Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 296/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júna 2012

predbežne prerokoval sťažnosť V. S., T., ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. (predtým vedenom pod sp. zn. 17 Es

13/03 a pôvodne vedenom pod sp. zn. ) a postupom Okresného súdu Bratislava

I v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra

2010 doručená sťažnosť V. S., T. (ďalej len „sťažovateľ“), doplnená podaniami doručenými

ústavnému súdu 9. marca 2011 a 3. mája 2011, ktorou namieta porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

(predtým vedenom pod sp. zn. a pôvodne vedenom pod sp. zn. ) a

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza:

„Okresnému súdu v Trnave som doručil dňa 22. 24. 2003 odvolanie proti uzneseniu

sp. zn. -9 zo dňa 11. 03. 2003.

Sociálna poisťovňa ústredie B. mi dňa 24. 06. 2003 oznámila o vykonaní zrážok z

dôchodku na základe výkonu rozhodnutia a z 03. 10. 2003 - oznámenie o výplate dôchodku.

Uvedením postupom som považoval vec za vybavenú z toho dôvodu, že takto nebolo

rešpektované moje odvolanie proti uzneseniu sp. zn.: -9 zo dňa 11. 03. 2003,

ktoré som súdu doručil 22. 04. 2003.

Na základe výzvy súdu zo dňa 29. 04. 2005, sp. zn.: -41 som sa osobne

dostavil na súd a zároveň som predložil súdu rozhodnutie ústavného súdu -19

z 18. júna 2003, v ktorom bolo rozhodnuté, že sťažnosť V. S. odmieta ako zjavne

neopodstatnenú.“

Ústavný súd uznesením č. k. -19 z 18. júna 2003 odmietol sťažnosť

sťažovateľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, ktorou namietal porušenie svojich

základných práv, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti

a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa

rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. -108 zo 14. augusta 2001 a rozsudkom

Krajského súdu v Trenčíne č. k. -139 z 2. októbra 2002 (ktorými bola

sťažovateľovi okrem iného uložená povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 8 544 Sk).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti konštatuje, že

„K môjmu veľkému prekvapeniu som sa dozvedel až doručením uznesenia súdu

sp. zn.: -30 zo dňa 19. novembra 2007, že uznesenie č. k.: -9

nenadobudlo právoplatnosť.

Sociálna poisťovňa nemohla vyplatiť oprávnenému zrazené sumy a preto oprávnený

podal návrh na vykonanie exekúcie za účelom vymoženia predmetnej sumy.

V danom prípade súd vo veci č. k.: -9 neefektívne koná, vo veci a robí

zbytočné súdne prieťahy, následkom čoho mi je spôsobovaná materiálna škoda a zároveň aj

nemajetková ujma.

Exekútora som oboznámil s tým, že Sociálna poisťovňa ústredie B. už uskutočnila

zrážky z dôchodku a preto ďalšia exekúcia je bezpredmetná.

Aj napriek uvedenému oznámeniu exekútorovi bol mi doručený Exekučný príkaz

zo dňa 08. 02. 2008 na základe ktorého sa mi zvyšujú trovy súdneho konania a trovy

exekúcie.

Upovedomenie o ďalších trovách exekúcie EX 531/2006-50 zo dňa 18. 02. 2008 mi

bolo doručené 19. 02. 2008.

Podaním zo dňa 19. 02. 2008 som podal námietky proti trovám exekúcie vo výške

605,50 Sk.

Uznesením súdu zo dňa 31. marca 2008 sp. zn.: -39 námietky

povinného proti ďalším trovám exekúcie sa zamietajú.

Na základe oznámenia sociálnej poisťovne zo dňa 11. 4. 2008 a tiež z 05. 05. 2010

boli mi vykonané zrážky z dôchodku.

Listom adresovaním do rúk predsedu Okresného súdu v Trnava zo dňa 06. 03. 2008

som podal Sťažnosť na zbytočné súdne prieťahy a neefektívne konanie vo veci sp. zn.:

-9.

Listom zo dňa 01. 07. 2008 so uskutočnil u predsedu súdu Urgenciu vybavenia

podanej sťažnosti dňa 06. 03. 2008 na zbytočné súdne prieťahy a neefektívne konanie

vo veci sp. zn.: -9.

