Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 132/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. októbra 2009

v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka

a Milana Ľalíka v konaní o sťažnosti D. T., S., zastúpeného advokátkou JUDr. M. B., Ž., vo

veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C

97/96 takto

rozhodol:

1. Základné právo D. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. D. T. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3 300 € (slovom tritisíctristo eur),

ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á z a p l a t i ť trovy

právneho zastúpenia D. T. v sume 289,74 € (slovom dvestoosemdesiatdeväť eur a

sedemdesiatštyri centov) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. M. B. do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia

v sume 289,74 € (slovom dvestoosemdesiatdeväť a eur sedemdesiatštyri centov) na účet

Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 7000060515/8180 vedený v Štátnej

pokladnici do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. februára

2009 doručená sťažnosť D. T., S. (ďalej len „sťažovateľ“). Uznesením č. k. -5

z 29. apríla 2009 bola sťažovateľovi ustanovená právna zástupkyňa advokátka JUDr. M. B.,

Ž., ktorá sťažnosť sťažovateľa podaním doručeným ústavnému súdu 1. júna 2009 doplnila.

Sťažovateľ sťažnosťou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej doplnenia vyplýva, že sťažovateľ spolu s ďalšími

dvadsiatimi dvomi navrhovateľmi podal 5. februára 1996 okresnému súdu návrh, ktorým sa

domáhal zaplatenia vyvlastňovacej náhrady v sume 943 481,50 Sk od piatich odporcov. Vec

je vedená okresným súdom pod sp. zn. . Sťažovateľ uviedol, že ku dňu podania

sťažnosti ústavnému súdu nebolo označené konanie právoplatne skončené.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Okresný súd Žilina... v tejto veci

nekonal už od roku 2004... Osobne som sa stretol so všetkými predsedami okresných

súdov... Každý z nich ma odbil sľubom, že vec sa bude riešiť... 13 rokov je dosť dlhá doba,

aby súd rozhodol o mojej veci... Stresy spôsobené neustálym márnym bojom... sa nemalou

mierou... podpísali i na mojom zdravotnom stave.“

Sťažovateľ podal 16. októbra 2007 predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy

v konaní vedenom pod sp. zn. . Predseda okresného súdu sťažnosť uznal za

čiastočne opodstatnenú.

Podľa názoru sťažovateľa došlo postupom okresného súdu v označenom konaní

k porušeniu jeho základného práva podľa a práva podľa

dohovoru.

V sťažnosti sa sťažovateľ okrem toho, aby ústavný súd podľa

rozhodol, že postupom okresného súdu v jeho právnej veci bolo porušené jeho základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, domáhal, aby

mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 24 000 €, ako aj náhradu trov

právneho zastúpenia.

Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním

veci bez ústneho pojednávania. Ústavný súd preto využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a upustil od ústneho pojednávania, lebo

vzhľadom na charakter veci, kde je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od neho očakávať

ďalšie objasnenie veci.

Na základe výzvy ústavného súdu sa podpredseda okresného súdu vyjadril

k sťažnosti prípisom doručeným ústavnému súdu 14. augusta 2009, v ktorom okrem iného

uviedol:

„Návrh vo veci bol podaný dňa 5. 2. 1996. Okresný súd dňa 29. 10. 1996 na

pojednávaní vyhlásil rozsudok. Tento bol uznesením krajského súdu zo dňa 21. 6. 2000

zrušený. V novembri 2001 bola navrhovateľom doručená výzva na odstránenie vád

podania. Termín pojednávania bol vytýčený na 21. 1. 2004. Dňa 25. 11. 2004 bola súdu

doručená zmena petitu žaloby. Dňa 14. 2. 2008 bola podaná žiadosť na vytýčenie termínu

pojednávania a dňa 25. 2. 2009 právna zástupkyňa súdu oznámila, že zomrel navrhovateľ

v 5. rade. Konanie od podania návrhu trvá už viac ako 12 rokov.

Konajúci zákonný sudca vo svojom vyjadrení uviedol, že prevzal uvedenú vec po

sudkyni, ktorá bola preložená na výkon funkcie na krajský súd Žilina. Ďalej poukázal na

problémy vo svojom senáte, keď pracoval bez vyššieho súdneho úradníka, resp. asistentky

a do jeho senátu napadlo veľké množstvo nových vecí.

