Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 99/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti L. P., a. s., B., zastúpenej advokátom

JUDr. J. F., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami

Okresného súdu Zvolen sp. zn. z 25. septembra 2009,

z 21. júla 2009, z 21. júla 2009, z 18. júna 2009,

z 20. augusta 2009, z 31. júla 2009, z 25. septembra 2009,

z 10. augusta 2009, z 28. júla 2009, z 21. júla

2009, z 31. júla 2009, z 20. októbra 2009,

z 20. augusta 2009, z 10. augusta 2009, z 21. septembra 2009,

z 22. júla 2009 a sp. zn. z 3. augusta 2009, ako aj

uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 28. októbra 2009,

z 30. septembra 2009, z 21. októbra 2009,

z 30. septembra 2009, z 30. septembra 2009, z 21. októbra

2009, z 19. októbra 2009, z 23. septembra 2009,

z 21. októbra 2009, z 30. októbra 2009,

z 29. októbra 2009, z 29. októbra 2009, z 27. septembra

2009, z 30. septembra 2009, z 22. októbra 2009,

z 21. októbra 2009 a sp. zn. z 21. októbra 2009 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L. P., a. s., vedené pod sp. zn. , Rvp

2318/09, až , až , , Rvp

2338/09, , , s p á j a na spoločné konanie, ktoré

bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosť obchodnej spoločnosti L. P., a. s., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 29. decembra

2009 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti L. P., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., ktorými namieta porušenie svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“)

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Okresného súdu Zvolen (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. sp. zn. z 25. septembra 2009,

z 21. júla 2009, z 21. júla 2009, z 18. júna 2009,

z 20. augusta 2009, z 31. júla 2009, z 25. septembra 2009,

z 10. augusta 2009, z 28. júla 2009, z 21. júla

2009, z 31. júla 2009, z 20. októbra 2009,

z 20. augusta 2009, z 10. augusta 2009, z 21. septembra 2009,

z 22. júla 2009 a sp. zn. z 3. augusta 2009, ako aj

uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 28. októbra 2009, z 30. septembra 2009,

z 21. októbra 2009, z 30. septembra 2009, z 30. septembra

2009, z 21. októbra 2009, z 19. októbra 2009,

z 23. septembra 2009, z 21. októbra 2009,

z 30. októbra 2009, z 29. októbra 2009, z 29. októbra

2009, z 27. septembra 2009, z 30. septembra 2009,

z 22. októbra 2009, z 21. októbra 2009 a sp. zn.

z 21. októbra 2009.

Zo sťažností vyplýva, že k namietanému porušeniu označených práv malo podľa

sťažovateľky dôjsť tým, že uzneseniami krajského súdu boli potvrdené uznesenia okresného

súdu o zastavení konania v predmetných veciach v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku

sťažovateľkou.

Z obsahu sťažností vyplýva, že podľa sťažovateľky súdy zúčastnené na rozhodovaní

v predmetných veciach „ústavne nekonformným spôsobom posúdili vec, ktorá nebola

spôsobilá na súdne rozhodovanie, pričom na zistený skutkový stav aplikovali nesprávne

právne normy a pri ich aplikácii navyše vychádzali z chybnej interpretácie, čoho dôsledkom

došlo k vydaniu rozhodnutí, ktoré legálne neobstoja a nemôžu preto v právnom štáte

legitímne exitovať a vyvolávať právne účinky“.

Sťažovateľka v sťažnosti konkretizovala dôvody svojho podania takto:

1. Krajský súd „dezinterpretoval skutkovú situáciu a prispôsobil okolnosti tak, aby

zodpovedali jeho názoru, ktorý premietol do výroku napadnutého uznesenia“.

2. Okresný súd v uvedených veciach nemohol konať a rozhodovať, pretože

nedisponoval a dosiaľ nedisponuje návrhmi na začatie konania, ktoré podala sťažovateľka.

3. Okresný súd vylúčil DVD nosiče, na ktorých boli zaznamenané návrhy na začatie

konania sťažovateľky, zo svojej dispozičnej sféry ešte predtým, než zrealizoval ich

registráciu, preto konania v uvedených veciach nezačali.

