Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 380/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť Š. K., D., zastúpeného advokátom JUDr. A. S., D.,

pre namietané porušenie jeho základných práv podľa čl. 39 ods. 1 a 3, čl. 46 ods. 1 a 2,

, a a 2 a práva podľa

ods. 1, čl. 13 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Krajského súdu v Žiline č. k. -20 z 27. februára 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Š. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája 2009

doručená sťažnosť Š. K., D. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. A. S.,

D., pre namietané porušenie základných práv podľa čl. 39 ods. 1 a 3, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47

ods. 3, a a 2 (ďalej len „“)

a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -20 z 27. februára 2009 v konaní o začatie dávkového konania

o predčasný starobný dôchodok.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:

«(1) Nakoľko Sociálna poisťovňa – ústredie nekonala od 31. 12. 2007 v žiadosti

sťažovateľa o vymeranie predčasného starobného dôchodku z dňa 24. 12. 2007 v zmysle

v znení k 31. 12. 2007 a nezahájila o ňom konanie, podal

sťažovateľ dňa 12. 08. 2008 Žalobu ku Krajskému súdu v Žiline „O zahájenie KONANIA

o dôchodkovú dávku Š. K. Sociálnou poisťovňou ÚSTREDIE k dátumu 31. 12. 2007 podľa

a v znení k 31. 12. 2007, kedy Sociálna

poisťovňa prevzala moju Žiadosť o predčasný starobný dôchodok z dňa 24. 12. 2007

(Listinný dôkaz č. 2).

(2) Pretože, Krajský súd v Žiline vo veci nekonal od dňa 12. 08. 2008, podal

sťažovateľ k rukám predsedu Krajského súdu Žilina sťažnosť na prieťahy z dňa 13. 02. 2009

(Listinný dôkaz č. 3).

(3) Predseda Krajského súdu Žilina vo svojej odpovedi z dňa 10. 03. 2009,

Spr. 11001/09 priznal čiastočné prieťahy vo veci, pričom však neodpovedal na otázku

sťažovateľa, prečo Krajský súd Žilina za dobu od 12. 08. 2009 do 13. 03. 2009 to je po dobu

cca 7 mesiacov neoznámil sťažovateľovi pridelenú spisovú značku súdu a meno zákonného

sudcu rozhodujúceho vo veci.

Dňa 13. 03. 2009 prevzal sťažovateľ uznesenie Krajského súdu Žilina o zamietnutí

jeho žaloby sp. zn. -20 (5008200735) – z dňa 27. 02. 2009 (Listinný dôkaz

č. 1). V tomto uznesení samosudkyňa Mgr. N. T. opiera svoje rozhodnutie o tvrdenia

Sociálnej poisťovne – ústredie o konaní v inom súdnom spore, pričom z uznesenia sp. zn.

-20 jasne vyplýva, že sociálna poisťovňa vo svojom vyjadrení k žalobe

sťažovateľa Krajskému súdu Žilina klamala. Klamanie sociálnej poisťovne Krajskému súdu

v Žiline v konaní sp. zn. jasne dokazuje Odvolanie sťažovateľa z dňa 13. 03.

2009 sp. zn. 540 228 2930 (Listinný dôkaz č. 5) a ako jeho neoddeliteľná súčasť podaná

Žiadosť sťažovateľa z dňa 13. 03. 2009 o ochranu ľudských práv sťažovateľa sp. zn.

540 228 2930 pred konaním Sociálnej poisťovne – ústredie (Listinný dôkaz č. 6).

(4) Krajský súd Žilina neoznámil spisovú značku prijatej Žaloby Š. K. – sťažovateľa

z dňa 12. 08. 2008 a tým zabránil:

a) Aby sa sťažovateľ, Š. K., dozvedel meno rozhodujúceho, zákonného sudcu.

b) Aby bolo sťažovateľovi, Š. K., umožnené v zmysle práva zaručeného čl. 46 ods. 1,

a SR ako aj Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd nahliadať do spisu sp. zn. v priebehu prípravného

konania.

Rozhodujúca sudkyňa Krajského súdu v Žiline, Mgr. N. T., zaslala žalovanej,

Sociálnej poisťovni – ústredie, Žalobu Š. K. s číslom konania a dala žalovanej možnosť

sa k žalobe vyjadriť.

