Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 372/2010
PDF · 109.5 KB
No categories available
III. ÚS 372/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. októbra 2010
predbežne prerokoval sťažnosť A. C., N., zastúpenej advokátkou Mgr. E. S., N. vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.
8 Co 395/2007 a takto
rozhodol:
Sťažnosť A. C. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júla 2010
doručená sťažnosť A. C. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako
aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 Co 395/2007. Sťažnosť bola doplnená podaním sťažovateľky
doručeným ústavnému súdu 9. augusta 2010.
Sťažovateľka sťažnosť odôvodnila tým, že krajský súd v jej právnej veci bol od
podania odvolania (12. jún 2007) proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I sp. zn.
16 C/51/2006 z 28. mája 2007, ktorým bola zamietnutá jej žaloba „na určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe“, až do rozhodnutia vo veci samej
(30. marec 2010) takmer tri roky nečinný, čím bola v stave právnej neistoty, pretože
„právna neistota je odstránená až právoplatným rozhodnutím súdu“.
Rozhodnutie krajského súdu jej bolo doručené prostredníctvom jej právnej
zástupkyne až 19. mája 2010.
Sťažovateľka podala na krajskom súde sťažnosť na zbytočné prieťahy 5. mája 2009,
na ktorú jej odpovedal podpredseda krajského súdu podaním z 20. mája 2009.
Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že krajský súd v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 Co 395/2007 porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zároveň sa domáha priznania finančného
zadosťučinenia v sume 3 000 €, ako aj náhrady trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľka v sťažnosti namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 Co 395/2007.
Z argumentácie sťažovateľky uvedenej v sťažnosti vyplýva, že k porušeniu
označených práv malo dôjsť nečinnosťou krajského súdu pri rozhodovaní o jej odvolaní
proti rozhodnutiu prvostupňového súdu.
Ústavný súd zistil, že vec napadla na krajský súd 14. septembra 2007 a po podaní
sťažnosti na zbytočné prieťahy v konaní v máji 2009 krajský súd rozhodol rozsudkom
30. marca 2010, ktorý bol právnej zástupkyni sťažovateľky doručený 19. mája 2010.
Sťažnosť bola ústavnému súdu doručená faxom 19. júla 2010 a poštou až 26. júla
2010 (na poštovú prepravu bola podaná 22. júla 2010).
Z obsahu sťažnosti teda jednoznačne vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti
ústavnému súdu tvrdené porušovanie označeného základného práva sťažovateľky krajským
súdom už netrvalo. Ústavný súd vychádza pritom z toho, že účelom práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (pozri napr. I. ÚS 145/03,
Tento skutkový stav, ktorého relevantnosť nemal ústavný súd dôvod spochybňovať,
bol základom na záver, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená.
Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľky
aj v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú (obdobne II. ÚS 268/08,
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. októbra 2010