Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 111/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. apríla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. B. Z., K., zastúpenej advokátkou Mgr. V. D., K.,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

a Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. B. Z. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. februára

2009 doručená sťažnosť JUDr. B. Z. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

„Od podania návrhu na určenie výživného manželke a súčasne návrhu

na vydanie predbežného opatrenia dňa 5. 10. 2006 pod sp. zn.: Okresný súd

Bratislava II. nariadil prvé pojednávanie vo veci bez toho, aby sa vysporiadal akýmkoľvek

spôsobom s mojim návrhom na vydanie predbežného opatrenie v tejto veci v zákonnej

lehote v zmysle až na deň 27. 3. 2007. Ani priamo na

pojednávaní sudca Okresného súdu Bratislava II. neriešil otázku predbežného opatrenia a

rovno riešil návrh vo veci samej. Následne boli vytýčené ešte pojednávania vo vecí samej

dňa 24. 4. 2007 a 27. 5. 2007.

Okresný súd Bratislava II. následne rozhodol vo veci na treťom vytýčenom

pojednávaní dňa 29. 5. 2007, kde vyniesol rozsudok.

Písomné vyhotovenie tohto rozsudku som prostredníctvom právnej zástupkyne

urgovala listom zo dňa 22. 8. 2007, následne bolo doručené písomné vyhotovenie rozsudku

po takmer 5 mesiacoch dňa 18. 10. 2007.

Odôvodnenie súdu, že pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z princípu

rovnakej životnej úrovne manželov, ako aj zo schopnosti, možností a majetkových pomerov

odporcu či odôvodnených potrieb navrhovateľky je paradoxné vzhľadom na nepomer

nadpriemerných príjmov odporcu (238.000.- Sk / mesačne) a príjmu navrhovateľky v tom

čase (4.230,- Sk - rodičovský príspevok)...

Voči rozsudku som v zákonnej lehote podala odvolanie z dôvodu, že súd v konaní

nerozhodol mojom návrhu na vydanie predbežného opatrenia, nijako sa nevysporiadal

so zročným výživným na manželku, o výške výživného rozhodol bez riadneho

a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia a bez toho, aby sa súd vysporiadal

jednak s vyhodnotením písomných podaní a listinných dôkazov účastníkov konania a jednak

aby odôvodnil, prečo súd nevykonal dôkazy navrhnuté navrhovateľkou v podaní zo dňa

11. 5. 2007.

Moje odvolanie ako navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. bolo

podané dňa 29. 10. 2007. V septembri 2008 som prostredníctvom právnej zástupkyne, ktorá

ma v danej veci v tom čase zastupovala, urgovala telefonicky stanovenie termínu

pojednávania na Krajskom súde v Bratislave.

Dňa 6. 11. 2008 mi bola prostredníctvom právnej zástupkyne doručená jedine výzva

Krajského súdu v Bratislave, aby som oznámila, či som po rodičovskej dovolenke

zamestnaná a kde.

Dňa 23. 11. 2008 som písomne podala Krajskému súdu v Bratislave sťažnosť

na postup súdu pre prieťahy v súdnom konaní, nakoľko od podania odvolania vo veci

dňa 29. 10. 2007 do dnešného dňa napriek urgenciám Krajský súd v Bratislave vo veci

nerozhodol.

Rovnako som dňa 14. 12. 2008 zaslala Krajskému súdu v Bratislave návrh

na doplnenie dokazovania vzhľadom k tomu, že za čas nečinností súdu vyšli najavo nové

závažné skutočnosti, o ktorých som ako navrhovatelia a manželka odporcu Ing. Z. nevedela

a ktoré odporca súdu zatajil.

