Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 169/2012
PDF · 151.96 KB
No categories available
IV. ÚS 169/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. apríla 2012
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. E. H., N., zastúpenej advokátom Mgr. Ľ. Š., N.,
vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn.
5 Co 235/2010 z 23. augusta 2011 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn.
18 C 26/2006 z 1. júla 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. E. H. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca 2012
doručená sťažnosť JUDr. E. H. (ďalej len ,,sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia
jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len ,,ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len ,,krajský súd“)
sp. zn. 5 Co 235/2010 z 23. augusta 2011 (ďalej len „rozsudok krajského súdu z 23. augusta
2011“) v spojení s rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len ,,okresný súd“) sp. zn.
18 C 26/2006 z 1. júla 2010 (ďalej len „rozsudok okresného súdu z 1. júla 2010“).
Zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka
sa spolu s ostatnými právnymi nástupcami (ďalej aj „žalobcovia“) po ich právnom
predchodcovi J. M., zomretom..., domáhali žalobou podanou na okresnom súde určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. M., zapísanej v prídelovej
2
listine ako parc. č... – roľa o výmere 20 000 m.
Okresný súd rozsudkom z 1. júla 2010 žalobu žalobcov v plnom rozsahu zamietol.
Podľa jeho názoru žalobcovia nepreukázali, že nehnuteľnosť, ktorá bola pridelená
na základe označenej prídelovej listiny, bola v skutočnosti pridelená ich právnemu
nástupcovi. Okresný súd vyjadril názor, že osoba uvedená v prídelovej listine ako J. M. ml.
nie je totožnou osobu s J. M., právnym predchodcom sťažovateľov. Krajský súd na základe
odvolania žalobcov rozsudkom z 23. augusta 2011 odvolaním napadnuté prvostupňové
rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že využila aj ďalšiu zákonnú možnosť a obrátila sa
so svojimi príbuznými na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (ďalej len
„generálna prokuratúra“) s podnetom na podanie mimoriadneho dovolania. Jej podnet
vybavila Krajská prokuratúra v Nitre (ďalej len „krajská prokuratúra“) prípisom sp. zn.
Kc 118/11 z 13. januára 2012 so záverom, že zo súdneho spisu nevyplýva, že by konanie
súdov bolo postihnuté vadou, v dôsledku ktorej by sťažovateľke a jej príbuzným bola odňatá
možnosť konať pred súdom, ani nebolo zistené porušenie procesných ustanovení, ktoré by
malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Keďže sa sťažovateľka nestotožnila s názorom krajskej prokuratúry, listom
z 23. januára 2012 požiadala generálnu prokuratúru o prešetrenie rozhodnutia krajskej
prokuratúry. Generálna prokuratúra sa prípisom sp. zn. VI/2 Pz 102/12 z 1. marca 2012
stotožnila s názorom krajskej prokuratúry a opakovaný podnet sťažovateľky odložila.
Sťažovateľka je presvedčená, že zo strany všeobecných súdov, ktoré rozhodli
v predmetnej právnej veci, došlo k viacerým pochybeniam, a pretože sa nestotožňuje s ich
rozhodnutiami, navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že jej základné práva:
„a) vlastniť majetok ako aj právo na dedenie,
b) domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde,
c) domáhať sa, aby bola je[j] vec prerokovaná bez zbytočných prieťahov, v je[j]
prítomnosti, ale najmä aby sa mohl[a] vyjadriť ku všetkým dôkazom,
boli porušené.“
Sťažovateľka ďalej navrhuje, aby ústavný súd zrušil „rozsudok Krajského súdu
v Nitre pod č. k. 5 Co 235/2010 zo dňa 23. 8. 2011 v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu
Nitra pod č. k. 18 C 26/2006 zo dňa 1. 7. 2010“, vec mu vrátil na nové prerokovanie
a rozhodnutie, a zároveň aby jej priznal úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia
jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 49 zákona o ústavnom súde sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom
sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd
nerozhoduje iný súd.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy možno
podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia, opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,
keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Zákon o ústavnom súde
neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03,
Relevantným momentom, odkedy začala plynúť sťažovateľke lehota na podanie
sťažnosti proti rozsudku okresného súdu z 1. júla 2010 a rozsudku krajského súdu
z 23. augusta 2011, je deň nadobudnutia ich právoplatnosti. Podanie podnetu, resp.
opakovaného podnetu na podanie mimoriadneho dovolania generálnej prokuratúre nemá
v danom prípade vplyv na začatie plynutia dvojmesačnej lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde, keďže oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania nemá charakter
práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (napr. II. ÚS 42/01, I. ÚS 67/02,
III. ÚS 11/04, IV. ÚS 196/09), pričom rozhodovanie o podaní mimoriadneho dovolania je
výlučne v dispozičnej právomoci generálneho prokurátora Slovenskej republiky.
Sťažovateľka zrejme odvíja začiatok plynutia lehoty na podanie sťažnosti podľa čl. 127
ods. 1 ústavy od 20. januára 2012, resp. od 6. marca 2012, keď jej boli doručené prípisy
o vybavení jej podnetu, resp. opakovaného podnetu na podanie mimoriadneho dovolania.
Podľa zistení ústavného súdu rozsudok okresného súdu z 1. júla 2010 nadobudol
právoplatnosť 29. novembra 2011 v spojení s rozsudkom krajského súdu z 23. augusta
2011. Sťažovateľka podala sťažnosť smerujúcu proti označeným rozhodnutiam
všeobecných súdov adresovanú ústavnému súdu na poštovú prepravu 15. marca 2012,
t. j. zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Vzhľadom
na to ústavný súd sťažnosť sťažovateľky pri jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími návrhmi sťažovateľky v nej
obsiahnutými nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. apríla 2012