Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 162/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-46

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2009

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja

Kohuta o sťažnosti V. S., T., zastúpeného advokátom JUDr. R. C., T., vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Er

147/05 (pôvodne vedenom pod sp. zn. a sp. zn. ) takto

rozhodol:

1. Základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. a sp. zn. ) p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. V. S. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom

tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. V. S. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 292,38 € (slovom

dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov), ktorú j e Kancelária Ústavného súdu

Slovenskej republiky p o v i n n á vyplatiť na účet ustanoveného advokáta JUDr. R. C., T.,

č. 21040212/0200 do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume

292,38 € (slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov) na účet Kancelárie

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 7000060515/8180 vedený v Štátnej pokladnici do

15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. II. ÚS

162/09-29 z 29. apríla 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť V. S., T. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) a práva na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. a sp. zn. ).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom pod

sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. a sp. zn. ) sa

P. D. (ďalej len „oprávnený“) návrhom podaným okresnému súdu 25. februára 2003

domáhalo nariadenia súdneho výkonu rozhodnutia, konkrétne právoplatného rozsudku

Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo 14. augusta 2001 (vykonania jeho výroku o

povinnosti uhradiť trovy konania) proti sťažovateľovi ako povinnému, a to v súvislosti so

zaplatením sumy 8 544 Sk s príslušenstvom. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že aj napriek

skutočnosti, že okresný súd nariadil v danej veci súdny výkon rozhodnutia zrážkami z jeho

dôchodku, ako aj napriek tomu, že na základe uvedeného nariadenia Sociálna poisťovňa,

ústredie Bratislava (ďalej len „Sociálna poisťovňa“) dlžnú sumu z dôchodku sťažovateľa aj

v skutočnosti zrazila a zadržala, v dôsledku neodôvodnene neefektívnej a nesústredenej

činnosti okresného súdu, ktorý dosiaľ nerozhodol o odvolaní sťažovateľa z 22. apríla 2003

proti uzneseniu o nariadení súdneho výkonu rozhodnutia, nebola táto dlžná suma dosiaľ

oprávnenému vyplatená, v dôsledku čoho sťažovateľovi kvôli stále prebiehajúcemu

exekučnému konaniu nie jeho vinou narastajú trovy konania. V dôsledku uvedených

skutočností u sťažovateľa ustavične pretrváva stav právnej neistoty, nedôvodne sa odďaľuje

skončenie konania a neustále mu nie jeho vinou narastajú trovy exekúcie.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ďalej uviedol: «Na základe ďalšieho upovedomenia

som oboznámil exekútora s tým, že Sociálna poisťovňa ústredie Bratislava už uskutočnila

zrážky z dôchodku a preto ďalšia exekúcia je bezpredmetná. Aj napriek uvedenému

oznámeniu u exekútora mi bol doručený „Exekučný príkaz“ zo dňa 08. 02. 2008 na základe

ktorého sa mi zvyšujú trovy súdneho konania a trovy exekúcie. Podľa exekučného príkazu

by mi mala Sociálna poisťovňa - ústredie Bratislava zraziť z dôchodku celkom 18.628.- Sk.

Uvedené trovy neboli spôsobené mojim zavinením, boli spôsobené súdom spoločne

so Sociálnou poisťovňou - ústredie Bratislava a preto nie je žiadne zákonné právo na to,

aby som ja musel uvedené trovy znášať.

(...) vo veci do dnešného dna nie je právoplatne rozhodnuté aj napriek tomu, že

predmet namietaného konania nie je ani právne ani fakticky tak zložitý, aby objektívne

podmieňoval dlhšiu dobu na prípravu rozhodnutia. (...)

Keďže Okresný súd v Trnave vo veci bez primeraných dôvodov nekoná resp. nekoná

primerane svojim možnostiam a okolnostiam tohoto prípadu, spôsobuje tak dlhodobé

pretrvávanie protiprávneho stavu. (...)