Dňa 2. 2. 2009 mi bola doručená odpoveď podpredsedníčky Krajského súdu

v Bratislave na moju sťažnosť zo dna 23. 11. 2008 s tým, že táto moja sťažnosť bola

vyhodnotená ako čiastočne dôvodná, s tým, že boli v konaní zistené objektívne prieťahy...“

Sťažovateľka na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo JUDr. B. Z. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa článku 48 ods. 2 u právo na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II. v konaní vedenom pod spis. zn.:

a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod spis. zn.:

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava II. v konaní vedenom pod spis. zn.

prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Krajskému súdu v Bratislave v konaní vedenom pod spis. zn.

prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

4. JUDr. B. Z. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 600 EUR,

ktoré sú jej Okresný súd Bratislava II. a Krajský súd v Bratislave povinní zaplatiť spoločne

a nerozdielne do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

5. JUDr. B. Z. priznáva náhradu trov konania právneho zastúpenia, ktoré sú Okresný

súd Bratislava II. A Krajský súd v Bratislave povinní zaplatiť vyplatiť spoločne

a nerozdielne na účet advokátky... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Sťažovateľka v časti sťažnosti namieta, že v konaní vedenom na okresnom súde

pod sp. zn. bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručené v a právo na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v čase od podania návrhu

(5. októbra 2006).

Ústavný súd v súvislosti s postupom okresného súdu zistil tento priebeh a stav

označeného konania:

Dňa 5. októbra 2006 sťažovateľka podala na okresnom súde návrh na určenie

výživného manželke a návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Prvé pojednávanie sa konalo 27. marca 2007 a následne 24. apríla 2007. Na ďalšom

pojednávaní 29. mája 2007 okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorý bol doručený právnej

zástupkyni sťažovateľky až 18. októbra 2007. Proti rozhodnutiu podala sťažovateľka

odvolanie 29. októbra 2007.

V septembri 2008 sťažovateľka telefonicky žiadala krajský súd o určenie termínu

pojednávania, 23. novembra 2008 podala aj sťažnosť na zbytočné prieťahy a 14. decembra

2008 zaslala krajskému súdu návrh na doplnenie dokazovania.

Sťažnosť sťažovateľky bola podpredsedníčkou krajského súdu vyhodnotená

ako čiastočne dôvodná.

Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú

neopodstatnenosť je aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva

alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, , , ).

V súvislosti s namietaným porušením označeného základného práva sťažovateľky

podľa a práva podľa dohovoru ústavný súd vychádzajúc

z prehľadu procesného postupu okresného súdu konštatuje, že okresný súd po doručení

návrhu (október 2006) vo veci samej rozhodol už 29. mája 2007.

Z uvedených procesných úkonov okresného súdu vyplýva, že prvé pojednávanie

sa konalo v marci 2007, teda bol v podstate nečinný takmer 6 mesiacov, ale vo veci samej

rozhodol už 29. mája 2007.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutia,

v ktorých opakovane vyslovil, že „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých

mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva podľa

dohovoru“ (, ). Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa [ dohovoru (napr. , ,

)].

Vychádzajúc z námietok sťažovateľky a doterajšieho postupu okresného súdu síce

vyplýva, že okresný súd bol šesť mesiacov nečinný a nerozhodol výslovne o jej návrhu

na predbežné opatrenie, ale v podstate vzhľadom na okolnosti danej právnej veci,

že rozhodol už v merite veci, po preskúmaní sťažnosti ústavný súd konštatuje, že nezistil

žiadnu príčinnú súvislosť medzi údajnou nečinnosťou okresného súdu a základným právom

sťažovateľky podľa a jej právom podľa dohovoru. Navyše

v čase podania sťažnosti sa vec nachádzala na krajskom súde, ktorý rozhodoval o odvolaní

sťažovateľky proti rozhodnutiu okresného súdu, teda okresný súd nemohol už spôsobovať

prieťahy v konaní, a tým porušovať označené práva sťažovateľky.

Preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto časti pri predbežnom prerokovaní

odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa .

2. Sťažovateľka v sťažnosti namietala aj porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa dohovoru postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Z argumentácie sťažovateľky uvedenej v sťažnosti vyplýva, že k porušeniu

označených práv malo dôjsť nečinnosťou krajského súdu pri rozhodovaní o odvolaní

sťažovateľky proti rozhodnutiu prvostupňového súdu.

