Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 285/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. novembra 2008

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa

Mészárosa v konaní o sťažnosti T. K., zastúpenej advokátom JUDr. M. V., K., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I vo veci vedenej pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo T. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. T. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 80 000 Sk (slovom

osemdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice I p o v i n n ý zaplatiť jej

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť T. K. trovy právneho zastúpenia

v sume 6 732 Sk (slovom šesťtisícsedemstotridsaťdva slovenských korún) na účet jej

právneho zástupcu JUDr. M. V., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júna 2008

doručená sťažnosť T. K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. M. V., K.,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej

len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. .

Sťažovateľka namietala, že 13. októbra 1994 podal O. B. na Obvodnom súde

Košice I proti sťažovateľke žalobu o odstránenie neoprávnenej stavby. V ďalšom

chronologicky popísala priebeh doterajšieho konania a okrem toho uviedla:

«Čo sa týka samotnej podstaty vzniku zbytočných prieťahov v tomto konaní –

s konečnou platnosťou o nich rozhodne ústavný súd - avšak sťažovateľ sa domnieva, že

prieťahy vznikli v dôsledku postupu okresného (predtým obvodného) súdu v tejto veci.

Okresný súd vo veci v dlhšom časovom úseku, a to od vykonania jednoduchého úkonu dňa

04. 04. 1995 až do 27. 07. 2000, kedy súd uznesením pripustil do konania ďalšieho

účastníka, päť rokov nevykonal žiaden úkon vo veci. Okresný súd v tomto období svojím

postupom v konaní, teda svojou absolútnou nečinnosťou porušil základné právo sťažovateľa

na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa č. 48 ods. 2 ako aj

právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Uvedená

absolútna nečinnosť nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas piatich rokov okresný súd

nevykonal žiaden úkon vo veci, a teda postup súdu v tomto období nesmeroval

k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v tejto etape súdneho konania

nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v cit. článku resp. dohovoru

().

V ďalšom časovom období, t. j. od 17. 10. 2000, kedy sa uskutočnilo prvé

pojednávanie vo veci, až do dňa 20. 11. 2003, kedy bolo nariadené ďalšie pojednávanie

vo veci, bez toho, aby súdu bránila zákonná prekážka, nebol realizovaný žiaden úkon vo

veci takmer 3 roky.

Sťažovateľ sa domnieva, že vo vyššie uvedených prípadoch jednotlivo, ako aj

v priebehu súdneho konania ako celku došlo zo strany príslušného súdu k nedôvodným

prieťahom, pričom tieto prieťahy sú takej intenzity, závažnosti a rozsahu, že ich nemožno

kvalifikovať inak ako „zbytočné prieťahy“, ktorými došlo postupom zo strany Okresného

súdu Košice I k porušeniu základného práva sťažovateľa upraveného v

SR.

Obdobie nečinnosti a neefektívnej práce okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných

dôvodov považuje sťažovateľ za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho

aspektu netolerovateľné, pretože k uvedeným zbytočným prieťahom podľa názoru

sťažovateľa nedošlo v dôsledku zložitosti veci alebo pričinením účastníkov konania, ale

v dôsledku postupu okresného súdu.

Po právnej stránke podľa názoru sťažovateľa nie je vec právne zložitá, ako to už aj

skonštatoval ústavný súd vo svojom náleze sp. zn. -19 zo dňa 15. 03. 2006

vo veci skutkovo a právne identickej - „..pretože výklad a používanie platnej právnej úpravy

sú stabilizované v judikatúre vyšších súdov.“.

Po skutkovej stráne vzhľadom k potrebe rozsiahlejšieho dokazovania (vypracovanie

znaleckého posudku) možno vec považovať za fakticky zložitejšiu.

