Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 380/09
PDF · 273.5 KB
No categories available
III. ÚS 380/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra
2009 predbežne prerokoval sťažnosť Š. K., D., zastúpeného advokátom JUDr. A. S., D.,
pre namietané porušenie jeho základných práv podľa čl. 39 ods. 1 a 3, čl. 46 ods. 1 a 2,
čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 51 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6
ods. 1, čl. 13 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením
Krajského súdu v Žiline č. k. 25 Sd/245/2008-20 z 27. februára 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Š. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája 2009
doručená sťažnosť Š. K., D. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. A. S.,
D., pre namietané porušenie základných práv podľa čl. 39 ods. 1 a 3, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47
ods. 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 51 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)
č. k. 25 Sd/245/2008-20 z 27. februára 2009 v konaní o začatie dávkového konania
o predčasný starobný dôchodok.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:
«(1) Nakoľko Sociálna poisťovňa – ústredie nekonala od 31. 12. 2007 v žiadosti
sťažovateľa o vymeranie predčasného starobného dôchodku z dňa 24. 12. 2007 v zmysle
zákona č. 461/2003 Z. z. v znení k 31. 12. 2007 a nezahájila o ňom konanie, podal
sťažovateľ dňa 12. 08. 2008 Žalobu ku Krajskému súdu v Žiline „O zahájenie KONANIA
o dôchodkovú dávku Š. K. Sociálnou poisťovňou ÚSTREDIE k dátumu 31. 12. 2007 podľa
§ 67 ods. 1 a ods. 3 Zákona č. 461/2003 Z. z. v znení k 31. 12. 2007, kedy Sociálna
poisťovňa prevzala moju Žiadosť o predčasný starobný dôchodok z dňa 24. 12. 2007
(Listinný dôkaz č. 2).
(2) Pretože, Krajský súd v Žiline vo veci nekonal od dňa 12. 08. 2008, podal
sťažovateľ k rukám predsedu Krajského súdu Žilina sťažnosť na prieťahy z dňa 13. 02. 2009
(Listinný dôkaz č. 3).
(3) Predseda Krajského súdu Žilina vo svojej odpovedi z dňa 10. 03. 2009,
Spr. 11001/09 priznal čiastočné prieťahy vo veci, pričom však neodpovedal na otázku
sťažovateľa, prečo Krajský súd Žilina za dobu od 12. 08. 2009 do 13. 03. 2009 to je po dobu
cca 7 mesiacov neoznámil sťažovateľovi pridelenú spisovú značku súdu a meno zákonného
sudcu rozhodujúceho vo veci.
Dňa 13. 03. 2009 prevzal sťažovateľ uznesenie Krajského súdu Žilina o zamietnutí
jeho žaloby sp. zn. 25 Sd/245/2008-20 (5008200735) – z dňa 27. 02. 2009 (Listinný dôkaz
č. 1). V tomto uznesení samosudkyňa Mgr. N. T. opiera svoje rozhodnutie o tvrdenia
Sociálnej poisťovne – ústredie o konaní v inom súdnom spore, pričom z uznesenia sp. zn.
25 Sd/245/2008-20 jasne vyplýva, že sociálna poisťovňa vo svojom vyjadrení k žalobe
sťažovateľa Krajskému súdu Žilina klamala. Klamanie sociálnej poisťovne Krajskému súdu
v Žiline v konaní sp. zn. 25 Sd/245/2008 jasne dokazuje Odvolanie sťažovateľa z dňa 13. 03.
2009 sp. zn. 540 228 2930 (Listinný dôkaz č. 5) a ako jeho neoddeliteľná súčasť podaná
Žiadosť sťažovateľa z dňa 13. 03. 2009 o ochranu ľudských práv sťažovateľa sp. zn.
540 228 2930 pred konaním Sociálnej poisťovne – ústredie (Listinný dôkaz č. 6).
