Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 296/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. novembra 2009

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka

prerokoval sťažnosť M. S., J. S., K. S. a Z. S., všetci bytom G., zastúpených advokátkou

JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Rožňava v konaní vedenom

pod sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 30. marca 2005 a takto

rozhodol:

1. Základné právo M. S., J. S., K. S. a Z. S. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn.

v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 30. marca 2005 p o r u š e n é b o l i .

2. M. S., J. S., K. S. a Z. S. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie každej

v sume 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Rožňava p o v i n n ý

zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Rožňava j e p o v i n n ý M. S., J. S., K. S. a Z. S. uhradiť trovy

právneho zastúpenia v sume 948,88 € (slovom deväťstoštyridsaťosem eur a osemdesiatosem

centov) do dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na účet ich právnej zástupkyne

advokátky JUDr. I. R., K.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -16 z 22. septembra 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť M. S., J. S., K. S. a Z. S. (ďalej len „sťažovateľky“)

vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Rožňava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. v období

po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. z 30. marca 2005.

Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľky vystupujú v predmetnom konaní

ako žalobkyne z titulu právneho nástupníctva po pôvodnom žalobcovi.

Sťažovateľky sú toho názoru, že im okresný súd v konaní neposkytol riadnu súdnu

ochranu, pretože dosiaľ vo veci meritórne nerozhodol a svojou nečinnosťou im spôsobuje

stav právnej neistoty.

Na základe uvedeného sťažovateľky žiadali, aby ústavný súd vyslovil, že okresný

súd v konaní vedenom pod sp. zn. porušil ich základné právo podľa čl. 48

ods. 2 a právo podľa dohovoru, prikázal okresnému súdu vo veci konať

bez zbytočných prieťahov, priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €

každej z nich, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

Na základe výzvy ústavného súdu z 1. októbra 2009 sa k sťažnosti vyjadril okresný

súd prostredníctvom svojej podpredsedníčky. Vyjadrenie sp. zn. Spr 23/09 z 19. októbra

2009 doručené ústavnému súdu 22. októbra 2009 obsahovalo chronológiu vykonaných

procesných úkonov od začiatku konania. Podpredsedníčka okresného súdu v ňom

tiež uviedla, že prieťahy v konaní boli spôsobené skutočnosťou, že v danom prípade

ide o „vec s vysokým stupňom skutkovej zložitosti“. Zložitosť veci je podľa názoru

podpredsedníčky okresného súdu daná predmetom konania, ako aj tým, že „v konaní bolo

potrebné vykonať dokazovanie výsluchom svedkov ako aj znaleckými posudkami“.

Podpredsedníčka okresného súdu tiež oznámila, že súhlasí s prerokovaním sťažnosti

bez nariadenia ústneho pojednávania.

Právna zástupkyňa sťažovateliek na výzvu ústavného súdu z 23. októbra 2009

doručila 11. novembra 2009 ústavnému súdu vyjadrenie, v ktorom zaujala stanovisko

k vyjadreniu podpredsedníčky okresného súdu z 19. októbra 2009. V tomto vyjadrení

opätovne poukázala na skutočnosť, že v predmetnom konaní už ústavný súd v minulosti

nálezom sp. zn. z 30. marca 2005 konštatoval existenciu zbytočných prieťahov,

ako aj na skutočnosť, že v období po právoplatnosti uvedeného nálezu sa okresný súd

nezaoberal meritórnym dokazovaním a vykonával iba „neefektívne a zbytočné úkony“.

Z uvedeného dôvodu nesúhlasí s argumentáciou okresného súdu o zložitosti predmetného

konania.

Právna zástupkyňa sťažovateliek vo svojom podaní tiež vyčíslila trovy konania

a vyslovila súhlas s upustením od ústneho pojednávania.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

V skúmanom období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. ,

t. j. po 27. apríli 2005, ústavný súd z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností,

z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu zistil

takýto priebeh a stav konania v predmetnej veci:

Okresný súd uskutočnil 18. mája 2005 pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

z dôvodu návrhu žalovaného na vstup Sociálnej poisťovne do konania ako vedľajšieho

účastníka.

Následne 25. mája 2005 okresný súd vyzval Sociálnu poisťovňu na vyjadrenie

ku vstupu do konania na strane žalovaného.