Predseda OS mi listom zo dňa 02. 07. 2008 zn.: Spr. 243/08 poslal oznámenie, že

Okresný súd Trnava uznesením sp. zn.: zo dňa 31. 03. 2008 moje námietky

zamietol. Uznesenie sa Vám t. č. doručuje.“.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ďalej poukazuje na to, že ústavný súd nálezom č. k.

-46 z 10. septembra 2009 rozhodol o porušení jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom

pod sp. zn. a sp. zn. ) a prikázal Okresnému súdu Trnava v konaní

vedenom pod sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ tvrdí, že Okresný súd Trnava do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu

(7. decembra 2010) o jeho odvolaní z 22. apríla 2003 proti uzneseniu č. k. -9

z 11. marca 2003, ktorým nariadil na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku

Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo 14. augusta 2001 výkon rozhodnutia zrážkami

z dôchodku, dosiaľ nerozhodol, a v tejto súvislosti tvrdí, že vo veci Okresný súd Trnava

koná naďalej so zbytočnými prieťahmi a neefektívne. Odvolanie z 22. apríla 2003 sa však

v spise Okresného súdu Trnava sp. zn. nenachádza.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľ namieta aj porušenie svojich práv postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. , ktoré začalo

12. novembra 2009 podaním žaloby o náhradu škody spôsobenej nesprávnym postupom

štátneho orgánu v sume 307,19 € s príslušenstvom, doplnenej podaním zo 14. mája 2010

o ďalšiu sumu 20,13 €, ktorú Sociálna poisťovňa zrazila sťažovateľovi z dôchodku

„oznámením z 5. 5. 2010“. Pritom tvrdí, že „V horeuvedenej veci doteraz nebolo vytýčené

žiadne konanie aj napriek tomu, že uplynula lehota od podania žaloby jeden rok. ...

Na základe skutočností uvedených v časti I. tejto sťažnosti je nesporné, že Okresný

súd v Trnave svojim postupom vo veci vedenej pod sp. zn.: -9 porušuje základné

právo upravené v a ľudské právo upravené v dohovoru.

Skutočnosť, že Okresný súd v Trnave o mojom odvolaní zo dňa 21. 04. 2003

právoplatne nerozhodol, hoci od podania odvolania uplynula lehota 7 rokov a takmer

8 mesiacov vyvoláva u mňa dlhodobý stav právnej neistoty, je mi spôsobovaná materiálna

škoda z dôvodu exekúcie exekútorom, tento stav naďalej pretrváva, následkom čoho mi je

spôsobovaná aj nemajetková ujma, veľká psychická záťaž, ktorá mi spôsobuje duševnú

poruchu.

Súdny exekútor taktiež robil vo veci zbytočné prieťahy a neefektívne konal.

Taktiež vo veci návrhu žaloby na Slovenskú republiku - Ministerstvo spravodlivosti

SR, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym postupom štátneho orgánu, sú vo veci robené

zbytočné súdne prieťahy tým, že od podania návrhu zo dňa 12. 11. 2009 uplynula lehota do

dnešného dňa viac ako rok a vo veci nebolo vytýčené žiadne konanie. ...

Vzhľadom na odstup od podania odvolania proti uzneseniu sp. zn.: -9

zo dňa 21. 04. 2003 na súd a primeranej lehoty, v ktorej mal súd právoplatne rozhodnúť,

taktiež od podania návrhu žaloby o náhradu škody spôsobenej nesprávnym postupom

štátneho orgánu zo dňa 12. 11. 2009, možno celkovú finančnú - nemajetkovú ujmu stanoviť

na sumu 6.000.- Eur.“.

V doplnení sťažnosti z 3. mája 2011 sťažovateľ uvádza, že Okresný súd Bratislava I

nespravodlivo rozhodol 4. marca 2011 po uplynutí lehoty jedného roka a takmer štyroch

mesiacov rozsudkom č. k. -49. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ

26. apríla 2011 odvolanie.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Okresný súd v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.: -9 zo dňa 11. 03.

