Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 162/09
PDF · 238.39 KB
No categories available
II. ÚS 162/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2009
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja
Kohuta o sťažnosti V. S., T., zastúpeného advokátom JUDr. R. C., T., vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Er
147/05 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 17 Es 13/03 a sp. zn. 32 E 36/03) takto
rozhodol:
1. Základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Er 147/05
(pôvodne vedenom pod sp. zn. 17 Es 13/03 a sp. zn. 32 E 36/03) p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Er 147/05
p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. V. S. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom
tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. V. S. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 292,38 € (slovom
dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov), ktorú j e Kancelária Ústavného súdu
Slovenskej republiky p o v i n n á vyplatiť na účet ustanoveného advokáta JUDr. R. C., T.,
č. 21040212/0200 do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume
292,38 € (slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov) na účet Kancelárie
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 7000060515/8180 vedený v Štátnej pokladnici do
15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. II. ÚS
162/09-29 z 29. apríla 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť V. S., T. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Er 147/05
(pôvodne vedenom pod sp. zn. 17 Es 13/03 a sp. zn. 32 E 36/03).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom pod
sp. zn. 14 Er 147/05 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 17 Es 13/03 a sp. zn. 32 E 36/03) sa
P. D. (ďalej len „oprávnený“) návrhom podaným okresnému súdu 25. februára 2003
domáhalo nariadenia súdneho výkonu rozhodnutia, konkrétne právoplatného rozsudku
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 10 C 1/96 zo 14. augusta 2001 (vykonania jeho výroku o
povinnosti uhradiť trovy konania) proti sťažovateľovi ako povinnému, a to v súvislosti so
zaplatením sumy 8 544 Sk s príslušenstvom. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že aj napriek
skutočnosti, že okresný súd nariadil v danej veci súdny výkon rozhodnutia zrážkami z jeho
dôchodku, ako aj napriek tomu, že na základe uvedeného nariadenia Sociálna poisťovňa,
ústredie Bratislava (ďalej len „Sociálna poisťovňa“) dlžnú sumu z dôchodku sťažovateľa aj
v skutočnosti zrazila a zadržala, v dôsledku neodôvodnene neefektívnej a nesústredenej
činnosti okresného súdu, ktorý dosiaľ nerozhodol o odvolaní sťažovateľa z 22. apríla 2003
proti uzneseniu o nariadení súdneho výkonu rozhodnutia, nebola táto dlžná suma dosiaľ
oprávnenému vyplatená, v dôsledku čoho sťažovateľovi kvôli stále prebiehajúcemu
exekučnému konaniu nie jeho vinou narastajú trovy konania. V dôsledku uvedených
skutočností u sťažovateľa ustavične pretrváva stav právnej neistoty, nedôvodne sa odďaľuje
skončenie konania a neustále mu nie jeho vinou narastajú trovy exekúcie.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ďalej uviedol: «Na základe ďalšieho upovedomenia
som oboznámil exekútora s tým, že Sociálna poisťovňa ústredie Bratislava už uskutočnila
zrážky z dôchodku a preto ďalšia exekúcia je bezpredmetná. Aj napriek uvedenému
oznámeniu u exekútora mi bol doručený „Exekučný príkaz“ zo dňa 08. 02. 2008 na základe
ktorého sa mi zvyšujú trovy súdneho konania a trovy exekúcie. Podľa exekučného príkazu
by mi mala Sociálna poisťovňa - ústredie Bratislava zraziť z dôchodku celkom 18.628.- Sk.
Uvedené trovy neboli spôsobené mojim zavinením, boli spôsobené súdom spoločne
so Sociálnou poisťovňou - ústredie Bratislava a preto nie je žiadne zákonné právo na to,
aby som ja musel uvedené trovy znášať.
(...) vo veci do dnešného dna nie je právoplatne rozhodnuté aj napriek tomu, že
predmet namietaného konania nie je ani právne ani fakticky tak zložitý, aby objektívne
podmieňoval dlhšiu dobu na prípravu rozhodnutia. (...)