Nečinnosťou Okresného súdu v Trnave som utrpel finančnú ujmu. Ak by súd včas

rozhodol právoplatne aj po mojom odvolaní, nebolo by došlo k exekúcii exekútorom na

základe čoho mi budú z dôchodku zrážané ďalšie trovy konania.»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.: -9(...) porušil

základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods.

2 , ako aj jeho právo na prerokovanie veci súdom v primeranej

lehote podľa čl.6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu v Trnave prikazuje konať vo veci vedenej pod sp. zn.(...) 32 E

36/03-9 bez zbytočných prieťahov.

3. V. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100.000.- Sk, ktoré mu

je Okresný súd v Trnave povinný vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu.

4. Okresný súd v Trnave je povinný uhradiť trovy právneho zastupovania.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. z 20. júla 2009

a ustanovený právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného

súdu listom z 3. augusta 2009.

2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol:

„(...) vec na tunajšom súde vybavuje zákonná sudkyňa Mgr. A. T., ktorá k sťažnosti

uviedla, že prieťahy v konaní boli spôsobené súdnou exekútorkou JUDr. Z. L., ktorá

námietky povinného proti exekúcii, podané dňa 11. 09. 2006 predložila súdu až dňa 04. 09.

2007. Okresný súd v Trnave rozhodol o týchto námietkach dňa 19. 11. 2007 a súčasne

rozhodol aj o námietkach povinného voči trovám exekúcie. V súčasnej dobe je spis na živej

lehote.

Na záver oznamujem, že súhlasím s tým, aby Ústavný súd upustil od ústneho

prejednania veci.“

2.2 Ustanovený právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu

okresného súdu uviedol:

«Porušovateľ mojich základných ústavných práv namietaných v mojou sťažnosťou vo

svojom vyjadrení vôbec nereaguje na to najpodstatnejšie, čo z jej obsahu vyplýva a čo

podľa môjho názoru najpodstatnejším spôsobom zapríčinilo vznik zbytočných prieťahov v

mojej veci, ako i to, že nebolo vo veci v primeranej lehote právoplatne rozhodnuté.

Uvedenou skutočnosťou je okolnosť, že Okresný súd Trnava vo veci vedenej u neho

pôvodne pod číslom nedokázal rozhodnúť o mojom odvolaní zo dňa 21.4. 2003

po dobu takmer 5 rokov a že v dôsledku tejto pre mňa nepochopiteľnej nečinnosti súdu

došlo potom k následnému vymáhaniu pohľadávky oprávneného už prostredníctvom

exekútorského úradu súdnej exekútorky JUDr. Z. L. (vec sa v súčasnej dobe už eviduje na

Okresnom súde Trnava pod sp. zn. ) a môj dlh sa tým navýšil o ďalšie

náklady v súvislosti s exekútorským konaním. Ak by totiž Okresný súd včas a v primeranej

lehote po mojom odvolaní podanom proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 11. 3.

2003 rozhodol, bola by už pohľadávka oprávneného dávno vymožená (mne Sociálna

poisťovňa vykonávala zrážky z môjho dôchodku v zmysle v tom čase platných predpisov bez

ohľadu na skutočnosť, že mojím odvolaním napadnuté rozhodnutie sa nestalo ešte

právoplatným).

Na hore uvedené skutočnosti tvoriace podstatné jadro mojej sťažnosti predseda

Okresného súdu Trnava vôbec nereaguje a vo svojom vyjadrení zo dňa 20. 7. 2009 iba

stručne konštatuje, že predmetnú vec v súčasnej dobe vybavuje ako zákonná sudkyňa Mgr.

T. a tlmočí jej stanovisko k príčine súdnych prieťahov. Mám zato, že i v spomínanom

vyjadrení súdu konštatovaný fakt, že súdna exekútorka mala predložiť moje námietky

podané proti exekúcii súdu až takmer po jednom roku dokazuje mnou tvrdenú existenciu

zbytočných prieťahov v predmetnej veci. Rovnako fakt, že (ako sa to konštatuje v

spomínanom stručnom vyjadrení predsedu súdu k mojej sťažnosti) „spis je v súčasnej dobe

na živej lehote“ t. j. právne i skutkovo veľmi jednoduchá vec nie je fakticky ani po šiestich

rokoch od jej začatia právoplatne skončená nesporne dokazuje, že zo strany okresného súdu

došlo a stále dochádza k porušeniu mojich sťažnosťou namietaných základných práv. (...)