(4) Krajský súd Žilina neoznámil spisovú značku prijatej Žaloby Š. K. – sťažovateľa
z dňa 12. 08. 2008 a tým zabránil:
a) Aby sa sťažovateľ, Š. K., dozvedel meno rozhodujúceho, zákonného sudcu.
b) Aby bolo sťažovateľovi, Š. K., umožnené v zmysle práva zaručeného čl. 46 ods. 1,
čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd nahliadať do spisu sp. zn. 25 Sd/245/2008 v priebehu prípravného
konania.
Rozhodujúca sudkyňa Krajského súdu v Žiline, Mgr. N. T., zaslala žalovanej,
Sociálnej poisťovni – ústredie, Žalobu Š. K. s číslom konania a dala žalovanej možnosť
sa k žalobe vyjadriť.
Sťažovateľovi však vyjadrenie Sociálnej poisťovne – ústredie k jeho žalobe
zo dňa 12. 08. 2008 sudkyňa Krajského súdu v Žiline, Mgr. N. T. dodnes nedala
k vyjadreniu a ku dňu spísania tejto sťažnosti mu nie je obsah vyjadrenia Sociálnej
poisťovne – ústredie k jeho žalobe známy.
Sociálna poisťovňa – ústredie ako strana žalovaná bola teda rozhodujúcou
sudkyňou, Mgr. N. T. v konaní sp. zn. 25 Sd/245/2008 jednoznačne, jednostranne
zvýhodnená pred sťažovateľom...
Z Uznesenia sudkyne Mgr. N. T. sp. zn. 25 Sd/245/2008-20 (5008200735) – z dňa
27. 02. 2009 vyplýva, že neskúmala ako faktickú, tak objektívnu pravdu, či tvrdenie
Sociálnej poisťovne – ústredie je pravdivé a zákonné, ale prijala toto ako absolútnu pravdu,
jednoznačný fakt. Takéto konanie sudkyne je možné prirovnať k stredovekému právu, kedy
sudca nebol oprávnený skúmať dôkazy predkladané Inkvizítorom, ale tieto bol povinný
prijať ako jedinú pravdu! Pritom Sociálna poisťovňa – ústredie vo svojom „takzvanom
právoplatnom“ Rozhodnutí k inému správnemu konaniu začatému dňa 12. 05. 2004 sp. zn.
540 228 2930 a ku konaniu vedenému pred Krajským súdom Žilina sp. zn. 12 Sd/102/2005,
vedome porušuje zákony SR, klame Súdy SR o jeho právoplatnosti a úmyselne neberie
na vedomie právoplatný Rozsudok Krajského súdu v Žiline z dňa 26. 03. 2008 sp. zn.
12 Sd/102/2005-154 tak, ako to dokazuje Odvolanie sťažovateľa z dňa 13. 03. 2009 proti
Rozhodnutiu Sociálnej poisťovne – ústredie z dňa 23. 10. 2008 sp. zn. 540 228 2930
a Žiadosť o ochranu ľudských práv ktorá je neoddeliteľnou súčasťou Odvolania (Listinný
dôkaz č. 5 a č. 6)...»
Sťažovateľ je toho názoru, že namietané uznesenie krajského súdu porušuje jeho
základné práva podľa čl. 39 ods. 1 a 3, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 51
ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 17 dohovoru. Porušenie označených
práv vidí v tom, že jeho návrhu na začatie dávkového konania o predčasný starobný
dôchodok nebolo vyhovené. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva
na prístup do spisu, práva na rovnosť zbraní, práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným
dôkazom, práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, práva na spravodlivý súdny
proces, práva na účinný opravný prostriedok, práva na riadne a dostatočné odôvodnenie
rozsudku, práva na právne a fakticky logické odôvodnenie rozsudku.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:
„1. Základné ústavné právo Š. K. na prístup do spisu a tým jeho právo
na spravodlivý súdny proces chránené čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR
ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd konaním
Krajského súdu Žilina v konaní sp. zn. 25 Sd/245/2008 porušené bolo.
2. Základné ústavné právo Š. K. na rovnosť zbraní v procese a tým jeho ústavné
právo na spravodlivý súdny proces, chránené čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2
Ústavy SR ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
konaním Krajského súdu Žilina v konaní sp. zn. 25 Sd/245/2008 porušené bolo.