Keďže Okresný súd v Trnave vo veci bez primeraných dôvodov nekoná resp. nekoná
primerane svojim možnostiam a okolnostiam tohoto prípadu, spôsobuje tak dlhodobé
pretrvávanie protiprávneho stavu. (...)
Nečinnosťou Okresného súdu v Trnave som utrpel finančnú ujmu. Ak by súd včas
rozhodol právoplatne aj po mojom odvolaní, nebolo by došlo k exekúcii exekútorom na
základe čoho mi budú z dôchodku zrážané ďalšie trovy konania.»
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1. Okresný súd v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.: 32 E 36/03-9(...) porušil
základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na prerokovanie veci súdom v primeranej
lehote podľa čl.6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu v Trnave prikazuje konať vo veci vedenej pod sp. zn.(...) 32 E
36/03-9 bez zbytočných prieťahov.
3. V. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100.000.- Sk, ktoré mu
je Okresný súd v Trnave povinný vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu.
4. Okresný súd v Trnave je povinný uhradiť trovy právneho zastupovania.“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. 1 SprV/64/2009 z 20. júla 2009
a ustanovený právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného
súdu listom z 3. augusta 2009.
2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol:
„(...) vec na tunajšom súde vybavuje zákonná sudkyňa Mgr. A. T., ktorá k sťažnosti
uviedla, že prieťahy v konaní boli spôsobené súdnou exekútorkou JUDr. Z. L., ktorá
námietky povinného proti exekúcii, podané dňa 11. 09. 2006 predložila súdu až dňa 04. 09.
2007. Okresný súd v Trnave rozhodol o týchto námietkach dňa 19. 11. 2007 a súčasne
rozhodol aj o námietkach povinného voči trovám exekúcie. V súčasnej dobe je spis na živej
lehote.
Na záver oznamujem, že súhlasím s tým, aby Ústavný súd upustil od ústneho
prejednania veci.“
2.2 Ustanovený právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu
okresného súdu uviedol:
«Porušovateľ mojich základných ústavných práv namietaných v mojou sťažnosťou vo
svojom vyjadrení vôbec nereaguje na to najpodstatnejšie, čo z jej obsahu vyplýva a čo
podľa môjho názoru najpodstatnejším spôsobom zapríčinilo vznik zbytočných prieťahov v
mojej veci, ako i to, že nebolo vo veci v primeranej lehote právoplatne rozhodnuté.
Uvedenou skutočnosťou je okolnosť, že Okresný súd Trnava vo veci vedenej u neho
pôvodne pod číslom 32 E 36/03 nedokázal rozhodnúť o mojom odvolaní zo dňa 21.4. 2003
po dobu takmer 5 rokov a že v dôsledku tejto pre mňa nepochopiteľnej nečinnosti súdu
došlo potom k následnému vymáhaniu pohľadávky oprávneného už prostredníctvom
exekútorského úradu súdnej exekútorky JUDr. Z. L. (vec sa v súčasnej dobe už eviduje na
Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 14 Er 147/2005) a môj dlh sa tým navýšil o ďalšie
náklady v súvislosti s exekútorským konaním. Ak by totiž Okresný súd včas a v primeranej
lehote po mojom odvolaní podanom proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 11. 3.
2003 rozhodol, bola by už pohľadávka oprávneného dávno vymožená (mne Sociálna
poisťovňa vykonávala zrážky z môjho dôchodku v zmysle v tom čase platných predpisov bez
ohľadu na skutočnosť, že mojím odvolaním napadnuté rozhodnutie sa nestalo ešte
právoplatným).
Na hore uvedené skutočnosti tvoriace podstatné jadro mojej sťažnosti predseda
Okresného súdu Trnava vôbec nereaguje a vo svojom vyjadrení zo dňa 20. 7. 2009 iba
stručne konštatuje, že predmetnú vec v súčasnej dobe vybavuje ako zákonná sudkyňa Mgr.
