Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 173/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. augusta 2006

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana

Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť Š. B., T., zastúpeného advokátom Mgr. R. K., Ž., vo

veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v postupom Okresného súdu Žilina

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo Š. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods.

2 .

2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Š. B. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk

(slovom stotisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Š. B. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 6 343 Sk (slovom

šesťtisíctristoštyridsaťtri slovenských korún), ktoré je Okresný súd Žilina p o v i n n ý

vyplatiť na účet advokáta Mgr. R. K., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

zo 16. mája 2006 č. k. -12 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Š. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom na začatie konania podaným

na okresnom súde 8. marca 1999 domáhal proti M. M. (ďalej len „odporca v 1. rade“), I. M.

(ďalej len „odporca v 2. rade“) a J. M. (ďalej len „odporca v 3. rade; spolu ďalej len

„odporcovia“) zaplatenia sumy 600 000 Kč s prísl. a sumy 20 000 DEM ist. s prísl., ktoré

im spolu s Ľ. B. (ďalej len „navrhovateľka v 2. rade“) zapožičali na základe uzatvorených

zmlúv.

Vec bola pridelená od podania žaloby (rok 1999) až do podania sťažnosti ústavnému

súdu do senátu viacerých konajúcich sudcov, ktorí síce vykonávali procesné úkony, avšak

medzi jednotlivými úkonmi súdu boli veľké časové odstupy.

Sťažovateľ 5. novembra 2004 podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy

v konaní, na ktorú tento odpovedal listom zo 7. apríla 2005, v ktorom mu oznámil, že

„vo veci boli stanovené termíny pojednávania na 1. 2., 8. 3., 26. 4. 2005, čím bol splnený

účel jeho sťažnosti“.

Na pojednávaní 28. apríla 2005 odporcovia v 1. – 3. rade navrhli okresnému súdu,

aby prerušil konanie do rozhodnutia o návrhu odporcov v 1. – 3. rade, ktorý bude

prejednávaný v samostatnom konaní.

Do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu okresný súd nevykonal žiadny procesný

úkon – konanie neprerušil a ani nenariadil pojednávanie vo veci samej.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho ústavnej sťažnosti takto rozhodol:

„Základné právo Š. B., (...), bytom T., na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené.

Okresnému súdu v Žiline sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

Š. B., (...) bytom T. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

100.000,- Sk (slovom stotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd v Žiline povinný

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť Š. B., (...), bytom T. náhradu trov právneho

zastúpenia vo výške 6.342,70 Sk na účet advokáta Mgr. K. R., (...) do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za okresný súd jeho predseda JUDr. P. H. listom sp. zn. z 26. júna

2006 spolu s vyjadrením zákonnej sudkyne z 30. mája 2006 a právny zástupca sťažovateľa

stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 11. júla 2006.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol prehľad procesných úkonov

v predmetnom konaní a dodal nasledovné:

„Predkladáme spis, stanovisko sudcu a prehľad úkonov. Z týchto podkladov je

zrejmý objektívny stav. Súhlasíme s upustením od ústneho prejednania veci.

Poukazujeme na spoluzavinenie sťažovateľov za to, že vec nie je ešte právoplatne

skončená. Napriek právnemu zastúpeniu až s odstupom času bol upravený a doplnený

návrh a petit.“

Zákonná sudkyňa vo svojom stanovisku uviedla:

„Spis sp. zn.: mi bol pridelený na prejednanie a rozhodnutie

s účinnosťou od 16. 04. 2003.

V tomto období bolo v senáte 13 C cca 200 vecí starších ako uvedená právna vec,

z ktorého počtu je k dnešnému dňu nerozhodnutých cca 20.

Na deň 01. 02. 2005 bolo vo veci nariadené pojednávanie, a to podľa poradia

v akom jednotlivé právne veci do senátu 13 C napadli. Do nariadenia pojednávania na deň

1. 02. 2005 boli vykonávané úkony potrebné na prípravu pojednávania s tým, že vo veci

sa ďalej konalo a koná, rovnako tak podľa zákonné poradia v rámci mojich objektívnych

možností.“

Právny zástupca sťažovateľa k vyjadreniam okresného súdu zaujal nasledovné

stanovisko:

«Sťažovateľ vo svojej sťažnosti zo dňa 25. 1. 2006 namietal porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu z dôvodu, že podal dňa 22. 2. 1999 na Okresnom súde

v Žiline návrh na začatie konania, v ktorom súd síce vykonával procesné úkony, najmä

nariadil niekoľko pojednávaní vo veci a vyzýval účastníkov na splnenie rôznych povinností,

avšak medzi jednotlivými úkonmi súdu boli veľké časové rozstupy, a to viacmesačné, často

presahujúce obdobie jedného roka a do dnešného dňa vo veci nebolo vydané rozhodnutie

ani súdu prvého stupňa. V tejto časti sa tvrdenia sťažovateľa a Okresného súdu v Žiline

zhodujú.

