Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 173/06
PDF · 254.71 KB
No categories available
I. ÚS 173/06
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 173/06-27
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. augusta 2006
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana
Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť Š. B., T., zastúpeného advokátom Mgr. R. K., Ž., vo
veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina
v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 675/99 a takto
r o z h o d o l :
1. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 675/99 p o r u š i l
základné právo Š. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 675/99 p r i k a z u j e
konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. Š. B. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk
(slovom stotisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Š. B. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 6 343 Sk (slovom
šesťtisíctristoštyridsaťtri slovenských korún), ktoré je Okresný súd Žilina p o v i n n ý
vyplatiť na účet advokáta Mgr. R. K., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
zo 16. mája 2006 č. k. I. ÚS 173/06-12 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Š. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 13 C 675/99.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom na začatie konania podaným
na okresnom súde 8. marca 1999 domáhal proti M. M. (ďalej len „odporca v 1. rade“), I. M.
(ďalej len „odporca v 2. rade“) a J. M. (ďalej len „odporca v 3. rade; spolu ďalej len
„odporcovia“) zaplatenia sumy 600 000 Kč s prísl. a sumy 20 000 DEM ist. s prísl., ktoré
im spolu s Ľ. B. (ďalej len „navrhovateľka v 2. rade“) zapožičali na základe uzatvorených
zmlúv.
Vec bola pridelená od podania žaloby (rok 1999) až do podania sťažnosti ústavnému
súdu do senátu viacerých konajúcich sudcov, ktorí síce vykonávali procesné úkony, avšak
medzi jednotlivými úkonmi súdu boli veľké časové odstupy.
Sťažovateľ 5. novembra 2004 podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy
v konaní, na ktorú tento odpovedal listom zo 7. apríla 2005, v ktorom mu oznámil, že
„vo veci boli stanovené termíny pojednávania na 1. 2., 8. 3., 26. 4. 2005, čím bol splnený
účel jeho sťažnosti“.
Na pojednávaní 28. apríla 2005 odporcovia v 1. – 3. rade navrhli okresnému súdu,
aby prerušil konanie do rozhodnutia o návrhu odporcov v 1. – 3. rade, ktorý bude
prejednávaný v samostatnom konaní.
Do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu okresný súd nevykonal žiadny procesný
úkon – konanie neprerušil a ani nenariadil pojednávanie vo veci samej.
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho ústavnej sťažnosti takto rozhodol:
„Základné právo Š. B., (...), bytom T., na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 675/99 bolo porušené.
Okresnému súdu v Žiline sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 675/99
konal bez zbytočných prieťahov.
Š. B., (...) bytom T. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške
100.000,- Sk (slovom stotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd v Žiline povinný
vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť Š. B., (...), bytom T. náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 6.342,70 Sk na účet advokáta Mgr. K. R., (...) do jedného mesiaca od
právoplatnosti tohto nálezu.“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: za okresný súd jeho predseda JUDr. P. H. listom sp. zn. 1 SprS 227/06 z 26. júna
2006 spolu s vyjadrením zákonnej sudkyne z 30. mája 2006 a právny zástupca sťažovateľa
stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 11. júla 2006.
Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol prehľad procesných úkonov
v predmetnom konaní a dodal nasledovné:
„Predkladáme spis, stanovisko sudcu a prehľad úkonov. Z týchto podkladov je
zrejmý objektívny stav. Súhlasíme s upustením od ústneho prejednania veci.
Poukazujeme na spoluzavinenie sťažovateľov za to, že vec nie je ešte právoplatne
skončená. Napriek právnemu zastúpeniu až s odstupom času bol upravený a doplnený
návrh a petit.“
Zákonná sudkyňa vo svojom stanovisku uviedla:
„Spis sp. zn.: 13 C 675/99 mi bol pridelený na prejednanie a rozhodnutie
s účinnosťou od 16. 04. 2003.
V tomto období bolo v senáte 13 C cca 200 vecí starších ako uvedená právna vec,
z ktorého počtu je k dnešnému dňu nerozhodnutých cca 20.
Na deň 01. 02. 2005 bolo vo veci nariadené pojednávanie, a to podľa poradia
v akom jednotlivé právne veci do senátu 13 C napadli. Do nariadenia pojednávania na deň
1. 02. 2005 boli vykonávané úkony potrebné na prípravu pojednávania s tým, že vo veci
sa ďalej konalo a koná, rovnako tak podľa zákonné poradia v rámci mojich objektívnych
možností.“
Právny zástupca sťažovateľa k vyjadreniam okresného súdu zaujal nasledovné
stanovisko:
«Sťažovateľ vo svojej sťažnosti zo dňa 25. 1. 2006 namietal porušenie svojho
základného práva na súdnu ochranu z dôvodu, že podal dňa 22. 2. 1999 na Okresnom súde
v Žiline návrh na začatie konania, v ktorom súd síce vykonával procesné úkony, najmä
nariadil niekoľko pojednávaní vo veci a vyzýval účastníkov na splnenie rôznych povinností,
avšak medzi jednotlivými úkonmi súdu boli veľké časové rozstupy, a to viacmesačné, často
presahujúce obdobie jedného roka a do dnešného dňa vo veci nebolo vydané rozhodnutie
ani súdu prvého stupňa. V tejto časti sa tvrdenia sťažovateľa a Okresného súdu v Žiline
zhodujú.
