Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 387/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. novembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. S., T., zastúpeného advokátom JUDr. A. S., D.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. ,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júla 2009

doručená sťažnosť Ing. J. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti najmä vyplynulo, že: „Sťažovateľ ako žalobca podal(...) na

Okresný súd Námestovo žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam(...)

Žalobný návrh zo dňa 15.08.2008 bol OS Námestovo prijatý dňa 22.08.2008 o čom bolo

zaslané sťažovateľovi z OS aj písomné potvrdenie, vrátane písomného poučenia

o procesných právach a povinnostiach účastníka konania. Žalobnému návrhu bola

pridelená sp. zn.: .

Nakoľko nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom žalobného návrhu sa začali prevádzať

vlastníkmi na ďalšieho nadobúdateľa a vzhľadom na to, že sa na predmetných

nehnuteľnostiach taktiež započala rozsiahla stavebná činnosť, sťažovateľ zaslal na OS

Námestovo sťažnosť voči nečinnosti súdu zo dňa 14.05.2009 nakoľko vo veci nebolo

vytýčené žiadne pojednávania, doručené žiadna výzva súdu, ani uznesenie súdu. Na

sťažnosť predsedníčka OS Námestovo do dnešného dňa neodpovedala, hoci jej to ukladá

osobitný , podľa ktorého je predseda súdu povinný písomne

odpovedať na podanú sťažnosť v 30 dňovej lehote odo dňa jej doručenia. (...)

Do dnešného dňa, čo je takmer 11 mesiacov!! od podania žalobného návrhu OS

Námestovo na tento vôbec nereagoval. Nebolo vytýčené žiadne pojednávanie, doručené

žiadne uznesenie, výzva na doplnenie podania, zaplatenie správneho poplatku a pod.,

dokonca nebolo odpovedané sťažovateľovi na jeho písomnú sťažnosť, hoci v tomto prípade

zákon direktívne ustanovuje lehotu na jej odpoveď, čím bolo opätovne hrubo zasiahnuté do

jeho základných ústavných práv.

Aktuálny stav je taký, že pozemky, ktoré sú predmetom tohto žalobného návrhu sú už

vo výlučnom vlastníctve jednej osoby, ktorá tieto bez akýchkoľvek problémov odkúpila

v čase, kedy už o veci mal konať OS Námestovo z dôvodu podania žalobného návrhu

a taktiež sa na týchto pozemkoch za tento čas aj ukončila stavebná činnosť a tieto sú už

takmer úplne zastavané.

Som presvedčený, že otázka množstva a náročnosti ďalších vecí vedených na

okresných súdoch, najmä na tých novovzniknutých, však nemôže byť dôvodom na upieranie

základných ústavných práv účastníkov súdneho konania. Ak by sťažovateľ vedel vyriešiť

tento svoj právny problém mimosúdne určite by tak urobil, nakoľko už po tejto skúsenosti

neverí v možnosť slovenského súdnictva prompte a spravodlivo rozhodnúť spory.

Sťažovateľ postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn.:

namieta porušenie svojho základného práva – právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov garantovaného , ods. 2 SR a , ods. 1 Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Z dôvodov porušenia základného práva - práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, keďže sťažovateľovi Ing. J. S. do dnešného dňa nebolo právoplatne rozhodnuté

o otázke vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam – pozemkom a to ani len o procesnej stránke

veci, nie to ešte o merite veci. Sťažovateľ taktiež v zákonnej 30 dňovej lehote nedostal

riadnu odpoveď na jeho podanú sťažnosť na OS Námestovo. Keďže týmto nekonaním došlo

k hrubému zásahu do jeho základných práv garantovaných tak SR, ako aj ďalšími

medzinárodnými dokumentmi, týmto prostredníctvom svojho právneho zástupcu Ústavný

súd SR žiadam, aby mi zároveň priznal aj primerané finančné zadosťučinenie vo výške

5.000,-€ z dôvodu vzniknutej nemajetkovej ujmy spôsobenej bezdôvodným nekonaním zo

strany Okresného súdu Námestovo, ktorým došlo k závažnému zásahu do sťažovateľových

základných práv a slobôd garantovaných tak SR, ako aj Európskym dohovorom

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň porušeniu

nevybavením sťažnosti v zákonom stanovenej lehote.“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto

rozhodol:

„1. Ústavnej sťažnosti sa vyhovuje.

