Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 136/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. apríla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti T., spol. s r. o., V., a obchodnej

spoločnosti B., a. s., H., zastúpených advokátom Mgr. Ing. I. I., V., vo veci namietaného

porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti T., spol. s r. o., a obchodnej spoločnosti B., a. s.,

o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I .

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. marca 2009

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti T., spol. s r. o., a obchodnej spoločnosti B., a. s.

(ďalej len „sťažovateľky“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

Sťažovateľky v sťažnosti okrem iného uviedli, že „sa návrhom doručeným súdu dňa

27. februára 2008 domáhali na Okresnom súde Bratislava I. vydania poverenia zvolať

mimoriadne valné zhromaždenie akciovej spoločnosti T., a. s., ul. Š., B.“.

Ďalej sťažovateľky uviedli, že „predložili súdu dôkaz o vlastníctve akcií

predstavujúcich 10,93 % podiel na základnom imaní spoločnosti T., a. s. nadobudnutých

v exekučnom konaní Okresného súdu vo Vranove nad Topľou sp. zn. Er 3143/97,

Ex 4575/97 dňa 9. októbra 1998 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. -37 zo dňa

11. decembra 2007, ktorý vylúčil možnosť posudzovať zákonnosť priebehu exekúcie

po skončení exekúcie a vyčerpaní opravných a mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré

zákon proti rozhodnutiu o exekúcii pripúšťa.

Prerokovaná právna vec je preto z uvedených dôvodov fakticky nenáročná, otázka

vlastníctva akcií je nepochybná.“.

Sťažovateľky poukázali aj na to, že „ako minoritní akcionári T., a. s. podali žiadosť

o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia z dôvodu, že spoločnosť porušuje ich

základné akcionárske práva. Spoločnosť T., a. s. na žiadosť sťažovateľov nereagovala

a sťažovatelia boli preto nútení domáhať sa svojho práva na súde. Návrh na začatie

konania doručili súdu dňa 27. februára 2008. Do dnešného dňa súd vo veci nevytýčil ani

jedno pojednávanie. Po celý čas sú sťažovateľom akcionárske práva upierané.“.

V záverečnej časti sťažnosti sťažovateľky navrhli ústavnému súdu, aby takto

rozhodol:

„1. Okresný súd Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné práva spoločností T. spol. s r. o. V. a B. a. s. H., aby sa ich vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava I. prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti T. spol. s r. o., V. a B., a. s., H. priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 332 € (slovne tristotridsaťdva eur), ktoré je Okresný súd

Bratislava I. povinný vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Okrem uvedeného sťažovateľky žiadali, aby im ústavný súd priznal aj úhradu trov

konania v sume 245,70 €.

Vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu k sťažnosti doručenom ústavnému súdu

30. marca 2009 je okrem chronológie procesných úkonov napadnutého konania uvedené:

«Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci

za objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení

vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu, ako aj nedostatočným personálnym

obsadením sudcov na obchodnom úseku tunajšieho súdu. Vzhľadom na vysoký nápad

v oddelení „32CbR“ a pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v oddelení 32CbR

sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili.

Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že som pristúpila k sledovaniu veci a požiadala

som zákonnú sudkyňu o konanie vo veci tak, aby k ďalším prieťahom v konaní

nedochádzalo. Nakoľko zaťaženosť súdneho oddelenia, resp. jednotlivých obchodných

sudcov nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného v čl. 48

ods. 2 SR, mám zato, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi,

avšak objektívneho charakteru. Ide o spor, ktorým sa účastník domáha vydania poverenia

zvolať mimoriadne valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti T., a. s.»

Vzhľadom na to, že citované vyjadrenie okresného súdu neobsahovalo žiadnu novú

relevantnú argumentáciu či skutočnosti, ktoré by neboli zrejmé zo spisového materiálu,

považoval ústavný súd za nadbytočné, aby toto vyjadrenie bolo zasielané na zaujatie

stanoviska sťažovateľkám.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá jej zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Predmetom konania vedeného ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu

sťažovateliek smerujúcom proti postupu okresného súdu, ktorým boli podľa nich spôsobené

zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu ich základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom okresným

súdom pod sp. zn. .

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a jej prílohami dospel k záveru, že

sťažnosť sťažovateliek je zjavne neopodstatnená.

Právny názor ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti vychádza

z posúdenia doterajšieho priebehu konania vedeného okresným súdom, ktoré začalo

27. februára 2008, keď sťažovateľky ako minoritné akcionárky podali návrh na poverenie

zvolať mimoriadne valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti T., a. s., B.

