Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 290/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. Ľ. V., B., zastúpenej advokátom JUDr. J. D., B., vo

veci namietaného porušenia jej bližšie neoznačených základných práv a slobôd rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave č. k. -196 z 11. marca 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. Ľ. V. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 11. marca 2011

doručené podanie Mgr. Ľ. V., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J.

D., B., vo veci namietaného porušenia jej bližšie neoznačených základných práv a slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -196 z

11. marca 2010 (právoplatným 29. júna 2010), ktorým tento súd zmenil napadnutý rozsudok

Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) č. k. -156

zo 6. novembra 2008 tak, že návrh zamietol.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla, že zamestnávateľ, Domov

sociálnych služieb pre deti G. (ďalej len „odporca“), u ktorého pracovala ako vrchná sestra,

s ňou okamžite skončil pracovný pomer 29. marca 2004 na základe skutočností, ktoré sa

nikdy nestali (údajná neetická komunikácia s klientkou domova a nátlak na rehoľnú sestru,

aby proti svojej vôli podpísala záznam zo služby).

Sťažovateľka sa s návrhom na vyslovenie neplatnosti okamžitého skončenia

pracovného pomeru obrátila na okresný súd, ktorý rozsudkom č. k. -156

zo 6. novembra 2008 rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru sťažovateľky

s odporcom je neplatné.

Proti rozhodnutiu okresného súdu sa odvolal odporca (zamestnávateľ), pričom

krajský súd po opakovanom vykonaní dokazovania zmenil rozsudok okresného súdu

rozsudkom č. k. -196 z 11. marca 2010 tak, že návrh zamieta.

Sťažovateľka namieta proces dokazovania vykonaný odvolacím súdom tvrdiac, že

tento súd „nesprávne a mylne posúdil skutočnosti za pravdivé“, pričom týmto súdom

„neboli zabezpečené a získané žiadne ďalšie relevantné dôkazové prostriedky“.

Sťažovateľka uviedla, že v súvislosti s vydaním označeného rozhodnutia odvolacieho

súdu sa podaním z 23. júla 2010 obrátila aj na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky

(ďalej len „generálna prokuratúra“) „s požiadavkou vydania mimoriadneho dovolania

vo veci“. Podnet sťažovateľky generálna prokuratúra prostredníctvom Krajskej prokuratúry

v B. rozhodnutím č. k. Kc 244/10-7 zo 4. októbra 2010 odložila. Opakovaný podnet

sťažovateľky generálna prokuratúra rozhodnutím č. k. -6 z 10. januára 2011

taktiež odložila.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné práva a slobody Mgr. Ľ. V. garantované SR

a medzinárodnými dohovormi, konaním, rozhodnutím a činnosťou Krajského súdu

v Bratislave porušené boli.

2. Vydané rozhodnutie Rozsudok v mene republiky Krajského súdu v Bratislave

č. 9Co98/2009-196 1404111134 zo dňa 11. 03. 2010 sa ruší v plnom rozsahu a potvrdzuje

sa platnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa pod č. 9C/70/2004/156 14041111134 zo dňa

6. 11. 2008

3. Odporca je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia pred Ústavným súdom

Slovenskej republiky do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Mgr. Ľ. V. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 €, za porušenie

ľudských práv a slobôd v odvolacom konaní Krajským súdom Bratislava, ktorý je povinný

vyplatiť túto sumu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia - čl. 127 ods. 3

.“

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd

nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd posudzoval sťažnosť len v rozsahu navrhovaného

petitu, t. j. vo veci namietaného porušenia bližšie neoznačených základných práv

sťažovateľky napadnutým rozsudkom krajského súdu, aj keď z obsahu sťažnosti vyplýva, že

namieta aj postup generálnej prokuratúry v súvislosti s jej „požiadavkou“ na podanie

mimoriadneho dovolania. Sťažovateľka je v konaní zastúpená advokátom, t. j.

kvalifikovaným právnym zástupcom, a tak ústavný súd sťažovateľku na odstránenie

nedostatkov náležitostí sťažnosti nevyzýval.

Podľa sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom

sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd

nerozhoduje iný súd.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa sťažnosť podľa možno

podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia, opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. ,

).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že rozsudok okresného súdu č. k. -156

zo 6. novembra 2008 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. -196

z 11. marca 2010 nadobudol právoplatnosť 29. júna 2010. Relevantným momentom, odkedy

začala plynúť sťažovateľke lehota na podanie sťažnosti proti napadnutému rozsudku

krajského súdu je deň nadobudnutia jeho právoplatnosti. Podanie podnetu na podanie

mimoriadneho dovolania generálnej prokuratúre nemá vplyv v danom prípade na začatie

plynutia dvojmesačnej lehoty podľa , keďže oprávnenie

na podanie mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná

ústavnoprávna ochrana (napr. , , , ),

a podanie mimoriadneho dovolania je výlučne v dispozičnej právomoci generálneho

prokurátora Slovenskej republiky. Keďže sťažovateľka doručila ústavnému súdu sťažnosť

proti označenému rozsudku 11. marca 2011, stalo sa tak zjavne po uplynutí lehoty uvedenej

v . Vzhľadom na to ústavný súd sťažnosť sťažovateľky

pri jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa

z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Zo sťažnosti a z príloh tiež vyplýva, že krajský súd zmenil prvostupňový rozsudok

okresného súdu č. k. -156 zo 6. novembra 2008, pričom vo vzťahu k rozsudku

krajského súdu č. k. -196 z 11. marca 2010 sťažovateľka namieta, že

vo vzťahu k nej konal krajský súd „s veľkou dávkou zaujatosti“, jeho konanie bolo

neobjektívne, odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahovalo „skôr len domnienky

a predpoklady“, krajský súd „nesprávne“ a „mylne“ posúdil niektoré skutočnosti,

neakceptoval „predloženú listinu navrhovateľkou“. V tejto súvislosti sťažovateľka

konštatuje, že takéto stanovisko odvolacieho súdu ju „poškodzuje“ a „porušuje“ jej právo

na objektívne a spravodlivé vyriešenie predmetnej veci v objektívnosti a rovnosti pred

zákonom.

Ústavný súd vychádzajúc zo svojej subsidiárnej právomoci, zo skutočnosti, že

napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil prvostupňový rozsudok, a prihliadnuc na

námietky sťažovateľky vo vzťahu k napadnutému rozsudku a namietanému konaniu

krajského súdu, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, konštatuje, že sťažovateľka mohla a mala

využiť právny prostriedok na ochranu svojich práv v systéme všeobecných súdov, a to

podanie dovolania podľa . Vzhľadom na to, že

sťažovateľka podanie dovolania nevyužila, ústavný súd odmietol jej sťažnosť podľa § 25

ods. 2 aj pre nedostatok svojej právomoci.

Ústavný súd nad rámec svojho odôvodnenia uvádza, že sťažnosť mohol odmietnuť aj

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, keďže sťažovateľka – zastúpená právnym

zástupcom – neoznačila žiadne základné práva alebo slobody, ktoré mali byť porušené

namietaným rozsudkom krajského súdu.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti pri jej predbežnom prerokovaní sa ústavný súd

už nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v petite sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2011