Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 296/2012
PDF · 237 KB
No categories available
IV. ÚS 296/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júna 2012
predbežne prerokoval sťažnosť V. S., T., ktorou namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Er 147/05 (predtým vedenom pod sp. zn. 17 Es
13/03 a pôvodne vedenom pod sp. zn. 32 E 36/03) a postupom Okresného súdu Bratislava
I v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 264/2009, a takto
rozhodol:
Sťažnosť V. S. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra
2010 doručená sťažnosť V. S., T. (ďalej len „sťažovateľ“), doplnená podaniami doručenými
ústavnému súdu 9. marca 2011 a 3. mája 2011, ktorou namieta porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Er 147/05
(predtým vedenom pod sp. zn. 17 Es 13/03 a pôvodne vedenom pod sp. zn. 32 E 36/03) a
postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 264/2009.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza:
„Okresnému súdu v Trnave som doručil dňa 22. 24. 2003 odvolanie proti uzneseniu
sp. zn. 32 E 36/03-9 zo dňa 11. 03. 2003.
Sociálna poisťovňa ústredie B. mi dňa 24. 06. 2003 oznámila o vykonaní zrážok z
dôchodku na základe výkonu rozhodnutia a z 03. 10. 2003 - oznámenie o výplate dôchodku.
Uvedením postupom som považoval vec za vybavenú z toho dôvodu, že takto nebolo
rešpektované moje odvolanie proti uzneseniu sp. zn.: 32 E 36/03-9 zo dňa 11. 03. 2003,
ktoré som súdu doručil 22. 04. 2003.
Na základe výzvy súdu zo dňa 29. 04. 2005, sp. zn.: 17E 13/03-41 som sa osobne
dostavil na súd a zároveň som predložil súdu rozhodnutie ústavného súdu III. ÚS 143/03-19
z 18. júna 2003, v ktorom bolo rozhodnuté, že sťažnosť V. S. odmieta ako zjavne
neopodstatnenú.“
Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 143/03-19 z 18. júna 2003 odmietol sťažnosť
sťažovateľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, ktorou namietal porušenie svojich
základných práv, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti
a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 10 C 1/96-108 zo 14. augusta 2001 a rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5 Co 613/01-139 z 2. októbra 2002 (ktorými bola
sťažovateľovi okrem iného uložená povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 8 544 Sk).
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti konštatuje, že
„K môjmu veľkému prekvapeniu som sa dozvedel až doručením uznesenia súdu
sp. zn.: 14Er/147/2005-30 zo dňa 19. novembra 2007, že uznesenie č. k.: 32E 36/03-9
nenadobudlo právoplatnosť.
Sociálna poisťovňa nemohla vyplatiť oprávnenému zrazené sumy a preto oprávnený
podal návrh na vykonanie exekúcie za účelom vymoženia predmetnej sumy.
V danom prípade súd vo veci č. k.: 32E 36/03-9 neefektívne koná, vo veci a robí
zbytočné súdne prieťahy, následkom čoho mi je spôsobovaná materiálna škoda a zároveň aj
nemajetková ujma.
Exekútora som oboznámil s tým, že Sociálna poisťovňa ústredie B. už uskutočnila
zrážky z dôchodku a preto ďalšia exekúcia je bezpredmetná.
Aj napriek uvedenému oznámeniu exekútorovi bol mi doručený Exekučný príkaz
zo dňa 08. 02. 2008 na základe ktorého sa mi zvyšujú trovy súdneho konania a trovy
exekúcie.
Upovedomenie o ďalších trovách exekúcie EX 531/2006-50 zo dňa 18. 02. 2008 mi
bolo doručené 19. 02. 2008.
Podaním zo dňa 19. 02. 2008 som podal námietky proti trovám exekúcie vo výške
605,50 Sk.
Uznesením súdu zo dňa 31. marca 2008 sp. zn.: 14Er/147/2005-39 námietky
povinného proti ďalším trovám exekúcie sa zamietajú.
Na základe oznámenia sociálnej poisťovne zo dňa 11. 4. 2008 a tiež z 05. 05. 2010
boli mi vykonané zrážky z dôchodku.
Listom adresovaním do rúk predsedu Okresného súdu v Trnava zo dňa 06. 03. 2008
som podal Sťažnosť na zbytočné súdne prieťahy a neefektívne konanie vo veci sp. zn.:
32 E 36/03-9.
Listom zo dňa 01. 07. 2008 so uskutočnil u predsedu súdu Urgenciu vybavenia
podanej sťažnosti dňa 06. 03. 2008 na zbytočné súdne prieťahy a neefektívne konanie
vo veci sp. zn.: 32E 36/03-9.