Okresný súd v Žiline vo svojom vyjadrení poukazuje na spoluzavinenie sťažovateľov
za to, že vec nie je právoplatne skončená z dôvodu, že napriek právnemu zastúpeniu
sťažovateľa bol jeho návrh upravený a doplnený až s odstupom času. K uvedenému tvrdeniu
uvádzam nasledujúce: Sťažovateľ reagoval na všetky predvolania na pojednávania, ako aj
na uznesenia, ktorým mu Okresný súd v Žiline ukladal povinnosti v primeraných lehotách.
Čo sa týka úpravy a doplnenia podaného návrhu na začatie konania, toto sťažovateľ
vykonal už podaním zo dňa 25. 7. 2001 (...). Máme za to, že konanie súdu podľa §-u 43/1
O. s. p. až s odstupom času odo dňa podania žaloby nemôže byť na ujmu sťažovateľa tak,
ako to uvádza vo svojom vyjadrení Okresný súd Žilina, najmä vzhľadom na to, že
na odstránenie vád návrhu bol sťažovateľ a jeho právny zástupca vyzvaný až s odstupom
času.»
Podaním z 3. augusta 2006 právny zástupca sťažovateľa oznámil ústavnému súdu, že
ohľadom tejto ústavnej sťažnosti súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení
sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Jej
prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je
určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani
za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne
rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo
nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02,
II.
Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec
sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania
vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 13 C 675/99:
- 8. marec 1999 – sťažovateľ s navrhovateľkou v 2. rade podal návrh na okresnom súde
proti odporcom o zaplatenie sumy 600 000 Kč s prísl. a sumy 20 000 DEM ist. s prísl., ktoré
im spolu s navrhovateľkou v 2. rade zapožičali na základe uzatvorených zmlúv,
- 12. marec 1999 – okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za
podaný návrh,
- 12. apríl 1999 – sťažovateľ zaplatil súdny poplatok,
- 24. máj 1999 – okresný súd doručoval návrh odporcom,
- 21. september 1999 – sťažovateľ požiadal okresný súd o nariadenie pojednávania,
- 20. marec 2000 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 31. marec 2000,
- 31. marec 2000 – pojednávanie bolo pre neúčasť odporcov odročené na 26. apríl 2000,
- 26. apríl 2000 – pojednávanie bolo pre ospravedlnenú neúčasť odporcov odročené
na neurčito,
- 9. marec 2001 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 27. marec 2001,
- 27. marec 2001 – pojednávanie bolo pre ospravedlnenú neprítomnosť odporcov odročené
na neurčito,
- 9. apríl 2001 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 3. máj 2001,
- 23. apríl 2001 – odporcovia v 1. a 2. rade predložili okresnému súdu návrh na započítanie
vzájomnej pohľadávky,
- 30. apríl 2001 – okresný súd obdržal vyjadrenie odporcov k návrhu,
- 2. máj 2001 – sťažovateľ predložil okresnému súdu stanovisko,
- 3. máj 2001 – na pojednávaní právna zástupkyňa odporcov oznámila okresnému súdu, že
spoločnosť K., s. r. o., T., uzavrela s odporcami zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorú táto
spoločnosť mala započítať do svojho dlhu voči sťažovateľovi a navrhovateľke v 2. rade.