Oznamujem, že súhlasím s tým aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania

keďže mám za to, že ústnym pojednávaním už nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.»

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o

ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s

ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej

prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je

určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za

nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne

rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo

nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (,

, ).

II.

Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho

súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. (pôvodne vedeného pod sp. zn. a sp. zn. ):

- 25. február 2003 – okresnému súdu bol doručený návrh oprávneného na súdny výkon

právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia – rozsudku Okresného súdu Trenčín

sp. zn. zo 14. augusta 2001 proti sťažovateľovi ako povinnému na vymoženie

sumy 8 544 Sk s prísl. (konaniu bola pridelená sp. zn. ),

- 11. marec 2003 – okresný súd uznesením sp. zn. nariadil súdny výkon

rozhodnutia prikázaním zrážok z dôchodku sťažovateľa, sumu zrážok zakázal Sociálnej

poisťovni vyplácať sťažovateľovi,

- 22. apríl 2003 – sťažovateľ sa odvolal proti uzneseniu o nariadení súdneho výkonu

rozhodnutia,

- 27. máj 2003 – z dôvodu podaného odvolania bol spis presunutý od súdneho vykonávateľa

k sudcovi do oddelenia „exekučné veci sudcovské“, a preto mu bola pridelená nová sp. zn.

,

- 11. jún 2003 – okresný súd vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k odvolaniu sťažovateľa,

a sťažovateľovi uznesením uložil zaplatiť súdny poplatok za odvolanie,

- 30. jún 2003 – sťažovateľ sa odvolal proti uzneseniu z 11. júna 2003 a žiadal, aby bol

oslobodený od súdnych poplatkov,

- 2. júl 2003 – oprávnený sa vyjadril k odvolaniu sťažovateľa,

- 10. november 2003 – okresný súd vyzval sťažovateľa, aby preukázal svoje majetkové,

zárobkové a sociálne pomery,

- 2. december 2003 – sťažovateľ zaslal vyplnené tlačivo o svojich majetkových,

zárobkových a sociálnych pomeroch,

- 3. marec 2004 – oprávnený žiadal informáciu o stave konania,

- 12. júl 2004 – oprávnený žiadal informáciu o stave konania,

- 14. október 2004 – okresný súd priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 28. október 2004 – okresný súd vyzval sťažovateľa, aby doplnil dôvody svojho odvolania,

- 8. november 2004 – oprávnený urgoval odpoveď na žiadosti z 3. marca 2004 a 12. júla

2004,

- 10. november 2004 – sťažovateľ reagoval na výzvu okresného súdu,

- 23. november 2004 – spis bol predložený na odvolacie konanie Krajskému súdu v Trnave

(ďalej len „krajský súd“),

- 19. január 2005 – krajský súd vrátil vec okresnému súdu bez vydania rozhodnutia, pretože

podanie odvolania proti rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom malo podľa

vtedy účinného ten účinok, že odvolaním

napadnuté rozhodnutie sa zo zákona zrušilo a vo veci mal rozhodnúť sudca,

- 15. február 2005 – okresný súd si od sťažovateľa vyžiadal listiny na preukázanie tvrdení

uvádzaných v odvolaní,

- 2. marec 2005 – oprávnený namietal prieťahy v konaní,

- 9. marec 2005 – okresný súd oznámil oprávnenému stav konania,

- 30. máj 2005 – sťažovateľ reagoval na výzvu okresného súdu,

- 6. september 2005 – okresný súd upozornil oprávneného na zmenu Občianskeho súdneho

poriadku (zrušenie súdneho výkonu rozhodnutia) a v tej súvislosti na nutnosť podať v