Predseda OS mi listom zo dňa 02. 07. 2008 zn.: Spr. 243/08 poslal oznámenie, že
Okresný súd Trnava uznesením sp. zn.: 14Er/147/2005 zo dňa 31. 03. 2008 moje námietky
zamietol. Uznesenie sa Vám t. č. doručuje.“.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ďalej poukazuje na to, že ústavný súd nálezom č. k.
II. ÚS 162/09-46 z 10. septembra 2009 rozhodol o porušení jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Er 147/05 (pôvodne vedenom
pod sp. zn. 17 Es 13/03 a sp. zn. 32 E 36/06) a prikázal Okresnému súdu Trnava v konaní
vedenom pod sp. zn. 14 Er 147/05 konať bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľ tvrdí, že Okresný súd Trnava do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu
(7. decembra 2010) o jeho odvolaní z 22. apríla 2003 proti uzneseniu č. k. 32 E 36/03-9
z 11. marca 2003, ktorým nariadil na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 10 C/1/96 zo 14. augusta 2001 výkon rozhodnutia zrážkami
z dôchodku, dosiaľ nerozhodol, a v tejto súvislosti tvrdí, že vo veci Okresný súd Trnava
koná naďalej so zbytočnými prieťahmi a neefektívne. Odvolanie z 22. apríla 2003 sa však
v spise Okresného súdu Trnava sp. zn. 14 Er 147/2005 nenachádza.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľ namieta aj porušenie svojich práv postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 264/2009, ktoré začalo
12. novembra 2009 podaním žaloby o náhradu škody spôsobenej nesprávnym postupom
štátneho orgánu v sume 307,19 € s príslušenstvom, doplnenej podaním zo 14. mája 2010
o ďalšiu sumu 20,13 €, ktorú Sociálna poisťovňa zrazila sťažovateľovi z dôchodku
„oznámením z 5. 5. 2010“. Pritom tvrdí, že „V horeuvedenej veci doteraz nebolo vytýčené
žiadne konanie aj napriek tomu, že uplynula lehota od podania žaloby jeden rok. ...
Na základe skutočností uvedených v časti I. tejto sťažnosti je nesporné, že Okresný
súd v Trnave svojim postupom vo veci vedenej pod sp. zn.: 32E 36/03-9 porušuje základné
právo upravené v čl. 48 ods. 2 ústavy a ľudské právo upravené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Skutočnosť, že Okresný súd v Trnave o mojom odvolaní zo dňa 21. 04. 2003
právoplatne nerozhodol, hoci od podania odvolania uplynula lehota 7 rokov a takmer
8 mesiacov vyvoláva u mňa dlhodobý stav právnej neistoty, je mi spôsobovaná materiálna
škoda z dôvodu exekúcie exekútorom, tento stav naďalej pretrváva, následkom čoho mi je
spôsobovaná aj nemajetková ujma, veľká psychická záťaž, ktorá mi spôsobuje duševnú
poruchu.
Súdny exekútor taktiež robil vo veci zbytočné prieťahy a neefektívne konal.
Taktiež vo veci návrhu žaloby na Slovenskú republiku - Ministerstvo spravodlivosti
SR, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym postupom štátneho orgánu, sú vo veci robené
zbytočné súdne prieťahy tým, že od podania návrhu zo dňa 12. 11. 2009 uplynula lehota do
dnešného dňa viac ako rok a vo veci nebolo vytýčené žiadne konanie. ...
Vzhľadom na odstup od podania odvolania proti uzneseniu sp. zn.: 32E 36/03-9
zo dňa 21. 04. 2003 na súd a primeranej lehoty, v ktorej mal súd právoplatne rozhodnúť,
taktiež od podania návrhu žaloby o náhradu škody spôsobenej nesprávnym postupom
štátneho orgánu zo dňa 12. 11. 2009, možno celkovú finančnú - nemajetkovú ujmu stanoviť
na sumu 6.000.- Eur.“.
V doplnení sťažnosti z 3. mája 2011 sťažovateľ uvádza, že Okresný súd Bratislava I
nespravodlivo rozhodol 4. marca 2011 po uplynutí lehoty jedného roka a takmer štyroch
mesiacov rozsudkom č. k. 12 C 264/2009-49. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ
26. apríla 2011 odvolanie.
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Okresný súd v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.: 32E 36/03-9 zo dňa 11. 03.