2003 a Okresný súd Bratislava 1, v podaní žaloby o náhradu škody spôsobenej nesprávnym

postupom štátneho orgánu zo dňa 11. 12. 2009 (v konaní vedenom pod sp. zn.

, pozn.) porušili základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené v , ako aj jeho právo na

prerokovanie záležitosti súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu v Trnave vo veci vedenej pod sp. zn.: -9 a Okresnému

súdu Bratislava 1 vo veci náhrady škody spôsobenej nesprávnym postupom štátneho orgánu

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. V. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 6.000.- Eur, ktoré mu je

Okresný súd v Trnave povinný vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu.

4. Okresný súd v Trnave je povinný zaplatiť trovy právnemu zástupcovi pred

ústavným súdom.“

Sťažovateľ súhlasil s tým, aby sťažnosť bola prerokovaná bez ústneho pojednávania,

a požiadal aj o ustanovenie advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ide

vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

).

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejnej a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

1. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru postupom Okresného súdu Trnava

v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn.

a sp. zn. )

Sťažovateľ namieta porušenie svojich práv postupom Okresného súdu Trnava

v konaní vedenom pod sp. zn. . Z vyžiadaného spisu, zistení na Okresnom súde

Trnava, nálezu ústavného súdu č. k. -46 z 10. septembra 2009, ako aj

z rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. -49 zo 4. marca 2011 vyplýva,

že namietané konanie Okresného súdu Trnava bolo pôvodne vedené pod sp. zn.

, ďalej pod sp. zn. a ako ostatné v poradí pod sp. zn. ,

a preto navrhovaný petit v časti týkajúcej sa namietaného konania vedeného Okresným

súdom Trnava ústavný súd upravil o uvedenie spisovej značky, pod ktorou bolo vedené

namietané konanie v poradí ako posledné (ostatné).

Pôvodne bolo namietané konanie vedené pod sp. zn. . Po podaní

odvolania proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. -9 z 11. marca 2003

a nariadení súdneho výkonu rozhodnutia vydaného vyšším súdnym úradníkom bola vec

presunutá od súdneho vykonávateľa k sudcovi a bola jej pridelená nová sp. zn. .

Vzhľadom na odvolanie sťažovateľa bola vec predložená 23. septembra 2004 Krajskému

súdu v Trnave, ktorý ju vrátil Okresnému súdu Trnava bez vydania rozhodnutia, pretože

podľa vtedy účinného (ďalej len „OSP“)

odvolaním napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka sa zo zákona zrušilo a vo veci

mal rozhodnúť sudca.

Dňa 1. septembra 2005 nadobudol účinnosť , ktorým sa mení

a dopĺňa v znení neskorších predpisov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý novým spôsobom upravil výkon

rozhodnutia, pričom prechodné ustanovenie v znení účinnom

po 1. septembri 2005 ustanovilo, že ak oprávnený oznámi súdu, že podal návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, súd postúpi vec zvolenému exekútorovi

spolu s písomným poverením na vykonanie exekúcie. Účinky pôvodného návrhu na výkon

rozhodnutia, ako aj procesné úkony súdu, z ktorých vyplývajú obmedzenia pre účastníkov

konania podľa tohto ustanovenia, zostali zachované. Právoplatné uznesenie súdu o nariadení

výkonu rozhodnutia malo účinky právoplatného upovedomenia o začatí exekúcie podľa

osobitného predpisu.

V nadväznosti na novú právnu úpravu Okresný súd Trnava 6. septembra 2005

upozornil oprávneného na túto zmenu a v tejto súvislosti aj na potrebu podať nový návrh

na vykonanie exekúcie. Oprávnený takýto návrh podal, čo oznámil Okresnému súdu Trnava

a 27. októbra 2005 bola vec prevedená do oddelenia „exekučné veci“ a v tejto súvislosti jej

bola pridelená nová sp. zn. , pod ktorou sa viedlo toto konanie až do jeho

právoplatného skončenia (9. júla 2008).

Ústavný súd z vyžiadaného spisu, zo získaných informácií na Okresnom súde

Trnava, ako aj z vyznačenej právoplatnosti ostatných relevantných rozhodnutí  uznesenia

Okresného súdu Trnava č. k. -30 z 19. novembra 2007 (ktoré nadobudlo

právoplatnosť 20. decembra 2007) a uznesenia Okresného súdu Trnava č. k.

