Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 258/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta

2010 predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. B., N., zastúpeného advokátom JUDr. M. F., T.,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 4, čl. 32 a čl. 46

ods. 1, 2 a 3 a porušenia a

Slovenskej republiky postupom Mesta Nové Mesto nad Váhom v súvislosti s odmietnutím

vykonania zmeny územného plánu v dotknutom území a uznesením Krajského súdu

v Trenčíne č. k. -54 z 22. decembra 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ľ. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. apríla 2010

doručená sťažnosť Ľ. B., N. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. F.,

T., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 4, čl. 32 a čl. 46

ods. 1, 2 a 3 (ďalej len „“) a porušenia a ods.

1 písm. a) postupom Mesta Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „mesto“) v súvislosti

s odmietnutím vykonania zmeny územného plánu v dotknutom území a uznesením

Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. -54

z 22. decembra 2009.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:

„Orgán územného plánovania - Mesto Nové Mesto nad Váhom odmietol nielen

zmenu územného plánu v dotknutom území, ale aj čo len pripustiť začatie prerokovacieho

procesu zmeny územného plánu. Odmietnutie založil na tom, že zmena vlastníctva nie je

dôvodom a teda povinnosťou orgánu územného plánovania na zmenu územného plánu.

Pritom zamlčuje, že ja ako žiadateľ takýto dôvod neuvádzam, uvádzam dôvod iný, skutočný,

že došlo k zmene predpokladov, za ktorých bola pôvodne navrhnutá koncepcia organizácie

územia. Tiež vo vyjadrení zo 4.11.2009 odporca súd nepravdivo informuje o tom, že

v búracom konaní na predmetnom území som bol za nedodržanie podmienok opakovane

pokutovaný.

Krajský súd v Trenčíne v uznesení z 22. 12. 2009 si tvrdenie odporcu osvojil, môj

návrh zamietol z dôvodov, že územný plán má všeobecne záväzný charakter, nie je

dokumentom zasahujúcim do mojich subjektívnych práv fyzickej osoby, že potom nie je

dôvodné moje tvrdenie o povinnosti odporcu obstarať doplnok alebo zmenu

územnoplánovacej dokumentácie, že v dôsledku toho nemohlo dôjsť k obmedzeniu mojich

vlastníckych práv, že súd tiež nemohol prihliadnuť na dôvody v súdom vyžiadanom mojom

doplňujúcom návrhu zo dňa 14. 10. 2009, pretože v čase podania už som nebol vlastníkom

predmetných pozemkov.

... Podanie sťažnosti na nesúlad doterajšieho postupu Mesta Nové Mesto nad Váhom

a Krajského súdu v Trenčíne s a so zákonmi Slovenskej

republiky zdôvodňujem takto :

1/ O zmenu územného plánu som požiadal pôvodne 25. 5. 2001 a to z dôvodu, že došlo

k zmene predpokladov za ktorých bolo určené využitie územia. Využitie územia bolo určené

na využitie pre športovo rekreačné účely v realite, kedy pôvodný vlastník - Armáda SR

využívala územie na športovo rekreačné účely pre svoju potrebu. Táto potreba pominula,

predpoklady využitia sa zásadne zmenili, majetok sa stal pre predávajúceho nadbytočným

a pôvodne určené využitie územia nepotrebným, o čom svedčí aj neskoršie uznesenie

č.143/2008-MsZ Mestského zastupiteľstva, ktoré súhlasilo so začatím prerokovacieho

procesu zmeny územného plánu predmetného územia. Je potrebné poznamenať, že táto

zmena mne bola od roku 2001 odmietaná, čo ma v bezmocnosti viedlo k predaju pozemkov

kúpnou zmluvou z 29. 2. 2008.

2/ Krajský súd v Trenčíne vôbec neposúdil skutočnosť, že Mestom odmietnutá zákonná

povinnosť (§ 30 ods. 1 stavebného zákona) je priamou príčinou obmedzenia mojich

základných práv, že o tom, či je alebo nie je povinný povinným zo zákona, rozhodol sám

povinný Mesto Nové Mesto nad Váhom. Krajský súd odmietol prihliadať na dôvody uvedené

v doplňujúcom mojom návrhu zo 14. 10. 2009, hoci boli iba súdom vyžiadaným doplnením

k pôvodnej mojej žalobe z 9. 8. 2007, kedy som predmetné pozemky vlastnil. Pritom vôbec

neprihliadal na skutočnosť, že vec mal posúdiť k stavu v čase, kedy orgán územného

plánovania mal povinnosť konať a nekonal a kedy som ja podal žalobu.“

V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1/ Základné práva Ľ. B. upravené v , ,

Slovenskej republiky postupom Mesta Nové Mesto nad Váhom porušené boli.