3. Základné ústavné právo Š. K. vyjadriť sa ku všetkým predloženým dôkazom a tým
jeho právo na spravodlivý súdny proces, chráneným v čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48
ods. 2 Ústavy SR ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv konaním Krajského
súdu Žilina v konaní sp. zn. 25 Sd/245/2008 porušené bolo.
4. Základné ústavné právo Š. K. na primerané hmotné zabezpečenie v starobe
chránené čl. 39 ods. 1 a ods. 3 Ústavy SR konaním Krajského súdu Žilina v konaní sp. zn.
25 Sd/245/2008 porušené bolo.
5. Základné ústavné právo Š. K. na spravodlivosť a tým jeho právo na spravodlivý
súdny proces chránený čl. 46 ods. 1 a čl. 51 ods. 1 a 2 Ústavy SR ako aj čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd konaním Krajského súdu Žilina
v konaní sp. zn. 25 Sd/245/2008 porušené bolo.
6. Základné ústavné právo Š. K. na účinný opravný prostriedok chránený čl. 46
ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR ako aj čl. 13 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd konaním Krajského súdu Žilina v konaní sp. zn. 25 Sd/245/2008
porušené bolo.
7. Základné ústavné právo Š. K. na riadne a dostatočné odôvodnenie rozsudku a tým
právo na spravodlivý súdny proces, chránené v čl. 46 ods. 1 ako aj v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd konaním Krajského súdu Žilina v konaní
sp. zn. 25 Sd/245/2008 porušené bolo.
8. Základné ústavné právo Š. K. na právne a fakticky logické odôvodnenie rozsudku
a tým právo na spravodlivý súdny proces chránený čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd konaním Krajského súdu
Žilina v konaní sp. zn. 25 Sd/245/2008 porušené bolo.
9. Ústavný súd SR ruší uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 25 Sd/245/2008-20
z dňa 27. 02. 2009 a vracia vec Krajskému súdu Žilina súdu na ďalšie konanie.
10. Sťažovateľovi K. Š. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 20.000,- € (slovom
dvadsaťtisíc Eur) a prikazuje ich Krajskému súdu Žilina uhradiť sťažovateľovi do 15 dní
od právoplatnosti tohto Ústavného nálezu...
11. Krajský súdu Žilina je povinný zaplatiť sťažovateľovi K. Š. trovy právneho
zastupovania a náklady spojené s konaním pred Ústavným súdom SR a to do 15 dní
od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného nálezu.“
Na základe výzvy ústavného súdu sa podaním sp. zn. Spr 564/2009 zo 6. októbra
2009 k sťažnosti sťažovateľa vyjadril predseda krajského súdu, vo vyjadrení ktorého
je obsiahnuté vyjadrenie zákonnej sudkyne, v ktorom sa uvádza:
„1. Nakoľko odporkyňa (Sociálna poisťovňa) nekonala od 31. 12. 2007 o Žiadosti
sťažovateľa o vymeranie predčasného starobného dôchodku z 24. 12. 2007 a nezahájila
o nej konanie, podal dňa 12. 8. 2008 žalobu ku Krajskému súdu v Žiline – o zahájenie
konania o dôchodkovú dávku sťažovateľa...
Žaloba bola súdu doručená poštou dňa 12. 8. 2008. Podotýkam, že na výkon funkcie
sudkyne do obchodno-správneho kolégia na Krajský súd v Žiline som bola pridelená
od 1. 10. 2008. V tento deň som prebrala 213 vecí, z toho 171 nerozhodnutých. Pridelené
veci som začala vybavovať chronologicky od najstaršej. Vo veci sťažovateľa som rozhodla –
uznesením č. k. 25 Sd/245/2008-20 dňa 27. 2. 2009. Sťažovateľ súdu vytýka prieťahy
v konaní. V predmetnej veci sťažovateľa som rozhodla do piatich mesiacov od pridelenia
veci.