Sťažovateľovi však vyjadrenie Sociálnej poisťovne – ústredie k jeho žalobe

zo dňa 12. 08. 2008 sudkyňa Krajského súdu v Žiline, Mgr. N. T. dodnes nedala

k vyjadreniu a ku dňu spísania tejto sťažnosti mu nie je obsah vyjadrenia Sociálnej

poisťovne – ústredie k jeho žalobe známy.

Sociálna poisťovňa – ústredie ako strana žalovaná bola teda rozhodujúcou

sudkyňou, Mgr. N. T. v konaní sp. zn. jednoznačne, jednostranne

zvýhodnená pred sťažovateľom...

Z Uznesenia sudkyne Mgr. N. T. sp. zn. -20 (5008200735) – z dňa

27. 02. 2009 vyplýva, že neskúmala ako faktickú, tak objektívnu pravdu, či tvrdenie

Sociálnej poisťovne – ústredie je pravdivé a zákonné, ale prijala toto ako absolútnu pravdu,

jednoznačný fakt. Takéto konanie sudkyne je možné prirovnať k stredovekému právu, kedy

sudca nebol oprávnený skúmať dôkazy predkladané Inkvizítorom, ale tieto bol povinný

prijať ako jedinú pravdu! Pritom Sociálna poisťovňa – ústredie vo svojom „takzvanom

právoplatnom“ Rozhodnutí k inému správnemu konaniu začatému dňa 12. 05. 2004 sp. zn.

540 228 2930 a ku konaniu vedenému pred Krajským súdom Žilina sp. zn. ,

vedome porušuje zákony SR, klame Súdy SR o jeho právoplatnosti a úmyselne neberie

na vedomie právoplatný Rozsudok Krajského súdu v Žiline z dňa 26. 03. 2008 sp. zn.

-154 tak, ako to dokazuje Odvolanie sťažovateľa z dňa 13. 03. 2009 proti

Rozhodnutiu Sociálnej poisťovne – ústredie z dňa 23. 10. 2008 sp. zn.

a Žiadosť o ochranu ľudských práv ktorá je neoddeliteľnou súčasťou Odvolania (Listinný

dôkaz č. 5 a č. 6)...»

Sťažovateľ je toho názoru, že namietané uznesenie krajského súdu porušuje jeho

základné práva podľa čl. 39 ods. 1 a 3, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 51

ods. 1 a 2 a práva podľa , a dohovoru. Porušenie označených

práv vidí v tom, že jeho návrhu na začatie dávkového konania o predčasný starobný

dôchodok nebolo vyhovené. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva

na prístup do spisu, práva na rovnosť zbraní, práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným

dôkazom, práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, práva na spravodlivý súdny

proces, práva na účinný opravný prostriedok, práva na riadne a dostatočné odôvodnenie

rozsudku, práva na právne a fakticky logické odôvodnenie rozsudku.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Základné ústavné právo Š. K. na prístup do spisu a tým jeho právo

na spravodlivý súdny proces chránené , a SR

ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd konaním

Krajského súdu Žilina v konaní sp. zn. porušené bolo.

2. Základné ústavné právo Š. K. na rovnosť zbraní v procese a tým jeho ústavné

právo na spravodlivý súdny proces, chránené čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2

SR ako aj Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

konaním Krajského súdu Žilina v konaní sp. zn. porušené bolo.

3. Základné ústavné právo Š. K. vyjadriť sa ku všetkým predloženým dôkazom a tým

jeho právo na spravodlivý súdny proces, chráneným v čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48

ods. 2 SR ako aj Dohovoru o ochrane ľudských práv konaním Krajského

súdu Žilina v konaní sp. zn. porušené bolo.

4. Základné ústavné právo Š. K. na primerané hmotné zabezpečenie v starobe

chránené a ods. 3 SR konaním Krajského súdu Žilina v konaní sp. zn.

porušené bolo.

5. Základné ústavné právo Š. K. na spravodlivosť a tým jeho právo na spravodlivý

súdny proces chránený a a 2 SR ako aj

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd konaním Krajského súdu Žilina

v konaní sp. zn. porušené bolo.

6. Základné ústavné právo Š. K. na účinný opravný prostriedok chránený čl. 46

ods. 1 a ods. 2 SR ako aj a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd konaním Krajského súdu Žilina v konaní sp. zn.

porušené bolo.

7. Základné ústavné právo Š. K. na riadne a dostatočné odôvodnenie rozsudku a tým

právo na spravodlivý súdny proces, chránené v čl. 46 ods. 1 ako aj v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd konaním Krajského súdu Žilina v konaní

sp. zn. porušené bolo.

