Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 52/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. marca 2009 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta

o sťažnosti P. Ď., K., zastúpeného advokátom JUDr. A. G., B., vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo P. Ď. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v a právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. P. Ď. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom

tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. P. Ď. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 300,97 € (slovom

tristo eur a deväťdesiatsedem centov), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý

vyplatiť na účet advokáta JUDr. A. G., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-13 zo 4. februára 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť P. Ď., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 9. augusta 2006 podal na okresnom súde návrh

na začatie konania, ktorým sa domáhal proti spoločnosti K. p., a. s., B. (ďalej len

„žalovaná“), zaplatenia sumy 350 147 Sk s prísl. z titulu neuhradenia poistného plnenia zo

strany žalovanej. Dňa 3. októbra 2006 okresný súd vyzval sťažovateľa na uhradenie

súdneho poplatku za návrh, ktorý sťažovateľ následne uhradil. Podľa sťažovateľa od

uhradenia súdneho poplatku okresný súd vo veci nekoná, napriek viacnásobným žiadostiam

o nariadenie súdneho pojednávania a sťažnosti na prieťahy v konaní podanej predsedníčke

okresného súdu 14. februára 2008.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol

nálezom, v ktorom vysloví, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo podľa dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo, prikáže

okresnému súdu v označenom konaní konať bez zbytočných prieťahov, prizná mu

primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk a uloží okresnému súdu uhradiť mu

trovy konania a trovy právneho zastúpenia v sume 9 067 Sk.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr. 3155/09 z 25. februára 2009

a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom

z 9. marca 2009.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem prehľadu procesných

úkonov uviedla:

„(...) Súhlasím s tým, aby podľa ust. o organizácii

Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti ak dospeje

k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. (...)

S poukazom na jednotlivé úkony vykonané v predmetnom konaní musím konštatovať,

že predmetné konanie je poznačené prieťahom, ktorý bol spôsobený neprimerane vysokým

počtom pridelených veci v oddelení zákonnej sudkyne ako i pretrvávajúcim

poddimenzovaným stavom sudcov a administratívnych pracovníkov na Okresnom súde

Bratislava I. Sťažnosť sťažovateľov na prieťahy v konaní je dôvodná. (...)“

Právny zástupca sťažovateľa k vyjadreniu okresného súdu nezaujal stanovisko,

vyjadril však súhlas s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatom

návrhu.

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej

prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je

určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za

nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne

rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či označeným postupom okresného súdu bolo

porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote (, , ).

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa

vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. :

- 9. august 2006 – sťažovateľ podal okresnému súdu žalobu o plnenie z poistnej zmluvy

proti žalovanej,

- 2. október 2006 – okresný súd vyzval sťažovateľa na úhradu súdneho poplatku za návrh

(výzvy doručené sťažovateľovi a jeho právnemu zástupcovi 18. decembra 2006),

- 18. január 2007 – sťažovateľ uhradil súdny poplatok za návrh,

- 6. február 2007 – okresný súd vydal uznesenie, ktorým uložil žalovanej, aby sa v lehote

10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia vyjadrila k žalobe sťažovateľa,

- 19. február 2007 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie žalovanej k žalobe

sťažovateľa,

- 13. apríl 2007 a 24. september 2007 – okresnému súdu bola doručená žiadosť sťažovateľa

o „vytýčenie termínu pojednávania“,

-14. február 2008 – sťažovateľ podal predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy

v konaní,

- 18. február 2008 – okresnému súdu bola doručená žiadosť sťažovateľa o „vytýčenie

termínu pojednávania“,

- 25. august 2008 – okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 2. október 2008,