2. Sťažovateľ Krajskému súdu v Žiline vytýka, že mu neoznámil spisová značku
prijatej žaloby. V tejto súvislosti poukazujem na znenie ust. § 139 ods. 1 vyhlášky
č. 543/2005 Z. z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy,
Špeciálny súd a vojenské súdy, podľa ktorého, podávateľovi žaloby alebo návrhu na začatie
konania zamestnanec podateľne vydá potvrdenie o prijatí podania, ktoré obsahuje... Podľa
ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak bolo súdu doručené podanie podľa ods. 1
poštou, potvrdenie o prijatí podania sa podávateľovi odovzdá pri prvom úkone súdu voči
nemu. Žaloba sťažovateľa bola súdu doručená dňa 12. 8. 2008. Prvým úkonom súdu voči
sťažovateľovi bolo doručenie rozhodnutia vo veci zo dňa 27. 2. 2009, nakoľko v prípade
žaloby sťažovateľa ide o prípad podľa § 250t ods. 4 O. s. p., v ktorom súd o návrhu
rozhodne bez pojednávania uznesením.
3. Sťažovateľ súdu ďalej vytýka, že som dala odporkyni možnosť sa k žalobe vyjadriť,
ale jemu som vyjadrenie odporkyne nedala k vyjadreniu. V tomto prípade som postupovala
v súlade s ust. § 250t ods. 3 O. s. p., resp. podľa ust. § 250e O. s. p., teda vyzvala som
odporkyňu, aby sa k žalobe zo dňa 12. 8. 2008 písomne vyjadrila v lehote 10 dní. Pretože
vo veci sťažovateľa rozhoduje súd bez pojednávania – nepostupovala som podľa ust. § 114
ods. 2 vety druhej O. s. p.
4. Sťažovateľ súdu ďalej vytýka, že porušil základné ústavné právo sťažovateľa
na účinný opravný prostriedok. Poukazujem na znenie § 250t ods. 7 O. s. p., podľa ktorého,
proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
5. Sťažovateľ nakoniec súdu vytýka, že porušil uznesením z 27. 2. 2009 jeho základné
ústavné právo – na právne a fakticky logické, riadne a dostatočné odôvodnenie rozsudku
(pravdepodobne má na mysli uznesenie zo dňa 27. 2. 2009). Svoje rozhodnutie – uznesenie
zo dňa 27. 2. 2009 som odôvodnila v súlade s ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný
súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti
návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane
okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,
ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,
ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,
uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Podľa čl. 39 ods. 1 a 3 ústavy občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie
v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa... Podrobnosti o právach
podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.
Podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde... Kto tvrdí, že bol na svojich
právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd,
aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci
súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv
a slobôd.
Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa čl. 51 ods. 1 a 2 ústavy domáhať sa práv uvedených v čl. 35, čl. 36, čl. 37
ods. 4, čl. 38 až čl. 42 a čl. 44 až čl. 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré
tieto ustanovenia vykonávajú. Podmienky a rozsah obmedzenia základných práv a slobôd...
ustanoví ústavný zákon.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom
boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom,
aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.
Podľa čl. 17 dohovoru nič v tomto dohovore sa nemôže vykladať tak, akoby dávalo
štátu, skupine alebo jednotlivcovi akékoľvek právo vyvíjať činnosť alebo dopúšťať sa činov
zameraných na zničenie ktoréhokoľvek z tu priznaných práv a slobôd alebo
na obmedzovanie týchto práv a slobôd vo väčšom rozsahu, než to dohovor ustanovuje.
Podľa § 250t ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu
spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný,
môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať
a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých
použitie umožňuje osobitný predpis.
Podľa § 250t ods. 4 OSP súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením.
Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá,
predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace,
v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej
správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.
Podľa § 250t ods. 7 OSP proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu
možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť
k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď
pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu
a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo
slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(napr. IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03, III. ÚS 74/07).
Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci nie je oprávnený preskúmavať
a posudzovať právne názory všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky
(I. ÚS 44/03).
Ústavný súd nemôže prikazovať všeobecnému súdu ako odvolaciemu súdu,
ktoré skutkové okolnosti má pri rozhodovaní zohľadňovať; jeho poslaním
nie je nahradzovanie všeobecných súdov, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia
a aplikácia zákonov v zmysle čl. 142 ods. 1 ústavy.
Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na poskytovanie ochrany len vtedy,
ak porušenie procesných práv účastníkov konania chránených zákonmi (napr. Občiansky
súdny poriadok) je súčasne aj porušením základného práva alebo slobody upravených
ústavou alebo medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ústavy (I. ÚS 24/00), ako aj kontrolu
zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie všeobecnými súdmi s ústavou alebo
kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách.
Preto len tá skutočnosť, že sťažovateľ sa nestotožňuje s právnymi názormi krajského
súdu, resp. že výsledok konania nie je taký, aký si sťažovateľ želal, nemôže sama osebe
viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia krajského súdu
a nezakladá ani právomoc ústavného súdu nahradiť právny názor krajského súdu svojím
vlastným alebo názorom preferujúcim prianie sťažovateľa.
Predmetom konania na krajskom súde bola žaloba sťažovateľa o predčasný starobný
dôchodok proti Sociálnej poisťovni, ústrediu.
Krajský súd uznesením č. k. 25 Sd/245/2008-20 z 27. februára 2009 žalobu o začatie
konania o dôchodkovú dávku žalobcu o predčasný starobný dôchodok zamietol a žalobcovi
(sťažovateľovi) nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení tohto uznesenia sa uvádza:
„Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 12. mája 2004 požiadal o priznanie predčasného
starobného dôchodku ku dňu 12. mája 2004. Rozhodnutím žalovanej č. 540 228 2930 zo
dňa 16. septembra 2004 bola žiadosť žalobcu o predčasný starobný dôchodok zamietnutá
podľa § 67 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení z dôvodu, že suma predčasného
starobného dôchodku nie je vyššia ako 1,2 - násobok sumy životného minima pre jednu
plnoletú fyzickú osobu. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca opravný prostriedok podľa
§ 219 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý žalovaná dňa 4. februára
2005 predložila krajskému súdu spolu so svojím písomným vyjadrením. V priebehu
preskúmavacieho konania žalovaná dňa 11. novembra 2005 vydala zmenové rozhodnutie
č. 540 228 2930 po doplnení osobného vymeriavacieho základu za roky 1996, 2001, 2002
a 2003. Žalobca ani po doplnení vymeriavacích základov za uvedené obdobia
nesplnil podmienku nároku na predčasný starobný dôchodok. Krajský súd v Žiline
rozsudkom č. k. 12 Sd/102/2005-154 zo dňa 26. marca 2008 zrušil rozhodnutia žalovanej
č. 540 228 2930 zo dňa 16. septembra 2004 a zo dňa 11. novembra 2005 a vec vrátil
žalovanej na ďalšie konanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné, nie
sú v nich uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie a že zistenie
skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci. Krajský súd v rozsudku zaviazal
žalovanú v ďalšom konaní odstrániť rozpory vo výpočte predčasného starobného dôchodku,
ustáliť výšku vymeriavacích osobných základov za roky 1994 až 1996, kedy žalobca
vykonával samostatnú zárobkovú činnosť. Rozsudok krajského súdu bol žalovanej doručený
dňa 28. apríla 2008. Vzhľadom na vyslovený právny názor krajského súdu bolo vykonané
ďalšie zisťovanie prostredníctvom pobočky žalovanej v D. za účelom zistenia úplného
skutkového stavu vecí listom zo dňa 2. júna 2008. O vykonanom zisťovaní bol žalobca
informovaný, následne bol predvolaný pobočkou žalovanej v D. na ústne pojednávanie
určené na deň 4. septembra 2008, ktorého sa osobne zúčastnil. Na základe doručeného
zápisu z ústneho pojednávania, ktoré vykonala pobočka žalovanej v D. v súlade s ust. § 188
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, žalovaná
rozhodnutím č. 540 228 2930 zo dňa 23. októbra 2008 zamietla žiadosť žalobcu o
predčasný starobný dôchodok podľa § 67 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení z
dôvodu, že suma predčasného starobného dôchodku nie je vyššia ako 1,2 - násobok sumy
životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobca
doteraz nepodal opravný prostriedok.
