Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 196/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júna 2009

predbežne prerokoval sťažnosť P. K., H., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva upraveného v a jeho práva upraveného

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -55 zo 17. apríla 2007, rozsudkom

Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -93 z 22. novembra 2007

a späťvzatím mimoriadneho dovolania vo veci vedenej Najvyšším súdom Slovenskej

republiky pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. mája 2009

doručená sťažnosť P. K., H. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva upraveného v (ďalej len

„ústava“) a jeho práva upraveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota

(ďalej len „okresný súd“) č. k. -55 zo 17. apríla 2007, rozsudkom Krajského

súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) č. k. -93 z 22. novembra

2007 a späťvzatím mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom Slovenskej

republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) vo veci vedenej Najvyšším súdom Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) pod sp. zn. .

Za zástupcu v konaní pred ústavným súdom označil sťažovateľ svojho otca J. K., H..

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:

«Návrhom zo dňa 15. 6. 2005 podanom na Okresnom súde v Rimavskej Sobote sa

navrhovateľka V. M. domáhala zaplatenia sumy 230.550,- SK s prísl. s odôvodnením, že ide

o jej nárok, ktorý nadobudla dedičskou postupnosťou po svojom manželovi J. M. z kúpnej

zmluvy zo dňa 16.08.1998 predajom majetkového podielu v PD Kraskovo sťažovateľovi. PD

K. bolo uznesením členskej schôdze dňa 18.04.1997 zrušené a dňom 01.05,1997 vstúpilo do

likvidácie. Likvidátorom družstva sa stal Ing. K.. Návrhom zo dňa 19.03.1998 podanom na

Krajskom súde v Banskej Bystrici sa likvidátor domáhal vyhlásenia konkurzu na majetok

“

úpadcu PD Kraskovo v „likvidáciiz dôvodu predĺženia majetku úpadcu o 15 002.000,- Sk.

Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č. k. zo dňa 01. 02. 1999 vyhlásil

na majetok PD K. v „likvidácii" konkurz. Z úradného záznamu obchodného oddelenia

Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 19. 11. 2007 vedeného pod č. k.

zistil, že V. M. ani jej nebohý manžel J. M. v zozname 104 veriteľov PD Kraskovo v

„likvidácii „ neboli vedení ako veritelia v PD Kraskovo v „likvidácii“ a nie sú ani veriteľmi

v konkurze vyhláseného uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici k.46 na

úpadcu PD Kraskovo v „likvidácii“. Zo zoznamu predloženého V. M. o majetkových

podieloch oprávnených osôb PD K. „v likvidácii súd zistil, že J. M. bol v čase predaja

majetkového podielu oprávnenou osobou PD Kraskovo v „likvidácii“ a súd zistil, že J. M.

bol oprávnením k nehnuteľnému majetku v sume 154 722.-Sk a k hnuteľnému majetku v

sume 75 822,-Sk. Zrejmým rozporom v obsahu údajov v zozname predkladanom V. M. a

zoznamom vypracovaným likvidátorom a doloženým k návrhu na konkurz PD Kraskovo v

„likvidácii“, riadne datovaný a podpísaný likvidátorom Ing. K. a skutočnosťou existencie

dvoch zoznamov veriteľov sa odvolací súd nezaoberal.

Je pravdou, že likvidátor družstva ponúkol sťažovateľovi na kúpu hnuteľný a

nehnuteľný majetok likvidovaného družstva s tvrdením, že predať majetok družstva je možné

len za majetkové podiely, ktoré musí odkúpiť od vlastníkov majetkových podielov za ich

plnú cenu .Za takto stanovených podmienok a ubezpečenia J. M., že je vlastníkom

majetkového podielu , dňa 16.8.1998 sťažovateľ kúpnu predávajúcemu J. M. podpísal. Na

základe vyššie uvedených skutočností likvidátorom predložené kúpne zmluvy na kúpu

hnuteľného a nehnuteľného majetku likvidovaného družstva, sťažovateľ predávajúcemu

štatutárnemu zástupcovi likvidovaného družstva PD Kraskovo v „likvidácii" podpísal.

Tento majetok nadobudol od PD Kraskovo v „likvidácii“ dobromyseľne na základe tvrdení

a konania predávajúcich .Zo zákona zodpovednosť za predávanú vec je na strane

predávajúcich ako aj zodpovednosť to, že vec nemá právne vady (499 ).