Po oboznámení sa s prehľadom úkonov, ktoré boli vo veci vykonané, treba poukázať

na skutočnosť, že o návrhu na začatie konania Okresný súd Žilina rozhodol ešte v r. 1996.

K zdržaniu pri vybavovaní veci došlo v rámci odvolacieho konania, kedy bolo zdĺhavo

rozhodované o oslobodení od povinnosti platiť súdne poplatky. Krajský súd tak vo veci

rozhodol až 21. 6. 2000 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Spisový materiál

bol pritom súdu vrátený až v mesiaci november 2000. Po doručení uznesenia krajského

súdu bola realizovaná výzva na odstránenie vád podania a došlo k zmene podaného návrhu.

Následne sa vo veci uskutočnili pojednávania, avšak k rozhodnutiu vo veci nedošlo.

Uznesením zo dňa 10. 3. 2004 bola pripustená zmena návrhu a zmena okruhu účastníkov.

Následne v zmysle rozhodnutia Krajského súdu Žilina boli opätovne odstraňované vady

podania a došlo k zmene petitu návrhu. K zdržaniu pri vybavovaní veci došlo aj z toho

dôvodu, že zákonná sudkyňa bola dočasne pridelená na výkon funkcie sudcu na Krajský súd

Žilina a následne bola na tento súd preložená natrvalo. Sudca, ktorému bola táto vec

následne pridelená, v tom čase vybavoval veľké množstvo iných vecí, a preto sa v tejto veci

nekonalo. K zdržaniu prispela tiež skutočnosť, že vo veci došlo k úmrtiu účastníkov a bolo

potrebné vykonať šetrenie ohľadom okruhu dedičov. Dňa 19. 6. 2009 bolo súdu doručené

späťvzatie návrhu voči odporcovi v rade 5/. Pri rozhodovaní o dôvodnosti podanej sťažnosti

je tak potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že priebeh súdneho konania bol poznačený aj

vyššie uvedenými skutočnosťami a konaním na nadriadenom krajskom súde.“

Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku doručenom ústavnému súdu

25. septembra 2009 k vyjadreniu podpredsedu okresného súdu uviedla, že nepovažuje za

potrebné vyjadriť sa k vyjadreniam podpredsedu okresného súdu z dôvodu, že všetky

relevantné skutočnosti už boli uvedené v sťažnosti a v doplnení sťažnosti z 22. mája 2009.

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. ústavný

súd zistil tento priebeh a stav konania:

- 5. februára 1996 podal sťažovateľ spolu s ďalšími dvadsiatimi dvomi

navrhovateľmi žalobu o zaplatenie vyvlastňovacej náhrady v sume 943 481,50 Sk, pričom

na sťažovateľa pripadala suma 107 826,50 Sk; návrh smeroval proti piatim odporcom,

- 14. februára 1996 okresný súd vyzval sťažovateľa a ďalších navrhovateľov na

zaplatenie súdneho poplatku a odporcov na vyjadrenie k návrhu,

- 5. marca 1996 sa k návrhu vyjadril odporca v 5. rade,

- 25. marca 1996 okresný súd urgoval odporcov v 1. – 4. rade na vyjadrenie

k návrhu,

- 9. apríla 1996 predložili odporcovia v 1. – 4. rade splnomocnenie na zastupovanie

pre JUDr. C.,

- 14. júna 1996 okresný súd vyzval JUDr. C.na vyjadrenie k návrhu v lehote 20 dní

a tiež vyzval Obvodný úrad životného prostredia v Ž., Katastrálny úrad v Ž. a notársku

kanceláriu na predloženie dokladov,

- 18. júla 1996 Obvodný úrad životného prostredia v Ž. oznámil, že požadovaný

spis na nachádza na okresnom súde pri inom spise,

- 1. augusta 1996 doručili odporcovia v 1. – 4. rade vyjadrenie k návrhu,

- 6. septembra 1996 sa konalo pojednávanie, na ktoré sa nedostavili odporcovia

v 1. – 4. rade ani ich právny zástupca, ktorý sa ospravedlnil pre kolíziu termínov,

