Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 372/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. októbra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť A. C., N., zastúpenej advokátkou Mgr. E. S., N. vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. C. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júla 2010

doručená sťažnosť A. C. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“), ako

aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. . Sťažnosť bola doplnená podaním sťažovateľky

doručeným ústavnému súdu 9. augusta 2010.

Sťažovateľka sťažnosť odôvodnila tým, že krajský súd v jej právnej veci bol od

podania odvolania (12. jún 2007) proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I sp. zn.

z 28. mája 2007, ktorým bola zamietnutá jej žaloba „na určenie neplatnosti

skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe“, až do rozhodnutia vo veci samej

(30. marec 2010) takmer tri roky nečinný, čím bola v stave právnej neistoty, pretože

„právna neistota je odstránená až právoplatným rozhodnutím súdu“.

Rozhodnutie krajského súdu jej bolo doručené prostredníctvom jej právnej

zástupkyne až 19. mája 2010.

Sťažovateľka podala na krajskom súde sťažnosť na zbytočné prieťahy 5. mája 2009,

na ktorú jej odpovedal podpredseda krajského súdu podaním z 20. mája 2009.

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že krajský súd v konaní

vedenom pod sp. zn. porušil jej základné právo podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zároveň sa domáha priznania finančného

zadosťučinenia v sume 3 000 €, ako aj náhrady trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka v sťažnosti namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Z argumentácie sťažovateľky uvedenej v sťažnosti vyplýva, že k porušeniu

označených práv malo dôjsť nečinnosťou krajského súdu pri rozhodovaní o jej odvolaní

proti rozhodnutiu prvostupňového súdu.

Ústavný súd zistil, že vec napadla na krajský súd 14. septembra 2007 a po podaní

sťažnosti na zbytočné prieťahy v konaní v máji 2009 krajský súd rozhodol rozsudkom

30. marca 2010, ktorý bol právnej zástupkyni sťažovateľky doručený 19. mája 2010.

Sťažnosť bola ústavnému súdu doručená faxom 19. júla 2010 a poštou až 26. júla

2010 (na poštovú prepravu bola podaná 22. júla 2010).

Z obsahu sťažnosti teda jednoznačne vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu tvrdené porušovanie označeného základného práva sťažovateľky krajským

súdom už netrvalo. Ústavný súd vychádza pritom z toho, že účelom práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (pozri napr. ,

, ).

Tento skutkový stav, ktorého relevantnosť nemal ústavný súd dôvod spochybňovať,

bol základom na záver, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená.

Ústavný súd preto podľa sťažnosť sťažovateľky

aj v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú (obdobne ,

).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. októbra 2010