4. Nálezy ústavného súdu sp. zn. z 27. novembra 2008 a sp. zn.

z 24. júna 2008, v ktorých ústavný súd rozhodol o porušení práva na prístup

k súdu neprijatím návrhov podaných elektronicky prostredníctvom DVD nosičov,

potvrdzujú, že konania v predmetných veciach na okresnom súde nezačali.

5. Okresným súdom neprijaté návrhy „nemohli spôsobiť začatie občianskeho

súdneho konania v zmysle ust. (preto došlo k porušeniu práva na prístup

k súdu podľa rozhodnutia ústavného súdu), okresný súd nemohol viesť občianske súdne

konania, vyzývať k splneniu povinností, ktoré sa viažu výhradne na registráciu návrhov

a zastavovať občianske súdne konania pre ich nesplnenie“.

6. Podľa sťažovateľky konania v predmetných veciach začnú „v zmysle vyššie

označených rozhodnutí ústavného súdu opätovným doručením návrhu s tým, že

hmotnoprávne a procesnoprávne účinky podania budú časovo posunuté ku dňu prvotného

doručenia návrhu. DVD nosič s návrhom nebol doposiaľ okresnému súdu doručený, pretože

sa nachádza v rámci konania o sťažnosti ako dôkaz v spise vedenom Európskym súdom pre

ľudské práva v Štrasburgu“. V tejto súvislosti sťažovateľka pripomenula, že DVD nosič nie

je možné replikovať.

7. Okresný súd podľa sťažovateľky rozhodol v predmetných veciach predčasne (bez

existencie návrhu a dôkazov) a krajský súd uvedené „nelegálne a ústavne nekonformné“

rozhodnutia potvrdil. Súdy zúčastnené na rozhodovaní v uvedených veciach „prekročením

svojich právomocí a konaním protizákonným spôsobom vytvorili stav, ktorý anuloval

dôsledky vyššie označených rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky. Sťažovateľ

stratil právo požadovať navrátenie hmotnoprávnych a procesnoprávnych účinkov prvotného

podania. Konanie súdov možno z tohto pohľadu hodnotiť ako zámerné, s cieľom vyhnúť sa

plneniu povinností, ktoré vyplynuli z rozhodnutí ústavného súdu.“.

8. Súčasne sťažovateľka uviedla, že „zaplatený súdny poplatok vytvára hodnotu,

ktorá slúži štátu na úhradu nákladov spojených s vedením konania, ktorého materiálny

rámec je určený kompletným obsahom návrhu žalobcu.“ Okresný súd však nedisponuje

návrhmi a materiálny rámec konaní nepozná. Pozná len identifikačné údaje žalovaných,

ktoré získal z už označených rozhodnutí ústavného súdu, preto je vedenie týchto konaní pre

okresný súd „objektívne nemožné“, a preto nemôže spravodlivo požadovať od sťažovateľky

(žalobkyne), aby vytvorila hodnotu slúžiacu výlučne na úhradu jeho nákladov.

K namietanému porušeniu v sťažnosti označených práv sťažovateľka v rámci svojej

argumentácie uviedla:

1. Okresný súd predmetné rozhodnutia vydal bez fyzickej existencie návrhov a ich

príloh, t. j. bez oboznámenia sa s obsahom žalôb a ich dôkazmi, bez overenia ich formálnej

a materiálnej správnosti, t. j. v predmetnej veci si okresný súd nemohol ani utvoriť záver, či

v uvedených veciach ide o návrhy na začatie konania vo veci samej.

2. V predmetných veciach nebolo možné vyhotoviť „v elektronickej forme také

návrhy na začatie občianskeho súdneho konania, ktoré by boli identické s návrhmi

doručenými súdu 31. 03. 2006 (opätovne 19. 10. 2006) a 24. 07. 2006 a ktoré by boli

zároveň vyhotovené v súlade so (Zákon o elektronickom podpise

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len ZoEP) a Občianskym súdnym

poriadkom (ďalej len ), t. j. návrhy, ktoré by vyvolali účinky ustanovené a nasl.

a boli by spracovateľné postupom podľa ust. §132 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné

súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy. Súd teda nemohol pracovať s kópiami

DVD nosičov a originály neboli v rozhodnom čase a stále nie sú v jeho držbe. Opravdivosti

tohto tvrdenia vypovedá znalecký posudok, ktorý vylučuje replikáciu návrhov podaných

v elektronickej forme. Znalecký posudok zasielame v samostatnom liste ako dôkaz

začleniteľný ku všetkým podaniam.“.