T. a tlmočí jej stanovisko k príčine súdnych prieťahov. Mám zato, že i v spomínanom
vyjadrení súdu konštatovaný fakt, že súdna exekútorka mala predložiť moje námietky
podané proti exekúcii súdu až takmer po jednom roku dokazuje mnou tvrdenú existenciu
zbytočných prieťahov v predmetnej veci. Rovnako fakt, že (ako sa to konštatuje v
spomínanom stručnom vyjadrení predsedu súdu k mojej sťažnosti) „spis je v súčasnej dobe
na živej lehote“ t. j. právne i skutkovo veľmi jednoduchá vec nie je fakticky ani po šiestich
rokoch od jej začatia právoplatne skončená nesporne dokazuje, že zo strany okresného súdu
došlo a stále dochádza k porušeniu mojich sťažnosťou namietaných základných práv. (...)
Oznamujem, že súhlasím s tým aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania
keďže mám za to, že ústnym pojednávaním už nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.»
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o
ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s
ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej
prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je
určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za
nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne
rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo
nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02,
II.
Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho
súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom
pod sp. zn. 14 Er 147/05 (pôvodne vedeného pod sp. zn. 17 Es 13/03 a sp. zn. 32 E 36/03):
- 25. február 2003 – okresnému súdu bol doručený návrh oprávneného na súdny výkon
právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia – rozsudku Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 10 C 1/96 zo 14. augusta 2001 proti sťažovateľovi ako povinnému na vymoženie
sumy 8 544 Sk s prísl. (konaniu bola pridelená sp. zn. 32 E 36/03),
- 11. marec 2003 – okresný súd uznesením sp. zn. 10 C 1/96 nariadil súdny výkon
rozhodnutia prikázaním zrážok z dôchodku sťažovateľa, sumu zrážok zakázal Sociálnej
poisťovni vyplácať sťažovateľovi,
- 22. apríl 2003 – sťažovateľ sa odvolal proti uzneseniu o nariadení súdneho výkonu
rozhodnutia,
- 27. máj 2003 – z dôvodu podaného odvolania bol spis presunutý od súdneho vykonávateľa
k sudcovi do oddelenia „exekučné veci sudcovské“, a preto mu bola pridelená nová sp. zn.
- 11. jún 2003 – okresný súd vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k odvolaniu sťažovateľa,
a sťažovateľovi uznesením uložil zaplatiť súdny poplatok za odvolanie,
- 30. jún 2003 – sťažovateľ sa odvolal proti uzneseniu z 11. júna 2003 a žiadal, aby bol
oslobodený od súdnych poplatkov,
- 2. júl 2003 – oprávnený sa vyjadril k odvolaniu sťažovateľa,
- 10. november 2003 – okresný súd vyzval sťažovateľa, aby preukázal svoje majetkové,
zárobkové a sociálne pomery,
- 2. december 2003 – sťažovateľ zaslal vyplnené tlačivo o svojich majetkových,
zárobkových a sociálnych pomeroch,
- 3. marec 2004 – oprávnený žiadal informáciu o stave konania,
- 12. júl 2004 – oprávnený žiadal informáciu o stave konania,
- 14. október 2004 – okresný súd priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov,
- 28. október 2004 – okresný súd vyzval sťažovateľa, aby doplnil dôvody svojho odvolania,
- 8. november 2004 – oprávnený urgoval odpoveď na žiadosti z 3. marca 2004 a 12. júla
2004,
- 10. november 2004 – sťažovateľ reagoval na výzvu okresného súdu,
- 23. november 2004 – spis bol predložený na odvolacie konanie Krajskému súdu v Trnave
(ďalej len „krajský súd“),
- 19. január 2005 – krajský súd vrátil vec okresnému súdu bez vydania rozhodnutia, pretože
podanie odvolania proti rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom malo podľa
vtedy účinného § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ten účinok, že odvolaním
napadnuté rozhodnutie sa zo zákona zrušilo a vo veci mal rozhodnúť sudca,