Odpoveď Sociálnej poisťovne bola doručená okresnému súdu 21. júna 2005, pričom

jej obsahom bola argumentácia nemožnosti vstupu Sociálnej poisťovne do konania

v postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.

Žalobca (právny predchodca sťažovateliek) doručil prostredníctvom svojej právnej

zástupkyne 27. júla 2005 okresnému súdu vyjadrenie k vyčísleniu výšky nárokov

na náhradu škody.

Následne sa podaním z 3. augusta vyjadril aj k stanovisku Sociálnej poisťovne,

v ktorom táto argumentuje nemožnosťou svojho vstupu do konania.

Podaním z 22. augusta 2005 Sociálna poisťovňa doplnila svoje predošlé stanovisko

a jednoznačne formulovala skutočnosť, že do konania nevstupuje.

Ďalšie pojednávanie okresný súd uskutočnil 25. augusta 2005, pričom na tomto

pojednávaní vyhlásil uznesenie, ktorým nepripustil do konania vedľajšieho účastníka

Sociálnu poisťovňu. Okresný súd pojednávanie odročil na neurčito z dôvodu písomného

vyhotovenia uznesenia a vyčkania do jeho právoplatnosti.

Žalobca zomrel 31. augusta 2005.

Z úradného záznamu v súdnom spise (č. l. 446) vyplýva, že okresný súd sa o úmrtí

žalobcu dozvedel 2. septembra 2005. V rovnaký deň okresný súd vyzval Matričný úrad v R.

na zaslanie úmrtného listu žalobcu.

Úmrtný list bol okresnému súdu doručený 9. septembra 2005.

Výzvou z 12. septembra 2005 okresný súd vyzval Obecný úrad v G. na podanie

správy o možnom okruhu dedičov po nebohom žalobcovi.

Odpoveď obce bola okresnému súdu doručená 20. septembra 2005 a boli

mu oznámené mená a dátumy narodenia manželky a troch dcér nebohého žalobcu.

Uznesením č. k. -454 z 28. septembra 2005 okresný súd zastavil konanie

z dôvodu prekážky v konaní podľa a Občianskeho

súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorá vznikla smrťou

pôvodného žalobcu. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18. októbra 2005.

Dňa 26. októbra 2007 bol okresnému súdu doručený návrh na pripustenie

sťažovateliek do konania ako právnych nástupkýň po nebohom pôvodnom žalobcovi.

Okresný súd uznesením č. k. -462 z 26. mája 2008 zamietol návrh

sťažovateliek na vstup do konania na miesto nebohého žalobcu s poukazom na právoplatné

uznesenie o zastavení konania č. k. -454 z 28. septembra 2005.

Proti tomuto uzneseniu podali sťažovateľky prostredníctvom svojej právnej

zástupkyne 17. júna 2008 odvolanie.

O odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením

č. k. -473 z 30. júna 2008 tak, že zrušil odvolaním napadnuté uznesenie

okresného súdu a vrátil vec na ďalšie konanie. Toto uznesenie bolo okresnému súdu

doručené 5. augusta 2008.

Ďalší procesný úkon uskutočnil okresný súd až 12. októbra 2009, keď vyzval

správkyňu konkurznej podstaty žalovaného, aby sa vyjadrila, či súhlasí s pokračovaním

v konaní, alebo trvá na jeho prerušení do skončenia konkurzu.

V čase rozhodovania ústavného súdu nebolo posudzované konanie na okresnom súde

skončené.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.

Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby v zásade

neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie

ústavného práva podľa nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval

(, ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo podľa dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom

na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch

základných kritérií: (1) zložitosť veci, (2) správanie účastníkov konania a (3) postup

okresného súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské

práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , , ). Podľa

rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

Základnými kritériami na hodnotenie veci ako zložitej je skutkový stav veci a platná

právna úprava relevantná na rozhodnutie o veci (). Predmetom tejto sťažnosti

je časť civilného konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. v období

po 27. apríli 2005, t. j. po nadobudnutí právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn.

z 30. marca 2005, ktorým bolo vyslovené porušenie základného práva

sťažovateliek na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom okresného súdu v označenom konaní.

V uvedenom náleze ústavný súd vyslovil, že pripúšťa skutkovú zložitosť veci

s poukázaním na potrebu vykonania znaleckého dokazovania vo veci, zároveň však tiež

skonštatoval, že žiadna skutková zložitosť veci v danom prípade nemôže ospravedlniť

dovtedajšiu dĺžku konania.

