Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 37/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. S., T., zastúpeného advokátom JUDr. A. S.,

Advokátska kancelária, D., ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo

v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. januára

2011 doručená druhá sťažnosť Ing. J. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti najmä vyplynulo, že „Sťažovateľ ako žalobca podal na

Okresný súd Námestovo 22. 08. 2008 žalobu o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam.

Nakoľko nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom žalobného návrhu sa začali prevádzať

vlastníkmi na ďalšieho nadobúdateľa a vzhľadom na to, že sa na predmetných

nehnuteľnostiach taktiež započala rozsiahla stavebná činnosť, sťažovateľ zaslal na OS

Námestovo sťažnosť voči nečinnosti súdu zo dňa 14. 05. 2009, na ktorú reagovala

s negatívnou odpoveďou predsedníčka súdu a následne 22. 07. 2009 zaslal aj ústavnú

sťažnosť, ktorá bola uznesením Ústavného súdu SR č. k. -15 zo dňa 26. 11.

2009, odmietnutá ako zjavne neopodstatnená, lebo celková dĺžka konania nesignalizovala

porušenie označených práv“.

3. Sťažovateľ uviedol, že po zmene návrhu 15. marca 2010 okresný súd nariadil dve

pojednávania, z ktorých ostatné sa neuskutočnilo pre účasť konajúceho sudcu na školení

a vec nie je stále skončená.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil, že

„Základné právo sťažovateľa Ing. J. S., priznané v , ods. 2 SR a

ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené

postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn.: ,

okresnému súdu sa prikazuje, aby v konaní konal bez zbytočných prieťahov,

sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v celkovej výške 1.000,-€ (slovom

päťtisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Námestovo povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti nálezu,

okresný súd Námestovo je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia“.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (, ).

8. Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. .

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

10. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej

lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

11. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na

konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ). Ústavný súd už vo svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní

niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr. ).

Postup okresného súdu v danej veci sa v napadnutom konaní zjavne nevyznačuje takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle

.

12. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou, s jej prílohami a spisovým

materiálom na vec sa vzťahujúcim dospel k záveru, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená.

13. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na

konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže podľa štandardnej

judikatúry ústavného súdu vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva

sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy

netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (,

).

14. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zohľadnil svoju doterajšiu

judikatúru a konštatuje, že konanie na okresnom súde prebieha od 22. augusta 2008 a druhá

sťažnosť (sťažnosť z 22. júla 2009) na porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru v napadnutom konaní bola ústavnému súdu

doručená 17. januára 2011. Ústavný súd je toho názoru, že doterajšia dĺžka predmetného

súdneho konania v trvaní menej ako 2,5 roka v okolnostiach daného prípadu, keď okresný

súd priebežne vykonával úkony smerujúce k rozhodnutiu veci, vyzýval sťažovateľa na

platenie súdnych poplatkov za podanie návrhu na začatie konania i návrhu na vydanie

predbežného opatrenia, vyzýval účastníkov na vyjadrenie k žalobe a v konečnom dôsledku

sťažovateľa aj na zmenu návrhu, nie je takej povahy, aby v tomto štádiu intenzívne

signalizovala porušenie označených práv. Doterajšiu dĺžku konania (necelých 2,5 roka),

vzhľadom na právnu a faktickú zložitosť veci (usporiadanie nedoložených vlastných

vzťahov k nehnuteľnostiam), o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania

a postup samotného súdu ešte stále nemožno považovať za takú, ktorá by bola v rozpore

s kritériami nastavenými Európskym súdom pre ľudské práva a samotného ústavného súdu

v obdobných prípadoch.

15. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s doterajšou rozhodovacou

činnosťou neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu

v označenom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať

ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v a práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2011