prípadoch, v ktorých už bol podaný návrh na súdny výkon rozhodnutia, nový návrh na

vykonanie exekúcie,

- 18. október 2005 – oprávnený oznámil okresnému súdu, že návrh na vykonanie exekúcie

proti povinnému podal súdnej exekútorke JUDr. L., a žiadal, aby jej okresný súd postúpil

spis sp. zn. (návrhu bola pôvodne pridelená sp. zn. ),

- 27. október 2005 – spis bol prevedený do oddelenia „exekučné veci“ a v tej súvislosti mu

bola pridelená nová sp. zn. ,

- 7. december 2005 – okresný súd vyzval oprávneného, aby predložil návrh na vykonanie

exekúcie, ktorý by bol opatrený odtlačkom pečiatky súdnej exekútorky,

- 23. marec 2006 – okresný súd urgoval oprávneného s odpoveďou na výzvu zo 7. decembra

2005,

- 18. apríl 2006 – oprávnený oznámil okresnému súdu, že návrhom, ktorý by bol opatrený

pečiatkou súdneho exekútora, nedisponuje, a žiadal, aby ho od súdnej exekútorky vyžiadal

sám okresný súd,

- 21. apríl 2006 – súdna exekútorka zaslala okresnému súdu návrh oprávneného na

vykonanie exekúcie s jej pečiatkou,

- 2. august 2006 – okresný súd vydal pre súdnu exekútorku poverenie na vykonanie

exekúcie,

- 6. september 2006 – právna zástupkyňa oprávneného oznámila okresnému súdu, že na

základe uznesenia sp. zn. z 11. marca 2003, ktorým okresný súd nariadil súdny

výkon rozhodnutia na účel uspokojenia pohľadávky oprávneného, Sociálna poisťovňa

vykonala zrážky z dôchodku sťažovateľa (povinného), avšak takto zrazenú finančnú sumu

stále zadržiava a nemohla ju poukázať oprávnenému, pretože Sociálna poisťovňa stále nemá

vedomosť o právoplatnosti uvedeného uznesenia, a na druhej strane oprávnený z dôvodu, že

jeho pohľadávka nebola stále uspokojená, podal 18. októbra 2005 nový návrh, tentokrát na

vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené právna zástupkyňa oprávneného žiadala

vyznačiť právoplatnosť na uvedenom uznesení (právnej zástupkyni oprávneného boli tieto

skutočnosti známe už z listu Sociálnej poisťovne z 22. júna 2004, t. j. boli jej známe už pred

podaním návrhu na vykonanie exekúcie, pozn.),

- 20. november 2006 – okresný súd žiadal od súdnej exekútorky k nahliadnutiu súdny spis,

- 28. november 2006 – súdna exekútorka reagovala na výzvu okresného súdu,

- 30. júl 2007 – okresný súd oznámil právnej zástupkyni oprávneného, že na uznesení o

nariadení výkonu rozhodnutia nemožno vyznačiť právoplatnosť, pretože oprávnený sa proti

nemu odvolal (krajský súd uvedené odvolanie vrátil okresnému súdu bez vybavenia s tým,

že vo veci má rozhodnúť sudca okresného súdu, pozn.), preto finančnú sumu zrazenú

Sociálnou poisťovňou musí vymôcť súdna exekútorka v exekučnom konaní,

- 4. september 2007 – okresnému súdu boli súdnou exekútorkou postúpené námietky

sťažovateľa (povinného) proti exekúcii z 11. septembra 2006, podľa ktorých exekúcia nie je

prípustná, pretože pre tú istú dlžnú sumu bol už nariadený súdny výkon rozhodnutia,

- 19. november 2007 – okresný súd uznesením námietky sťažovateľa (povinného) proti

exekúcii zamietol (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20. decembra 2007),

- 25. február 2008 – súdna exekútorka postúpila okresnému súdu námietky sťažovateľa

(povinného) proti „ďalším trovám exekúcie“,

- 31. marec 2008 – okresný súd námietky sťažovateľa (povinného) proti „ďalším trovám

exekúcie“ zamietol (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 9. júla 2008).