pojednávalo sa a pojednávanie bolo odročené na 27. september 1996,

- 26. septembra 1996 doručila právna zástupkyňa navrhovateľov zmenu petitu,

- 27. septembra 1996 sa konalo pojednávanie, na ktorom okresný súd pripustil

zmenu petitu, pojednávanie bolo odročené na 29. október 1996,

- 29. októbra 1996 na pojednávaní okresný súd rozsudkom č. k. -61

(ďalej len „rozsudok z 29. októbra 1996“) žalobu zamietol a voči odporcovi v 5. rade

konanie zastavil,

- 9. decembra 1996 dal sudca pokyn na doručenie rozsudku z 29. októbra 1996

účastníkom konania,

- 21. januára 1997 bolo doručené odvolanie navrhovateľov proti rozsudku

z 29. októbra 1996,

- 26. februára 1997 vyzval okresný súd odporcov, aby sa k odvolaniu navrhovateľov

vyjadrili, a navrhovateľov vyzval na zaplatenie súdneho poplatku,

- 19. marca 1997 bolo doručené vyjadrenie odporcov v 1. – 4. rade k odvolaniu,

- 27. mája 1997 požiadali navrhovatelia v 14. , 15. ,16. a 21. rade o oslobodenie od

súdneho poplatku,

- 30. apríla 1997 navrhovatelia doplnili svoje odvolanie,

- 25. júna 1997 okresný súd predložil spis na rozhodnutie o odvolaní Krajskému

súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“),

- 1. júla 1997 krajský súd vrátil spis okresnému súdu ako predložený predčasne

z dôvodu, že nebolo rozhodnuté o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 4. septembra 1997 vyzval okresný súd navrhovateľov na doručenie žiadosti

o oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 1. októbra 197 doručili navrhovatelia v 1. – 23. rade žiadosť o oslobodenie od

súdnych poplatkov,

- 17. októbra 1997 zaslal okresný súd navrhovateľom v 1. – 23. rade

prostredníctvom ich právnej zástupkyne tlačivá na oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 12. novembra 1997 okresný súd urgoval u právnej zástupkyne navrhovateľov

predloženie tlačív na oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 3. decembra 1997 právna zástupkyňa navrhovateľov oznámila, že nie všetci jej

doručili vyplnené tlačivá,

- 23. januára 1998 okresný súd opätovne urgoval zaslanie vyplnených tlačív

u právnej zástupkyne navrhovateľov,

- 27. novembra 1997 právna zástupkyňa navrhovateľov oznámila okresnému súdu,

že jej klienti neoznámili, či trvajú na oslobodení od súdnych poplatkov,

- 9. decembra 1997 navrhovatelia predložili časť tlačív na oslobodenie od súdnych

poplatkov,

- 18. decembra 1997 navrhovatelia predložili zvyšnú časť tlačív na oslobodenie od

súdnych poplatkov,

- 15. marca 2000 okresný súd rozhodol o oslobodení od súdnych poplatkov,

- 31. marca 2003 okresný súd predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní,

- 21. júna 2000 krajský súd na pojednávaní uznesením sp. zn. (ďalej

len „uznesenie krajského súdu“) zrušil rozsudok okresného súdu z 29. októbra 1996 a vec

mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, a preto, že

návrh nie je presný, konkrétny a určitý,

- 6. novembra 2000 bol spis z krajského súdu vrátený okresnému súdu,

- 19. novembra 2000 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľov na

odstránenie nedostatkov návrhu v zmysle uznesenia krajského súdu v lehote 30 dní,

- 19. decembra 2000 doručila právna zástupkyňa navrhovateľov zmenu petitu

v zmysle výzvy,

- 9. júna 2003 vyzval okresný súd odporcov, aby sa k zmenenému petitu vyjadrili,

- 7. júla 2003 požiadala likvidátorka odporcu v 5. rade o predĺženie lehoty na

vyjadrenie,

- 24. novembra 2003 okresný súd nariadil termín pojednávania na 21. január 2004,

- 25. novembra 2004 vyzval okresný súd právnu zástupkyňu navrhovateľov na

predloženie originálu splnomocnenia na zastupovanie,

- 15. decembra 2004 okresný súd požiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej

len „najvyšší súd) o doručenie spisu okresného súdu sp. zn. , ktorý bude potrebný

na pojednávaní,

- 21. januára 2004 sa konalo pojednávanie, na ktorom bolo zistené, že najvyšší súd

požadovaný spis nezaslal, a právna zástupkyňa navrhovateľov oznámila, že v zmenenom

petite je chyba, ktorú opraví, pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu

zabezpečenia spisu z najvyššieho súdu a opravy petitu navrhovateľmi,

- 22. januára 2004 právna zástupkyňa navrhovateľov doručila opravu petitu,

- 27. januára 2004 okresný súd požiadal najvyšší súd o zaslanie spisu okresného

súdu sp. zn. ,

- 10. marca 2004 vyšší súdny úradník okresného súdu uznesením sp. zn.