8. Základné ústavné právo Š. K. na právne a fakticky logické odôvodnenie rozsudku

a tým právo na spravodlivý súdny proces chránený SR ako aj

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd konaním Krajského súdu

Žilina v konaní sp. zn. porušené bolo.

9. Ústavný súd SR ruší uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. -20

z dňa 27. 02. 2009 a vracia vec Krajskému súdu Žilina súdu na ďalšie konanie.

10. Sťažovateľovi K. Š. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 20.000,- € (slovom

dvadsaťtisíc Eur) a prikazuje ich Krajskému súdu Žilina uhradiť sťažovateľovi do 15 dní

od právoplatnosti tohto Ústavného nálezu...

11. Krajský súdu Žilina je povinný zaplatiť sťažovateľovi K. Š. trovy právneho

zastupovania a náklady spojené s konaním pred Ústavným súdom SR a to do 15 dní

od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného nálezu.“

Na základe výzvy ústavného súdu sa podaním sp. zn. Spr 564/2009 zo 6. októbra

2009 k sťažnosti sťažovateľa vyjadril predseda krajského súdu, vo vyjadrení ktorého

je obsiahnuté vyjadrenie zákonnej sudkyne, v ktorom sa uvádza:

„1. Nakoľko odporkyňa (Sociálna poisťovňa) nekonala od 31. 12. 2007 o Žiadosti

sťažovateľa o vymeranie predčasného starobného dôchodku z 24. 12. 2007 a nezahájila

o nej konanie, podal dňa 12. 8. 2008 žalobu ku Krajskému súdu v Žiline – o zahájenie

konania o dôchodkovú dávku sťažovateľa...

Žaloba bola súdu doručená poštou dňa 12. 8. 2008. Podotýkam, že na výkon funkcie

sudkyne do obchodno-správneho kolégia na Krajský súd v Žiline som bola pridelená

od 1. 10. 2008. V tento deň som prebrala 213 vecí, z toho 171 nerozhodnutých. Pridelené

veci som začala vybavovať chronologicky od najstaršej. Vo veci sťažovateľa som rozhodla –

uznesením č. k. -20 dňa 27. 2. 2009. Sťažovateľ súdu vytýka prieťahy

v konaní. V predmetnej veci sťažovateľa som rozhodla do piatich mesiacov od pridelenia

veci.

2. Sťažovateľ Krajskému súdu v Žiline vytýka, že mu neoznámil spisová značku

prijatej žaloby. V tejto súvislosti poukazujem na znenie ust. § 139 ods. 1 vyhlášky

č. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy,

Špeciálny súd a vojenské súdy, podľa ktorého, podávateľovi žaloby alebo návrhu na začatie

konania zamestnanec podateľne vydá potvrdenie o prijatí podania, ktoré obsahuje... Podľa

ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak bolo súdu doručené podanie podľa ods. 1

poštou, potvrdenie o prijatí podania sa podávateľovi odovzdá pri prvom úkone súdu voči

nemu. Žaloba sťažovateľa bola súdu doručená dňa 12. 8. 2008. Prvým úkonom súdu voči

sťažovateľovi bolo doručenie rozhodnutia vo veci zo dňa 27. 2. 2009, nakoľko v prípade

žaloby sťažovateľa ide o prípad podľa , v ktorom súd o návrhu

rozhodne bez pojednávania uznesením.

3. Sťažovateľ súdu ďalej vytýka, že som dala odporkyni možnosť sa k žalobe vyjadriť,

ale jemu som vyjadrenie odporkyne nedala k vyjadreniu. V tomto prípade som postupovala

v súlade s ust. , resp. podľa ust. , teda vyzvala som

odporkyňu, aby sa k žalobe zo dňa 12. 8. 2008 písomne vyjadrila v lehote 10 dní. Pretože

vo veci sťažovateľa rozhoduje súd bez pojednávania – nepostupovala som podľa ust. § 114

ods. 2 vety druhej

4. Sťažovateľ súdu ďalej vytýka, že porušil základné ústavné právo sťažovateľa

na účinný opravný prostriedok. Poukazujem na znenie , podľa ktorého,

proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

5. Sťažovateľ nakoniec súdu vytýka, že porušil uznesením z 27. 2. 2009 jeho základné

ústavné právo – na právne a fakticky logické, riadne a dostatočné odôvodnenie rozsudku

(pravdepodobne má na mysli uznesenie zo dňa 27. 2. 2009). Svoje rozhodnutie – uznesenie

zo dňa 27. 2. 2009 som odôvodnila v súlade s ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2

“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný

súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti

návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane

okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa a 3 občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie

v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa... Podrobnosti o právach

podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.