Sťažovateľ sa domnieva, že konanie vedené pod sp. zn. na Okresnom

súde Košice I prebieha neprimerane dlho, t. j. viac ako 13 rokov, a to hlavne v dôsledku

absolútnej nečinnosti súdu v dĺžke 5 rokov od vykonania jednoduchého úkonu v roku 1994

až do nariadenia pojednávania v roku 2000 a v dôsledku ďalšej nečinnosti súdu od

uskutočnenia prvého pojednávania vo veci v roku 2000 až do roku 2003, čo možno už len na

základe týchto skutočností považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48

ods. 2 . Takáto zdĺhavosť konania totiž predlžuje stav právnej neistoty u sťažovateľa

ako dotknutej osoby do tej miery, že sa právo na súdnu ochranu sťažovateľa v procesnej

pozícii žalovaného stáva iluzórnym, a teda ohrozuje ho vo svojej podstate...

Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľ požaduje v dôsledku

neukončeného, už viac ako 13 rokov trvajúceho súdneho konania a na základe

neodôvodnených pretrvávajúcich prieťahov v predmetnom konaní (konkrétne do roku 2003)

v súlade s SR a priznanie

finančného zadosťučinenia vo výške 200.000,-Sk ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej

v peniazoch. Túto svoju žiadosť sťažovateľ odôvodňuje ujmou, ktorá mu vznikla v dôsledku

konania okresného súdu, ktorý svojim postupom mu vytvoril právnu neistotu a ani po viac

ako 13 rokov trvania súdneho sporu nie je zrejmý výsledok tohto súdneho konania.

V medziobdobí sťažovateľ bol nútený z ekonomických dôvodov previesť predmetné stavby

na žalovaného v 3. rade, hoci nevedel predpovedať výsledok súdneho sporu a vyhnúť sa tak

prípadným sankciám zo strany kupujúceho za predpokladu vyhovenia žalobe.»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo T. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 15C

821/1994 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice I prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn.

konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. T. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200.000,- Sk (slovom:

dvestotisíc slovenských korún), ktorú mu je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. T. K. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v sume 6.732,-Sk (za dva úkony

právnej služby á 3.176,-Sk + 190,-Sk paušál), ktoré je Okresný súd Košice I povinný

vyplatiť na účet advokáta JUDr. M. V., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť 4. septembra 2008 predbežne prerokoval a uznesením sp. zn.

ju prijal na ďalšie konanie.

Na výzvu ústavného súdu právny zástupca sťažovateľky a predseda okresného súdu

oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Vzhľadom

na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľky a predsedu okresného súdu, že netrvajú

na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania, keďže

od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti doručenom ústavnému súdu

1. októbra 2008 uviedol:

„Dňa 9.9.2008 bola súdu doručená Vaša výzva za účelom vyjadrenia sa ku konaniu,

ktoré je u Vás vedené pod sp. zn. .

Preskúmal som obsah Vašej výzvy, pripojenú sťažnosť sťažovateľa, ako aj spis

tunajšieho súdu sp. zn. a zistil som tieto skutočnosti.

Žaloba bola na súd doručená 13.10.1994, pričom žalobca bol výzvou zo dňa

4.4.1995 vyzvaný na úhradu súdneho poplatku, ktorý bol zaplatený 26.4.1995. 20.2.1997

konajúci sudca dal pokyn na doručenie vzájomných vyjadrení a podaní účastníkov konania,

pričom uznesením zo dňa 27.7.2000 bol do konania na strane žalovaného pripustený ďalší

účastník. Pokynom zo dňa 27.7.2000 bol nariadený termín pojednávania na deň 25.10.2000

a súčasne boli vyžiadané ďalšie listinné dôkazy. Na pojednávaní konanom dňa 25.10.2000

súd rozhodol, že konanie vedené pod sp. zn. vylučuje na samostatné konanie.

Pokynom zo dňa 14.10.2003 bol nariadený termín pojednávanie na deň 11.12.2003.

