Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 178/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júna 2009

predbežne prerokoval sťažnosť T. Ď., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr. J. G.,

B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2

a 3, a a podľa ,

ods. 2 a 3, čl. 38 ods. 2 a čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práv podľa

čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 26. marca 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť T. Ď. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. mája 2009

doručená sťažnosť T. Ď., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. J. G., B., v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1,

a 3, a (ďalej len

„ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 2 a 3, čl. 38 ods. 2 a čl. 40 od. 3 Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c)

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 26. marca 2009 (ďalej len „uznesenie z 26. marca 2009“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol ako spoluobvinený spolu

s V. H. a M. M. trestne stíhaný pre trestné činy vydierania a iné. Do väzby bol sťažovateľ

vzatý 27. septembra 2008. Na návrh prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky podľa v znení účinnom

do 31. januára 2009 bola uznesením Špeciálneho súdu sp. zn. 9/2009 zo 17. marca 2009

(ďalej len „uznesenie zo 17. marca 2009“) predĺžená lehota trvania väzby u všetkých

obvinených do 27. septembra 2009. Sťažovateľ spolu s ostatnými spoluobvinenými podali

po svojom výsluchu sťažnosť proti tomuto uzneseniu priamo do zápisnice a neskôr

ju i písomne doplnili.

Sťažnosť odôvodnil sťažovateľ tým, že v konaní, ktoré vydaniu uznesenia

zo 17. marca 2009 predchádzalo, bolo porušené jeho právo na obhajobu a „právo

na obhajcu“. K porušeniu týchto práv malo dôjsť podľa sťažovateľa v dôsledku toho,

že «Pôvodný obhajca JUDr. J. F. pred začatím verejného zasadnutia oznámil súdu, že nás

ďalej neobhajuje, pretože príbuzní zvolili obhajcu JUDr. J. B., advokáta Advokátskej

kancelárie v G. JUDr. J. B. bol mne, sťažovateľovi, a ostatným spoluobvineným zvolený

v súlade s a prevzal obhajobu 16. 3. 2009 nemajúc k dispozícii návrh

prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby. Prostredníctvom príbuzným mňa,

sťažovateľa, bolo obhajcovi oznámené, že 17. 3. 2009 o 10:30 hod sa uskutoční verejné

zasadnutie vo veci predĺženia lehoty väzby. Takto obhajca mňa, sťažovateľa, prevzal

obhajobu 16. 3. 2009 a verejné zasadnutie bolo určené na 17. 3. 2009, takže obhajca nemal

možnosť preštudovať si spisový materiál, ani komunikovať so mnou, sťažovateľom. Obhajca

toto oznámil súdu na verejnom zasadnutí a žiadal o jeho odročenie za účelom

preštudovania spisového materiálu. Sudkyňa zrušila termín verejného zasadnutia, nariadila

výsluch obvinených, ktorého výsluchu sa obhajca pre plnenie neodkladných povinností

nezúčastnil.

Ja, sťažovateľ, a ostatní obvinení sme chceli vypovedať, ale len za prítomnosti

obhajcu. Výsluch sa však konal. Ja, sťažovateľ tento hodnotím ako výsluch silený,

bez obhajcu, pri nutnej obhajobe, čo je porušením práva na obhajobu. Aj keď sa možno

stotožniť s tvrdením, že sudkyňa pre prípravné konanie nemala povinnosť rozhodnúť

o návrhu prokurátora na verejnom zasadnutí, jej povinnosťou bolo zabezpečiť, aby mi bol

poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby, aby som sa mohol tak obhajovať nielen

sám, ale aj prostredníctvom obhajcu, o prítomnosť ktorého som dôrazne žiadal (čl. 50

ods. 3 SR, . Nález z 12. júla 2001. Zbierka nálezov a uznesení

Ústavného súdu SR 2001, s. 290). Nepostačuje len aby mne, sťažovateľovi, ako obvinenému

bola daná možnosť osobne sa vyjadriť pred sudcom k veci, o ktorej sa malo rozhodovať,

teda k návrhu prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby, a to aj za situácie, kedy nám

mal byť doručený návrh na vyjadrenie.

