Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 19/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. januára 2009

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti L., a. s., B., zastúpenej advokátom

JUDr. J. F., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Zvolen vo veciach jej podaní

z 19. októbra 2006 urobených elektronickou formou a podpísaných zaručeným

elektronickým podpisom takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., vedené pod sp. zn.

až sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod

sp. zn. .

2. Sťažnosť obchodnej spoločnosti L., a. s., vedenú pod sp. zn.

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 15. júla 2008

doručených 670 sťažností obchodnej spoločnosti L., a. s., (ďalej len „sťažovateľka“),

pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Zvolen (ďalej len „okresný súd“) v rovnakých veciach podaných na tento súd 19. októbra

2006 elektronickou formou.

2. Z ich obsahu vyplýva, že sťažovateľka podala okresnému súdu návrhy na vydanie

platobných rozkazov, ktorými sa domáhala zaplatenia peňažných súm od viacerých

dlžníkov. Návrhy na vydanie platobných rozkazov boli podané podľa § 42 ods. 1

(ďalej aj „OSP“) elektronickou formou a podpísané

zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona.

Sťažovateľka uviedla, že ku dňu podania sťažností ústavnému súdu okresný súd

nevykonal vo veciach žiaden relevantný procesný úkon (výzva na zaplatenie súdneho

poplatku, príp. vydanie platobného rozkazu a pod.), takže možno s určitosťou tvrdiť,

že riešenie sporovej veci stagnuje takmer dva roky, hoci predmetom konaní je po skutkovej

aj právnej stránke jednoduchá vec (uplatnenie „relatívne nízkej“ peňažnej pohľadávky,

osvedčenej listinami prostredníctvom návrhu na vydanie platobného rozkazu).

3. V sťažnostiach sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd podľa

rozhodol, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, priznal jej finančné

zadosťučinenie v sume 20 000 Sk v každej z uvedených vecí, ako aj úhradu trov konania.

4. Označené sťažnosti ústavný súd spojil v záujme hospodárnosti na spoločné

konanie podľa v spojení s zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

. Keďže nemá osobitné ustanovenie

o spojení vecí, ústavný súd na tento prípad primerane aplikoval spojenie vecí podľa § 112

ods. 1 tak, ako to je uvedené v prvom bude výroku tohto uznesenia.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

6. Ústavný súd si pri výklade „základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov“ garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na

prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (napr. ).

7. Podľa ústavný súd každý návrh prerokuje bez

prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitostí a či nie

sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej

reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

9. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa , čo platí aj vo vzťahu

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa

namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy

netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. ,

).

10. Predmetom konania pred ústavným súdom je nárok sťažovateľky na ochranu

pred postupom okresného súdu, ktorým boli podľa nej spôsobené zbytočné prieťahy

a porušené jej označené práva vo všetkých 670 veciach začatých formou návrhov

v elektronickej podobe.

11. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (, , ,

, ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , čo platí aj pokiaľ ide

o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku

(napr. , ), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. )

alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. , , ,

).

12. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami a po posúdení

charakteru a rozsahu sťažností, s ktorými sa sťažovateľka v podobných veciach obrátila

na ústavný súd, dospel k záveru, že jej sťažnosť je zjavne neopodstatnená.

13. Doterajšia dĺžka konania vedeného okresným súdom (necelých 21 mesiacov)

spolu s (a najmä) charakterom veci zatiaľ vylučuje, aby konania vedené okresným súdom

bolo možné pokladať za konania so zbytočnými prieťahmi.

14. Právny názor ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti vychádza

tak z vyhodnotenia celkovej doby trvania konaní pred okresným súdom, a to až ku dňu

podania sťažností, t. j. 15. júla 2008, správania sťažovateľky, ako aj charakteru

posudzovaných vecí, ktorý zo strany ústavného súdu nebolo možné nezohľadniť. V tejto

súvislosti sa žiada uviesť, že:

- namietaná nečinnosť okresného súdu v konaní je podľa názoru ústavného súdu

nevyhnutným dôsledkom (sprievodným javom) jednak toho, že okresný súd nedisponoval

potrebnými technickými prostriedkami na „zhmotnenie“ elektronických podaní, ale najmä

toho, že sťažovateľka sa po ich doručení vôbec nezaujímala o svoje ďalšie procesné

povinnosti (napr. zaplatenie poplatku, ktorý bol splatný nie na výzvu súdu, ale spolu

s podaním návrhu a pod.).