- 15. február 2005 – okresný súd si od sťažovateľa vyžiadal listiny na preukázanie tvrdení
uvádzaných v odvolaní,
- 2. marec 2005 – oprávnený namietal prieťahy v konaní,
- 9. marec 2005 – okresný súd oznámil oprávnenému stav konania,
- 30. máj 2005 – sťažovateľ reagoval na výzvu okresného súdu,
- 6. september 2005 – okresný súd upozornil oprávneného na zmenu Občianskeho súdneho
poriadku (zrušenie súdneho výkonu rozhodnutia) a v tej súvislosti na nutnosť podať v
prípadoch, v ktorých už bol podaný návrh na súdny výkon rozhodnutia, nový návrh na
vykonanie exekúcie,
- 18. október 2005 – oprávnený oznámil okresnému súdu, že návrh na vykonanie exekúcie
proti povinnému podal súdnej exekútorke JUDr. L., a žiadal, aby jej okresný súd postúpil
spis sp. zn. 17 Es 13/2003 (návrhu bola pôvodne pridelená sp. zn. 32 E 36/03),
- 27. október 2005 – spis bol prevedený do oddelenia „exekučné veci“ a v tej súvislosti mu
bola pridelená nová sp. zn. 14 Er 147/05,
- 7. december 2005 – okresný súd vyzval oprávneného, aby predložil návrh na vykonanie
exekúcie, ktorý by bol opatrený odtlačkom pečiatky súdnej exekútorky,
- 23. marec 2006 – okresný súd urgoval oprávneného s odpoveďou na výzvu zo 7. decembra
2005,
- 18. apríl 2006 – oprávnený oznámil okresnému súdu, že návrhom, ktorý by bol opatrený
pečiatkou súdneho exekútora, nedisponuje, a žiadal, aby ho od súdnej exekútorky vyžiadal
sám okresný súd,
- 21. apríl 2006 – súdna exekútorka zaslala okresnému súdu návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie s jej pečiatkou,
- 2. august 2006 – okresný súd vydal pre súdnu exekútorku poverenie na vykonanie
exekúcie,
- 6. september 2006 – právna zástupkyňa oprávneného oznámila okresnému súdu, že na
základe uznesenia sp. zn. 32 E 36/03 z 11. marca 2003, ktorým okresný súd nariadil súdny
výkon rozhodnutia na účel uspokojenia pohľadávky oprávneného, Sociálna poisťovňa
vykonala zrážky z dôchodku sťažovateľa (povinného), avšak takto zrazenú finančnú sumu
stále zadržiava a nemohla ju poukázať oprávnenému, pretože Sociálna poisťovňa stále nemá
vedomosť o právoplatnosti uvedeného uznesenia, a na druhej strane oprávnený z dôvodu, že
jeho pohľadávka nebola stále uspokojená, podal 18. októbra 2005 nový návrh, tentokrát na
vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené právna zástupkyňa oprávneného žiadala
vyznačiť právoplatnosť na uvedenom uznesení (právnej zástupkyni oprávneného boli tieto
skutočnosti známe už z listu Sociálnej poisťovne z 22. júna 2004, t. j. boli jej známe už pred
podaním návrhu na vykonanie exekúcie, pozn.),
- 20. november 2006 – okresný súd žiadal od súdnej exekútorky k nahliadnutiu súdny spis,
- 28. november 2006 – súdna exekútorka reagovala na výzvu okresného súdu,
- 30. júl 2007 – okresný súd oznámil právnej zástupkyni oprávneného, že na uznesení o
nariadení výkonu rozhodnutia nemožno vyznačiť právoplatnosť, pretože oprávnený sa proti
nemu odvolal (krajský súd uvedené odvolanie vrátil okresnému súdu bez vybavenia s tým,
že vo veci má rozhodnúť sudca okresného súdu, pozn.), preto finančnú sumu zrazenú
Sociálnou poisťovňou musí vymôcť súdna exekútorka v exekučnom konaní,
- 4. september 2007 – okresnému súdu boli súdnou exekútorkou postúpené námietky
sťažovateľa (povinného) proti exekúcii z 11. septembra 2006, podľa ktorých exekúcia nie je
prípustná, pretože pre tú istú dlžnú sumu bol už nariadený súdny výkon rozhodnutia,
- 19. november 2007 – okresný súd uznesením námietky sťažovateľa (povinného) proti
exekúcii zamietol (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20. decembra 2007),
- 25. február 2008 – súdna exekútorka postúpila okresnému súdu námietky sťažovateľa
(povinného) proti „ďalším trovám exekúcie“,
- 31. marec 2008 – okresný súd námietky sťažovateľa (povinného) proti „ďalším trovám
exekúcie“ zamietol (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 9. júla 2008).