Podľa zistenia ústavného súdu v predmetnej veci neboli zo strany okresného súdu

vykonané žiadne procesné úkony.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(, , , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho

orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne

orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet

a právoplatne nerozhodli (m. m. , ). Priznanie práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na

organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo ().

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn.

a sp. zn. ) o nútený výkon rozhodnutia v exekučnom konaní proti

sťažovateľovi ako povinnému došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a jeho práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48

ods. 2 a právo zaručené v dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na

konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných

kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (). V súlade s

judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, , , ).

Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd vzal do úvahy právny a skutkový

stav veci zohľadniac pritom aktuálne štádium konania v danej veci. Ústavný súd konštatuje,

že exekučné konanie (ako aj skoršie konanie o súdny výkon rozhodnutia podľa

) treba spravidla považovať za konanie tak po právnej

stránke, ako aj po stránke faktickej (skutkovej) za pomerne jednoduché. Je to dané tým, že o

spore účastníkov exekučného konania bolo už právoplatne rozhodnuté vo veci samej

exekučným titulom, ktorý je podkladom pre nariadenie exekúcie. Medzi účastníkmi

exekučného konania už preto nemôže byť sporné, aké práva prináležia oprávnenému a aké

záväzky má povinný voči oprávnenému. Zmyslom exekučného konania je nútená realizácia

práv oprávneného, keďže povinný dobrovoľne nesplnil, resp. čiastočne nesplnil povinnosti

uložené v právoplatnom exekučnom titule.

Treba uviesť, že aj napadnuté konanie a aj jeho časť o konaní o odvolaní sťažovateľa

proti uzneseniu o nariadení súdneho výkonu rozhodnutia, ktoré po zmene Občianskeho

súdneho poriadku má podľa „účinky právoplatného

upovedomenia o začatí exekúcie podľa osobitného predpisu“, je z hľadiska právnej a

faktickej náročnosti štandardným konaním.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka exekučného konania je druhým kritériom pri

rozhodovaní, či v skúmanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

označených práv, pričom z tohto hľadiska ústavný súd v správaní sťažovateľa nezistil

žiadne skutočnosti, ktoré by bolo potrebné pripísať na jeho ťarchu.

3. Napokon ústavný súd skúmal postup okresného súdu v predmetnom exekučnom

konaní a v tejto súvislosti zistil, že okresný súd bol prvýkrát nečinný v období od

2. decembra 2003, keď sťažovateľ preukázal svoje osobné, zárobkové a majetkové pomery

pre účely rozhodnutia o jeho žiadosti priznať mu oslobodenie od súdnych poplatkov, do

14. októbra 2004, keď okresný súd rozhodol o uvedenej žiadosti sťažovateľa a priznal mu

oslobodenie od súdnych poplatkov (t. j. viac ako 10 mesiacov). Skúmané exekučné konanie

sa predĺžilo aj vďaka neefektívnemu a nesústredenému postupu okresného súdu v čase od

10. novembra 2004, keď sťažovateľ v zmysle výzvy okresného súdu odstránil nedostatky

svojho odvolania proti uzneseniu okresného súdu o nariadení súdneho výkonu rozhodnutia,

do 6. septembra 2005, keď okresný súd iba upozornil oprávneného na zmenu Občianskeho

súdneho poriadku týkajúcu sa súdneho výkonu rozhodnutí, ktoré ku dňu zmeny

neboli ukončené, s tým, že oprávnený má povinnosť do

šiestich mesiacov oznámiť exekučnému súdu, ktorému súdnemu exekútorovi podal návrh na

vykonanie exekúcie, aby pokračoval v konaní už začatom podľa Občianskeho súdneho

poriadku pred exekučným súdom. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd počas obdobia

dlhšieho ako deväť mesiacov bezdôvodne nerozhodol o odvolaní sťažovateľa, nehovoriac o

tom, že okresný súd absolútne neefektívne postúpil vec na rozhodnutie krajskému súdu,

ktorý vrátil vec späť okresnému súdu ako nesprávne predložený, pretože podľa vtedy