Pokiaľ okresný súd začal konanie v predmetných veciach na základe informácií

obsiahnutých v náleze ústavného súdu, podľa sťažovateľky tým porušil jej práva a právom

chránené záujmy a taktiež jej uvedeným nesprávnym úradným postupom spôsobil škodu, za

ktorú zodpovedá Slovenská republika. Takýmto postupom by podľa sťažovateľky zo strany

okresného súdu totiž došlo k porušeniu , tým že konal nelegálne,

ods. 1 a , pretože konal o návrhu, s ktorým nedisponuje na základe

pokynov orgánu výkonnej moci, čl. 6 ods. 1 dohovoru, lebo konanie je nespravodlivé pre

nesplnenie jeho formálnych a materiálnych podmienok, ako aj § 42 ods. 1 a 3 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), keďže „návrh nie je podpísaný zaručeným

elektronickým podpisom... nie je podpísaný a datovaný“, a , lebo

„neidentifikuje účastníkov v zákonom definovanom rozsahu“ a „súd prejednal návrh bez

dôkazov, t. j. spoločnosť (sťažovateľ) nemohla preukázať svoj nárok dôkazmi (DVD nosič

doručený súdu obsahoval okrem návrhov aj komplexný konvolút dôkazov – písomných

dokumentov)“, , pretože okresný súd bez podaných návrhov na začatie

konania v predmetných veciach konať nemohol.

Uvedeným postupom súdov zúčastnených na rozhodovaní v predmetnej veci bola

sťažovateľka vystavená „reálnemu a aktuálne hroziacemu riziku zmarenia výkonu

majetkového práva, pretože žalovanému vytvorí nezákonným postupom priestor na

nenáležitú obranu založenú na insuficiencii dôkazných prostriedkov“.

Sťažovateľka vzhľadom na „výraznú intenzitu zásahu spočívajúcu v postupe, ktorý

v mnohých, vyššie opísaných, aspektoch nemá oporu v zákone, ako aj pre jeho charakter,

ktorý má potenciál obmedziť majetkové práva sťažovateľa bez existencie spravodlivého

dôvodu“, požiadala ústavný súd, aby jej priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume

330 € v každom z napadnutých konaní.

Sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby vydal nález, v ktorom vysloví, že jej

základné právo na súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo uzneseniami okresného súdu v predmetných

veciach, ako aj uzneseniami krajského súdu v predmetných veciach porušené, napadnuté

uznesenia zrušil a priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 330 € v každej z uvedených

vecí, ako aj náhradu trov predmetných konaní

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak

ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľka v sťažnosti namietala porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru, ku ktorému malo dôjsť uzneseniami okresného

súdu, ktorými zastavil napadnuté konania v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku

sťažovateľkou, ako aj uzneseniami krajského súdu, ktorými boli napadnuté uznesenia

okresného súdu potvrdené, a ich vydaniu predchádzajúcim postupom.

K porušeniu sťažovateľkou označených práv malo dôjsť v dôsledku toho, že

- uznesenia krajského súdu sú arbitrárne založené na nesprávnych skutkových

zisteniach a právnom posúdení predmetných vecí,

- okresný súd v napadnutých veciach nedisponoval návrhmi na začatie konania,

a preto nemohol viesť konania o nich ani v nich rozhodnúť o zastavení konania,

- konanie v uvedených veciach mohlo začať až po opätovnom doručení DVD nosičov

okresnému súdu, k čomu však nedošlo, pretože predmetné DVD nosiče sa nachádzajú na

Európskom súde pre ľudské práva,

- uvedeným postupom súdov zúčastnených na rozhodovaní v predmetných veciach

sťažovateľky boli anulované dôsledky nálezov ústavného súdu sp. zn.

a sp. zn. a sťažovateľka stratila „právo požadovať navrátenie hmotnoprávnych

a procesnoprávnych účinkov podania“,

- súdny poplatok ako úhradu nákladov spojených s vedením konania okresný súd

vzhľadom na to, že konanie v predmetných veciach objektívne nemohli prebiehať,

od sťažovateľky nemohol požadovať.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

.