Ak sudkyňa pre prípravné konanie mala akýkoľvek problém s obhajobou, túto

situáciu mohla prekonať využitím inštitútu náhradného obhajcu ( ). Verejné

zasadnutie 17. 3. 2009 o 10:30 hod sa nekonalo, pričom v ten deň bola možnosť

ustanovenia náhradného obhajcu „krátkou cestou“. Všetko s ohľadom na to, že pri

neskoršom výsluchu toho istého dňa o 11:15 hod som ja, sťažovateľ, a aj ostatní obvinení

uvádzali, že bez prítomnosti obhajcu nebudeme vypovedať. Osobné vyjadrenie a možnosť

osobne sa vyjadriť pred sudcom k veci nemôže nahradiť odbornú pomoc - službu obhajcom.

Obhajoba obhajcom v trestnom konaní je nezastupiteľná.».

K porušeniu práv obhajoby malo dôjsť aj preto, že „vo veci došlo k rozhodnutiu

jedným rozhodnutím súdu ohľadom všetkých obvinených, hoci išlo o rozhodovanie

o predĺžení väzby v lehote nad 6 mesiacov“. Sťažovateľ v rámci svojej argumentácie

namietal, že v uznesení z 26. marca 2009 nie sú individualizované dôvody predĺženia jeho

väzby, preto takéto rozhodnutie nie je podľa neho riadne odôvodnené. Spoločné

odôvodnenie väzby všetkých obvinených v predmetnej veci bolo možné podľa sťažovateľa

akceptovať vzhľadom na skupinový charakter trestnej činnosti, za ktorú je trestne stíhaný

v počiatočnom štádiu väzby, ale nie pri rozhodovaní o jej predĺžení.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

vysloví, že uznesením najvyššieho súdu z 26. marca 2009 boli porušené jeho základné práva

podľa , a 3, a a podľa ,

čl. 37 ods. 2 a 3, čl. 38 ods. 2 a čl. 40 ods. 3 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 a 3

písm. c) dohovoru, zrušil uvedené uznesenie a prikázal prepustiť sťažovateľa na slobodu

a súčasne zaviazal najvyšší súd na úhradu trov konania v sume 231,80 € na účet jeho

právneho zástupcu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). Teda úloha

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu nespočíva v tom, aby určil,

či preskúmanie veci predloženej navrhovateľom odhalí existenciu porušenia niektorého

z práv alebo slobôd zaručených , ale spočíva len v tom, aby určil, či toto

preskúmanie vylúči akúkoľvek možnosť existencie takéhoto porušenia. Inými slovami,

ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý

pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený ().

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127

), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha

( ), čím zároveň vymedzí predmet konania

pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom

na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv.

Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom

(m. m. , ).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal porušenie svojich základných práv podľa

, a 3, a a podľa ,

ods. 2 a 3, čl. 38 ods. 2 a čl. 40 ods. 3 listiny, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c)

dohovoru uznesením najvyššieho súdu z 26. marca 2009.

K porušeniu práva na obhajobu sťažovateľa, a tým aj k zásahu do jeho ďalších práv

malo dôjsť pre nedostupnosť odbornej pomoci obhajcu. V tejto súvislosti sťažovateľ

argumentoval tým, že jeho novozvolený obhajca, ktorého mu zvolili príbuzní len deň pred

termínom konania nariadeného verejného zasadnutia, si nemal možnosť pred rozhodnutím

súdu o predĺžení jeho väzby preštudovať spisový materiál v jeho veci a komunikovať s ním,

ako aj preto, že pred vydaním rozhodnutia bol uskutočnený výsluch sťažovateľa

bez prítomnosti jeho novozvoleného obhajcu, hoci o jeho prítomnosť pri ňom požiadal.

Sťažovateľ taktiež argumentoval, že k porušeniu jeho práv malo dôjsť aj v dôsledku

nedostatočného odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu z 26. marca 2009 v súvislosti

s tým, že dôvody predĺženia lehoty väzby neboli v tomto rozhodnutí individualizované

vo vzťahu k jednotlivým obvineným.