účinnej právnej úpravy sa rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka napadnuté odvolaním

zrušilo priamo zo zákona a vo veci mal rozhodnúť zákonný sudca. Okrem tohto v

uvedenom období síce okresný súd 15. februára 2005 vyzýval sťažovateľa, aby predložil

listiny k svojmu odvolaniu, hoci tak z dôvodu hospodárnosti konania mohol urobiť už v

skoršej výzve adresovanej sťažovateľovi z 28. októbra 2004. Ďalším ústavným súdom

zisteným obdobím, ktoré prispelo k predĺženiu skúmaného konania, bolo obdobie od 18.

októbra 2005, keď oprávnený prostredníctvom svojej právnej zástupkyne oznámil

okresnému súdu meno a adresu súdnej exekútorky, ktorej podal návrh na vykonanie

exekúcie, do 2. augusta 2006, keď okresný súd postúpil spis súdnej exekútorke, ktorú si

zvolil oprávnený. Procesná aktivita okresného súdu teda viac ako deväť mesiacov

nezodpovedala informáciám, ktoré mal okresný súd v tom čase k dispozícii a ktoré si

napokon aj tak overoval okresný súd sám.

Ústavný súd nemohol na ťarchu okresného súdu pripočítať obdobie od 11. septembra

2006, keď sťažovateľ ako povinný z exekúcie podal súdnej exekútorke „námietky proti

exekúcii“, do 4. septembra 2007 (t. j. takmer jeden rok), keď súdna exekútorka tieto

námietky postúpila okresnému súdu na rozhodnutie, pretože okresný súd v tom čase

nemohol ovplyvniť postup súdnej exekútorky, pretože ani nemal vedomosť o námietkach

sťažovateľa do doby, kým mu tieto neboli postúpené na rozhodnutie, a jednako, v prípade

zdĺhavého postupu súdnej exekútorky mal sťažovateľ možnosť využiť iné účinné

prostriedky ochrany podľa

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (napr. žiadosť o zmenu súdnej exekútorky).

Ústavný súd však na druhej strane zohľadnil to, že uznesenie okresného súdu z

19. novembra 2007, ktorým okresný súd námietky sťažovateľa „proti exekúcii“ zamietol,

nadobudlo právoplatnosť 20. decembra 2007, čím sa stalo právoplatným aj uznesenie

o nariadení súdneho výkonu rozhodnutia, proti ktorému námietky smerovali a ktoré po

zmene má účinnosť upovedomenia o začatí exekúcie, a teda

žiadna skutočnosť nebráni tomu, aby peňažná suma zrazená Sociálnou poisťovňou z

dôchodku sťažovateľa bola vyplatená oprávnenému z exekúcie. Podľa zistenia ústavného

súdu však ku dňu rozhodovania ústavného súdu (viac ako po roku a pol od právoplatnosti)

skúmané exekučné konanie ešte nebolo ukončené.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn.

a sp. zn. ) došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľa zaručeného v a práva zaručeného v

ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

IV.

4. V nadväznosti na výrok o porušení sťažovateľom namietaného základného práva

a práva zaručených v ústave a dohovore a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu

podľa a podľa konať vo

veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

100 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva zaručeného v dohovoru nie je pre sťažovateľa

dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať

sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom

súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä

vzhľadom na zistenú nečinnosť a neefektívnu činnosť okresného súdu, považuje za

primerané v sume 1 500 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil

(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si ich uplatnil v sume

292,38 € vrátane 19 % DPH.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z

ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny

za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je 115,90 € a hodnota režijného paušálu je

6,95 €.

S poukazom na výsledok konania priznal ústavný súd sťažovateľovi nárok na úhradu

trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2009 (prevzatie a príprava

zastúpenia, vyjadrenie k stanovisku okresného súdu z 3. augusta 2009) v uplatnenej sume

292,38 € vrátane režijného paušálu a 19 % DPH, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2009