Na základe zisteného skutkového a právneho stavu veci súd zistil, že dávkové konanie
žalobcu o priznanie predčasného starobného dôchodku začalo 12. mája 2004. Žalovaná
v tomto konaní riadne konala a pokračovala, toto konanie bolo prerušené len z dôvodu
rozhodnutia Krajského súdu v Žiline č. k. 12 Sd/102/2005-154 zo dňa 26. marca 2008,
kedy krajský súd zrušil rozhodnutia č. 540 228 2930 zo dňa 16. 9. 2004 a zo dňa 11. 11.
2005 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vzhľadom na vyslovený
právny názor krajského súdu žalovaná vykonala ďalšie zisťovanie prostredníctvom svojej
pobočky D. a následne vo veci rozhodla rozhodnutím č. 540 228 2930 zo dňa 23. októbra
2008, proti ktorému žalobca doteraz opravný prostriedok nepodal.
Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol v súlade
s ust. § 250t ods. 4 vety tretej O. s. p.“
Sťažovateľ namieta, že nemal možnosť vyjadriť sa k veci a nepoznal ani vyjadrenie
protistrany vo veci. Ďalej sťažovateľ namieta aj nedostatočné odôvodnenie uznesenia
krajského súdu. Najmä s týmito skutočnosťami spája porušenie svojich základných práv
a slobôd.
Ústavný súd preskúmal napadnuté konanie najmä z hľadiska tejto námietky, ktorá
smeruje k porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
a 2 ústavy.
Z predložených príloh vyplýva, že sťažovateľ podal žiadosti o vymeranie
predčasného starobného dôchodku 12. mája 2004 a opätovne 24. decembra 2007.
O oboch žiadostiach sťažovateľa bolo rozhodnuté rozhodnutím Sociálnej poisťovne
č. 540 228 2930 z 23. októbra 2008.
Tieto skutočnosti krajský súd vo svojom rozhodnutí riadne zdôvodnil, čo vyplýva
aj z už uvedenej citácie uznesenia, ako aj z vyjadrenia zákonnej sudkyne.
Krajský súd v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou vyhodnotil konanie
správneho orgánu ako konanie o priznaní predčasného starobného dôchodku, ktoré začalo
12. mája 2004 a skončilo rozhodnutím 23. októbra 2008, proti ktorému sťažovateľ nepodal
opravný prostriedok.
Postup krajského súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 25 Sd/245/2008 a jeho uznesenie
z 27. februára 2009 nie sú arbitrárne ani zjavne neodôvodnené a jeho postup a rozhodnutie
v konečnom dôsledku nemôžu viesť k porušeniu sťažovateľom označených základných práv
a slobôd. Podľa názoru ústavného súdu sa krajský súd v odôvodnení predmetného uznesenia
riadne a ústavne konformným spôsobom vysporiadal so všetkými otázkami, ktoré pre jeho
rozhodnutie boli z hľadiska právneho posúdenia veci podstatné.
a) Pokiaľ sťažovateľ namietal, že mu nebol umožnený prístup k spisu ako súčasť
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu tým, že mu správny orgán neoznámil číslo
konania, odpoveď vyplýva z rozhodnutia krajského súdu (a z právnej úpravy), podľa
ktorého sa viedlo len jedno konanie o predčasný starobný dôchodok začaté na návrh
12. mája 2004, o ktorom správny orgán rozhodol 23. októbra 2008.
Z uvedeného dôvodu nebolo možné, keďže iné konanie sa neviedlo, oznámiť
ani spisovú značku takéhoto konania a meno konajúceho zástupcu orgánu verejnej moci,
to znamená, že nedošlo k zmareniu prístupu sťažovateľa k spisu.
b) Sťažovateľ namietal „rovnosť zbraní“ s tým, že krajský súd doručil jeho návrh
Sociálnej poisťovni – ústrediu, a k odpovedi nemal možnosť sa vyjadriť.