Pokiaľ ide o otázku skutkovej zložitosti predmetu konania v období po 27. apríli

2005, ústavný súd konštatuje, že táto zložitosť v súčasnosti nedosahuje intenzitu

porovnateľnú s predchádzajúcim obdobím, a to vzhľadom na okresným súdom vykonané

rozsiahle dokazovanie a zaobstarané listinné dôkazy v predchádzajúcom období.

V posudzovanom období po 27. apríli 2005 sa navyše okresný súd v prevažnej miere

ani nezaoberal skúmaním meritórnych otázok konania, v prípade ktorých by skutková

či právna zložitosť veci mohla zapríčiniť istú zdĺhavosť konania. Skúmanie podmienok

vedľajšieho účastníctva v konaní či otázok ďalšieho postupu súdu po úmrtí účastníka

konania, ktorým sa okresný súd v posudzovanom období primárne zaoberal, rozhodne

nevykazuje znaky takej skutkovej či právnej zložitosti, aby spôsobilo predĺženie celkovej

dĺžky súdneho konania o viac ako 4 roky.

Pri posudzovaní druhého kritéria používaného na hodnotenie prípadných zbytočných

prieťahov v konaní ústavný súd dospel k záveru, že správanie sťažovateliek neprispelo

k celkovej dĺžke konania. Sťažovateľky sa síce domáhali svojho vstupu do konania

z dôvodu univerzálnej sukcesie po pôvodnom žalobcovi až podaním z 25. októbra 2007,

avšak vzhľadom na znenie ustanovenia , v zmysle ktorého súd koná

s právnymi nástupcami zomrelého účastníka aj bez toho, aby sa takéhoto postupu sami

domáhali návrhom, nie je možné oneskorenú reakciu sťažovateliek vnímať ako ich priamy

podiel na vzniku existujúcich prieťahov v konaní.

Postup okresného súdu ako tretie kritérium na posúdenie porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zhodnotil ústavný súd ako postup, ktorý

vykazoval zbytočné prieťahy.

V postupe súdu počas posudzovaného obdobia ústavný súd identifikoval jednak

obdobia neodôvodnenej nečinnosti a jednak úkony vykazujúce znaky neefektívneho

a nesústredeného postupu okresného súdu. Ústavný súd tu poukazuje na svoju konštantnú

judikatúru, v zmysle ktorej aj takýto postup je potrebné posudzovať ako činnosť, ktorá môže

zapríčiniť porušenie základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, keďže nevedie k odstráneniu právnej neistoty, pokiaľ ide o tie práva, kvôli

ktorým sa osoba obrátila na súd, aby o jej veci rozhodol (, ).

Prvoradou povinnosťou súdu a sudcu je organizovať procesný postup v súdnom

konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa osoba obrátila

na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Takáto povinnosť je konkretizovaná jednak v § 6

, ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali

tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, jednak v , podľa ktorého akonáhle

sa konanie začalo, postupuje v ňom súd bez ďalších návrhov tak, aby bola vec

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, a napokon v , podľa ktorého

predseda senátu pripraví konanie tak, aby bolo možné rozhodnúť spravidla na jedinom

pojednávaní. Nerešpektovanie týchto ustanovení môže

v okolnostiach konkrétneho súdneho konania znamenať neefektívny a nesústredený postup

konajúceho súdu, a tým aj porušenie , ako aj dohovoru.

Ako nesústredený a neefektívny postup je potrebné vnímať rozhodnutie okresného

súdu o zastavení konania uznesením č. k. -454 z 28. septembra 2005 z dôvodu

úmrtia žalobcu s odvolaním sa na znenie a .

Podľa ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr,

ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť

alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.

Podľa konanie súd zastaví najmä vtedy, ak zomrie manžel

pred právoplatným skončením konania o rozvod, o neplatnosť manželstva alebo o určenie,

či tu manželstvo je alebo nie je...

Podľa konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec

a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka,

len čo sa skončí konanie o dedičstve, pokiaľ povaha veci nepripúšťa, aby sa s týmito

dedičmi nepokračovalo skôr.

