Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 52/09
PDF · 217.41 KB
No categories available
II. ÚS 52/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 52/09-27
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. marca 2009 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta
o sťažnosti P. Ď., K., zastúpeného advokátom JUDr. A. G., B., vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 63/2006 takto
rozhodol:
1. Základné právo P. Ď. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 63/2006
p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 63/2006
p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. P. Ď. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom
tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. P. Ď. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 300,97 € (slovom
tristo eur a deväťdesiatsedem centov), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý
vyplatiť na účet advokáta JUDr. A. G., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 52/09-13 zo 4. februára 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť P. Ď., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 63/2006.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 9. augusta 2006 podal na okresnom súde návrh
na začatie konania, ktorým sa domáhal proti spoločnosti K. p., a. s., B. (ďalej len
„žalovaná“), zaplatenia sumy 350 147 Sk s prísl. z titulu neuhradenia poistného plnenia zo
strany žalovanej. Dňa 3. októbra 2006 okresný súd vyzval sťažovateľa na uhradenie
súdneho poplatku za návrh, ktorý sťažovateľ následne uhradil. Podľa sťažovateľa od
uhradenia súdneho poplatku okresný súd vo veci nekoná, napriek viacnásobným žiadostiam
o nariadenie súdneho pojednávania a sťažnosti na prieťahy v konaní podanej predsedníčke
okresného súdu 14. februára 2008.
Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol
nálezom, v ktorom vysloví, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 63/06 porušené bolo, prikáže
okresnému súdu v označenom konaní konať bez zbytočných prieťahov, prizná mu
primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk a uloží okresnému súdu uhradiť mu
trovy konania a trovy právneho zastúpenia v sume 9 067 Sk.
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr. 3155/09 z 25. februára 2009
a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom
z 9. marca 2009.
Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem prehľadu procesných
úkonov uviedla:
„(...) Súhlasím s tým, aby podľa ust. § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti ak dospeje
k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. (...)
S poukazom na jednotlivé úkony vykonané v predmetnom konaní musím konštatovať,
že predmetné konanie je poznačené prieťahom, ktorý bol spôsobený neprimerane vysokým
počtom pridelených veci v oddelení zákonnej sudkyne ako i pretrvávajúcim
poddimenzovaným stavom sudcov a administratívnych pracovníkov na Okresnom súde
Bratislava I. Sťažnosť sťažovateľov na prieťahy v konaní je dôvodná. (...)“
Právny zástupca sťažovateľa k vyjadreniu okresného súdu nezaujal stanovisko,
vyjadril však súhlas s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatom
návrhu.
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej
prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je
určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za
nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne
rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či označeným postupom okresného súdu bolo
porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote (I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 173/06).
II.
Z obsahu sťažnosti, jej príloh, vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa
vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného
okresným súdom pod sp. zn. 22 C 63/2006:
- 9. august 2006 – sťažovateľ podal okresnému súdu žalobu o plnenie z poistnej zmluvy
proti žalovanej,
- 2. október 2006 – okresný súd vyzval sťažovateľa na úhradu súdneho poplatku za návrh
(výzvy doručené sťažovateľovi a jeho právnemu zástupcovi 18. decembra 2006),
- 18. január 2007 – sťažovateľ uhradil súdny poplatok za návrh,
- 6. február 2007 – okresný súd vydal uznesenie, ktorým uložil žalovanej, aby sa v lehote
10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia vyjadrila k žalobe sťažovateľa,
- 19. február 2007 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie žalovanej k žalobe
sťažovateľa,
- 13. apríl 2007 a 24. september 2007 – okresnému súdu bola doručená žiadosť sťažovateľa
o „vytýčenie termínu pojednávania“,
-14. február 2008 – sťažovateľ podal predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy
v konaní,
- 18. február 2008 – okresnému súdu bola doručená žiadosť sťažovateľa o „vytýčenie
termínu pojednávania“,
- 25. august 2008 – okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 2. október 2008,
- 30. september 2008 – okresnému súdu bola doručená žiadosť právnej zástupkyne
žalovanej o odročenie pojednávania z dôvodu krátkej doby na naštudovanie spisu (plná moc
udelená 29. septembra 2008),
- 2. október 2008 – pojednávanie na okresnom súde bolo z dôvodu neprítomnosti účastníkov
konania a ich právnych zástupcov odročené na 4. december 2008,
- 24. október 2008 – okresný súd predvolal účastníkov konania a ich právnych zástupcov na
pojednávanie nariadené na 4. december 2008,
- 4. december 2008 – na pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom právnych
zástupcov účastníkov konania, bolo vyhlásené uznesenie o pripustení návrhu právneho
zástupcu sťažovateľa na doplnenie dokazovania znaleckým dokazovaním a následne bolo
pojednávanie odročené na neurčito,
- 8. január 2009 – okresný súd vydal uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania
znalcom z odboru cestnej dopravy – nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných
vozidiel a technického stavu vozidiel.
