Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 146/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. septembra 2008

v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť J. K., K., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., pre namietané

porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo J. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 120 000 Sk (slovom

stodvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť

mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť J. K. trovy konania v sume

7 752 Sk (slovom sedemtisícsedemstopäťdesiatdva slovenských korún) na účet jeho právnej

zástupkyne advokátky JUDr. I. R., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia

5. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -15

zo 6. mája 2008 prijal na ďalšie konanie sťažnosť J. K. (ďalej len „sťažovateľ“)

pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. o rozvod

a úpravu práv a povinností k maloletým deťom.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

«Sťažovateľ vidí nesprávnosť postupu okresného súdu predovšetkým v tom,

že nepostupoval dostatočne dôrazne, nevyužíval opatrenia, ktoré má k dispozícii na to,

aby zabezpečil plynulosť konania a jeho efektívnosť aj za stavu, keď jeden z účastníkov

tohto konania (navrhovateľ - otec sťažovateľa) svojimi úkonmi sťažoval postup konania.

Odo dňa 1. 7. 1998 až do 12. 8. 2003 (deň doručenia znaleckého posudku Dr. P.)

vo veci nebolo vykonané znalecké dokazovanie, ktoré by tak zhodnotil psychický stav vtedy

maloletého dieťaťa – sťažovateľa, jeho vzťah k obidvom rodičov, jeho osobnostnú štruktúru,

ako aj by zistil štruktúru osobnosti obidvoch rodičov vtedy mal. dieťaťa s cieľom zistiť,

ktorý z nich má pre jeho výchovu lepšie osobnostné predpoklady.

Odo dňa 1. 7. 1998 až do 16. 5. 2001 sa súd prostredníctvom ustanoveného znalca

(pôvodne znalkyne) snažil vykonať dokazovanie, ktoré bolo podľa jeho názoru nevyhnutné

pre rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ v uvedenom konaní sa tomuto dokazovaniu

nepodrobil, neustanovil sa k znalkyni a napriek tomu, jediným spôsobom, ktorým

sa odporca pokúsil navrhovateľa primeť, aby sa podrobil dokazovaniu, ktoré považoval

za potrebné, bolo uloženie poriadkovej pokuty na pojednávaní dňa 19. 2. 1999.

Krajský súd v Košiciach vo svojom uznesení zo dňa 10. 5. 2002 sp. zn. ,

ktorým zrušil rozsudok okresného súdu o rozvode manželstva účastníkov, v odôvodnení

uvádza: „Bude povinnosťou súdu I. stupňa okrem preverenia vyššie uvedených nových

skutočností nariadiť znalecké dokazovanie znalcom psychológom za účelom prešetrenia

zdravotného stavu maloletého a tiež za účelom zistenia osobnostných predpokladov

obidvoch rodičov pre výchovu detí“. Aj keď odvolací súd dáva potrebu vykonania nových

dôkazov do súvislosti s udalosťami, ktoré nastali po vyhlásení rozsudku okresným súdom,

názor sťažovateľa je taký, že od 1. 7. 1998 až do vynesenia zrušujúceho uznesenia

Krajského súdu v Košiciach okresný súd konal tak, že výsledkom jeho konania za toto

obdobie je potreba dokazovania, ktoré nariadil už dňa 1. 7. 1998, teda takmer 4 roky

predtým. (...)

Od 1. 9. 2002 je neuposlúchnutie príkazu súdu bez dostatočného ospravedlnenia

alebo nevyhovenie výzve súdu, trestným činom. Výzvou súdu je aj výzva znalca, povereného

vypracovaním znaleckého posudku na ustanovenie sa k nemu. Okresný súd mal teda

možnosť použitím poriadkových opatrení alebo podnetom orgánom činným v trestnom

konaní pôsobiť na účastníka konania tak, aby za nerešpektovanie výziev a predvolaní súdu

niesol aj zodpovednosť, ktorú podľa príslušných právnych predpisov znášať má. Okresný

súd však v tomto smere, podľa vedomostí sťažovateľa, nevykonal žiadne úkony. (...)