Podľa zistenia ústavného súdu v predmetnej veci neboli zo strany okresného súdu
vykonané žiadne procesné úkony.
III.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o
ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej
neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho
orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne
orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet
a právoplatne nerozhodli (m. m. I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na
organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Er 147/05 (pôvodne vedenom pod sp. zn.
17 Es 13/03 a sp. zn. 32 E 36/03) o nútený výkon rozhodnutia v exekučnom konaní proti
sťažovateľovi ako povinnému došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48
ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na
konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných
kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s
judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom
konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05).
Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd vzal do úvahy právny a skutkový
stav veci zohľadniac pritom aktuálne štádium konania v danej veci. Ústavný súd konštatuje,
že exekučné konanie (ako aj skoršie konanie o súdny výkon rozhodnutia podľa
Občianskeho súdneho poriadku) treba spravidla považovať za konanie tak po právnej
stránke, ako aj po stránke faktickej (skutkovej) za pomerne jednoduché. Je to dané tým, že o
spore účastníkov exekučného konania bolo už právoplatne rozhodnuté vo veci samej
exekučným titulom, ktorý je podkladom pre nariadenie exekúcie. Medzi účastníkmi
exekučného konania už preto nemôže byť sporné, aké práva prináležia oprávnenému a aké
záväzky má povinný voči oprávnenému. Zmyslom exekučného konania je nútená realizácia
práv oprávneného, keďže povinný dobrovoľne nesplnil, resp. čiastočne nesplnil povinnosti
uložené v právoplatnom exekučnom titule.
Treba uviesť, že aj napadnuté konanie a aj jeho časť o konaní o odvolaní sťažovateľa
proti uzneseniu o nariadení súdneho výkonu rozhodnutia, ktoré po zmene Občianskeho
súdneho poriadku zákonom č. 341/2005 Z. z. má podľa § 372m „účinky právoplatného
upovedomenia o začatí exekúcie podľa osobitného predpisu“, je z hľadiska právnej a
faktickej náročnosti štandardným konaním.
2. Správanie sťažovateľa ako účastníka exekučného konania je druhým kritériom pri
rozhodovaní, či v skúmanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
označených práv, pričom z tohto hľadiska ústavný súd v správaní sťažovateľa nezistil
žiadne skutočnosti, ktoré by bolo potrebné pripísať na jeho ťarchu.
3. Napokon ústavný súd skúmal postup okresného súdu v predmetnom exekučnom
konaní a v tejto súvislosti zistil, že okresný súd bol prvýkrát nečinný v období od
2. decembra 2003, keď sťažovateľ preukázal svoje osobné, zárobkové a majetkové pomery
pre účely rozhodnutia o jeho žiadosti priznať mu oslobodenie od súdnych poplatkov, do
14. októbra 2004, keď okresný súd rozhodol o uvedenej žiadosti sťažovateľa a priznal mu
oslobodenie od súdnych poplatkov (t. j. viac ako 10 mesiacov). Skúmané exekučné konanie
sa predĺžilo aj vďaka neefektívnemu a nesústredenému postupu okresného súdu v čase od
10. novembra 2004, keď sťažovateľ v zmysle výzvy okresného súdu odstránil nedostatky
svojho odvolania proti uzneseniu okresného súdu o nariadení súdneho výkonu rozhodnutia,
do 6. septembra 2005, keď okresný súd iba upozornil oprávneného na zmenu Občianskeho
súdneho poriadku týkajúcu sa súdneho výkonu rozhodnutí, ktoré ku dňu zmeny
Občianskeho súdneho poriadku neboli ukončené, s tým, že oprávnený má povinnosť do
šiestich mesiacov oznámiť exekučnému súdu, ktorému súdnemu exekútorovi podal návrh na
vykonanie exekúcie, aby pokračoval v konaní už začatom podľa Občianskeho súdneho
poriadku pred exekučným súdom. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd počas obdobia
dlhšieho ako deväť mesiacov bezdôvodne nerozhodol o odvolaní sťažovateľa, nehovoriac o
tom, že okresný súd absolútne neefektívne postúpil vec na rozhodnutie krajskému súdu,
ktorý vrátil vec späť okresnému súdu ako nesprávne predložený, pretože podľa vtedy
účinnej právnej úpravy sa rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka napadnuté odvolaním
zrušilo priamo zo zákona a vo veci mal rozhodnúť zákonný sudca. Okrem tohto v
uvedenom období síce okresný súd 15. februára 2005 vyzýval sťažovateľa, aby predložil
listiny k svojmu odvolaniu, hoci tak z dôvodu hospodárnosti konania mohol urobiť už v
skoršej výzve adresovanej sťažovateľovi z 28. októbra 2004. Ďalším ústavným súdom
zisteným obdobím, ktoré prispelo k predĺženiu skúmaného konania, bolo obdobie od 18.