Ďalší priebeh namietaného konania je opísaný vo vyjadrení predsedníčky okresného

súdu z 24. marca 2009, v ktorej sa okrem iného uvádza:

„Predmetná vec bola zapísaná pod sp. zn. . Dňa 25. 03. 2008

doručené podanie právneho zástupcu navrhovateľov. Dňa 07. 04. 2008 doručené podanie

právneho zástupcu navrhovateľov. Dňa 08. 04. 2008 doručené oznámenie právneho

zástupcu navrhovateľov, o tom že bol uhradený súdny poplatok, zapravený v kolkoch. Dňa

25. 04. 2008 doručená žiadosť právneho zástupcu navrhovateľov o nahliadnutie

do spisového materiálu. Dňa 06. 05. 2008 vyhotovený úradný záznam o nahliadnutí

do spisového materiálu právnym zástupcom navrhovateľov. Dňa 29. 05. 2008 doručená

žiadosť právneho zástupcu navrhovateľov o nahliadnutie do spisového materiálu. Dňa

06. 06. 2008 vyhotovený úradný záznam o nahliadnutí do spisového materiálu právnym

zástupcom navrhovateľov. Dňa 10. 09. 2008 doručená žiadosť právneho zástupcu

navrhovateľov o nahliadnutie do spisového materiálu. Dňa 24. 09. 2008 vyhotovený úradný

záznam o nahliadnutí do spisového materiálu právnym zástupcom navrhovateľov. Dňa

20. 11. 2008 súd vyzval obchodnú spoločnosť T., a. s. (...), aby sa vyjadrila k návrhu, ktorý

bol súdu doručený dňa 27. 02. 2008. Dňa 15. 12. 2008 doručené vyjadrenie právneho

zástupcu obchodnej spoločnosti T., a. s., JUDr. I. G. Dňa 19. 12. 2008 bolo súdu doručené

podanie právneho zástupcu obchodnej spoločnosti T., s. r. o., B., a. s., Mgr. Ing. I. I.“

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže podľa štandardnej

judikatúry ústavného súdu vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa

namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy

netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (,

).

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zohľadnil svoju doterajšiu

judikatúru konštatujúc, že konanie na okresnom súde prebieha od 27. februára 2008, pričom

sťažnosť na porušenie základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru bola ústavnému súdu doručená 30. marca 2009. Ústavný súd zastáva názor,

že doterajšia dĺžka predmetného súdneho konania v okolnostiach prípadu nie je takej

povahy, aby v danom štádiu signalizovala zjavnú príčinnú súvislosť s namietaným

porušením práv sťažovateliek.

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (napr. , ,

).

V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil porušenie základného

práva zaručeného týmto článkom (napr. ), prípadne návrhu buď

nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr.

, , ).

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd po začatí napadnutého konania

27. februára 2008 prvý nasledujúci úkon vo veci (vyžiadanie stanoviska odporcu

k podanému návrhu) vykonal až 20. novembra 2008, t. j. takmer po deviatich mesiacoch,

avšak napriek tomu podľa názoru ústavného súdu sťažovateľkami namietaná nečinnosť

okresného súdu sama osebe nedosahuje takú intenzitu, ktorá by zakladala možnosť, aby

ústavný súd po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie dospel k záveru, že doba

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. (presahujúca jeden rok)

zasiahla z dôvodov, za ktoré nesie zodpovednosť okresný súd, samotnú podstatu a účel

práva sťažovateliek podľa , resp. dohovoru takým závažným

spôsobom, aby sťažnosť mohla byť prijatá na ďalšie konanie (m. m. ).

Pri hodnotení doterajšieho priebehu napadnutého konania ústavný súd bral do úvahy

aj tú skutočnosť, že zákonodarca v stanovil síce krátku

40-dňovú lehotu na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti,

avšak na druhej strane legislatívne neurčil súdu lehotu, dokedy musí všeobecný súd

o podanom návrhu rozhodnúť.

Ústavný súd pri rozhodovaní prihliadol aj na ubezpečenie predsedníčky okresného

súdu uvedené v jej odpovedi sťažovateľkám na ich sťažnosť na prieťahy v konaní, v ktorej

okrem iného uviedla: „... zároveň Vám oznamujem, že som vyzvala zákonného sudcu

a vyššieho súdneho úradníka, aby neodkladne prijali opatrenia na odstránenie skutkového

stavu. Vybavenie veci budem priebežne sledovať, tak aby k zbytočným prieťahom v konaní

zo strany súdu nedochádzalo.“. Obdobné ubezpečenie bolo súčasťou vyjadrenia

predsedníčky okresného súdu k sťažnosti sťažovateliek doručenej ústavnému súdu

30. marca 2009.

Napokon ústavný súd nemohol nechať bez povšimnutia skutočnosť, že podľa

informácie poskytnutej predsedníčkou okresného súdu o návrhu sťažovateliek na zvolanie

mimoriadneho valného zhromaždenia bolo už medzičasom rozhodnuté, aj keď v rámci

iného konania vedeného pod sp. zn. . Toto rozhodnutie nenadobudlo dosiaľ

právoplatnosť.

V súvislosti s tým, že predsedníčka okresného súdu v odpovedi z 3. decembra 2008

na sťažnosť sťažovateliek uznala existenciu prieťahov, za ktoré sa ospravedlnila, ústavný

súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre poukázal na to, že ak orgán štátnej správy súdu

uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú, nemusí to viesť bez ďalšieho k prijatiu

v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa ( zákona o ústavnom

súde) na ďalšie konanie, pretože ústavný súd pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej

judikatúry považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie

opatrení s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho

nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (, , ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateliek podľa § 25

ods. 2 z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateliek

na ochranu ústavnosti uplatnenými v sťažnosti nezaoberal.

Ústavný súd nad rámec uvedeného poznamenáva, že nič nebráni tomu, aby v prípade,

ak okresný súd v ďalšom priebehu konania nebude postupovať efektívne a plynulo,

sťažovateľky zvážili možnosť opätovného podania sťažnosti ústavnému súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. apríla 2009