Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 235/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. K., K., zastúpeného advokátom JUDr. Ing.

P. H., K., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júla 2009

doručená sťažnosť Ing. J. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uvádza: „... Na okresnom súde Košice I

prebieha konanie spisovej značky o rozvod manželstva... Sťažovateľ je v tomto

konaní navrhovateľom. Návrh na začatie konanie bol podaný na okresnom súde... 5. 1.

1996. Do dnešného dňa konanie nie je právoplatne ukončené...

Dňa 15. 5. 2001 súd manželstvo rozviedol. ... Matka podala proti rozsudku

týkajúcemu sa úpravy rodičovských práv odvolanie...

Porušenie základného práva sťažovateľa na prejednanie veci bez zbytočných

prieťahov a práva na prejednanie jeho veci v primeranej lehote sťažovateľ odôvodňuje

konaním súdu, ktorý za dobu 13 rokov a 6 mesiacov nebol schopný vo veci rozvodu

manželstva vyniesť meritórne rozhodnutie. Táto doba je neprimerane dlhá aj keď zo strany

sťažovateľa v rokoch 1997 až 2000 došlo k podaniu procesných úkonov (vznesenie námietky

zaujatosti voči sudkyni K. a dvom súdnym znalcom) ktoré spôsobili rozhodovanie o ním

navrhnutých procesných úkonoch, v trvaní niekoľkých týždňov, tieto procesné úkony

v žiadnom prípade nemohli byť príčinou neprimerane dlhého konania vo veci v lehote

13 rokov a 6 mesiacov.

Od dosiahnutia plnoletosti J. K. ml... súd rozhoduje len o výživnom na jeho osobu do

dosiahnutia plnoletosti /dlžné výživné/ a za 5 rokov a 4 mesiace v tejto veci nerozhodol, čo

je neprimerane dlhá doba a podľa sťažovateľa ide na vrub konajúceho súdu.“

V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„- Právo sťažovateľa na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48

ods. 2 ... a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v článku 6

ods. 1 vety prvej Dohovoru... bolo postupom Okresného súdu Košice I vo veci vedenej pod

sp. zn. porušené.

- Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Košice I konal vo veci

vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. bez prieťahov.

- Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške

10 000 eur.

- Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy tohto konania.“

II.

V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí podľa

ustanovenia o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“). Skúmal pritom, či má na jej

prerokovanie právomoc, či sťažnosť má náležitosti podľa ustanovení § 20 a § 50 zákona

o ústavnom súde, či nie je neprípustná, podaná niekým zjavne neoprávneným alebo

oneskorene, ako aj to, či nie je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto

považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (, , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa , čo platí aj vo vzťahu

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa

namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy

netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. ,

).

Predmetom konania pred ústavným súdom je nárok sťažovateľa na ochranu

pred postupom okresného súdu, ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočné prieťahy

a porušené jeho označené práva.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (, ,

, , ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že

charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré

by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , čo platí aj

pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného

v tomto článku (napr. , ), prípadne návrhu buď nevyhovel

(napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. ,

, , ).

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že

sťažnosť sťažovateľa datovaná 1. júna 2009 (a doručená ústavnému súdu 1. júla 2009) je

zjavne neopodstatnená.

Ústavný súd už 3. septembra 2008 rozhodol nálezom sp. zn.

o porušení sťažovateľovho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. (t. j.

v tomto konaní, pozn.).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti zamlčal/neuviedol, že na základe jeho

predchádzajúcej sťažnosti podanej 16. apríla 2008 ústavný súd už uvedeným nálezom

(sp. zn. z 3. septembra 2008) rozhodol tak, že v konaní vedenom pred

okresným súdom pod sp. zn. bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo podľa

dohovoru, a prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd zároveň priznal sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie v sume 120 000 Sk a trovy konania.

Právny názor ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti vychádza

z vyhodnotenia doterajšieho priebehu konania pred okresným súdom, a to od 6. októbra

2008, keď nadobudol právoplatnosť nález ústavného súdu sp. zn. , do

doručenia tejto ústavnej sťažnosti 1. júla 2009.

Ústavný súd vykonal dopyt na okresnom súde, v akom stave sa nachádza vec

sťažovateľa a aké úkony boli vykonané okresným súdom vo veci od októbra 2008.

Doterajšia dĺžka konania vedeného okresným súdom po vydaní nálezu ústavného

súdu sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť 6. októbra 2008, do podania

ústavnej sťažnosti 1. júla 2009 (t. j. necelých 8 mesiacov) nenasvedčuje zbytočné prieťahy

v konaní.

Ústavný súd zistil, že okresný súd po vydaní nálezu ústavného súdu sp. zn.

, ktorý nadobudol právoplatnosť 6. októbra 2008, naďalej v predmetnej veci

koná – 11. novembra 2008 uskutočnil súdne pojednávanie, 27. apríla 2009 rozhodol

uznesením o priznaní výdavkov spojených s podaním znaleckého posudku, 2. júla 2009

uskutočnil súdne pojednávanie a 6. júla 2009 meritórne vo veci rozhodol.

Ústavný súd na základe uvedenej chronológie úkonov vo veci sp. zn.

dospel k záveru, že v období po 6. októbri 2008, keď nadobudol právoplatnosť nález

ústavného súdu sp. zn. , nemohlo v danej veci dôjsť ku zbytočným prieťahom

v zmysle a dohovoru. Okresný súd postupoval

v predmetnom konaní v súlade s platnými právnymi predpismi a smeroval k naplneniu

právnej istoty účastníkov konania, t. j. rozhodnutiu vo veci samej, čo sa aj 6. júla 2009 stalo.

V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti ústavného súdu jedným z dôvodov

odmietnutia sťažnosti je zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť, ak ústavný súd

nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom štátu a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých sťažovateľ namieta – napr. rozhodnutia sp. zn.

, , , , .

Zistené skutočnosti zatiaľ nepostačujú na prijatie záveru, že by uvedené prieťahy

a celková doterajšia dĺžka konania dosahovali ústavne relevantnú intenzitu.

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti neprichádza podľa ústavného súdu do úvahy,

aby doterajší namietaný postup okresného súdu signalizoval možnosť kvalifikovať ho

po prijatí návrhu na ďalšie konanie ako porušenie označených práv sťažovateľa od

6. októbra 2008 do 1. júla 2009, keď bola podaná sťažnosť ústavnému súdu.

Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavný súd

zaoberal ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2009