(ďalej len „uznesenie vyššieho súdneho úradníka“) pripustil zmenu petitu a pripustil, aby

do konania na strane odporcu pristúpil ako ďalší účastník – V. d. Ž., a. s. v likvidácii,

- 1. apríla 2004 podala obchodná spoločnosť V. d. Ž., a. s. v likvidácii, odvolanie

proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka,

- 26. apríla 2004 vyzval okresný súd navrhovateľov a odporcov, aby sa k odvolaniu

vyjadrili,

- 14. júna 2004 sudca okresného súdu uznesením rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu vyššieho súdneho úradníka (ďalej len „uznesenie sudcu“),

- 25. júna 2004 doručila obchodná spoločnosť V. d. Ž., a. s. v likvidácii, odvolanie

proti uzneseniu sudcu zo 14. júna 2004,

- 9. júla 2004 okresný súd predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní,

- 19. augusta 2004 krajský súd vrátil spis okresnému súdu ako predčasne

predložený, keďže odvolanie nebolo predložené účastníkom konania na vyjadrenie,

- 23. augusta 2004 okresný súd opätovne predložil spis krajskému súdu na

rozhodnutie o odvolaní po odstránení nedostatkov,

- 31. augusta 2008 krajský súd uznesením sp. zn. zrušil uznesenie

okresného súdu zo 14. júna 2004 z dôvodu, že návrh navrhovateľov, ktorým žiadajú, aby

okresný súd pripustil do konania na strane odporu V. d. Ž., a. s. v likvidácii, je neúplný a

vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie,

- 14. októbra 2004 krajský súd vrátil spis okresnému súdu,

- 15. októbra 2004 okresný súd vyzval navrhovateľov, aby upravili návrh v súlade

s uznesením krajského súdu z 31. augusta 2004,

- 25. novembra 2004 doručila právna zástupkyňa navrhovateľov upravený návrh

v zmysle výzvy z 15. októbra 2004,

- 14. februára 2008 právna zástupkyňa navrhovateľov požiadala o nariadenie

termínu pojednávania,

- 16. septembra 2008 okresný súd požiadal o zapožičanie spisu od Obvodného

úradu životného prostredia v Ž. a od Okresného súdu Trenčín, obchodný register požiadal o

rozhodnutie, ktorým bolo V. d. Ž., a. s. v likvidácii, vymazané z obchodného registra,

- 26. septembra 2009 Obvodný úrad životného prostredia v Ž. oznámil, že

požadovaný spis je v Štátnom oblastnom archíve,

- 25. februára 2009 právna zástupkyňa navrhovateľov oznámila okresnému súdu, že

navrhovatelia v 5. , 6. a 14. rade zomreli,

- 19. marca 2009 sudca vyhotovil úradný záznam o tom, kde sa nachádzajú dedičské

spisy po zomrelých účastníkoch,

- 2. júna 2009 vyzval okresný súd dedičov po navrhovateľoch v 5. , 6. a 14. rade,

aby v lehote 7 dní oznámili, či trvajú na podanom návrhu alebo ho berú späť, a právnu

zástupkyňu navrhovateľov vyzval, aby oznámila, či trvá na zmene petitu z 22. novembra

2001 vzhľadom na výmaz odporcu v 5. rade z obchodného registra a úmrtie navrhovateľov

v 5. , 6. a 14. rade,

- 19. júna 2009 bolo okresnému súdu doručené späťvzatie návrhu proti žalovanému

v 5. rade z dôvodu výmazu z obchodného registra a vyjadrenie právnej zástupkyne

navrhovateľov k výzve okresného súdu z 2. júna 2009, že trvá na podanom návrhu

a navrhuje konať s dedičmi zomrelých účastníkov na základe univerzálnej sukcesie.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (, ) a tento účel

možno dosiahnuť až právoplatným rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná

(, ).

