Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 276/09
PDF · 174.25 KB
No categories available
IV. ÚS 276/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2009
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. T., V., zastúpeného advokátkou JUDr. M. P., Ž., vo
veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 15 P 90/2007 (pôvodne vedenom pod sp. zn.
30 P 337/2007) a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. J. T. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júna 2009
doručená sťažnosť Ing. J. T., V. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. M.
P., Ž., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie
svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len
„okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 15 P 90/2007 a sp. zn. 30 P 337/2007.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že manželstvo sťažovateľa bolo rozvedené rozsudkom
okresného súdu sp. zn. 18 C 33/2007 z 5. októbra 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť
31. októbra 2007. Maloletá dcéra bola na čas po rozvode manželstva zverená do osobnej
starostlivosti matky a sťažovateľ bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 10 000 Sk
mesačne, pričom bol zároveň zaviazaný prispievať na tvorbu úspor pre maloletú dcéru
sumou 10 000 Sk mesačne. Od 1. decembra 2007 je sťažovateľ nezamestnaný, a preto podal
4. decembra 2007 okresnému súdu návrh na zníženie výživného na maloletú dcéru na
zákonné minimum. Konanie o tomto návrhu sa vedie pod sp. zn. 15 P 90/2007. Sťažovateľ
uvádza, že od podania návrhu až dosiaľ nebol vo veci nariadený ani jediný termín
pojednávania, a to napriek tomu, že „ide už o 18 mesiacov trvajúci spor a že ja som povinný
každý mesiac platiť 20.000,- Sk napriek tomu, že som v evidencii uchádzačov o zamestnanie
a v súčasnosti nemám žiadny príjem s výnimkou dávky sociálneho zabezpečenia zo strany
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ž.“.
Sťažovateľ opakovane (14. júla 2008, 23. marca 2009 a 25. mája 2009) podal
predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Predseda okresného súdu
reagoval na sťažnosti sťažovateľa prípismi z 31. júla 2008 a 2. apríla 2009, v ktorých
sťažnosti hodnotil ako nedôvodné.
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„Základné právo Ing. T. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd Okresným
súdom v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 15 P 90/2007 a 30 P 337/2007 porušené bolo.
Okresnému súdu Žilina prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 15 P 90/2007
a 30 P 337/2007 konať bez zbytočných prieťahov.
Ing. T. J. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške
10.000,- € (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Žilina je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľa
advokátskej kancelárii JUDr. M. P., advokátka, s. r. o., Ž., vo výške 292,22 € na účet č.:...“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne,
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,
uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti
sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre
nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu
a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,
Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na
prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 15 P 90/2007 (pôvodne vedenej pod sp. zn.
30 P 337/2007). V predmetnej veci ide o súdny spor o zníženie výživného na maloletú dcéru
sťažovateľa M., ktorý sa začal návrhom doručeným okresnému súdu 4. decembra 2007.
S cieľom posúdenia opodstatnenosti sťažnosti ústavný súd preskúmal doterajší
priebeh namietaného konania.
Zo sťažnosti, z priloženej dokumentácie a zo spisu okresného súdu sp. zn.
15 P 90/2007 ústavný súd zistil, že rozsudkom okresného súdu sp. zn. 18 C 33/2007
z 5. októbra 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť 31. októbra 2007, bolo rozvedené
manželstvo sťažovateľa. Maloletá dcéra bola na čas po rozvode manželstva zverená do
osobnej starostlivosti matky, pričom sťažovateľ bol zaviazaný prispievať na jej výživu
sumou 10 000 Sk a takou istou sumou aj na tvorbu úspor pre maloletú dcéru.
Návrhom doručeným okresnému súdu 30. marca 2007 bolo začaté na návrh matky
(v tom čase ešte manželky sťažovateľa) konanie o úpravu práv a povinností k maloletému
dieťaťu na čas do rozvodu manželstva. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 15 P 90/2007.
Rozsudkom okresného súdu sp. zn. 15 P 90/2007 z 11. októbra 2007 bol sťažovateľ, okrem
iného, zaviazaný prispievať mesačne na výživu maloletej M. sumou 10 000 Sk mesačne od
1. marca 2007 a na tvorbu úspor pre maloletú M. rovnako sumou 10 000 Sk mesačne od 1.
marca 2007.
Proti označenému rozsudku okresného súdu v časti výrokov upravujúcich
vyživovaciu povinnosť podal sťažovateľ 7. decembra 2007 odvolanie. Spis bol predložený
Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa
28. januára 2008, ktorý rozsudkom sp. zn. 6 CoP 4/2008 z 20. februára 2008 rozsudok
okresného súdu potvrdil, pričom spis bol okresnému súdu vrátený 9. mája 2008.