2/ Základné práva Ľ. B., upravené v čl. 32 a v čl. 46 ods. 1,2,3 uznesením Krajského súdu

v Trenčíne porušené boli. Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.: -54,

3107223228 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3/ Ľ. B. priznáva trovy konania a právneho zastúpenia podľa vyúčtovania, ktorú sumu je

povinné Mesto Nové Mesto nad Váhom zaplatiť na účet advokáta JUDr. M. F. do 3 dní od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny

štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Podľa Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá

medzinárodného práva, medzinárodne zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie

medzinárodné záväzky.

Podľa povinnosti možno ukladať zákonom alebo na

základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.

Podľa vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva

je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za

primeranú náhradu.

Podľa občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by

odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v ústave,

ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal nezákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo

nesprávnym úradným postupom.

1. Vychádzajúc zo sťažovateľovho návrhu na rozhodnutie, ústavný súd uvádza, že

pokiaľ ide o tú časť sťažnosti, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

a 4 označeným postupom mesta, vzhľadom na subsidiárnu právomoc

ústavného súdu sa ochrany svojho základného práva podľa a 4 mohol

a mal sťažovateľ domáhať na všeobecnom súde. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa

v tejto časti odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2

.

Sťažovateľ v petite svojej sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd rozhodol aj o porušení

a postupom mesta.

Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že a sú

ústavnými princípmi, t. j. ich obsahom nie sú základné ľudské práva a slobody, a nie sú

priamo aplikovateľné v konaní o sťažnosti, a preto ústavný súd v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť ().

2. V súvislosti s návrhom sťažovateľa, aby ústavný súd rozhodol o porušení jeho

základných práv upravených v a , 2 a 3 uznesením krajského súdu

č. k. -54 z 22. decembra 2009, ústavný súd uvádza:

a) Sťažovateľ namieta porušenie a a 3 , pričom však

neuvádza žiadne dôvody, na základe ktorých postupom krajského súdu malo dôjsť

k porušeniu týchto jeho základných práv.

Podľa každý návrh musí byť odôvodnený a musí

obsahovať dôkazy preukazujúce tvrdenia navrhovateľa. Sťažnosť takéto náležitosti

neobsahuje, a preto ju ústavný súd v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. Vzhľadom na právne

zastúpenie sťažovateľa advokátom ústavný súd sťažovateľa nevyzýval na odstránenie

tohoto nedostatku.

b) Sťažovateľ namieta aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

označeným uznesením krajského súdu.

Podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa čl. 46

ods. 1 by došlo jednak vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať

sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, predovšetkým ak by všeobecný súd

odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby

(m. m. ), alebo vtedy, ak by závery, ku ktorým všeobecný súd dospel, boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. Ak sťažovateľ namieta porušenie čl. 46 ods. 1

, ústavný súd predovšetkým zdôrazňuje, že jeho ingerencia do výkonu právomoci

všeobecných súdov je opodstatnená len v prípade nezlučiteľnosti ich rozhodnutí a postupov,

ktoré ich vydaniu predchádzali, s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

(, , ). Z tohto hľadiska posudzoval preto aj

napadnuté rozhodnutie krajského súdu.

Krajský súd svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu sťažovateľa v napadnutom

rozhodnutí odôvodnil takto:

„Krajský súd uznesením zo dňa 27. júna 2008 číslo konania -23 zastavil

konanie o návrhu navrhovateľa, ktorý tvrdil, že bolo porušené jeho základné právo

upravené v článku 20 ods. 4 a v článku 48 , pretože odporca

odmietol obstarať územnoplánovaciu dokumentáciu po zmene predpokladov, na základe

ktorých bola pôvodne navrhnutá koncepcia organizácie územia týkajúca sa pozemkov

bývalého vojenského kúpaliska, parc .č. ...až ... kat. úz. ....

Najvyšší súd Slovenskej republiky na odvolanie navrhovateľa uznesením

z 18. augusta 2009 zrušil uznesenie tunajšieho krajského súdu zo dňa 27. júna 2008 a vec

vrátil na ďalšie konanie. S prihliadnutím na dôvody uvedené v zrušujúcom uznesení

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súd vyzval navrhovateľa na odstránenie vád návrhu.