Ústavný súd zistil, že vec napadla na krajský súd 14. februára 2008 a sťažovateľka

podala sťažnosť na prieťahy 23. novembra 2008.

Podpredsedníčka krajského súdu jej pri vybavovaní sťažnosti jej odpovedala

podaním z 19. decembra 2008 podľa o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov tak, že je čiastočne dôvodná.

V podaní sp. zn. Spr 2245/08 z 19. decembra 2008 sa uvádza:

„Šetrením v predmetnej právnej veci som zistila, že vec napadla na krajský súd dňa

14. 02. 2008 do senátu JUDr. M. Š. a bola jej pridelená sp. zn. .

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že dňa 16. 09. 2008 a 29. 10. 2008, boli

zo strany krajského súdu zisťované skutočnosti, relevantné pre posúdenie a rozhodnutie

vo veci samej. Predsedníčka senátu v rámci ústneho vyjadrenia k predmetnej sťažností

uviedla, že vo veci predpokladá vydanie, resp. vyhlásenie rozhodnutia

v 1. štvrťroku 2009...

Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, ako aj s vyjadrením predsedníčky

senátu a s prihliadnutím na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, si Vám dovoľujem

oznámiť, že som v konaní vedenom pod sp. zn. zistila objektívne prieťahy

v časovom období od nápadu veci na krajský súd do 16. 09. 2008, zapríčinené, okrem

iného, aj počtom vecí, ktoré napadli do oddelenia 3 Co a ktoré sú vybavované podľa

poradia zodpovedajúceho prideleným číslam spisových značiek tak, ako napadli na krajský

súd. S poukazom na v danej veci urobené úkony súdu od 16. 09. 2008, spolu s oznámením

o predpokladanom termíne vydania, resp. vyhlásenia rozhodnutia, si však dovoľujem

vysloviť názor, že od uvedeného dátumu súd vo veci koná priebežne a plynulo za účelom

vydania meritórneho rozhodnutia a ukončenia veci.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti si Vám preto dovoľujem oznámiť,

že som Vašu sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. vyhodnotila

ako čiastočne dôvodnú. Dovoľte mi preto, aby som sa Vám v mene správy a riadenia súdu

za v uvedenom období vzniknuté objektívne prieťahy ospravedlnila. Zároveň Vám

oznamujem, že vec budem naďalej sledovať z hľadiska jej bezprieťahovosti a plynulosti

až do jej právoplatného skončenia, pričom vyzvem konajúceho sudcu, aby v prípade potreby

neodkladne prijal ďalšie opatrenia na odstránenie prípadných nedostatkov v konám.

Súčasne uvádzam, že vec sp. zn. bude prevedená do režimu sledovania

vecí podpredsedníčkou krajského súdu, za účelom zabránenia vzniku ďalších prieťahov

v konaní...“

Na základe uvedeného preto ústavný súd zisťoval, či využitie právneho prostriedku

nápravy podľa sťažovateľkou a prijatie opatrení

zo strany krajského súdu bolo v danom prípade účinné a smerovalo k odstráneniu stavu

právnej neistoty sťažovateľky, tak ako to uviedla podpredsedníčka krajského súdu, a zistil,

že krajský súd naozaj v primeranej lehote sám odstránil protiprávny stav zapríčinený jeho

nečinnosťou, keďže o odvolaní sťažovateľky rozhodol už 12. marca 2009 tak, že napadnuté

rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Stav právnej neistoty sťažovateľky bol teda týmto

rozhodnutím krajského súdu v konaní pred všeobecnými súdmi odstránený. V súčasnosti

sa rozsudok vyhotovuje a bude sa doručovať účastníkom konania.

Vychádzajúc z uvedeného a doterajšej dĺžky konania pred krajským súdom

(iba jeden rok), ako aj zo svojej rozhodovacej činnosti ústavný súd preto konštatuje,

že nezistil príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom krajského súdu a možným

porušením označených práv sťažovateľky.

Ústavný súd preto podľa jej sťažnosť aj v tejto

časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd

rozhodoval o ďalších nárokoch uplatnených sťažovateľkou.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. apríla 2009