-39 z 31. marca 2008 (ktoré nadobudlo právoplatnosť 9. júla 2008) zistil, že

konanie vedené pod sp. zn. bolo v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu právoplatne skončené už 9. júla 2008 (vyplýva to aj z nálezu ústavného súdu č. k.

-46 z 10. septembra 2009).

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom

pod sp. zn. (predtým vedenom pod sp. zn. a pôvodne vedenom

pod sp. zn. ) sťažnosťou, ktorá bola doručená ústavnému súdu 7. decembra 2010

a ktorá smerovala proti postupu Okresného súdu Trnava v namietanom konaní, ktoré bolo

právoplatne skončené 9. júla 2008, t. j. podal ju zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej

v .

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2

odmietol sťažnosť sťažovateľa v tejto časti z dôvodu, že bola

podaná oneskorene.

2. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru postupom Okresného súdu Bratislava I

v konaní vedenom pod sp. zn.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich práv postupom Okresného súdu Bratislava I

v konaní vedenom pod sp. zn. . Zo sťažnosti, z vyžiadaného spisu aj zistení

na Okresnom súde Bratislava I vyplýva, že po podaní návrhu sťažovateľa „na náhradu

škody podľa “ doručenom mu 16. novembra 2009 rozhodol

Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. -49 zo 4. marca 2011 tak, že návrh

zamietol. Zo spisu sp. zn. vyplýva, že po podaní návrhu sťažovateľom

Okresný súd Bratislava I získaval podklady pre rozhodnutie vo veci samej, najmä

zo spisovej dokumentácie Okresného súdu Trnava týkajúcej sa veci vedenej týmto súdom

pod sp. zn. ako veci súvisiacej s namietaným konaním. V nadväznosti

na uvedené nariadil 3. februára 2011 pojednávanie na 4. marec 2011, na ktorom aj vo veci

samej rozhodol rozsudkom č. k. -49, t. j. po 16 mesiacoch od podania návrhu

sťažovateľa. Proti označenému rozsudku sa sťažovateľ odvolal; odvolanie Okresnému súdu

Bratislava I sťažovateľ doručil 28. apríla 2011.

Okresný súd Bratislava I predložil odvolanie Krajskému súdu v Bratislave 8. júla

2011. Ústavný súd zistil, že konaniu bola pridelená sp. zn. a v čase

predbežného prerokovania sťažnosti ústavným súdom o odvolaní sťažovateľa ešte nebolo

rozhodnuté. Sťažovateľ postup Krajského súdu v Bratislave nenamietal.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (, ). Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne.

V prípade ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle

(a dohovoru), návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený

(, , ).

Ústavný súd dospel k záveru, že hoci doterajší postup Okresného súdu Bratislava I

v namietanom konaní nebol celkom bez prieťahov, ich intenzita s prihliadnutím na všetky

okolnosti konania Okresného súdu Bratislava I vedeného pod sp. zn.

nedosiahla podľa názoru ústavného súdu taký stupeň závažnosti, ktorý by mohol

jednoznačne viesť k záveru o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho

veci bez zbytočných prieťahov podľa a jeho práva podľa

dohovoru, a súčasný stav konania nevylučuje definitívne možnosť prejednania predmetnej

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (, ).

V nadväznosti na to ústavný súd sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta porušenie

svojho základného práva garantovaného a práva podľa

dohovoru postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

podľa , odmietol pre jej zjavnú

neopodstatnenosť.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa na

ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal. Rovnako bolo podľa názoru ústavného

súdu bez právneho významu hodnotiť to, či sťažovateľ uplatnil svoje právo podať sťažnosť

podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov predsedovi Okresného súdu Bratislava I, ktorú

ústavný súd považuje v súlade s za účinný prostriedok

ochrany práv účastníkov konania pred všeobecnými súdmi v prípade prieťahov v konaní

týchto súdov (, , ).

Ústavný súd napokon dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci

za predpokladu, že by v ďalšom priebehu namietaného konania dochádzalo k zbytočným

prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júna 2012