K vytvoreniu stavu právnej istoty preto dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iného štátneho orgánu (, ). Základnou povinnosťou súdu

a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr

odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil so žiadosťou na súd

().

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva upraveného v a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadnil tri základné

kritéria, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje

aj povaha preskúmavanej veci (napr. , ).

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa,

ktorým sa spolu s ďalšími navrhovateľmi domáha zaplatenia vyvlastňovacej náhrady

v sume 943 481,50 Sk. Z právneho hľadia nejde o zložitú vec, avšak s ohľadom na veľký

počet účastníkov konania (na strane navrhovateľov bolo v čase podania návrhu

23 účastníkov, pričom niektorí počas konania zomreli, a na strane odporcov bolo v čase

podania návrhu 5 účastníkov) treba pripustiť určitú mieru skutkovej zložitosti. Týmto

konštatovaním však podľa názoru ústavného súdu nemožno ospravedlniť rozsiahle obdobia

nečinnosti, neefektívnosť a nesústredenosť v postupe okresného súdu vyhodnotené na inom

mieste tohto nálezu.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa a ostatných navrhovateľov ako

účastníkov súdneho konania. Z analýzy zapožičaného súdneho spisu vyplýva záver, že

v určitej miere sa aj sťažovateľ a ostatní navrhovatelia podieľali na spomalení priebehu

konania v súvislosti s tým, že spolu s podaním odvolania proti rozsudku okresného súdu

z 29. októbra 1996 nezaplatili súdny poplatok a ani nepožiadali o oslobodenie od súdnych

poplatkov a v období od 4. septembra 1997 do 18. decembra 1998 neposkytli okresnému

súdu potrebnú súčinnosť, keď nereagovali na jeho výzvy na doručenie relevantných žiadostí

o oslobodenie od súdneho poplatku. Sťažovateľ taktiež štyrikrát menil návrh na začatie

konania, pričom rozsudok okresného súdu z 29. októbra 1996 bol uznesením krajského súdu

sp. zn. z 21. júna 2000 zrušený tiež z dôvodu, že návrh navrhovateľov nie je

presný, určitý a konkrétny. Taktiež uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 10. marca 2004 bolo uznesením krajského súdu sp. zn. z 31. augusta 2004

zrušené z dôvodu, že návrh navrhovateľov, ktorým žiadajú, aby okresný súd pripustil do

konania na strane odporcu V. d. Ž., a. s. v likvidácii, je neúplný. Tieto skutočnosti ústavný

súd zohľadnil v súvislosti s rozhodovaním o priznaní finančného zadosťučinenia.

3. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov v konaní a v doterajšom priebehu zistil tieto obdobia jeho nečinnosti:

- od 21. januára 1997 (okresnému súdu bolo doručené odvolanie proti rozsudku

z 29. októbra 1996) do 26. februára 1997 (okresný súd vyzval odporcov na vyjadrenie

k odvolaniu),

- od 1. júla 1997 (krajský súd vrátil spis ako predčasne predĺžený, pretože nebolo

rozhodnuté o žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku) do 4. septembra 1997 (okresný

súd vyzval navrhovateľov na doručenie žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku),

- od 18. decembra 1998 (navrhovatelia predložili kompletné žiadosti o oslobodenie

od súdnych poplatkov) do 15. marca 2000 (okresný súd rozhodol o oslobodení od súdnych

poplatkov),

- od 19. decembra 2001 (advokátka navrhovateľov doručila zmenu petitu) do 9. júna

2003 (okresný súd vyzval odporcov, aby sa vyjadrili k zmenenému petitu),

- od 27. januára 2004 (okresný súd požiadal najvyšší súd o predloženie spisu) do

10. marca 2004 (vyšší súdny úradník rozhodol o pripustení zmeny petitu a pripustil

pristúpenie ďalšieho účastníka do konania na strane odporcov),

- od 25. novembra 2004 (advokátka navrhovateľov doručila okresnému súdu

zmenený petit) do 16. septembra 2008 (okresný súd vyžiadal potrebné doklady od

Obvodného úradu životného prostredia v Ž. a od obchodného registra),

- od 26. septembra 2008 (Obvodný úrad životného prostredia v Ž. oznámil, že

požadovaný spis je v Štátnom oblastnom archíve) do 2. júna 2009 (okresný súd vyzval

dedičov po zomrelých navrhovateľoch v 5. , 6. a 14. rade, aby oznámili, či trvajú na

podanom návrhu).