2. Základné právo sťažovateľa Ing. J. S., bytom T. priznané v , ods. 2 SR

a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo

porušené postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn.:

.

3. Okresnému súdu Námestovo Ústavný súd SR prikazuje, aby v konaní vedenom pod

sp. zn.: konal bez zbytočných prieťahov.

4. Sťažovateľovi Ing. J. S. priznáva finančné zadosťučinenie v celkovej výške 5.000,-€

(slovom päťtisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Námestovo povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti nálezu.

5. Okresný súd Námestovo sú povinní uhradiť spoločne a nerozdielne sťažovateľovi

Ing. J. S. trovy právneho zastúpenia(...)“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (, ).

Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v , osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na

konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ). Ústavný súd už vo svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní

niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr. ).

Postup okresného súdu v danej veci sa v napadnutom konaní zjavne nevyznačuje takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle

.

Ústavný súd vychádzajúc zo sťažnosti, ako aj z obsahu súvisiaceho spisu okresného

súdu, ktorý si vyžiadal, zistil tento priebeh napadnutého konania:

Dňa 22. augusta 2008 sťažovateľ doručil okresnému súdu žalobu proti odporcom

v 1. – 10. rade o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

Dňa 3. septembra 2008 okresný súd vyzval žalovaných na vyjadrenie k žalobe.

Dňa 19. septembra 2008 sa k žalobe vyjadril J. Ž.

Dňa 6. októbra 2008 okresný súd požiadal Okresné oddelenie Policajného zboru T.

o doručenie písomnosti pre M. J.

Dňa 22. septembra 2008 odporcovia v 1. až 9. rade poverili svojím zastupovaním

Mgr. I. P.

Dňa 16. októbra 2008 sa odporcovia v 1. až 9. rade vyjadrili k žalobe.

Dňa 30. októbra 2008 Okresné oddelenie Policajného zboru T. oznámilo, že doručilo

písomnosť pre M. J

Dňa 16. januára 2009 sťažovateľ podal návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 29. januára 2009 okresný súd uznesením č. k. -48 zamietol návrh

na vydanie predbežného opatrenia (uznesenie sa stalo právoplatným 24. februára 2009).

Dňa 29. januára 2009 okresný súd uznesením uložil sťažovateľovi zaplatiť súdny

poplatok 33 € za návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 2. marca 2009 bol spísaný úradný záznam, v ktorom je uvedené, že súdny

poplatok nebol zaplatený.

Dňa 21. júla 2009 okresný súd uznesením č. k. -54 uložil sťažovateľovi

povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh 99,50 €.

Dňa 21. júla 2009 okresný súd požiadal Notársky úrad JUDr. M. o zapožičanie

spisov súvisiacich s prerokúvanou vecou.

Dňa 29. júla 2009 právny zástupca sťažovateľa JUDr. S. doručil doplnenie žalobného

návrhu.

Dňa 22. septembra 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie. Účastníci okrem

žalovanej v 5. rade, boli prítomní. Pojednávanie bolo odročené na neurčito pre účely

dokazovania.

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou, s jej prílohami a spisovým materiálom

na vec sa vzťahujúcim dospel k záveru, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená.

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na

konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže podľa štandardnej

judikatúry ústavného súdu vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa

namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy

netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (,

).

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zohľadnil svoju doterajšiu

judikatúru a konštatuje, že konanie na okresnom súde prebieha od 22. augusta 2008

a sťažnosť na porušenie základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru v napadnutom konaní bola ústavnému súdu doručená 22. júla 2009.

Ústavný súd je toho názoru, že doterajšia dĺžka predmetného súdneho konania

v okolnostiach daného prípadu, keď okresný súd priebežne vykonával úkony smerujúce

k rozhodnutiu veci, vyzýval sťažovateľa na platenie súdnych poplatkov za podanie návrhu

na začatie konania i návrhu na vydanie predbežného opatrenia, vyzýval účastníkov na

vyjadrenie k žalobe a v konečnom dôsledku už aj pojednával, nie je takej povahy, aby

v tomto štádiu intenzívne signalizovala porušenie označených práv.

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s doterajšou rozhodovacou činnosťou

neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu v označenom konaní

po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie

základného práva sťažovateľa zaručeného v a v práva zaručeného v

ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť sťažovateľa podľa

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2009