Podľa a 2 každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde... Kto tvrdí, že bol na svojich

právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd,

aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci

súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv

a slobôd.

Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa a 2 domáhať sa práv uvedených v , ,

ods. 4, až a až tejto sa možno len v medziach zákonov, ktoré

tieto ustanovenia vykonávajú. Podmienky a rozsah obmedzenia základných práv a slobôd...

ustanoví ústavný zákon.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom

boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom,

aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

Podľa čl. 17 dohovoru nič v tomto dohovore sa nemôže vykladať tak, akoby dávalo

štátu, skupine alebo jednotlivcovi akékoľvek právo vyvíjať činnosť alebo dopúšťať sa činov

zameraných na zničenie ktoréhokoľvek z tu priznaných práv a slobôd alebo

na obmedzovanie týchto práv a slobôd vo väčšom rozsahu, než to dohovor ustanovuje.

Podľa (ďalej aj „OSP“) fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu

spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný,

môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať

a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých

použitie umožňuje osobitný predpis.

Podľa súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením.

Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá,

predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace,

v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej

správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.

Podľa proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(napr. , , ).

Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci nie je oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky

().

Ústavný súd nemôže prikazovať všeobecnému súdu ako odvolaciemu súdu,

ktoré skutkové okolnosti má pri rozhodovaní zohľadňovať; jeho poslaním

nie je nahradzovanie všeobecných súdov, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia

a aplikácia zákonov v zmysle .

Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na poskytovanie ochrany len vtedy,

ak porušenie procesných práv účastníkov konania chránených zákonmi (napr. Občiansky

súdny poriadok) je súčasne aj porušením základného práva alebo slobody upravených

alebo medzinárodnou zmluvou podľa (), ako aj kontrolu

zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie všeobecnými súdmi s alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách.

Preto len tá skutočnosť, že sťažovateľ sa nestotožňuje s právnymi názormi krajského

súdu, resp. že výsledok konania nie je taký, aký si sťažovateľ želal, nemôže sama osebe

viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia krajského súdu

a nezakladá ani právomoc ústavného súdu nahradiť právny názor krajského súdu svojím

vlastným alebo názorom preferujúcim prianie sťažovateľa.

Predmetom konania na krajskom súde bola žaloba sťažovateľa o predčasný starobný

dôchodok proti Sociálnej poisťovni, ústrediu.

Krajský súd uznesením č. k. -20 z 27. februára 2009 žalobu o začatie

konania o dôchodkovú dávku žalobcu o predčasný starobný dôchodok zamietol a žalobcovi

(sťažovateľovi) nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení tohto uznesenia sa uvádza:

„Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 12. mája 2004 požiadal o priznanie predčasného

starobného dôchodku ku dňu 12. mája 2004. Rozhodnutím žalovanej č. 540 228 2930 zo

dňa 16. septembra 2004 bola žiadosť žalobcu o predčasný starobný dôchodok zamietnutá

podľa o sociálnom poistení z dôvodu, že suma predčasného

starobného dôchodku nie je vyššia ako 1,2 - násobok sumy životného minima pre jednu

plnoletú fyzickú osobu. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca opravný prostriedok podľa

o sociálnom poistení, ktorý žalovaná dňa 4. februára

2005 predložila krajskému súdu spolu so svojím písomným vyjadrením. V priebehu

preskúmavacieho konania žalovaná dňa 11. novembra 2005 vydala zmenové rozhodnutie

č. 540 228 2930 po doplnení osobného vymeriavacieho základu za roky 1996, 2001, 2002

a 2003. Žalobca ani po doplnení vymeriavacích základov za uvedené obdobia

nesplnil podmienku nároku na predčasný starobný dôchodok. Krajský súd v Žiline

rozsudkom č. k. -154 zo dňa 26. marca 2008 zrušil rozhodnutia žalovanej

č. 540 228 2930 zo dňa 16. septembra 2004 a zo dňa 11. novembra 2005 a vec vrátil

žalovanej na ďalšie konanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné, nie

sú v nich uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie a že zistenie

skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci. Krajský súd v rozsudku zaviazal