2003 a Okresný súd Bratislava 1, v podaní žaloby o náhradu škody spôsobenej nesprávnym
postupom štátneho orgánu zo dňa 11. 12. 2009 (v konaní vedenom pod sp. zn.
12 C 264/2009, pozn.) porušili základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na
prerokovanie záležitosti súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu v Trnave vo veci vedenej pod sp. zn.: 32E 36/03-9 a Okresnému
súdu Bratislava 1 vo veci náhrady škody spôsobenej nesprávnym postupom štátneho orgánu
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. V. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 6.000.- Eur, ktoré mu je
Okresný súd v Trnave povinný vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu.
4. Okresný súd v Trnave je povinný zaplatiť trovy právnemu zástupcovi pred
ústavným súdom.“
Sťažovateľ súhlasil s tým, aby sťažnosť bola prerokovaná bez ústneho pojednávania,
a požiadal aj o ustanovenie advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ide
vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho
základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok
vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne
neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní
ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo
slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04,
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejnej a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,
preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
1. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Trnava
v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Er 147/05 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 17 Es 13/03
a sp. zn. 32 E 36/03)
Sťažovateľ namieta porušenie svojich práv postupom Okresného súdu Trnava
v konaní vedenom pod sp. zn. 32 E 36/03. Z vyžiadaného spisu, zistení na Okresnom súde
Trnava, nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 162/09-46 z 10. septembra 2009, ako aj
z rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 12 C 264/2009-49 zo 4. marca 2011 vyplýva,
že namietané konanie Okresného súdu Trnava bolo pôvodne vedené pod sp. zn.
17 Es 13/03, ďalej pod sp. zn. 32 E 36/03 a ako ostatné v poradí pod sp. zn. 14 Er 147/05,
a preto navrhovaný petit v časti týkajúcej sa namietaného konania vedeného Okresným
súdom Trnava ústavný súd upravil o uvedenie spisovej značky, pod ktorou bolo vedené
namietané konanie v poradí ako posledné (ostatné).
Pôvodne bolo namietané konanie vedené pod sp. zn. 32 E 36/03. Po podaní
odvolania proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 32 E 36/03-9 z 11. marca 2003
a nariadení súdneho výkonu rozhodnutia vydaného vyšším súdnym úradníkom bola vec
presunutá od súdneho vykonávateľa k sudcovi a bola jej pridelená nová sp. zn. 17 S 13/03.
Vzhľadom na odvolanie sťažovateľa bola vec predložená 23. septembra 2004 Krajskému
súdu v Trnave, ktorý ju vrátil Okresnému súdu Trnava bez vydania rozhodnutia, pretože
podľa vtedy účinného § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)
odvolaním napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka sa zo zákona zrušilo a vo veci
mal rozhodnúť sudca.
Dňa 1. septembra 2005 nadobudol účinnosť zákon č. 341/2005 Z. z., ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý novým spôsobom upravil výkon
rozhodnutia, pričom prechodné ustanovenie § 372m ods. 2 OSP v znení účinnom
po 1. septembri 2005 ustanovilo, že ak oprávnený oznámi súdu, že podal návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, súd postúpi vec zvolenému exekútorovi
spolu s písomným poverením na vykonanie exekúcie. Účinky pôvodného návrhu na výkon
rozhodnutia, ako aj procesné úkony súdu, z ktorých vyplývajú obmedzenia pre účastníkov
konania podľa tohto ustanovenia, zostali zachované. Právoplatné uznesenie súdu o nariadení
výkonu rozhodnutia malo účinky právoplatného upovedomenia o začatí exekúcie podľa
osobitného predpisu.
V nadväznosti na novú právnu úpravu Okresný súd Trnava 6. septembra 2005
upozornil oprávneného na túto zmenu a v tejto súvislosti aj na potrebu podať nový návrh
na vykonanie exekúcie. Oprávnený takýto návrh podal, čo oznámil Okresnému súdu Trnava
a 27. októbra 2005 bola vec prevedená do oddelenia „exekučné veci“ a v tejto súvislosti jej
bola pridelená nová sp. zn. 14 Er 147/05, pod ktorou sa viedlo toto konanie až do jeho
právoplatného skončenia (9. júla 2008).
Ústavný súd z vyžiadaného spisu, zo získaných informácií na Okresnom súde
Trnava, ako aj z vyznačenej právoplatnosti ostatných relevantných rozhodnutí uznesenia
Okresného súdu Trnava č. k. 14 Er 147/2005-30 z 19. novembra 2007 (ktoré nadobudlo
právoplatnosť 20. decembra 2007) a uznesenia Okresného súdu Trnava č. k.