Okrem uvedených období nečinnosti okresného súdu bolo napadnuté konanie

poznačené tiež neefektívnou a nesústredenou činnosťou.

Okresný súd prvýkrát predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní

25. júna 1997 bez toho, aby rozhodol o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Po vrátení spisu krajským súdom 1. júla 1997 okresný súd vyzval na doručenie

žiadostí o oslobodenie od súdnych poplatkov až 4. septembra 1997, teda viac ako dva

mesiace po vrátení spisu.

Krajský súd rozsudok okresného súdu z 29. októbra 1996 zrušil z dôvodu, že

skutkový stav nebol dostatočne zistený a návrh navrhovateľov nie je presný, konkrétny

a určitý.

Okresný súd predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu

okresného súdu zo 14. júna 2004 bez toho, aby odvolanie zaslal účastníkom konania na

vyjadrenie.

Ústavný súd na základe svojich zistení konštatoval, že činnosť okresného súdu

v napadnutom konaní bola tiež neefektívna a nesústredená, keď mu bol predmetný súdny

spis krajským súdom dvakrát vrátený ako predčasne predložený z dôvodu procesných

pochybení.

Obranu okresného súdu spočívajúcu v argumentácii o zmene zákonného sudcu

ústavný súd neakceptoval. Námietka pretrvávajúceho vysokého nápadu vecí či námietka

častých zmien zákonných sudcov, neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy

či dokonca technická nefunkčnosť súdu nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo

znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil. Tieto

okolnosti ústavný súd nezohľadňuje v súvislosti s pozitívnym záväzkom štátu zabezpečiť

právo občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov (obdobne napr. ).

Ústavný súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že aj činnosť krajského súdu

po predložení spisu na rozhodnutie o odvolaní proti rozsudku z 29. októbra 1996 bola

neefektívna a nesústredená, keď spis po zrušení tohto rozsudku vrátil až po takmer piatich

mesiacoch.

Ani túto obranu okresného súdu však ústavný súd nemôže akceptovať. Ústavný súd

poukazuje na to, že predmetom konania na ústavnom súde je sťažnosť na postup okresného

súdu, a nie krajského súdu.

Vzhľadom na to ústavný súd v súlade s predchádzajúcou judikatúrou konštatoval,

že z ústavnoprávneho hľadiska je neakceptovateľné, aby právna neistota sťažovateľov

v napadnutom konaní nebola odstránená ani po uplynutí viac ako 13 rokov od jeho začatia

(napr. ).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127

ods. 3 ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené,

rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

V súlade s ústavný súd okresnému súdu

prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ žiada finančné zadosťučinenie v sume 24 000 € z dôvodu, že v dôsledku

stresov spôsobených neustálym márnym bojom s okresným súdom došlo k zhoršeniu jeho

zdravotného stavu. Pri rozhodovaní o jeho priznaní ústavný súd zohľadnil doterajšiu dĺžku

súdneho konania, dobu prieťahov okresného súdu v konaní, ale tiež väčší počet účastníkov,

správanie sťažovateľa v konaní, ktorý taktiež prispel ku predĺženiu súdneho konania,

a najmä prihliadol na to, čo je v „hre“ pre sťažovateľa (uplatnenie vyvlastňovacej náhrady

v sume 107 826,50 Sk, t. j. 3 579,18 €), a preto považoval za odôvodnené priznať

sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 3 300 €.

Pri určovaní sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru, so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného

zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej ujmy, avšak nie aj prípadná náhrada škody.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním sťažovateľa

advokátkou JUDr. M. B. v konaní pred ústavným súdom (výroky 3 a 4 tohto nálezu).

Ústavný súd ich vyčíslil sumou 289,74 € spolu za dva úkony právnej služby po

115,90 € podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a 2-

krát po 6,95 € za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné. Keďže právna

zástupkyňa sťažovateľa je platiteľkou dane z pridanej hodnoty, táto suma bola zvýšená ešte

o 19 % DPH.

V zmysle , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2009