Na tomto pojednávaní boli vypočutí účastníci konania, pričom toto bolo odročené za

účelom vypočutia svedkyne. Pojednávanie zo dňa 20.4.2004 bol odročené na neurčito za

účelom ďalších procesných úkonov. Uznesením zo dňa 17.6.2004 bol pripustený do konania

na strane žalovaných ďalší účastník. Uznesením zo dňa 11.11.2004 bolo nariadené znalecké

dokazovanie vo veci a súčasne boli spojené konania z dôvodu hospodárnosti konania na

spoločné konanie. Znalec Ing. M. H., PhD. vo veci vypracoval znalecký posudok dňa

29.12.2005. Uznesením zo dňa 25.5.2006 bolo nariadené kontrolné znalecké dokazovanie

znalkyňou Ing. Ľ. L. Pojednávanie zo dňa 6.3.2007 bolo odročené na neurčito za účelom

doplnenia dokazovania. Uznesením zo dňa 28.4.2008 boli priznané odmeny znalcom

Ing. M. H., PhD. a Ing. Ľ. L. Pojednávanie určené na deň 16.5.2008 bolo odročené na deň

3.6.2008. Referátom zo dňa 18.6.2008 nariadila konajúca sudkyňa pojednávanie na deň

17.7.2008 a toto pojednávanie bolo preročené na deň 11.8.2008, na ktorom súd vo veci

meritórne rozhodol rozsudkom.

Zákonná sudkyňa v súčasnosti má predlženú lehotu na písomné vyhotovenie

rozhodnutia do 5.10.2008.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru,

podľa ktorého má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu

nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, ,

).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

je účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníka súdneho konania a postup súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci

prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, predmetom konania

pred okresným súdom je rozhodovanie sporu o odstránenie neoprávnenej stavby, v ktorom

sťažovateľka vystupuje v postavení žalovanej. Vzhľadom na nutnosť nariadenia znaleckého

dokazovania a rozširovaním počtu účastníkov možno napadnuté konanie považovať

po vecnej stránke skôr za zložitejšie. Po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej

agende všeobecných súdov.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný súd

pri preskúmaní spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by sťažovateľka prispela k zbytočným

prieťahom v konaní, a nenamietal to ani predseda okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označeného práva sťažovateľky je postup konajúceho súdu. Pri skúmaní

skutočnosti, či v dôsledku postupu okresného súdu došlo k porušeniu jej práva, ústavný súd

zistil, že to tak je, a to napriek skutočnosti, že plynulému postupu nebránila žiadna zákonná

prekážka v konaní (, ). Ústavný súd zároveň pri posudzovaní

postupu okresného súdu prihliadal aj na , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Z dosiaľ vykonaných úkonov okresného súdu vyplýva, že okresný súd bol v spore

v podstate nečinný. Nečinnosť okresného súdu charakterizuje konanie vedené pod sp. zn.

ako celok, a preto ústavný súd nepovažuje za potrebné hodnotiť jeho

sporadické úkony (okresný súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku po pol roku

po doručení žaloby a dva roky konajúcemu sudcovi trvalo, kým dal pokyn na doručenie

vzájomných vyjadrení a podaní účastníkov konania; ďalšie tri roky nevykonal okresný súd

vo veci žiaden úkon; a v ďalšom, až do meritórneho rozhodnutia 11. augusta 2008 bolo

v postupe okresného súdu viacero období absolútnej nečinnosti).

Okresný súd doterajšiu neprimeranú dĺžku posudzovaného súdneho konania ničím

neodôvodnil.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa

a právo podľa dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou

o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo

priznané primerané finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk poukazujúc najmä

na dlhotrvajúcu právnu neistotu.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc predovšetkým obdobie, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom,

zložitosť veci, správanie sťažovateľky ako účastníčky konania, povahu prerokovanej veci,

ktorá je predmetom posudzovaného konania, ústavný súd dospel k záveru, že v danom

prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia pre sťažovateľku v sume 80 000 Sk

primerané konkrétnym okolnostiam prípadu ( ).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. M. V.

Ústavný súd úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia

a spísanie sťažnosti a jej podanie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a)

a c) v spojení s § 13 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to v sume 3 176 Sk za jeden úkon

právnej služby a k tomu 2 x 190 Sk režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada bola

priznaná v celkovej sume 6 732 Sk.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný vyplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľky.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. novembra 2008