Okresný súd v Žiline vo svojom vyjadrení poukazuje na spoluzavinenie sťažovateľov

za to, že vec nie je právoplatne skončená z dôvodu, že napriek právnemu zastúpeniu

sťažovateľa bol jeho návrh upravený a doplnený až s odstupom času. K uvedenému tvrdeniu

uvádzam nasledujúce: Sťažovateľ reagoval na všetky predvolania na pojednávania, ako aj

na uznesenia, ktorým mu Okresný súd v Žiline ukladal povinnosti v primeraných lehotách.

Čo sa týka úpravy a doplnenia podaného návrhu na začatie konania, toto sťažovateľ

vykonal už podaním zo dňa 25. 7. 2001 (...). Máme za to, že konanie súdu podľa §-u 43/1

až s odstupom času odo dňa podania žaloby nemôže byť na ujmu sťažovateľa tak,

ako to uvádza vo svojom vyjadrení Okresný súd Žilina, najmä vzhľadom na to, že

na odstránenie vád návrhu bol sťažovateľ a jeho právny zástupca vyzvaný až s odstupom

času.»

Podaním z 3. augusta 2006 právny zástupca sťažovateľa oznámil ústavnému súdu, že

ohľadom tejto ústavnej sťažnosti súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v . Jej

prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je

určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani

za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne

rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo

nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (,

, ).

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec

sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania

vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

- 8. marec 1999 – sťažovateľ s navrhovateľkou v 2. rade podal návrh na okresnom súde

proti odporcom o zaplatenie sumy 600 000 Kč s prísl. a sumy 20 000 DEM ist. s prísl., ktoré

im spolu s navrhovateľkou v 2. rade zapožičali na základe uzatvorených zmlúv,

- 12. marec 1999 – okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za

podaný návrh,

- 12. apríl 1999 – sťažovateľ zaplatil súdny poplatok,

- 24. máj 1999 – okresný súd doručoval návrh odporcom,

- 21. september 1999 – sťažovateľ požiadal okresný súd o nariadenie pojednávania,

- 20. marec 2000 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 31. marec 2000,

- 31. marec 2000 – pojednávanie bolo pre neúčasť odporcov odročené na 26. apríl 2000,

- 26. apríl 2000 – pojednávanie bolo pre ospravedlnenú neúčasť odporcov odročené

na neurčito,

- 9. marec 2001 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 27. marec 2001,

- 27. marec 2001 – pojednávanie bolo pre ospravedlnenú neprítomnosť odporcov odročené

na neurčito,

- 9. apríl 2001 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 3. máj 2001,

- 23. apríl 2001 – odporcovia v 1. a 2. rade predložili okresnému súdu návrh na započítanie

vzájomnej pohľadávky,

- 30. apríl 2001 – okresný súd obdržal vyjadrenie odporcov k návrhu,

- 2. máj 2001 – sťažovateľ predložil okresnému súdu stanovisko,

- 3. máj 2001 – na pojednávaní právna zástupkyňa odporcov oznámila okresnému súdu, že

spoločnosť K., s. r. o., T., uzavrela s odporcami zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorú táto

spoločnosť mala započítať do svojho dlhu voči sťažovateľovi a navrhovateľke v 2. rade.

Právny zástupca sťažovateľa požiadal okresný súd o odročenie pojednávania za účelom

mimosúdneho riešenia sporu, pričom pojednávanie bolo odročené na 31. máj 2001,

- 29. máj 2001 – právny zástupca sťažovateľa oznámil okresnému súdu, že nedošlo

k mimosúdnemu vyriešeniu veci,

- 30. máj 2001 – právny zástupca odporcov predložil okresnému súdu zmluvu o postúpení

pohľadávky uzavretú medzi K., s. r. o., T., a odporcami,

- 30. máj 2001 – pojednávanie, ktoré požiadal sťažovateľ odročiť z dôvodu neúčasti jeho

právneho zástupcu, bolo odročené na neurčito,

- 11. jún 2001 – okresný súd vyzval sťažovateľa na opravu a doplnenie návrhu,

- 27. júl 2001 – sťažovateľ doplnil návrh,

- 4. december 2002 – advokát Mgr. R. K. oznámil okresnému súdu prevzatie právneho

zastupovania sťažovateľa,

- 6. december 2002 – právny zástupca sťažovateľa požiadal okresný súd o nariadenie

termínu pojednávania,

- 4. jún 2003 – právny zástupca sťažovateľa požiadal okresný súd o nariadenie termínu

pojednávania,

- 8. december 2003 – okresný súd doručoval opravený a doplnený návrh odporcom a vyzval

právneho zástupcu sťažovateľa na predloženie listinných dôkazov súvisiacich so sporom,

- 13. január 2004 – právny zástupca sťažovateľa predložil okresnému súdu ním požadované

listinné dôkazy,

- 22. júl 2004 – odporcovia zaslali okresnému súdu vyjadrenie k opravenému a doplnenému

návrhu,

- 13. január 2005 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 1. február 2005,

