Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 130/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. apríla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. H., T., zastúpeného advokátkou JUDr. D. B., T.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. februára

2009 doručená sťažnosť Ing. J. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ uviedol, že namietanou nečinnosťou Okresného súdu Trenčín vo veci

sp. zn. , v ktorej sa v postavení žalobcu domáhal proti Obci M. ako odporcovi

v 1. rade a proti J. Č., M., ako odporcovi v 2. rade určenia zákazu chovu psov a odstránenia

stavby, bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo podľa dohovoru.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že konanie začalo na základe žaloby

z 29. augusta 2005, prvé pojednávanie vo veci bolo nariadené až 20. júna 2007, ďalšie

pojednávanie bolo nariadené na 21. máj 2008, avšak bolo odročené a uskutočnilo

sa až 15. októbra 2008 na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Z obsahu sťažnosti

vyplýva, že predmetná právna vec je pritom uvedenými okresnými súdmi ku dňu podania

sťažnosti ústavnému súdu prerokúvaná viac ako 3 roky bez toho, aby bola vec meritórne

rozhodnutá.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ svojou sťažnosťou na prieťahy v konaní

z roku 2008 adresovanou okresnému súdu, tento urgoval, aby odstránil prieťahy v konaní.

Táto sťažnosť bola 13. augusta 2008 posúdená Krajským súdom v Trenčíne (ďalej len

„krajský súd“), ktorý vo svojej odpovedi konštatoval, že „v konaní pred Okresným súdom

v Trenčíne došlo k prieťahom“.

Podstata námietok sťažovateľa spočívala v jeho názore, že nekonaním Okresného

súdu Trenčín vo veci v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn.

a nekonaním Okresného súdu Bánovce nad Bebravou v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k prieťahom takej intenzity, závažnosti a rozsahu, že ich nemožno

kvalifikovať inak, ako zbytočné prieťahy, v dôsledku čoho došlo postupom zo strany

napadnutých okresných súdov k porušeniu základného práva sťažovateľa upraveného

v a v dohovoru, pretože sťažovateľ sa domnieva, že konanie

vedené v súčasnosti pod sp. zn. na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou

prebieha neprimerane dlho, t. j. už viac ako 3 roky bez toho, aby okresný súd meritórne

rozhodol, a vec dosiaľ nie je právoplatne skončená.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal vysloviť porušenie označených základných

práv, prikázať Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou, aby vo veci konal, priznať

sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk a náhradu trov jeho

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis , ).

Ústavný súd sa osobitne zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti

sťažovateľa, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že

celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu

možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

“ (), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase

podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť

prijatá na ďalšie konanie“ (, ).

Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je nárok sťažovateľa

na ochranu pred postupom všeobecných súdov, ktorými bolo porušené jeho základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru,

že sťažnosť je zjavne neopodstatnená.

Zo sťažnosti, ako aj z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ namietal porušenie svojho

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa len

vo vzťahu k postupu Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.

a k postupu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou v konaní vedenom pod sp. zn.

, ktorého celková dĺžka od podania návrhu na začatie konania 29. augusta

2005 do podania sťažnosti doručenej ústavnému súdu 4. februára 2009 nepresiahla

3 a pol roka.

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru,

že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu

(napr. , , ).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (, ).

Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe skutočností uvedených

v sťažnosti, považovať postup Okresného súdu Trenčín ani postup Okresného súdu Bánovce

nad Bebravou za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy v konaní“

v zmysle citovaného článku .

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že zjavná

neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že porušenie

tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré

z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných

prieťahoch (napr. , ).

Ústavný súd v súvislosti s hodnotením efektívnosti postupu okresného súdu

a v súlade so svojou predchádzajúcou judikatúrou, podľa ktorej „... nie každý zistený

prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa “

(napr. , ), dospel k záveru, že aj v danej veci ide o takýto prípad.

Podľa ústavného súdu, postup okresného súdu nemožno bez ďalšieho považovať

za také porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v a práva

v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré by dosiahlo ústavnoprávny rozmer, predovšetkým

s prihliadnutím na ďalšie okolnosti tejto veci, keď Okresný súd Trenčín nebol vo veci

absolútne nečinný, ale v rámci skúmania formálnoprávnych podmienok na pokračovanie

v konaní uznesením z 9. septembra 2005 zastavil konanie proti odporcovi v 2. rade v časti

uloženia povinnosti odstrániť nepovolenú stavbu na par. č. 196/2 k. ú. M. a uznesením

z 3. novembra 2005 zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia. Toto uznesenie bolo

potvrdené aj uznesením krajského súdu z 30. januára 2006.

Vychádzajúc z doterajšej stabilnej judikatúry ústavného súdu je potrebné poukázať

na to, že v prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými výraznými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil porušenie základného

práva zaručeného týmto článkom (napr. ), prípadne návrhu buď

nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený

(napr. , , ).

Vzhľadom na uvedené možno teda konštatovať, že ústavný súd nepovažoval

ani doterajší postup Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.

a postup Okresného súdu Bánovce nad Bebravou v konaní vedenom pod sp. zn.

za taký, ktorý by signalizoval možnosť kvalifikovať ho po prijatí sťažnosti

sťažovateľa na ďalšie konanie ako porušenie základného práva na konanie bez zbytočných

prieťahov podľa , resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Dobu troch rokov treba totiž vo všeobecnosti považovať

za primeranú pre všetky podobné konania týkajúce sa ochrany vlastníckeho práva

či ochrany súkromia pred nedovolenými imisiami.

Vzhľadom na to ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími návrhmi

uvedenými v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2009