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na

spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, v súlade

s citovaným ustanovením § 31a uvedeného zákona je však možné v konaní o sťažnosti

podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane ustanovenie

.

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, , až , až ,

, , , , a z tohto obsahu

vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na

totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú,

rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v prvom

výroku tohto uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

II.2a K namietanému porušeniu označených práv uzneseniami okresného súdu

Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity

svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z ,

podľa ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa

odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa len čo všetkým účastníkom uplynie lehota na podanie

odvolania a vyjadrenia k odvolaniu, predloží súd vec bez zbytočného odkladu odvolaciemu

súdu.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že sťažovateľka

mala proti uzneseniam okresného súdu, ktorými boli napadnuté konania zastavené, možnosť

ako účinný prostriedok nápravy využiť odvolanie. Vzhľadom na princíp subsidiarity, podľa

ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd ( ), nie je vo vzťahu

k napadnutým uzneseniam okresného súdu daná právomoc ústavného súdu.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa

sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol podľa

ods. 2 pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

II. 2b K namietanému porušeniu označených práv uzneseniami krajského súdu

Z obsahu sťažností a zo spisov ústavného súdu v predchádzajúcich sťažovateľkiných

veciach vedených pod sp. zn. a vyplýva, že návrhy sťažovateľky

na začatie konania urobené elektronickou formou a podpísané zaručeným elektronickým

podpisom boli okresnému súdu doručené 24. júla 2006, resp. 19. októbra 2006 v prílohe

sprievodného listu. Okresný súd vrátil sťažovateľke jej podanie (DVD nosiče, na ktorých

boli zaznamenané jednotlivé návrhy na začatie konania) späť, pretože nemal k dispozícii

technické prostriedky, ktoré by ich umožnili prijať.

Z dôvodu neprijatia návrhov okresným súdom sa sťažovateľka v záujme ochrany

svojich práv obrátila so sťažnosťami, prílohou ktorých boli aj DVD nosiče obsahujúce

návrhy na začatie konania, na ústavný súd, ktorý nálezmi č. k. -105 z 24. júna

2008 a č. k. -111 z 27. novembra 2008 rozhodol o porušení jej základného

práva zaručeného v a práva zaručeného v dohovoru

v súvislosti s neprijatím uvedených návrhov urobených elektronickými prostriedkami

a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a prikázal okresnému súdu v týchto

veciach konať podľa príslušných ustanovení .

V odôvodnení svojich rozhodnutí ústavný súd vyslovil: „...V súlade s týmto

príkazom bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať podaním sťažovateľky z

24. júla 2006 (resp. 19. októbra 2006 pozn. autora) ako návrhom na začatie konania, ktorý

bol urobený zákonom ustanovenou formou, a postupovať vo vzťahu k nemu podľa

príslušných ustanovení , pričom právne účinky tohto

podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Na tomto zásadnom závere

nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin okresný súd nebude môcť

podanie sťažovateľky zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. I tak bude povinnosťou

okresného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného

doručenia.“ Citovaný právny názor ústavného súdu je pre okresný súd záväzný (§ 56

).“

Podľa zistenia ústavného súdu okresný súd pristúpil k registrovaniu návrhov

sťažovateľky na základe písomných návrhov na začatie konania doručených mu v rámci

príloh k výzve ústavného súdu sp. zn. z 24. júna 2008 spolu s 2 ks DVD

nosičov. Z úradného záznamu spísaného na okresnom súde 22. apríla 2008 vyplýva, že

predmetné DVD nosiče, na ktorých boli zaznamenané prílohy k žalobám, boli okresnému

súdu doručené 21. apríla 2008 a následne ním zaevidované pod sp. zn. Spr. 562/08

k nahliadnutiu.