Ako vyšlo najavo v podobnej veci č. k.17 -180 rozsudkom Krajského sudu

zo dňa 20.8.2008 podobnú žalobu súd zamietol. V tejto podobnej veci súd svoje rozhodnutie

odôvodnil tým, že majetkový podiel nebol prevoditeľný kúpnou zmluvou a v PD K. neboli

vydané ani podielnická listy, ktoré by mohli byť prevedené na kupujúceho, ktoré by nebohý

manžel navrhovateľky mohol previesť na žalovaného tak je zmluva zo 16. 8. 2008 neplatná

podľa (právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný) a

neplatnosť zmluvy možno vyvodiť aj z ods. l (právny úkon sa musí urobiť slobodne

a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný), pretože táto zmluva je nezrozumiteľná v

tom, čo je jej predmetom, či ide o kúpnu zmluvu alebo zmluvu o postúpení pohľadávky, akej

pohľadávky, kto bol dlžníkom a kto veriteľom. Krajský súd preto žalobu zamietol z dôvodu,

že pohľadávku uplatňuje žalobkyňa z neplatného právneho úkonu jej právneho predchodcu,

z ktorého nevznikli žiadne práva ani jej právnemu predchodcovi a tieto práva nemohla

žalobkyňa získať dedičskou postupnosťou po nebohom účastníkovi kúpnej zmluvy

majetkového podielu V PD K. v „likvidácii.

O nemožnosti odpredať majetkový podiel vypočítaný pri transformácií PD K.

oprávnenou osobou tretej osobe svedčí skutočnosť, že podľa lex specialis

Zb. ust. § 33 e ods. 2 „Pri likvidácii družstva má oprávnená osoba, ktorá nadobudla

pohľadávku za majetkový podiel z transformácie družstva, postavenie veriteľa rovnako ako

ostatný podielnici družstva podľa § 17 ods. 3 . Podľa § 17 ods. 3 „Pri likvidácii družstva a

v konkurznom konaní a v konaní o vyrovnaní má podielnik postavenie veriteľa. Podľa ust

§ 488 Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie

(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Uvedené práva

veriteľa nie sú prevoditeľné na tretie osoby. Tiež povinnosti dlžníka voči veriteľovi nie sú

povinnosťami voči tretím osobám . Je nespochybniteľné, že v deň predaja 16. 8. 1998 bolo

PD Kraskovo v likvidácii, že J. M. mal postavenie a práva veriteľa tak, ako ostatní 104-ia

veritelia v tomto družstve, pre veriteľa J. M. bolo nesporne výhodné predávať pohľadávku

voči predĺženému družstvu za sumu vypočítanú v transformácii a označovať túto

pohľadávku za vecné právo majetkového podielu, ktoré v skutočnosti neexistovalo a ako

veriteľ likvidovaného družstva odpredával kupujúcemu sťažovateľovi neexistujúci

„majetkový podiel „v postavení veriteľa nebol spôsobilý neexistujúci majetkový podiel“

kupujúcemu odovzdať. V postavení veriteľa J. M. nemal spôsobilosť uzavrieť kúpnu zmluvu

podľa ust. preto sa v kúpnej zmluve označoval ako vlastník predávanej veci. Zo

zreteľom na preukázaný rozpor zo zákonom a nespochybniteľné zistenými skutočnosťami

máme za preukázané, že J. M. v postavení veriteľa dňa 16.8.1998 nebol spôsobilý pre

nedostatok aktívnej vecnej legitimácie uzavrieť platnú kúpnu zmluvu s kupujúcim

sťažovateľom P. K. predajom neexistujúceho vecného práva,, majetkového podielu“, čo

znamená, že sťažovateľovi P. K. chýba pasívna vecná legitimácia a ako účastník sporu nie

je subjektom povinnosti a nemá povinnosť uhradiť žalovanú sumu navrhovateľke. Zo

zreteľom na skutočnosť, že J. M. vedel, že je veriteľom likvidovaného družstva tiež vedel, že

vecné právo majetkového podielu v likvidovanom družstve neexistuje .tvrdením vlastníctva

uvádzaným v kúpnej zmluve vedome a úmyselne uviedol kupujúceho do omylu. § 49a, podľa

§ 38 ods. 1 „Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil. nemá spôsobilosť na

právne úkony. Právny úkon, ktorého plnenie je nemožné podľa ust.§37 ods. 2 je neplatný je

kúpna zmluva zo dňa 16. 8. 1998 neplatná. Vzhľadom na tu preukázané a súdom v konaní

17 Co/214/ 08 zistené skutočnosti a skutkové zistenia pohľadávka V. M. uplatnená návrhom

je nedôvodná. Pohľadávku žalobkyňa V. M. si uplatňuje z neplatného právneho úkonu jej

právneho predchodcu, z ktorého nevznikli žiadne práva ani jej ani jej právnemu

predchodcovi a tieto práva nemohla V. M. získať dedičskou postupnosťou po nebohom

účastníkovi zmluvy.»