Podľa v znení neskorších

predpisov platného a účinného do 31. marca 2002 (ďalej len „“) nárok

na náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia smrťou zamestnanca zaniká.

Podľa ostatné peňažné nároky zamestnanca jeho

smrťou nezanikajú; do výšky zodpovedajúcej trojnásobku jeho priemerného mesačného

zárobku prechádzajú mzdové nároky z pracovného pomeru postupne priamo na jeho

manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v spoločnej domácnosti; predmetom

dedičstva sa stávajú, ak niet týchto osôb.

Okresný súd aplikáciu ustanovení a oprel o záver, že v danom

prípade žalobcom uplatnené nároky na náhradu bolestného, sťaženia spoločenského

uplatnenia a straty na zárobku počas práceneschopnosti, po uznaní čiastočnej

invalidity a nároku na osobitný príspevok baníka, ktoré boli predmetom konania „v zmysle

§, 193 , účinného do 31. 3. 2002 sú rýdzo osobnými právami niekdajšieho

pracovníka žalovanej, ktoré nie je možné... vymáhať po smrti postihnutého pracovníka...“.

Z tohto titulu podľa názoru okresného súdu nebolo možné postupovať v danom prípade

podľa , konanie prerušiť na čas potrebný pre zistenie okruhu dedičov

a následne pokračovať v konaní s dedičmi po zomrelom žalobcovi.

Predmetné uznesenie okresný súd doručoval iba správkyni konkurznej podstaty

žalovaného, keďže bol toho názoru, že smrťou žalobcu zanikla aj plná moc na procesné

zastúpenie žalobcu.

Ústavný súd konštatuje, že okresný súd v tomto prípade postupoval neefektívne

a nesústredene, keď neaplikoval postup podľa a konanie neprerušil na čas

potrebný pre zistenie okruhu dedičov, resp. na čas do právoplatného prejednania dedičstva.

Následne mal okresný súd pokračovať v konaní s právnymi nástupkyňami zomrelého

žalobcu, ktorými sú sťažovateľky. Predmetom konania totiž v danom prípade neboli

iba nároky, ktoré v zmysle v znení platnom do 31. marca 2002

smrťou zamestnanca zanikajú, ale tiež tzv. ostatné nároky, ktorých zánik smrť zamestnanca

nespôsobuje. Tieto nároky boli uplatnené a špecifikované pôvodným žalobcom v jeho

podaní z 27. júla 2005.

Okruh osôb, ktoré prichádzali do úvahy ako právni nástupcovia zomrelého žalobcu,

bol okresnému súdu známy už z oznámenia Obecného úradu v G. zo 16. septembra 2005,

ktoré mu bolo doručené 20. septembra 2005. Okresný súd napriek tomu konanie zastavil

a uznesenie o zastavení konania právnym nástupkyniam zomrelého žalobcu nedoručil.

Nesprávnosť postupu okresného súdu konštatoval krajský súd v uznesení

č. k. -473 z 30. júna 2008, ktorým rozhodol o odvolaní sťažovateliek

proti uzneseniu okresného súdu č. k. -462 z 26. mája 2008, ktorým okresný súd

zamietol ich návrh na pripustenie ich vstupu do konania na strane žalobcu z 25. októbra

2007. Krajský súd uvedené uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd konštatoval tiež neprávoplatnosť uznesenia okresného súdu o zastavení konania

č. k. -454 z 28. septembra 2005, keďže nebolo riadne doručené sťažovateľkám

ako právnym nástupkyniam zomrelého žalobcu. Neefektívny a nesústredený postup

okresného súdu takto viedol k predĺženiu celkovej doby konania takmer o 3 roky.

V posudzovanom období tiež možno identifikovať obdobia súvislej nečinnosti

okresného súdu, a to v čase od podania návrhu sťažovateliek na pripustenie ich vstupu

do konania 26. októbra 2007 až do rozhodnutia o tomto návrhu okresným súdom 26. mája

2008 (teda obdobie siedmich mesiacov).