Okresný súd potom pristúpil v uvedených konaniach k zasielaniu výziev na

zaplatenie súdneho poplatku z podaných návrhov spolu s poučením o právnych následkoch

ich nezaplatenia. Napriek týmto výzvam sťažovateľka súdne poplatky nezaplatila, a preto

okresný súd podľa o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) napadnuté konania zastavil a žiadnemu účastníkovi

nepriznal náhradu trov konania. Sťažovateľka sa proti napadnutým uzneseniam okresného

súdu odvolala. Krajský súd napadnuté uznesenia okresného súdu v uvedených veciach

svojimi uzneseniami potvrdil.

Odôvodnenia napadnutých uznesení krajského súdu sú z hľadiska svojho obsahu

takmer identické, vychádzajú z rovnakých skutkových zistení a aj pri ich právnom posúdení

krajský súd dospel k rovnakým právnym záverom, na základe ktorých napadnuté uznesenia

okresného súdu potvrdil.

V rámci odôvodnenia svojich uznesení vo vzťahu ku skutkovým záverom

v uvedených veciach krajský súd uviedol, že podľa jeho zistenia sťažovateľka ako

navrhovateľka v uvedených konaniach podala proti napadnutým uzneseniam okresného

súdu odvolania (krajský súd následne uviedol súhrn dôvodov odvolania sťažovateľky, ktorý

je, čo sa týka dôvodov, obdobný s argumentáciou uvedenou v sťažnosti podanej ústavnému

súdu v týchto veciach). Z úradného záznamu okresného súdu z 21. apríla 2008 (správne

malo byť 22. apríla 2008, pozn.) krajský súd zistil, že v tento deň bol okresnému súdu

doručený balík z ústavného súdu, obsahom ktorého boli písomné návrhy na začatie konania

vo veci sťažovateľky ako navrhovateľky v počte 685 ks, ku ktorým boli zároveň pripojené

2 ks DVD nosičov. Uvedené písomné návrhy na začatie konania okresný súd zaevidoval

a následne pristúpil v jednotlivých veciach k zaslaniu výzvy sťažovateľke na zaplatenie

súdneho poplatku. Keďže sťažovateľka v stanovenej lehote súdne poplatky v uvedených

veciach nezaplatila, okresný súd konania napadnutými uzneseniami zastavil.

Vo vzťahu k právnemu posúdeniu uvedených skutkových okolností sa krajský súd

v rámci odôvodnenia svojich napadnutých uznesení odvolal na právne závery obsiahnuté

v náleze ústavného súdu sp. zn. z 24. júna 2008, ktoré priamo v ňom citoval.

Následne dospel v rámci svojho odôvodnenia k záveru, že návrhy na začatie konania boli

podané na okresnom súde sťažovateľkou, a teda nastali aj právne účinky spojené s ich

podaním, t. j. došlo aj ku vzniku poplatkovej povinnosti za podanie návrhu na začatie

konania. Dôvod na nespoplatnenie návrhov podľa krajského súdu nezakladá ani porušenie

formálneho postupu okresného súdu pri prijímaní a nakladaní s DVD nosičmi obsahujúcimi

návrhy na začatie konania vzhľadom na to, že sťažovateľka v uvedených konaniach

nenamietala, že jej návrhy na začatie konania by neboli podaním, ktoré treba považovať za

návrhy podpísané zaručeným elektronickým podpisom, a ani netvrdila, že návrhy nepodala.

Sťažovateľka namietala arbitrárnosť záverov napadnutých uznesení krajského súdu,

pretože konanie v predmetných veciach pred okresným súdom nemohlo začať, prebiehať

a ani skončiť uznesením o jeho zastavení, keďže okresný súd nedisponoval návrhom na

začatie konania a jeho prílohami. Konanie v uvedených veciach podľa nej mohlo na

okresnom súde začať až opätovným doručením návrhov na začatie konania (DVD nosičov).

Podľa ústavného súdu podstatnou pre rozhodnutie predmetných vecí krajským súdom

bolo posúdenie otázky začatia konania, ktorá je určujúca aj pre vznik poplatkovej

povinnosti za podaný návrh.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku týkajúce sa začatia konania a ustanovenia .

Podľa podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice,

elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej

alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými

prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní;

podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba.