Sťažovateľ za porušovateľa svojich práv označuje okresný súd, ktorý mal porušiť

ním označené práva rozsudkom č. k. -55 zo 17. apríla 2007, keď rozhodol, že

sťažovateľ je povinný zaplatiť navrhovateľke súdom určenú cenu, krajský súd, ktorý

rozsudkom č. k. -93 z 22. novembra 2007 napadnutý rozsudok okresného

súdu potvrdil (obidva rozsudky nadobudli právoplatnosť 9. januára 2009), a generálnneho

prokurátora, ktorý že 5. marca 2009 zobral späť svoje mimoriadne dovolanie a navrhol

konanie zastaviť. O návrhu generálneho prokurátora najvyšší súd rozhodol uznesením sp.

zn. z 18. marca 2009 tak, že mu vyhovel, čím bolo podľa sťažovateľa

zmarené jeho právo na prístup k súdu a právo na súdnu ochranu právoplatnými

rozhodnutiami označených súdov uvedených v podnete na podanie mimoriadneho

dovolania adresovaného generálnemu prokurátorovi.

Sťažovateľ sa okrem vyslovenia porušenia svojich práv označenými orgánmi domáha

aj primeraného finančného zadosťučinenia a žiada aj o ustanovenie právneho zástupcu

(advokáta) argumentujúc svojimi osobnými a majetkovými pomermi.

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov

konania.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu, ktorým sú aj zbytočné prieťahy v konaní

pred všeobecnými súdmi, sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení

alebo inom zásahu dozvedieť. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2

).

1. Pri prerokovaní tej časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru rozsudkom

okresného súdu č. k. -55 zo 17. apríla 2007, ústavný súd vychádzal z princípu

subsidiarity zakotveného v , ktorý ustanovuje právomoci ústavného

súdu a všeobecných súdov rozhodujúcich v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach,

a to tým spôsobom, že sťažovateľ má právo domáhať sa ochrany základného práva na

ústavnom súde iba v prípade, ak mu túto ochranu nemôžu poskytnúť všeobecné súdy.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa podaným odvolaním domáhal, aby krajský

súd napadnutý prvostupňový rozsudok zrušil. Z uvedeného vyplýva, že námietka porušenia

základného práva sťažovateľa v podobe odvolania smerujúca proti rozhodnutiu okresného

súdu bola predmetom rozhodovania krajského súdu. V rámci tohto inštančného postupu

krajský súd ako súd odvolací rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmal a svoj právny

názor vyjadril v potvrdzujúcom rozsudku č. k. -93 z 22. novembra 2007.

Vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v nebolo preto

v právomoci ústavného súdu preskúmať rozsudok okresného súdu, pretože jeho

preskúmanie na základe podaného odvolania patrilo do právomoci krajského súdu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti postupu okresného súdu

odmietol podľa pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

2. Čo sa týka napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorým mali byť porušené

sťažovateľom označené práva, zo zistení ústavného súdu vyplýva, že v sťažnosti namietaný

rozsudok okresného súdu č. k. -55 zo 17. apríla 2007 v spojení s rozsudkom

krajského súdu č. k. -93 z 22. novembra 2007 nadobudli právoplatnosť

9. januára 2008, pričom sťažnosť bola ústavnému súdu doručená až 20. mája 2009, teda bez

akýchkoľvek pochybností po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3

na podanie sťažnosti podľa .

Ústavný súd nemá zákonnú možnosť odpustiť zmeškanie lehoty na podanie

sťažnosti. Ustanovenie dovoľuje ústavnému súdu

odpustiť z dôvodov hodných osobitného zreteľa len nevyčerpanie opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv

poskytuje, ale nie zmeškanie lehoty podľa . Ústavný súd

v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil, že

neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej (procesnej) lehoty odpustiť ani ju predĺžiť (pozri

napr. , , , ).

Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti podľa § 25

ods. 2 odmietol ako podanú oneskorene.

3. V súvislosti s predbežným prerokovaním časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ

namieta porušenie svojich práv generálnym prokurátorom, ktorý zobral späť svoje

mimoriadne dovolanie, v dôsledku čoho najvyšší súd konanie uznesením sp. zn.

zastavil, ústavný súd uvádza, že § 243e ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku neukladá povinnosť (nezakladá právny nárok) vyhovieť každému podnetu na

podanie mimoriadneho dovolania. Je na voľnej úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť,

či podá, alebo nepodá mimoriadne dovolanie (táto voľná úvaha je vylúčená iba v prípade, že

zistí, že zákonné podmienky na podanie mimoriadneho dovolania sú splnené). Oprávnenie

na podanie mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná

ústavnoprávna ochrana (napr. , , ). Tak, ako je

v dispozičnej právomoci generálneho prokurátora podanie mimoriadneho dovolania,

rovnako je v jeho dispozičnej právomoci zobrať mimoriadne dovolanie späť. Vzhľadom na

to, že podanie a späťvzatie mimoriadneho dovolania je v právomoci generálneho

prokurátora a právo na jeho podanie nepatrí do katalógu základných práv, potom ani jeho

späťvzatie nemôže mať za následok ich porušenie, a preto generálny prokurátor nemohol

porušiť sťažovateľom označené práva tým, že mimoriadne dovolanie vzal späť. Ústavný súd

z tohto dôvodu odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi uplatnenými

sťažovateľom nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2009