Navrhovateľ v písomnom podaní z 14. októbra 2009 uviedol, že preukázateľne došlo

k zmene podkladov územnoplánovacej dokumentácie, a preto je dôvodná jej zmena.

Odporca uznesením číslo 98/2003 a odmietnutím jeho žiadosti z 20. februára 2007 obmedzil

výkon jeho vlastníckeho práva. Odporca ďalším uznesením č. 143/2008-MsZ z 29. apríla

2008 schválil začatie konania o zmene územného plánu. O začatí konania o zmene

územného plánu bolo rozhodnuté v čase, kedy navrhovateľ už nebol vlastníkom pozemkov

býv. vojenského kúpaliska v Novom Meste nad Váhom. Navrhovateľ zotrval na svojom

názore, že odporca porušil jeho právo obsiahnuté v Slovenskej

republiky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto žiadal, aby súd vyslovil, že

odporca bol povinný obstarať doplnok alebo zmenu územnoplánovacej dokumentácie, že

odporca obmedzil vlastnícke právo žalobcu a že bolo porušené jeho právo podľa čl. 48

ods.2 . Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.

... V intenciách uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

18. augusta 2009 súd zvažoval, akým spôsobom je treba v tejto veci rozhodnúť.

Z doplneného návrhu (č.l. 43) jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ namietal nečinnosť

odporcu vo veci zmeny územnoplánovacej dokumentácie a v dôsledku tejto nečinnosti malo

podľa tvrdenia navrhovateľa dôjsť k obmedzeniu jeho vlastníckeho práva a porušenia práva

na prejednanie veci v primeranej lehote.

Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy upravuje piata časť, štvrtá hlavy

.

Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán

verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným správnym

predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť

orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ

nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Podľa (stavebný zákon) orgán územného

plánovania, ktorý obstaral územnoplánovaciu dokumentáciu, sústavne sleduje, či sa

nezmenili územno-technické, hospodárske a sociálne predpoklady, na ktorých základe bola

navrhnutá koncepcia organizácie územia. Ak dôjde k zmene predpokladov, alebo je

potrebné umiestniť verejnoprospešné stavby, orgán územného plánovania obstará doplnok

alebo zmenu územnoplánovacej dokumentácie.

Tak, ako už bolo uvedené v uznesení súdu z 27. júna 2008 územný plán obce nie je

rozhodnutím o právach a právom chránených záujmoch jednollivca, ale ide o dokument,

ktorý po schválení obecným (mestským zastupiteľstvom) má všeobecne záväzný charakter.

Z uvedeného vyplýva, že územný plán nie je rozhodnutím správneho orgánu, ktorým by bolo

zasiahnuté do subjektívnych práv fyzickej alebo právnickej osoby. Potom nie je dôvodné

tvrdenie navrhovateľa o povinnosti odporcu obstarať doplnok alebo zmenu

územnoplánovacej dokumentácie vzťahujúcej sa k pozemkom v jeho vlastníctve. V dôsledku

toho nemohlo dôjsť k obmedzeniu vlastníckych práv navrhovateľa v zmysle čl. 20 ods. 1, 4

a ani nebolo porušené jeho právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , pretože navrhovateľ

v konaní o prerokovaní zmeny územného plánu, nieje účastníkom správneho konania. Súd

tiež nemohol prihliadnuť na dôvody uvedené v doplňujúcom návrhu zo dňa

14. októbra 2009, pretože v čase jeho podania nebol už vlastníkom pozemkov ležiacich pod

býv. vojenským kúpaliskom v Novom Meste nad Váhom.

Súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol podľa § 250t ods. 4, veta tretia

“

Ústavný súd po posúdení odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu

dospel k záveru, že namietané rozhodnutie krajského súdu nevykazuje znaky svojvôle a je

dostatočne odôvodnené. Podľa názoru ústavného súdu krajský súd vykonal v danej veci

ústavne súladný výklad platných právnych predpisov, ktorý nie je arbitrárny a nepopiera

zmysel interpretovaných a použitých právnych noriem. Za tejto situácie ústavný súd nemá

dôvod spochybniť právny názor krajského súdu. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom

krajského súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o svojvoľnosti alebo arbitrárnosti

napadnutého rozhodnutia.

Postup krajského súdu pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku nemožno pritom

podľa názoru ústavného súdu dávať do takej spojitosti s obsahom základného práva na

súdnu ochranu podľa , ktorý by mohol byť predmetom posudzovania

v konaní o veci samej. Ústavný súd preto sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ústavný súd o ďalších požiadavkách sťažovateľa

nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 2010