V tejto časti námietky porušenia základných práv a slobôd postupoval krajský súd
podľa ustanovenia § 250t ods. 3 OSP, podľa ktorého orgán verejnej správy, proti ktorému
návrh smeruje, je povinný bezodkladne po doručení návrh predložiť súdu na vyjadrenie
k návrhu a príslušný spis, a tiež podľa ustanovenia § 250e OSP, keďže ide o rozhodovanie
o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov podľa ustanovenia § 247
a nasl. OSP a nepostupoval podľa ustanovenia § 114 OSP.
Postup krajského súdu v procese, pri ktorom postupoval podľa právnej úpravy
lex specialis upravujúcej tento postup, a nie podľa všeobecnej právnej úpravy § 114 OSP,
nemožno podľa názoru ústavného súdu spájať s porušením základného práva na súdnu
a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
a tiež ani základných práv podľa čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy.
c) K námietke možnosti vyjadriť sa, resp. nevyjadriť sa ku všetkým dôkazom ústavný
súd nezistil porušenie procesných ustanovení § 250t ods. 3 OSP a § 250e OSP, ktoré
by malo za následok aj namietané porušenie základných práv a slobôd sťažovateľom,
a to opäť v použití osobitnej právnej úpravy správneho konania na rozdiel od všeobecnej
právnej úpravy, s čím sťažovateľ takéto porušenie spája.
d) Sťažovateľ namieta, že krajský súd porušil aj jeho základné právo na primerané
hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 a 3 ústavy.
V tejto časti ústavný súd nie je príslušný konať.
Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy rozhodujú v občianskoprávynch a trestnoprávnych
veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť
rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti podľa čl. 124
ústavy, ktorému neprináleží právomoc všeobecných súdov preskúmavať rozhodnutia
orgánov verejnej moci, ktorými boli určené dôchodkové dávky, pokiaľ by nezistil porušenie
základných práv a slobôd v procese rozhodovania, ktoré by mali za následok arbitrárnosť
alebo zjavnú neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov.
e) Sťažovateľ namieta porušenie „práva na spravodlivosť“, a tým jeho základného
práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1, čl. 51 ods. 1 a 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Z čl. 51 ods. 1 a 2 ústavy vyplýva, že niektorých základných práv sa možno
dovolávať len v medziach zákona, a tiež určuje medze obmedzení základných práv a slobôd.
Pokiaľ ide o túto námietku, sťažnosť sťažovateľa je zjavne neopodstatnená z dôvodu,
že nepreukázal porušenie procesných právnych predpisov, ktorými mali byť porušené jeho
práva vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
f) Sťažovateľ namieta aj riadne a dostatočné odôvodnenie rozsudku, s čím spája
porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd preskúmal spisový materiál, ako aj rozhodnutie krajského súdu, pričom
zistil, že výrok rozhodnutia je zdôvodnený logicky a tieto zhodnotenia majú vyústenie
v predložených právnych záveroch, ktoré nie sú arbitrárne ani zjavne neodôvodnené. V tejto
časti sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
g) Ďalšie návrhy sťažovateľa smerujú k zrušeniu rozhodnutia krajského súdu,
k uloženiu primeraného finančného zadosťučinenia, ako aj k úhrade trov konania.
V tejto časti ústavný súd uvádza, že tieto návrhy sťažovateľa sa viažu na jeho úspech
v konaní.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako zjavne neopodstatnená a sťažovateľ nebol
vo veci úspešný, bolo bez ďalšieho právneho významu zaoberať sa týmito nárokmi.
Ústavný súd v nadväznosti na uvedené a s poukazom na to, že obsahom základných
práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je právo
na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo
na úspech v konaní (II. ÚS 218/02, I. ÚS 3/97), sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti.
Pokiaľ sťažovateľ namietal porušenie ďalších základných práv a slobôd zaručených
čl. 39 ods. 1 a 3, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 51 ods. 1 a 2 ústavy a práv zaručených
čl. 13 a čl. 17 dohovoru, v tejto časti ústavný súd v súlade so svojou stabilnou judikatúrou
opakovane vyslovil, že sťažovateľ namietal také porušenie základných práv a slobôd, ktoré
podľa okolností prípadu nemohli nastať (II. ÚS 70/99, III. ÚS 45/03), preto aj v tejto časti
sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. decembra 2009