- 1. február 2005 – uskutočnilo sa pojednávanie, na ktorom bolo právnemu zástupcovi

odporcov doručené späťvzatie časti návrhu a upravený petit návrhu a pojednávanie bolo

odročené na 8. marec 2005 za účelom rozhodnutia o čiastočnom späťvzatí návrhu a o zmene

petitu návrhu,

- 18. február 2005 – okresnému súdu bol doručený vzájomný návrh odporcov,

- 8. marec 2005 – uskutočnilo sa pojednávanie, na ktorom bol vyzvaný sťažovateľ

na odstránenie nedostatkov podania a za týmto účelom bolo pojednávanie odročené

na 26. apríl 2005,

- 23. marec 2005 – sťažovateľ zaslal okresnému súdu odstránenie nedostatkov podania,

- 26. apríl 2005 – na pojednávaní, na ktorom bolo konanie proti odporcovi v 2. rade

zastavené, okresný súd pripustil zmenu petitu návrhu a následne pojednávanie odročil

na 28. apríl 2005 za účelom ďalšieho procesného rozhodnutia vo veci,

- 28. apríl 2005 – uskutočnilo sa pojednávanie, na ktorom okresný súd vylúčil vzájomný

návrh odporcov na samostatné konanie a pojednávanie bolo odročené za účelom

rozhodnutia o návrhu právneho zástupcu odporcov o prerušenie konania,

- 9. máj 2005 – právny zástupca sťažovateľa zaslal okresnému súdu námietku k návrhu

na prerušenie konania s poukazom na ,

- 15. máj 2006 – okresný súd zamietol návrh odporcov.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu

právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu.

Preto na naplnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány

vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne

nerozhodli (, ). Priznanie práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby

sa toto právo objektívne realizovalo ().

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. o návrhu sťažovateľa a navrhovateľky

v 2. rade o zaplatenie 600 000 Kč a 20 000 DEM došlo k namietanému porušeniu

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské

práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, , , ). Podľa

rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

napadnutého konania podľa názoru ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci.

Napokon ani predseda okresného súdu alebo zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení

nepoukázali na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená

na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní

k zbytočným prieťahom.

Predseda okresného súdu síce poukázal na „na spoluzavinenie sťažovateľa za to,

že vec nie je ešte právoplatne skončená. Napriek právnemu zastúpeniu až s odstupom času

bol upravený a doplnený návrh a petit“, avšak ako to z chronológie vykonaných úkonov

v napadnutom konaní vyplýva (bod II tohto nálezu), sťažovateľ na výzvy súdu reagoval

v podstate v primeraných intervaloch (napr. 8. marec 2005).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že

okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek dôvodov nečinný v období:

- od 24. mája 1999 do 20. marca 2000, t. j. viac ako 9 mesiacov,

- od 26. apríla 2000 do 9.marca 2001, t. j. viac ako 10 mesiacov,

- od 27. júla 2001 do 8. decembra 2003, t. j. viac ako 28 mesiacov,

- od 22. júla 2004 do 13. januára 2005, t. j. viac ako 5 mesiacov,

- od 9. mája 2005 do 15. mája 2006, t. j. viac ako 12 mesiacov.

Okresný súd teda počas viac ako 5 rokov vo veci nevykonal žiadny úkon smerujúci

k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ v napadnutej veci

počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom

článku (pozri napr. ). K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti

veci ani správania sťažovateľa, ale v dôsledku postupu súdu.

Obranu zákonnej sudkyne, že konala v napadnutej veci v rámci jej „objektívnych

možností“, avšak „v tomto období bolo v senáte 13 C cca 200 vecí starších ako uvedená

právna vec,“ nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (pozri

napr. , , , ), že nadmerné množstvo vecí,

v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté

prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia.

v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali

príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým

vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne

problémy, ktoré nedokázal alebo nemohol riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu

účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý

je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri

napr. ).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľa

na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa , tak

ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške

100 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia

, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky

okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, považuje za primerané v požadovanej

výške 100 000 Sk.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovení z § 1 ods. 3

a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov na poskytovanie právnych služieb. Základná sadzba

odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2006 je 2 730 Sk a hodnota

režijného paušálu je 164 Sk.

Sťažovateľovi patrí náhrada trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby

uskutočnené v roku 2006 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnému súdu

a vyjadrenie z 11. júla 2006) vo výške 8 190 Sk a režijný paušál vo výške 492 Sk, t. j. spolu

vo výške 8 682 Sk.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ si prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil

náhradu trov právneho zastúpenia v sume 6 342,70 Sk, ústavný súd - keďže to nie je

v rozpore s platnými súvisiacimi predpismi - mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia

v uplatnenej výške, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 4.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. augusta 2006