Právny zástupca sťažovateľa požiadal okresný súd o odročenie pojednávania za účelom
mimosúdneho riešenia sporu, pričom pojednávanie bolo odročené na 31. máj 2001,
- 29. máj 2001 – právny zástupca sťažovateľa oznámil okresnému súdu, že nedošlo
k mimosúdnemu vyriešeniu veci,
- 30. máj 2001 – právny zástupca odporcov predložil okresnému súdu zmluvu o postúpení
pohľadávky uzavretú medzi K., s. r. o., T., a odporcami,
- 30. máj 2001 – pojednávanie, ktoré požiadal sťažovateľ odročiť z dôvodu neúčasti jeho
právneho zástupcu, bolo odročené na neurčito,
- 11. jún 2001 – okresný súd vyzval sťažovateľa na opravu a doplnenie návrhu,
- 27. júl 2001 – sťažovateľ doplnil návrh,
- 4. december 2002 – advokát Mgr. R. K. oznámil okresnému súdu prevzatie právneho
zastupovania sťažovateľa,
- 6. december 2002 – právny zástupca sťažovateľa požiadal okresný súd o nariadenie
termínu pojednávania,
- 4. jún 2003 – právny zástupca sťažovateľa požiadal okresný súd o nariadenie termínu
pojednávania,
- 8. december 2003 – okresný súd doručoval opravený a doplnený návrh odporcom a vyzval
právneho zástupcu sťažovateľa na predloženie listinných dôkazov súvisiacich so sporom,
- 13. január 2004 – právny zástupca sťažovateľa predložil okresnému súdu ním požadované
listinné dôkazy,
- 22. júl 2004 – odporcovia zaslali okresnému súdu vyjadrenie k opravenému a doplnenému
návrhu,
- 13. január 2005 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 1. február 2005,
- 1. február 2005 – uskutočnilo sa pojednávanie, na ktorom bolo právnemu zástupcovi
odporcov doručené späťvzatie časti návrhu a upravený petit návrhu a pojednávanie bolo
odročené na 8. marec 2005 za účelom rozhodnutia o čiastočnom späťvzatí návrhu a o zmene
petitu návrhu,
- 18. február 2005 – okresnému súdu bol doručený vzájomný návrh odporcov,
- 8. marec 2005 – uskutočnilo sa pojednávanie, na ktorom bol vyzvaný sťažovateľ
na odstránenie nedostatkov podania a za týmto účelom bolo pojednávanie odročené
na 26. apríl 2005,
- 23. marec 2005 – sťažovateľ zaslal okresnému súdu odstránenie nedostatkov podania,
- 26. apríl 2005 – na pojednávaní, na ktorom bolo konanie proti odporcovi v 2. rade
zastavené, okresný súd pripustil zmenu petitu návrhu a následne pojednávanie odročil
na 28. apríl 2005 za účelom ďalšieho procesného rozhodnutia vo veci,
- 28. apríl 2005 – uskutočnilo sa pojednávanie, na ktorom okresný súd vylúčil vzájomný
návrh odporcov na samostatné konanie a pojednávanie bolo odročené za účelom
rozhodnutia o návrhu právneho zástupcu odporcov o prerušenie konania,
- 9. máj 2005 – právny zástupca sťažovateľa zaslal okresnému súdu námietku k návrhu
na prerušenie konania s poukazom na § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku,
- 15. máj 2006 – okresný súd zamietol návrh odporcov.
III.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov (...).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu
právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu.
Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány
vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne
nerozhodli (I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby
sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 675/99 o návrhu sťažovateľa a navrhovateľky
v 2. rade o zaplatenie 600 000 Kč a 20 000 DEM došlo k namietanému porušeniu
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské
práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní
a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa
rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka
napadnutého konania podľa názoru ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci.
Napokon ani predseda okresného súdu alebo zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení
nepoukázali na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej
veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená
na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní
k zbytočným prieťahom.
Predseda okresného súdu síce poukázal na „na spoluzavinenie sťažovateľa za to,
že vec nie je ešte právoplatne skončená. Napriek právnemu zastúpeniu až s odstupom času
bol upravený a doplnený návrh a petit“, avšak ako to z chronológie vykonaných úkonov
v napadnutom konaní vyplýva (bod II tohto nálezu), sťažovateľ na výzvy súdu reagoval
v podstate v primeraných intervaloch (napr. 8. marec 2005).
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že
okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek dôvodov nečinný v období:
- od 24. mája 1999 do 20. marca 2000, t. j. viac ako 9 mesiacov,
- od 26. apríla 2000 do 9.marca 2001, t. j. viac ako 10 mesiacov,
- od 27. júla 2001 do 8. decembra 2003, t. j. viac ako 28 mesiacov,
- od 22. júla 2004 do 13. januára 2005, t. j. viac ako 5 mesiacov,
- od 9. mája 2005 do 15. mája 2006, t. j. viac ako 12 mesiacov.
Okresný súd teda počas viac ako 5 rokov vo veci nevykonal žiadny úkon smerujúci
k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ v napadnutej veci
počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom
článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti
veci ani správania sťažovateľa, ale v dôsledku postupu súdu.
Obranu zákonnej sudkyne, že konala v napadnutej veci v rámci jej „objektívnych
možností“, avšak „v tomto období bolo v senáte 13 C cca 200 vecí starších ako uvedená
právna vec,“ nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (pozri
napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že nadmerné množstvo vecí,
v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté
prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia.
Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali
príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým
vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne
problémy, ktoré nedokázal alebo nemohol riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu
účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý
je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri
napr. I. ÚS 156/02).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľa
na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, tak
ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške
100 000 Sk.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal
za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia
zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky
okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, považuje za primerané v požadovanej
výške 100 000 Sk.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovení z § 1 ods. 3
a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov na poskytovanie právnych služieb. Základná sadzba
odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2006 je 2 730 Sk a hodnota
režijného paušálu je 164 Sk.
Sťažovateľovi patrí náhrada trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby
uskutočnené v roku 2006 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnému súdu
a vyjadrenie z 11. júla 2006) vo výške 8 190 Sk a režijný paušál vo výške 492 Sk, t. j. spolu
vo výške 8 682 Sk.
Vzhľadom na to, že sťažovateľ si prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil
náhradu trov právneho zastúpenia v sume 6 342,70 Sk, ústavný súd - keďže to nie je
v rozpore s platnými súvisiacimi predpismi - mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia
v uplatnenej výške, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 4.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. augusta 2006