov). Dodatočné prejednanie dnes

už neexistujúcej stavby v dedičskom konaní podľa názoru odvolacieho súdu neprichádza

do úvahy, práve z dôvodu, že stavba už nejestvuje. Zároveň nie je sporné, že predmetná

stavba na pozemku stála. A bol to práve žalovaný 2, ktorý sám zjavne nemal o svojom

spoluvlastníckom práve k stavbe žiadne pochybnosti, keďže to bol práve on. kto podal

odvolanie proti rozhodnutiu Mesta zo dňa 16. 8. 2007 č.j. : SÚ-1931/06-07/Pa

(odvolanie žalovaného 2 na č.l. 47 spisu), v ktorom argumentoval práve tým,

že odstránením objektu by boli ohrozené práva a záujmy vlastníkov objektu, za ktorého

nepochybne považoval aj seba (veď inak by nepodával odvolanie). Žalovaný 2 tiež

upozorňoval na to, že v prípade objektu na pozemku parc. č. 57 existujú dva rôzne súpisné

čísla, jednak súpisné č. 33 ale tiež 739. Napriek tomuto rozporu podľa odvolacieho súdu

nemôže byť pochýb o tom, že súpisné č. 33 a č. 739 sa týka jednej a tej istej stavby -

bývalého rodinného domu, stojaceho na parc. č. 57 kat. úz. , nakoľko nemôže byť

sporné, že na predmetnom pozemku parc .č. 57 bo! v minulosti postavený práve sporný

stavebný objekt - rodinný dom, pričom iná stavba, než spomínaný rodinný dom na tomto

pozemku nestála (v konaní nikto netvrdil, že by na dotknutom pozemku stálo viac stavieb)...

... Odvolací súd mal teda za to, že žalobcovia 1, 2 návrhom na začatie konania

navrhli zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k označenej nehnuteľnosti, a to tzv.

širším vyporiadaním (§ 142 ods. 1 Obč. zák.). V konaní preukázali, že odstránili stavbu,

stojacu na tomto pozemku (ktorá bola v pokročilom stave devastácie), pričom tak urobili

z dôvodu pasivity ostatných spoluvlastníkov nehnuteľnosti (keď zároveň v čase

odstraňovania nehnuteľnosti nemali vedomosť o tom, že žalovaný 2 rozhodnutie stavebného

úradu napadol odvolaním). Skutočnosť, že stavba na pozemku bola v konečnom dôsledku

odstránená bez právoplatného a vykonateľného rozhodnutia podľa názoru odvolacieho

súdu nemôže mať za následok, že náklady spojené s odstránením stavby pôjdu na vrub

výlučne žalobcov 1, 2. Zbúraním stavby pozemok získal na svojej hodnote, z čoho

profitovali aj ostatní spoluvlastníci pozemku v podobe vyššej náhrady za prikázanie ich

podielov do BSM žalobcov 1,2...

... Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

zmenil ( ) tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.“

14. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku konštatuje, že krajský súd

sa vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami sťažovateľa, ktoré v konaní

pred všeobecnými súdmi uplatnil a ktoré tvoria zároveň podstatu prejednávanej ústavnej

sťažnosti.

15. Rezultáty krajského súdu spomínané v bode 13 nevykazujú známky arbitrárnosti

či očividnej neodôvodnenosti a ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil

žiadne skutočnosti signalizujúce možnosť konštatovania porušenia základného práva

sťažovateľa zaručeného , listiny a jeho práva zaručeného

čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj ostatných práv uvedených v bode 1. Osobitne, čo sa týka

namietaného porušenia sťažovateľom označeného „základného práva podľa čl. 13 ods. 1

písm. a) “, podľa ktorého povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe

zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, ústavný súd vo vzťahu

k tomuto označeniu navyše uvádza, že má povahu ústavného

princípu, t. j. jeho obsahom nie sú základné ľudské práva a slobody, a preto nie je priamo

aplikovateľný v konaní o sťažnosti podľa (,

, ). Ústavný súd preto jeho ústavnú sťažnosť odmietol podľa

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2020

Mojmír Mamojka

predseda senátu