Bezdôvodne nečinným bol okresný súd aj v čase po oznámení zrušujúceho uznesenia

krajského súdu č. k. -473 z 30. júna 2008, ktoré mu bolo doručené 5. augusta

2008. Od tohto času okresný súd vo veci nevykonal žiaden úkon, ktorý by viedol

k rozhodnutiu vo veci samej a odstráneniu právnej neistoty sťažovateliek. Jediným úkonom

okresného súdu v tomto období s výnimkou doručovania citovaného uznesenia krajského

súdu právnym zástupcom účastníkov konania bola výzva správkyni konkurznej podstaty

žalovaného, aby sa vyjadrila, či súhlasí s pokračovaním v konaní, alebo trvá na jeho

prerušení do skončenia konkurzu z 12. októbra 2009. Okresný súd bol teda v tomto období

v zmysle posudzovaných kritérií nečinný 14 mesiacov.

Ústavný súd zistil, že počas celého ústavným súdom posudzovaného obdobia v trvaní

takmer 4 a pol roka bol okresný súd nečinný alebo bol jeho postup neefektívny

a nesústredený.

Zistená dĺžka nečinnosti konajúceho súdu aj vo vzťahu k celkovej dĺžke konania,

ktoré je vedené na okresnom súde už takmer 19 rokov, jednoznačne zakladá právomoc

ústavného súdu vysloviť porušenie základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov.

Konanie v predmetnej veci ústavný súd kvalifikuje ako konanie vykazujúce prieťahy

relevantné z hľadiska a dohovoru. Z uvedeného vyplýva,

že okresný súd od rozhodnutia ústavného súdu, ktorý už raz vyslovil, že v predmetnom

konaní dochádza k zbytočným prieťahom v konaní, do súčasnosti (rozhodovanie o prijatej

sťažnosti ústavným súdom) nedokázal organizovať svoj procesný postup plynulo

a efektívne tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená ( )

a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň fyzické osoby

obrátili o rozhodnutie. Vec je aj po vyše štyroch rokoch od rozhodnutia ústavného súdu

(resp. po takmer 19 rokoch od začatia konania) stále bez právoplatného rozhodnutia.

Všeobecný súd mal venovať postupu v tejto veci zvýšenú pozornosť.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateliek na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 i práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru tak, ako to je uvedené v 1. bode výroku tohto nálezu.

Aj napriek zisteniu ústavného súdu, že došlo k porušeniu základného práva

sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

okresným súdom, neprikázal mu, aby vo veci sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov vzhľadom na to, že táto povinnosť mu už bola uložená nálezom ústavného súdu

sp. zn. z 30. marca 2005 (m. m. , , ,

).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Pretože ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateliek

garantovaného im a práva garantovaného dohovoru, zaoberal

sa aj ich žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Ústavný súd pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení vzal do úvahy

najmä charakter predmetu konania, obdobie právnej neistoty sťažovateliek, ich správanie

počas predmetného konania a aj skutočnosť, že vo veci zistil porušenie základného práva.

Sťažovateľky žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €

pre každú z nich. Ústavný súd v okolnostiach posudzovaného prípadu berúc do úvahy

už uvedené kritériá považuje za primerané priznať každej sťažovateľke sumu 2 500 €

(bod 2 výroku nálezu).

Pri určovaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd

pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

aplikovaného na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa ústavný súd riadil úvahou,

že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia nie je prípadná náhrada škody.

IV.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Právna zástupkyňa sťažovateľa si podaním z 11. novembra 2009 uplatnila trovy

konania v sume 1 423,28 €.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je priemerná mesačná mzda

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2008 v sume 695,41 €.

Za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2009 patrí podľa vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“) odmena 115,90 €, v danom prípade znížená v súlade s § 13 ods. 3 vyhlášky

o 20 %, lebo ide o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“,

t. j. na sumu 92,72 €, spolu s režijným paušálom 6,95 € a 19 % DPH predstavuje odmena

za jeden úkon 118,61 €. Ústavný súd priznal náhradu trov konania za dva úkony právnej

služby (príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti). Za tretí úkon (písomné

podanie právnej zástupkyne zo 6. novembra 2009) ústavný súd náhradu nepriznal, keďže

neprispel k objasneniu veci. Odmena za právne služby poskytnuté jednej sťažovateľke

je 237,22 € (2 x 118,61 €). Spolu teda ústavný súd priznal štyrom sťažovateľkám náhradu

trov konania v sume 948,88 € ( ). Ústavný súd vyslovil

povinnosť okresného súdu uhradiť trovy právneho zastúpenia právnej zástupkyni

sťažovateľky.

Vzhľadom na toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2009