- sťažovateľka žalobami vymáha pohľadávky, t. j. majetkové práva, ktoré od začiatku

boli spochybnené. Tieto pohľadávky jej boli totiž postúpené S., ktoré sa stali spornými

v konaní pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. , a tým aj neistými pre

rozhodnutie okresného súdu ešte predtým, ako sťažovateľka podala návrhy na vydanie

platobných rozkazov - S. totiž podal na Okresnom súde Bratislava I žalobu o určenie

neplatnosti uvedených zmlúv, z ktorých sťažovateľka uplatňovala svoje nároky, 12. októbra

2006. Túto skutočnosť S. oznámil listom jeho generálnej riaditeľky zo 7. novembra 2006

všetkým (v tom čase 45) okresným súdom v Slovenskej republike, pričom zároveň navrhol

prerušenie konaní o návrhoch sťažovateľky. Z uvedeného vyplýva, že bezprostrednou

príčinou pretrvávania stavu právnej neistoty sťažovateľky týkajúcej sa ňou uplatňovaných

majetkových práv preto nie je namietaná nečinnosť okresného súdu vo veciach jej podaní,

ale skutočnosť, že konanie vedené pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 7 C

144/2006, v ktorom sa rieši predbežná otázka dôležitá pre rozhodnutie v sťažovateľkiných

veciach a ktoré začalo 12. októbra 2006, nebolo dosiaľ právoplatne skončené. Vzhľadom na

množstvo sťažovateľkiných žalôb a na skutočnosť, že po právoplatnom rozhodnutí o otázke

platnosti postúpenia sporných pohľadávok možno o sťažovateľkou uplatňovaných právach

rozhodnúť pomerne rýchlo, bol procesný postup súdov, ktoré o návrhoch sťažovateľky

meritórne rozhodnú až po právoplatnom skončení konania vedeného v prvom stupni pred

Okresným súdom Bratislava I pod. sp. zn. , primeraný a štandardný

okolnostiam prerokúvaných vecí. Samotná existencia sporu „o vlastníctvo uvedených

pohľadávok“, ktorý sa rieši, zároveň spochybňuje sťažovateľkino tvrdenie o obmedzení jej

vlastníckych práv v dôsledku neskončenia konaní vedených na základe návrhov podaných

elektronickou formou, keďže dosiaľ nie je zrejmé, či ňou uplatnené pohľadávky vôbec

patria do jej majetku. Sťažovateľka bola zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom,

teda mala možnosť jednak využiť iný rovnocenný spôsob uplatnenia svojich práv,

prostredníctvom ktorého by sa mohla účinne domáhať súdnej ochrany, a jednak mala využiť

všetky účinné prostriedky na ochranu svojich domnelých práv. Nevyužitie ďalších zákonom

ustanovených spôsobov uplatnenia práva (sťažnosti predsedovi súdu) viedlo

k spochybneniu skutočného záujmu účastníka konania o ochranu svojich práv v konaní pred

súdom a zároveň aj o dosiahnutie účelu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (, , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitostí tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva

podľa a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu,

ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa

a a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv,

ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom

na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Účinnosť

takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní

potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach

zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy

aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje,

že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia

„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky

skutočnosti“.

Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán

poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí

vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté

nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných

práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných

predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda

podmienkou konania o veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným

súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v tom,

že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd nevidel v namietanom postupe

okresného súdu porušenie sťažovateľkiných základných práv, ako tvrdila v sťažnostiach

podaných ústavnému súdu. Preto senát ústavného súdu sťažnosť mimo ústneho

pojednávania bez prítomnosti účastníkov odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde (aj ) ako návrh zjavne neopodstatnený. Vzhľadom

na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľky nezaoberal.

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu,

aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným

prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. januára 2009