Domnieva sa, že doba, ktorá uplynula od podania návrhu až dosiaľ, doba 12 rokov

a takmer 3 mesiacov, je neprimerane dlhá a ničím neospravedlniteľná a v podstatnej miere

ju spôsobil okresný súd svojou nečinnosťou.»

Sťažovateľ je toho názoru, že konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn.

vzhľadom na jeho predmet, skutkovú a právnu povahu nemožno hodnotiť

ako zložitú vec. Rovnako správanie sťažovateľa v tomto konaní nemožno hodnotiť

ako správanie sťažujúce postup súdu. Súdne konanie prebieha od roku 1996 a dosiaľ

nie je právoplatne skončené. V postupe okresného súdu vidí porušenie základného práva

zaručeného v a práva zaručeného v dohovoru. Požadované

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 300 000 Sk odôvodnil tým,

že vec dosiaľ nie je právoplatne skončená, čo u neho vyvoláva stav právnej neistoty.

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci listom sp. zn.

z 29. mája 2008 vyjadril predseda okresného súdu, v ktorom uviedol:

„Predmetom konania je rozvod a úprava rodičovských práv a povinností k deťom

pochádzajúcim z manželstva.

Návrh na rozvod podal na tunajšom súde sťažovateľ dňa 5. 1. 1996.

Rozsudkom č. k. -112 zo dňa 16. 5. 2001 súd manželstvo účastníkov

rozviedol a upravil práva a povinnosti k vtedy ešte maloletému J. K. Rozsudok, čo do

výroku o rozvode nadobudol právoplatnosť 3. 10. 2001.

Proti výroku o úprave rodičovských práv a povinností podala odvolanie odporkyňa.

Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. -179 zo dňa 10. 5. 2002 zrušil

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Okresný súd Košice I riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu vykonáva

rozsiahle dokazovanie ohľadne zárobkových schopností a možností rodičov,

ich majetkových pomerov a odôvodnených potrieb dieťaťa.

Ďalší termín pojednávania vo veci je vytýčený na 2. júl 2008.

V priebehu konania sa na Ústavný súd SR obrátila so sťažnosťou

odporkyňa D. K.

Ústavný súd SR nálezom č. -28 zo dňa 4. 3. 2004 rozhodol, že základné

právo D. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov porušené nebolo.

Okresný súd Košice I v minulosti a aj po prijatí uvedeného Nálezu Ústavného súdu

SR, postupuje vo veci aktívne a so starostlivosťou primeranou povahe veci.

K neúmernému predlžovaniu konania dochádza v dôsledku procesných úkonov

samotných účastníkov (vznášané námietky zaujatosti voči konajúcim sudcom a znalcom,

návrhy na vydávanie predbežných opatrení, podávanie odvolaní proti všetkým

rozhodnutiam súdu a pod.)

Správanie sa účastníkov konania vyvoláva potrebu venovať sa im v takom rozsahu,

že nie je možné dosiahnuť právoplatné rozhodnutie vo veci samej.

Po oboznámení sa s obsahom spisu som dospel k záveru, že ústavné práva

sťažovateľa v tomto konaní porušené neboli.“

Predseda okresného súdu v podaní z 29. mája 2008 a právna zástupkyňa sťažovateľa

v podaní zo 6. júna 2008 uviedli, že netrvajú na verejnom ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa

, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,

účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (,

, ), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným

rozhodnutím“.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu došlo k zbytočným

prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , ,

), ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2)

a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva)

pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn.

podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto

záverom:

1. Predmetom konania je úprava práv a povinností k maloletým deťom, ktorý tvorí

bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, a vec z právneho a skutkového

hľadiska nevykazuje znaky náročnosti. Ústavný súd vychádzajúc z doterajšej dĺžky konania,

jeho priebehu a dosiaľ dosiahnutých výsledkov konštatuje, že nezistil také okolnosti,

ktoré by zdôvodňovali priebeh konania jeho zložitosťou.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú

závažnú skutočnosť, ktorá by mohla byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu. Sťažovateľ

bol v konaní aktívny a súčinnostný. Pri hodnotení správania sťažovateľa ako účastníka

súdneho konania dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľ neprispel k predĺženiu

doterajšej doby konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu. Ústavný súd sa zaoberal postupom

okresného súdu v posudzovanej veci nielen z hľadiska sťažovateľom namietaných

(označených) období, ale aj z hľadiska celkového priebehu posudzovaného súdneho

konania.