14 Er 147/2005-39 z 31. marca 2008 (ktoré nadobudlo právoplatnosť 9. júla 2008) zistil, že
konanie vedené pod sp. zn. 14 Er 147/20005 bolo v čase doručenia sťažnosti ústavnému
súdu právoplatne skončené už 9. júla 2008 (vyplýva to aj z nálezu ústavného súdu č. k.
II. ÚS 162/09-46 z 10. septembra 2009).
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej
lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.
IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom
pod sp. zn. 14 Er 147/05 (predtým vedenom pod sp. zn. 17 Es 13/03 a pôvodne vedenom
pod sp. zn. 32 E 36/03) sťažnosťou, ktorá bola doručená ústavnému súdu 7. decembra 2010
a ktorá smerovala proti postupu Okresného súdu Trnava v namietanom konaní, ktoré bolo
právoplatne skončené 9. júla 2008, t. j. podal ju zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej
v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde odmietol sťažnosť sťažovateľa v tejto časti z dôvodu, že bola
podaná oneskorene.
2. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Bratislava I
v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 264/2009
Sťažovateľ namieta porušenie svojich práv postupom Okresného súdu Bratislava I
v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 264/2009. Zo sťažnosti, z vyžiadaného spisu aj zistení
na Okresnom súde Bratislava I vyplýva, že po podaní návrhu sťažovateľa „na náhradu
škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.“ doručenom mu 16. novembra 2009 rozhodol
Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. 12 C 264/2009-49 zo 4. marca 2011 tak, že návrh
zamietol. Zo spisu sp. zn. 12 C 264/2009 vyplýva, že po podaní návrhu sťažovateľom
Okresný súd Bratislava I získaval podklady pre rozhodnutie vo veci samej, najmä
zo spisovej dokumentácie Okresného súdu Trnava týkajúcej sa veci vedenej týmto súdom
pod sp. zn. 14 Er 147/2005 ako veci súvisiacej s namietaným konaním. V nadväznosti
na uvedené nariadil 3. februára 2011 pojednávanie na 4. marec 2011, na ktorom aj vo veci
samej rozhodol rozsudkom č. k. 12 C 264/2009-49, t. j. po 16 mesiacoch od podania návrhu
sťažovateľa. Proti označenému rozsudku sa sťažovateľ odvolal; odvolanie Okresnému súdu
Bratislava I sťažovateľ doručil 28. apríla 2011.
Okresný súd Bratislava I predložil odvolanie Krajskému súdu v Bratislave 8. júla
2011. Ústavný súd zistil, že konaniu bola pridelená sp. zn. 15 Co 233/2011 a v čase
predbežného prerokovania sťažnosti ústavným súdom o odvolaní sťažovateľa ešte nebolo
rozhodnuté. Sťažovateľ postup Krajského súdu v Bratislave nenamietal.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má
nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). Pojem „zbytočné prieťahy“
obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať
predovšetkým materiálne.
V prípade ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle
čl. 48 ods. 2 ústavy (a čl. 6 ods. 1 dohovoru), návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený
(I. ÚS 38/04, III. ÚS 24/04, III. ÚS 372/06).
Ústavný súd dospel k záveru, že hoci doterajší postup Okresného súdu Bratislava I
v namietanom konaní nebol celkom bez prieťahov, ich intenzita s prihliadnutím na všetky
okolnosti konania Okresného súdu Bratislava I vedeného pod sp. zn. 12 C 264/2009
nedosiahla podľa názoru ústavného súdu taký stupeň závažnosti, ktorý by mohol
jednoznačne viesť k záveru o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, a súčasný stav konania nevylučuje definitívne možnosť prejednania predmetnej
veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04).
V nadväznosti na to ústavný súd sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta porušenie
svojho základného práva garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.
12 C 264/2009 podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, odmietol pre jej zjavnú
neopodstatnenosť.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa na
ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal. Rovnako bolo podľa názoru ústavného
súdu bez právneho významu hodnotiť to, či sťažovateľ uplatnil svoje právo podať sťažnosť
podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov predsedovi Okresného súdu Bratislava I, ktorú
ústavný súd považuje v súlade s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde za účinný prostriedok
ochrany práv účastníkov konania pred všeobecnými súdmi v prípade prieťahov v konaní
týchto súdov (I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05).
Ústavný súd napokon dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci
za predpokladu, že by v ďalšom priebehu namietaného konania dochádzalo k zbytočným
prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. júna 2012