- 30. september 2008 – okresnému súdu bola doručená žiadosť právnej zástupkyne

žalovanej o odročenie pojednávania z dôvodu krátkej doby na naštudovanie spisu (plná moc

udelená 29. septembra 2008),

- 2. október 2008 – pojednávanie na okresnom súde bolo z dôvodu neprítomnosti účastníkov

konania a ich právnych zástupcov odročené na 4. december 2008,

- 24. október 2008 – okresný súd predvolal účastníkov konania a ich právnych zástupcov na

pojednávanie nariadené na 4. december 2008,

- 4. december 2008 – na pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom právnych

zástupcov účastníkov konania, bolo vyhlásené uznesenie o pripustení návrhu právneho

zástupcu sťažovateľa na doplnenie dokazovania znaleckým dokazovaním a následne bolo

pojednávanie odročené na neurčito,

- 8. január 2009 – okresný súd vydal uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania

znalcom z odboru cestnej dopravy – nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných

vozidiel a technického stavu vozidiel.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na

naplnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne

nerozhodli (, , ). Priznanie práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak,

aby sa toto právo objektívne realizovalo (, ).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. o žalobe sťažovateľa o plnenie z poistnej

zmluvy došlo k namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené

v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj

na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd

postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd je toho názoru, že doterajšia

dĺžka namietaného konania nebola závislá od zložitosti veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa, ústavný súd

konštatuje, že na celkovej dĺžke konania má čiastočný podiel aj sťažovateľ, ktorý zaplatil

súdny poplatok za podanú žalobu až 17. januára 2007, t. j. po viac ako piatich mesiacoch od

podania žaloby, čím prispel k doterajšej dĺžke konania.

Na uvedenú skutočnosť ústavný súd prihliadal pri úvahe o priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že

okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek dôvodov nečinný najmä v období od

19. februára 2007 do 25. augusta 2008, t. j. viac ako 18 mesiacov.

Uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov

treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu

netolerovateľné. Okresný súd teda počas viac ako 18 mesiacov vo veci nevykonal žiadny

úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako žalobca

v napadnutej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva

zaručeného v a dohovoru (pozri napr. ).

K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania sťažovateľa, ale

v dôsledku postupu okresného súdu.

Napokon, aj predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uznala, že označené

konanie je poznačené prieťahom, čím došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa.

Obranu okresného súdu, podľa ktorého prieťahy boli spôsobené neprimeraným

počtom pridelených vecí, nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd už

uviedol (pozri napr. , , , , ), že

nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len

dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali

včas adekvátne opatrenia. v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez

zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť, že

okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal alebo nemohol riešiť, nemôže byť

pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali

zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana,

ktorý sa naň obrátil (pozri napr. , ).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľa na

prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je

uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

100 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným

zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné

zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad

spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa,

ako aj na jeho podiel na celkovej dĺžke konania považuje za primerané v sume 1 000 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku

tohto rozhodnutia.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Právny zástupca sťažovateľa si uplatnil a vyúčtoval trovy za právne zastúpenie

v celkovej sume 9 067 Sk, t. j. 300,97 € vrátane 19 % DPH.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny

za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2008 je 3 176 Sk a hodnota režijného paušálu je

191 Sk. Základná sadzba za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je 115,90 €

a hodnota režijného paušálu je 6,95 €.

Sťažovateľovi vznikol nárok na úhradu trov konania za dva úkony právnej služby

uskutočnené v roku 2008 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnému súdu)

v sume 6 734 Sk, t. j. 223,53 € vrátane režijného paušálu, a za jeden úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2009 (vyjadrenie z 9. marca 2009) v sume 122,85 € vrátane režijného

paušálu. Vzhľadom na uvedené sťažovateľovi vznikol nárok na úhradu trov konania

v celkovej sume 346,38 €. Keďže právny zástupca sťažovateľa nepredložil osvedčenie

platiteľa DPH, ústavný súd pri výpočte trov konania na uplatnenie DPH neprihliadal.

Vzhľadom na to, že právny zástupca si uplatnil úhradu trov len vo výške 9 067 Sk,

t. j. 300,97 €, ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov len vo výške uplatneného

nároku tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. marca 2009