III.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej
neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na
naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec
prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne
nerozhodli (I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03, I. ÚS 293/06). Priznanie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak,
aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 95/06).
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 63/2006 o žalobe sťažovateľa o plnenie z poistnej
zmluvy došlo k namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené
v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj
na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd
postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd je toho názoru, že doterajšia
dĺžka namietaného konania nebola závislá od zložitosti veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa, ústavný súd
konštatuje, že na celkovej dĺžke konania má čiastočný podiel aj sťažovateľ, ktorý zaplatil
súdny poplatok za podanú žalobu až 17. januára 2007, t. j. po viac ako piatich mesiacoch od
podania žaloby, čím prispel k doterajšej dĺžke konania.
Na uvedenú skutočnosť ústavný súd prihliadal pri úvahe o priznaní primeraného
finančného zadosťučinenia.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že
okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek dôvodov nečinný najmä v období od
19. februára 2007 do 25. augusta 2008, t. j. viac ako 18 mesiacov.
Uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov
treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu
netolerovateľné. Okresný súd teda počas viac ako 18 mesiacov vo veci nevykonal žiadny
úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako žalobca
v napadnutej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02).
K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania sťažovateľa, ale
v dôsledku postupu okresného súdu.
Napokon, aj predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uznala, že označené
konanie je poznačené prieťahom, čím došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa.
Obranu okresného súdu, podľa ktorého prieťahy boli spôsobené neprimeraným
počtom pridelených vecí, nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd už
uviedol (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03, I. ÚS 140/06), že
nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len
dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali
včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov
spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez
zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť, že
okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal alebo nemohol riešiť, nemôže byť
pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali
zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana,
ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02, I. ÚS 331/06).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľa na
prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je
uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
100 000 Sk.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným
zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné
zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad
spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa,
ako aj na jeho podiel na celkovej dĺžke konania považuje za primerané v sume 1 000 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku
tohto rozhodnutia.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Právny zástupca sťažovateľa si uplatnil a vyúčtoval trovy za právne zastúpenie
v celkovej sume 9 067 Sk, t. j. 300,97 € vrátane 19 % DPH.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal
z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny
za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2008 je 3 176 Sk a hodnota režijného paušálu je
191 Sk. Základná sadzba za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je 115,90 €
a hodnota režijného paušálu je 6,95 €.
Sťažovateľovi vznikol nárok na úhradu trov konania za dva úkony právnej služby
uskutočnené v roku 2008 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnému súdu)
v sume 6 734 Sk, t. j. 223,53 € vrátane režijného paušálu, a za jeden úkon právnej služby
uskutočnený v roku 2009 (vyjadrenie z 9. marca 2009) v sume 122,85 € vrátane režijného
paušálu. Vzhľadom na uvedené sťažovateľovi vznikol nárok na úhradu trov konania
v celkovej sume 346,38 €. Keďže právny zástupca sťažovateľa nepredložil osvedčenie
platiteľa DPH, ústavný súd pri výpočte trov konania na uplatnenie DPH neprihliadal.
Vzhľadom na to, že právny zástupca si uplatnil úhradu trov len vo výške 9 067 Sk,
t. j. 300,97 €, ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov len vo výške uplatneného
nároku tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. marca 2009