októbra 2005, keď oprávnený prostredníctvom svojej právnej zástupkyne oznámil
okresnému súdu meno a adresu súdnej exekútorky, ktorej podal návrh na vykonanie
exekúcie, do 2. augusta 2006, keď okresný súd postúpil spis súdnej exekútorke, ktorú si
zvolil oprávnený. Procesná aktivita okresného súdu teda viac ako deväť mesiacov
nezodpovedala informáciám, ktoré mal okresný súd v tom čase k dispozícii a ktoré si
napokon aj tak overoval okresný súd sám.
Ústavný súd nemohol na ťarchu okresného súdu pripočítať obdobie od 11. septembra
2006, keď sťažovateľ ako povinný z exekúcie podal súdnej exekútorke „námietky proti
exekúcii“, do 4. septembra 2007 (t. j. takmer jeden rok), keď súdna exekútorka tieto
námietky postúpila okresnému súdu na rozhodnutie, pretože okresný súd v tom čase
nemohol ovplyvniť postup súdnej exekútorky, pretože ani nemal vedomosť o námietkach
sťažovateľa do doby, kým mu tieto neboli postúpené na rozhodnutie, a jednako, v prípade
zdĺhavého postupu súdnej exekútorky mal sťažovateľ možnosť využiť iné účinné
prostriedky ochrany podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (napr. žiadosť o zmenu súdnej exekútorky).
Ústavný súd však na druhej strane zohľadnil to, že uznesenie okresného súdu z
19. novembra 2007, ktorým okresný súd námietky sťažovateľa „proti exekúcii“ zamietol,
nadobudlo právoplatnosť 20. decembra 2007, čím sa stalo právoplatným aj uznesenie
o nariadení súdneho výkonu rozhodnutia, proti ktorému námietky smerovali a ktoré po
zmene Občianskeho súdneho poriadku má účinnosť upovedomenia o začatí exekúcie, a teda
žiadna skutočnosť nebráni tomu, aby peňažná suma zrazená Sociálnou poisťovňou z
dôchodku sťažovateľa bola vyplatená oprávnenému z exekúcie. Podľa zistenia ústavného
súdu však ku dňu rozhodovania ústavného súdu (viac ako po roku a pol od právoplatnosti)
skúmané exekučné konanie ešte nebolo ukončené.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Er 147/05 (pôvodne vedenom pod sp. zn.
17 Es 13/03 a sp. zn. 32 E 36/03) došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6
ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
IV.
4. V nadväznosti na výrok o porušení sťažovateľom namietaného základného práva
a práva zaručených v ústave a dohovore a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo
veci bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
100 000 Sk.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa
dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať
sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom
súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä
vzhľadom na zistenú nečinnosť a neefektívnu činnosť okresného súdu, považuje za
primerané v sume 1 500 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil
(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od
právoplatnosti nálezu ústavného súdu.
6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu
trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si ich uplatnil v sume
292,38 € vrátane 19 % DPH.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z
ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny
za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je 115,90 € a hodnota režijného paušálu je
6,95 €.
S poukazom na výsledok konania priznal ústavný súd sťažovateľovi nárok na úhradu
trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2009 (prevzatie a príprava
zastúpenia, vyjadrenie k stanovisku okresného súdu z 3. augusta 2009) v uplatnenej sume
292,38 € vrátane režijného paušálu a 19 % DPH, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku
tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 2009