Dňa 4. decembra 2007 podal sťažovateľ okresnému súdu návrh na zníženie
výživného na maloletú M. z dôvodu, že od úpravy výživného vykonanej rozsudkom
okresného súdu sp. zn. 18 C 33/2007 z 5. októbra 2007 sa podstatne zmenili jeho pomery,
pretože od 1. decembra 2007 sa stal nezamestnaným. Konanie o zníženie výživného bolo
okresným súdom pôvodne vedené pod sp. zn. 30 P 337/2007, avšak z úradného záznamu zo
6. decembra 2007 vyplýva, že keďže vec sp. zn. 15 P 90/2007 napadla skôr, bol návrh
sťažovateľa na zníženie výživného pripojený k existujúcemu poručenskému spisu sp. zn.
15 P 90/2007, ktorý sa týka úpravy práv a povinností rodičov k tomu istému maloletému
dieťaťu. Návrh sťažovateľa na zníženie výživného bol 10. decembra 2007 zaslaný
účastníkom na vyjadrenie. Od 28. januára 2008 bol spis v dôsledku odvolania sťažovateľa
na krajskom súde.
Po vrátení spisu okresnému súdu 9. mája 2008 (po rozhodnutí krajského súdu
o odvolaní sťažovateľa) okresný súd vo veci konal bez prieťahov do 15. januára 2009. Zo
spisu vyplýva, že okresný súd v tomto období zisťoval majetkové pomery sťažovateľa
a matky maloletej M. (ďalej len „matka“) dopytmi na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
v Ž., Sociálnu poisťovňu, bývalého zamestnávateľa sťažovateľa, zamestnávateľa matky.
Okresný súd tiež rozhodoval o návrhoch sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia,
podľa ktorého mu mala byť predbežne znížená vyživovacia povinnosť. Prvý návrh na
vydanie predbežného opatrenia sťažovateľ okresnému súdu doručil 19. júna 2008. Okresný
súd návrhu sťažovateľa vyhovel uznesením sp. zn. 15 P 90/2007 z 29. júla 2008, proti
ktorému podala matka odvolanie. V dôsledku toho bol spis na krajskom súde od
3. septembra 2008 do 14. januára 2009. Krajský súd uznesením sp. zn. 5 CoP 52/08
z 18. novembra 2008 uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a návrh sťažovateľa na vydanie
predbežného opatrenia v dôsledku dôkazov predložených matkou v odvolacom konaní
zamietol. Dňa 15. januára 2009 dal okresný súd pokyn na doručenie uznesenia krajského
súdu účastníkom konania. Druhý návrh sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia bol
okresnému súdu doručený 12. júna 2009. Okresný súd návrhu sčasti vyhovel a uznesením
sp. zn. 15 P 90/2007 zo 7. júla 2009 rozhodol tak, že sťažovateľ nie je predbežne povinný
prispievať na tvorbu úspor maloletej M., a vo zvyšnej časti návrh na vydanie predbežného
opatrenia zamietol. Prípismi z 3. júna 2009 okresný súd požiadal Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny v Ž. a bývalého zamestnávateľa sťažovateľa o poskytnutie ďalších informácií.
Na základe svojich zistení ústavný súd konštatoval, že okresný súd v namietanom
konaní koná v zásade plynulo. Navyše, uznesením sp. zn. 15 P 90/2007 zo 7. júla 2009
poskytol okresný súd sťažovateľovi čiastočnú a predbežne vykonateľnú (§ 171 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) ochranu pred prípadnou exekúciou, pokiaľ ide o sumu
10 000 Sk (331,93 €) mesačne na tvorbu úspor pre maloletú dcéru. Krátkodobú nečinnosť
(viac ako 4 mesiace) okresného súdu ústavný súd zistil len v období od 16. januára 2009 do
3. júna 2009.
V nadväznosti na svoje zistenia ústavný súd poukázal na svoju doterajšiu judikatúru,
podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (II. ÚS 57/01,
I. ÚS 27/02, III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04). Podľa
doterajšej judikatúry ústavného súdu ani jednorazová nečinnosť súdu v trvaní niekoľkých
mesiacov nie je automaticky prejavom takej nečinnosti, ktorá odôvodňuje vyslovenie
zbytočných prieťahov v konaní (pozri napr. II. ÚS 21/01, III. ÚS 52/05). Z judikatúry
ústavného súdu tiež vyplýva, že v prípadoch, keď už pri predbežnom prerokovaní sťažností
zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými
prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2
ústavy, takéto sťažnosti odmietal ako zjavne neopodstatnené (napr. I. ÚS 41/01,
Na základe uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. augusta 2009