Podľa konanie sa začína na návrh.

Podľa konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho

začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

Na základe poplatníkom je

navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

V súlade s poplatková povinnosť

vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového

úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Na základe § 5 ods. 2

uvedeného zákona právoplatným uznesením súdu o zastavení konania pre nezaplatenie

súdneho poplatku poplatková povinnosť v celom rozsahu zaniká.

Podľa ak nebol zaplatený poplatok splatný

podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka,

aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia

výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví.

O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. Súd vyzve

poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania predtým,

ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania

platobného rozkazu a rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania

nebola dlhšia ako dva mesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov

predĺžiť.

Na základe je súd povinný vyrubiť

poplatok z návrhu na začatie konania do uplynutia 3 rokov od konca kalendárneho roka,

v ktorom sa stal splatným, inak povinnosť poplatníka zaplatiť poplatok zaniká.

Sťažovateľka svojou argumentáciou spochybňuje záver krajského súdu týkajúci sa

začatia konania v predmetných veciach s ohľadom na skutočnosť, že okresnému súdu sama

opätovne nedoručila svoje návrhy. Zo skutkových zistení ústavného súdu je zrejmé, že

okresný súd po vydaní nálezov ústavného súdu sp. zn. a sp. zn.

postupoval v súlade s príkazom ústavného súdu v nich obsiahnutom a písomné návrhy na

začatie konania, ktoré boli v jeho dispozičnej sfére, zaevidoval. Pravdou je, že predmetné

konania začali na základe písomných návrhov na začatie konania doručených okresnému

súdu ústavným súdom ako prílohy k jeho výzve, a nie sťažovateľkou. Registráciou

uvedených návrhov na začatie konania sťažovateľky, ktoré boli, čo sa týka účastníkov

konania a predmetu konania, totožné s obsahom podaní doručených okresnému súdu v roku

2006, t. j. išlo o identické návrhy, ktorými sa pôvodne na okresnom súde sťažovateľka

ochrany svojich práv domáhala, a vykonaním ďalších procesných úkonov v napadnutých

konaniach okresný súd nezasahoval do sťažovateľkinho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru, ale naopak usiloval sa svojím postupom

zabezpečiť ich realizáciu.

V tejto súvislosti sa súčasná sťažnosť sťažovateľky, ktorá smeruje v konečnom

dôsledku proti postupu okresného súdu, ktorým realizoval jej právo na začatie konania na

základe návrhov podpísaných zaručeným elektronickým podpisom, ktorého ochrany sa

úspešne domohla už v skôr podaných sťažnostiach ( a ), javí ako

účelová. Uvedené tvrdenie umocňuje navyše aj skutočnosť, že to bola práve sťažovateľka,

ktorá sa vo svojich sťažnostiach vedených na ústavnom súde pod sp. zn.

a sp. zn. domáhala ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru proti postupu okresného súdu v napadnutých konaniach

(sťažnosti sťažovateľky boli odmietnuté z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti

uzneseniami č. k. -8 z 19. februára 2009 a -8 z 29. januára 2009).

Sťažovateľka si, ako vyplýva aj z jej sťažností podaných v uvedených veciach, svoju

zákonnú povinnosť spojenú s podaním návrhov na začatie konania uvedomovala, ba sama

v rámci svojej argumentácie v nich namietala, že okresný súd si v tomto smere nesplnil

povinnosti, keď uviedla, že „prvotným úkonom, ktorý súd z dôvodu hospodárnosti po

podaní návrhu spravidla vykoná je výzva na zaplatenie súdneho poplatku v stanovenej

výške na určený účet súdu... splnenie poplatkovej povinnosti ako vecnej procesnej

podmienky pritom patrí medzi základné predpoklady prípustnosti konania pred súdom

prvého stupňa. Keďže sťažovateľ realizoval svoje podanie elektronickými prostriedkami

nebolo možné, aby zaplatil súdny poplatok spolu s podaním návrhu kolkovými známkami a

jeho jedinou možnosťou je počkať na oznámenie platobných údajov okresným súdom.“. Z

obsahu uvedených sťažností je tiež zrejmé, že cieľom ich podania bolo dosiahnuť, aby

okresný súd o podaných návrhoch konal v občianskom súdnom konaní podľa stanovených

procesných predpisov.