II.A K namietanému porušeniu základných práv podľa ,

čl. 40 ods. 3 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru

Vo vzťahu k prvej námietke sťažovateľa týkajúcej sa porušenia jeho práva

na obhajobu ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej v súvislosti s výkladom

základného práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa (

ods. 2 listiny) vyslovil, že z hľadiska ochrany poskytovanej týmto ustanovením treba

povedať, že uvedené základné právo sa musí vykladať v úzkej súvislosti s čl. 50 ods. 3

( listiny), podľa ktorého obvinený má právo, aby... sa mohol obhajovať

sám alebo prostredníctvom obhajcu. To znamená, že základné právo obvineného obhajovať

sa prostredníctvom obhajcu nie je ratione materiae súčasťou (

ods. 2 listiny), ale ( listiny), ktorý je v pomere špeciality

k ustanoveniu (mutatis mutandis ).

Zo sťažovateľom popísaného priebehu konania je zrejmé, že v danom prípade

pri výbere novozvoleného obhajcu došlo ku stretu práva na výber obhajcu (čl. 50 ods. 3

, listiny a dohovoru) s právom na urýchlené rozhodnutie

o zákonnosti väzby. Samotný v takomto prípade obmedzuje právo

na zvolenie, resp. výber obhajcu v záujme zabezpečenia práva na urýchlené rozhodnutie

o zákonnosti väzby, keď v § 43 ods. 3 ustanovuje, že skôr zvolený alebo ustanovený

obhajca je povinný plniť svoje povinnosti až do skutočného prevzatia obhajoby iným

zvoleným alebo ustanoveným obhajcom.

Z uvedeného je zrejmé, že k porušeniu sťažovateľovho práva na obhajobu (čl. 50

ods. 3 , listiny a dohovoru) vzhľadom na zákonnú povinnosť

obhajcu sťažovateľa zastupovať ho až do skutočného prevzatia obhajoby novozvoleným

obhajcom v predmetnom konaní, ako aj s prihliadnutím na možnosť realizovať práva

obhajoby sťažovateľa jeho novozvoleným obhajcom v konaní o sťažnosti proti

prvostupňovému rozhodnutiu súdu o predĺžení jeho väzby podľa ústavného súdu nemohlo

dôjsť, a preto bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietnuť ako zjavne

neopodstatnenú.

II.B K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3,

, , , listiny a práva podľa

ods. 1 dohovoru

Vo vzťahu k argumentácii sťažovateľa týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia

uznesenia najvyššieho súdu z 26. marca 2009 ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru,

v rámci ktorej vo veci vedenej pod sp. zn. vyslovil, že

obsahuje pri väzbe také práva, akými sú napríklad právo byť vo väzbe len zo zákonného

dôvodu a na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu, právo podať návrh na konanie, v ktorom

by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie,

ak je táto nezákonná, právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú, resp. primeranú

dobu alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť v zákonom

určených prípadoch podmienené zárukou. Z citovaného právneho názoru ústavného súdu

vyplýva, že zahrňuje v sebe v podstate všetky práva, ktoré vyplývajú

z čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru.

Sťažovateľom namietané porušenie práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46

ods. 1, a , , a listiny

a čl. 6 ods. 1 dohovoru) pri rozhodovaní všeobecného súdu o väzbe spočívajúce

v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia všeobecného súdu treba ratione materiae

subsumovať pod ustanovenie dohovoru ( a 5 ). Porušenie

ods. 1 dohovoru neprichádza v takomto prípade do úvahy, keďže čl. 6 ods. 1 dohovoru

sa vzťahuje spravidla na konanie vo veci samej. Ustanovenie čl. 5 ods. 3 dohovoru (čl. 17

ods. 2 a 5 ) je v prípadoch súdneho konania o väzbe v pomere špeciality voči

generálnemu ustanoveniu dohovoru ( a nasl. a zodpovedajúce

články listiny), (mutatis mutandis ).

Ústavný súd viazaný petitom sťažnosti sťažovateľa, ktorý bol v konaní zastúpený

kvalifikovaným právnym zástupcom, preto sťažovať sťažovateľa aj v tejto časti odmietol

po jej predbežnom prerokovaní podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

II.C Záver

Na základe už uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa

sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa

uvedeného zákona a vzhľadom na túto skutočnosť bolo už ďalej bezpredmetné rozhodovať

o sťažovateľovom návrhu na vydanie dočasného opatrenia v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2009