Z rozboru veci vyplýva, že 5. januára 1996 bol okresnému súdu podaný návrh

na rozvod a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Dňa 16. mája 2001

okresný súd vyniesol rozsudok, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené a zároveň

bolo rozhodnuté o úprave práv a povinností k maloletým deťom. Proti výroku o úprave práv

a povinností k maloletým deťom 6. júla 2001 matka podala odvolanie. Pokiaľ ide o výrok

o rozvode, rozsudok nadobudol právoplatnosť 3. októbra 2001. Krajský súd v Košiciach

uznesením sp. zn. z 10. mája 2002 zrušil rozsudok prvostupňového súdu

v napadnutej časti a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ústavný súd zistil, že v tomto konaní okresný súd síce vykonával úkony vo veci,

avšak jeho činnosť bola neefektívna a nesústredená. Neefektívnosť činnosti okresného súdu

spočíva najmä v nedostatočnom využití poriadkových opatrení vo vzťahu k navrhovateľovi

za tým účelom, aby sa dostavil k znalcovi, aby bolo možné vykonať znalecké dokazovanie.

Nedostatočné využitie poriadkových opatrení voči navrhovateľovi viedlo k predĺženiu

celého súdneho konania.

Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného

súdu, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dobu konania a na skutočnosť, že konanie začalo

ešte v roku 1996, konštatuje, že celková dĺžka konania - 12 rokov - nemôže byť považovaná

za zodpovedajúcu požiadavke konania bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote,

ako to vyžaduje a dohovoru. Uvedené okolnosti

sú dostatočné na to, aby oprávnili ústavný súd k záveru, že postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené základné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci

konal [podobne aj ]. Vzhľadom na to

ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 300 000 Sk

voči okresnému súdu poukazujúc najmä na doterajšiu dĺžku konania pred ním.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala

12 rokov na výsledok konania o rozvod manželov a úpravu práv a povinností k maloletým

deťom, ktoré dosiaľ nie je právoplatne skončené. U sťažovateľa oprávnene takýto postup

okresného súdu vyvoláva stav právnej neistoty. Vychádzajúc z tohto pohľadu na pozíciu

sťažovateľa, z princípov spravodlivosti a spôsobu zavŕšenia ochrany základných práv

sťažovateľa, ako aj z konkrétnych okolností tohto prípadu ústavný súd dospel k záveru,

že finančné zadosťučinenie v sume 120 000 Sk, ktoré je okresný súd povinný zaplatiť

v súlade s výrokom tohto nálezu sťažovateľovi, je primeraným zadosťučinením spojeným

s porušením jeho označených práv.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré

mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa

sťažovateľa si v podaní zo 6. júna 2008 uplatnila trovy konania v sume 7 752 Sk vrátane

DPH, ktoré bližšie špecifikovala.

Základom na výpočet náhrady za úkon právnej služby je priemerná mesačná mzda

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2006 v sume 17 822 Sk

a v prvom polroku 2007 v sume 19 056 Sk.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) náhradu

trov konania uplatnenú jeho právnou zástupkyňou v sume 7 752 Sk z dôvodu trov právneho

zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby - za prvý úkon v sume 2 970 Sk a za druhý

úkon v sume 3 176 Sk (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti)

zvýšené o 19 % DPH, pretože právna zástupkyňa je platcom DPH. Ďalej ústavný súd podľa

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

priznal právnej zástupkyni sťažovateľa dvakrát náhradu režijného paušálu - za jeden úkon

178 Sk a za druhý úkon 190 Sk. Ústavný súd vyslovil povinnosť okresného súdu uhradiť

trovy právneho zastúpenia právnej zástupkyni sťažovateľa.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. septembra 2008