Sťažovateľka vo svojej argumentácii ďalej uviedla, že postupom súdov zúčastnených

na rozhodovaní v jej veci (napadnutými uzneseniami okresného súdu o zastavení konania

a uzneseniami krajského súdu, ktorými boli napadnuté uznesenia okresného súdu

potvrdené) došlo k anulovaniu dôsledkov nálezov ústavného súdu (

a ) tým, že stratila „právo požadovať navrátenie hmotnoprávnych

a procesnoprávnych účinkov podania“.

Z napadnutých uznesení okresného súdu a krajského súdu vyplýva, že dôvodom

zastavenia napadnutých konaní bolo nezaplatenie súdneho poplatku sťažovateľkou na

základe výzvy okresného súdu v predmetných konaniach, t. j. nesplnenie jednej z vecných

procesných podmienok konania, pričom na splnenie podmienok konania je v súlade s § 103

povinný prihliadať súd z úradnej povinnosti kedykoľvek za konania. Rozhodnutie

o navrátení hmotnoprávnych a procesnoprávnych účinkov podaní sťažovateľky obsiahnuté

v nálezoch ústavného súdu sp. zn. a sp. zn. neznamená, že by

v záujme zachovania týchto účinkov okresný súd nemohol zastaviť napadnuté konania

v prípade, že si sťažovateľka riadne nesplní svoje procesné povinnosti. Sťažovateľke navyše

v súčasnosti nič nebráni v tom, aby podala v uvedených veciach nové návrhy na začatie

konania (napr. aj elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom), v ktorých

okresnému súdu v prípade, že v nich budú splnené podmienky konania, vznikne povinnosť

konať.

Z uvedeného je taktiež zrejmé, že okresný súd v napadnutých konaniach disponoval

návrhmi na začatie konania, t. j. mal možnosť posúdiť ich formálne a materiálne náležitosti.

Keďže v napadnutých konaniach okresný súd dospel k záveru, že ide o návrhy na začatie

konania, a tento je rozhodujúci z hľadiska vzniku poplatkovej povinnosti sťažovateľky za

podané návrhy ( ), pristúpil k zaslaniu výzvy

sťažovateľke na úhradu súdnych poplatkov. Potreba vykonania uvedeného procesného

úkonu (vyrubenie súdneho poplatku za podaný návrh na začatie konania) zo strany

okresného súdu v napadnutých konaniach bola znásobená vzhľadom na to, že rozhodnutím

ústavného súdu o zachovaní procesnoprávnych účinkov podaných návrhov ku dňu ich

doručenia okresnému súdu došlo prakticky ku skráteniu lehoty stanovenej okresnému súdu

na vyrubenie súdneho poplatku v konaní

(trojročná lehota na vyrubenie súdneho poplatku plynúca od doručenia návrhu na začatie

konania súdu). Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľkina argumentácia týkajúca sa

nemožnosti vyrubenia súdnych poplatkov v uvedených konaniach v dôsledku

nedisponovania okresného súdu s návrhom na začatie konania javí ako právne irelevantná,

keďže zákonná povinnosť súdu vyrubiť súdny poplatok nemôže byť viazaná na poskytnutie,

resp. neposkytnutie súčinnosti zo strany účastníka konania.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd po oboznámení sa s obsahom uznesení krajského

súdu dospel k záveru, že krajský súd svoje rozhodnutia náležite odôvodnil. Vo svojich

rozhodnutiach uviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, o ktoré dôkazy oprel

svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval a ustanovenia

príslušných právnych predpisov, podľa ktorých zistený skutkový stav posúdil. Ústavný súd

teda nezistil pri výklade jednotlivých ustanovení , ako aj

, ktoré v napadnutých uzneseniach krajský súd aplikoval, také

pochybenie, ktoré by zakladalo protiústavnosť sťažnosťou napadnutých rozhodnutí.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti dospel ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti podľa k záveru, že sťažnosť

sťažovateľky je zjavne neopodstatnená. Z uvedeného dôvodu rozhodol tak, ako to je

uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2010