Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 113/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. apríla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Z. O., T., zastúpenej advokátom JUDr. T. S., T., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Z. O. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. januára

2009 doručená sťažnosť Z. O. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že „Žalobou..., ktorá bola zaslaná na Okresný

súd vPezinku dňa 05. 11. 2004 sa domáham voči žalovanému P. P. náhrady škody vo výške

2 500 000.- Sk...

Dňa 04. 11. 2005 bolo môjmu právnemu zástupcovi... doručené oznámenie

Okresného súdu Bratislava III., č. k. ... o postúpení veci z dôvodu miestnej

príslušnosti na Okresný súd Bratislava II., nakoľko žalovaný má sídlo v obvode súdu

Bratislava II.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26. 07. 2006 – 16 NcC 14/06-60 bolo

rozhodnuté o miestnej príslušnosti tak, že na konanie vo veci je miestne príslušný Okresný

súd Bratislava III.

Následne na to bolo spisu pridelené na Okresnom súde Bratislava III.

č. sp. .

Potom už len Okresný súd Bratislava III. vytýčil dva termíny pojednávania, a to

27. 09. 2007 a 22. 11. 2007, ktoré sám zrušil a doteraz od novembra 2004 vo veci nekonal.

Toho času je vec opätovne vedená na Okresnom súde v Pezinku a je evidovaná pod

sp. zn. ...

Okresný súd... po dobu vyše štyroch rokov vo veci nekonal a spôsobil svojim

postupom zbytočné a neodôvodnené prieťahy v konaní, ktoré sa týka náhrady škody

v dôsledku ťažkej ujmy na zdraví s celoživotným dôsledkom.

Presuny veci (spisu) medzi Okresným súdom Pezinok a Okresným súdom Bratislava

III. nie sú a nemôžu byť ani ospravedlnením nečinnosti súdu po dobu vyše 4 rokov

a vyvolania zbytočných a neodôvodnených prieťahov v konaní a sú len internou záležitosťou

rezortu justície.“

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1/ Okresný súd v Pezinku v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo Z. O. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48

ods. 2 a Európskeho dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

2/ Okresnému súdu v Pezinku v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3/ Z. O. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 €, ktoré jej je

Okresný súd v Pezinku povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4/ Okresný súd v Pezinku je povinný zaplatiť náhradu trov konania...“

4. Ústavný súd vyzval sťažovateľku prostredníctvom jej právneho zástupcu listom

č. k. -10 z 12. februára 2009, aby odstránila nedostatky podania, najmä

predložila žalobný návrh, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. ,

predložila sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi okresného súdu podľa § 17

o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej

republiky, štátnej správe súdov a voľbách prísediacich v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o štátnej správe súdov“), resp. podľa o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) a jeho odpoveď na

sťažnosť, a aby sa vyjadrila k rozsahu označených porušovateľov práva, pretože v petite

uvádza sťažovateľka len okresný súd.

Vo výzve bola sťažovateľka ústavným súdom zároveň upozornená na skutočnosť, že

jej podanie nespĺňa všetky zákonné náležitosti, a preto je potrebné, aby jeho nedostatky

odstránila v lehote 10 dní od doručenia listu, pretože v opačnom prípade môže byť podanie

odmietnuté podľa .

II.

1. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti podľa túto

poskytuje v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení až , a to za presne

vymedzených procesných podmienok vrátane kvalifikovaného podania, návrhu na začatie

konania, ktorého náležitosti sú bližšie ustanovené v § 20 ods. 1 a 2, § 49, § 50 a § 53 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2. Ústavný súd z obsahu sťažnosti zistil, že predmetom sťažnosti je tvrdenie

sťažovateľky, podľa ktorého postupom okresného súdu došlo k porušeniu jej základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , pretože

okresný súd je nečinný viac ako štyri roky.

3. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie v danej

veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný

súd vo výzve z 12. februára 2009 upozornil právneho zástupcu sťažovateľky na skutočnosť,

že v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je namietané porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v konaní pred všeobecným súdom, ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje preukázanie využitia právneho

prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa § 17 ods. 1 zákona o štátnej

správe súdov platného do 31. marca 2005 a od 1. apríla 2005 podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl.

zákona o súdoch. Súčasne ho vyzval, aby predložil dôkaz o splnení predmetnej povinnosti,

t. j. o podaní sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi prvostupňového súdu.

Právny zástupca sťažovateľky výzvu ústavného súdu z 12. februára 2009 prevzal

16. februára 2009 a do času rozhodovania ústavného súdu na ňu nereagoval.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré mal do 31. marca 2005 k dispozícii

podľa zákona o štátnej správe súdov a v súčasnosti podľa zákona o súdoch, alebo ak sa

preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa

( ).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných

práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom

na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Účinnosť

takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní

potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach

zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy

aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje,

že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia

„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky

skutočnosti“.

Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán

poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí

vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté

nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných

práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných

predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda

podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred

ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v tom,

že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Postup sťažovateľky (jej právneho zástupcu) v okolnostiach prípadu je potrebné

vykladať tak, že napriek výzve ústavného súdu nepreukázala splnenie požiadavky

namietania prieťahov v konaní pred orgánom verejnej správy súdov. V nadväznosti na to

ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany

základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež

vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného

prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má

za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany

svojich práv“ ().

Keďže ústavný súd nezistil, že by sťažovateľka podala predsedovi okresného súdu

sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a ani

z obsahu sťažnosti a z jej príloh nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti

sťažnosti podľa došlo zo strany sťažovateľky

z dôvodov hodných osobitného zreteľa, odmietol jej sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako neprípustnú.

4. V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20

ods. 3 viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného

súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľka

domáhala. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označila za porušovateľa svojich práv

( ).

Sťažovateľka v rámci petitu sťažnosti namietala prieťahy iba vo vzťahu k okresnému

súdu (v konaní sp. zn. ), a to napriek výzve ústavného súdu z 12. februára 2009,

v ktorej bola na uvedený nedostatok upozornená (jej právny zástupca). Ústavný súd preto

súc viazaný petitom sťažnosti mohol posúdiť iba prieťahy vo vzťahu k označenému

porušovateľovi – okresnému súdu.

Aj keď to sťažovateľka výslovne neuviedla, z obsahu sťažnosti prima facie vyplýva,

že konanie na okresnom súde sa vedie od začiatku roka 2008 (zrejme v súvislosti so

zriadením okresného súdu od 1. januára 2008), o čom svedčí aj číslo spisovej značky.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa , čo platí aj vo vzťahu

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa

namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy

netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. ,

).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (, ,

, , ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že

charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré

by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , čo platí

aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného

v tomto článku (napr. , ), prípadne návrhu buď nevyhovel

(napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. ,

, , ).

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že

sťažnosť sťažovateľky je tiež zjavne neopodstatnená, keďže konanie na okresnom súde

začalo (najskôr) 1. januára 2008 (nevylučujúc neskorší dátum) a sťažnosť ústavnému súdu

bola podaná 20. januára 2009.

Doterajšia dĺžka konania vedeného okresným súdom (viac ako 12 mesiacov) zatiaľ

vylučuje, aby jeho konanie vedené pod sp. zn. bolo možné pokladať za konanie

so zbytočnými prieťahmi, t. j. žeby uvedené prieťahy dosahovali takú intenzitu, žeby ich

bolo možné označiť za zbytočné.

Vzhľadom na uvedené, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania vedeného

okresným súdom (viac ako 12 mesiacov), nepovažoval ústavný súd postup okresného súdu

za taký, ktorý by mohol byť východiskom pre vyvodenie záveru o príčinnej súvislosti

s možným porušením základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , resp. práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde aj ako zjavne neopodstatnenú.

5. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným

prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. apríla 2009