žalovanú v ďalšom konaní odstrániť rozpory vo výpočte predčasného starobného dôchodku,

ustáliť výšku vymeriavacích osobných základov za roky 1994 až 1996, kedy žalobca

vykonával samostatnú zárobkovú činnosť. Rozsudok krajského súdu bol žalovanej doručený

dňa 28. apríla 2008. Vzhľadom na vyslovený právny názor krajského súdu bolo vykonané

ďalšie zisťovanie prostredníctvom pobočky žalovanej v D. za účelom zistenia úplného

skutkového stavu vecí listom zo dňa 2. júna 2008. O vykonanom zisťovaní bol žalobca

informovaný, následne bol predvolaný pobočkou žalovanej v D. na ústne pojednávanie

určené na deň 4. septembra 2008, ktorého sa osobne zúčastnil. Na základe doručeného

zápisu z ústneho pojednávania, ktoré vykonala pobočka žalovanej v D. v súlade s ust. § 188

o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, žalovaná

rozhodnutím č. 540 228 2930 zo dňa 23. októbra 2008 zamietla žiadosť žalobcu o

predčasný starobný dôchodok podľa o sociálnom poistení z

dôvodu, že suma predčasného starobného dôchodku nie je vyššia ako 1,2 - násobok sumy

životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobca

doteraz nepodal opravný prostriedok.

Na základe zisteného skutkového a právneho stavu veci súd zistil, že dávkové konanie

žalobcu o priznanie predčasného starobného dôchodku začalo 12. mája 2004. Žalovaná

v tomto konaní riadne konala a pokračovala, toto konanie bolo prerušené len z dôvodu

rozhodnutia Krajského súdu v Žiline č. k. -154 zo dňa 26. marca 2008,

kedy krajský súd zrušil rozhodnutia č. 540 228 2930 zo dňa 16. 9. 2004 a zo dňa 11. 11.

2005 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vzhľadom na vyslovený

právny názor krajského súdu žalovaná vykonala ďalšie zisťovanie prostredníctvom svojej

pobočky D. a následne vo veci rozhodla rozhodnutím č. 540 228 2930 zo dňa 23. októbra

2008, proti ktorému žalobca doteraz opravný prostriedok nepodal.

Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol v súlade

s ust. vety tretej “

Sťažovateľ namieta, že nemal možnosť vyjadriť sa k veci a nepoznal ani vyjadrenie

protistrany vo veci. Ďalej sťažovateľ namieta aj nedostatočné odôvodnenie uznesenia

krajského súdu. Najmä s týmito skutočnosťami spája porušenie svojich základných práv

a slobôd.

Ústavný súd preskúmal napadnuté konanie najmä z hľadiska tejto námietky, ktorá

smeruje k porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a 2 .

Z predložených príloh vyplýva, že sťažovateľ podal žiadosti o vymeranie

predčasného starobného dôchodku 12. mája 2004 a opätovne 24. decembra 2007.

O oboch žiadostiach sťažovateľa bolo rozhodnuté rozhodnutím Sociálnej poisťovne

č. 540 228 2930 z 23. októbra 2008.

Tieto skutočnosti krajský súd vo svojom rozhodnutí riadne zdôvodnil, čo vyplýva

aj z už uvedenej citácie uznesenia, ako aj z vyjadrenia zákonnej sudkyne.

Krajský súd v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou vyhodnotil konanie

správneho orgánu ako konanie o priznaní predčasného starobného dôchodku, ktoré začalo

12. mája 2004 a skončilo rozhodnutím 23. októbra 2008, proti ktorému sťažovateľ nepodal

opravný prostriedok.

Postup krajského súdu vo veci vedenej pod sp. zn. a jeho uznesenie

z 27. februára 2009 nie sú arbitrárne ani zjavne neodôvodnené a jeho postup a rozhodnutie

v konečnom dôsledku nemôžu viesť k porušeniu sťažovateľom označených základných práv

a slobôd. Podľa názoru ústavného súdu sa krajský súd v odôvodnení predmetného uznesenia

riadne a ústavne konformným spôsobom vysporiadal so všetkými otázkami, ktoré pre jeho

rozhodnutie boli z hľadiska právneho posúdenia veci podstatné.

a) Pokiaľ sťažovateľ namietal, že mu nebol umožnený prístup k spisu ako súčasť

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu tým, že mu správny orgán neoznámil číslo

konania, odpoveď vyplýva z rozhodnutia krajského súdu (a z právnej úpravy), podľa

ktorého sa viedlo len jedno konanie o predčasný starobný dôchodok začaté na návrh

12. mája 2004, o ktorom správny orgán rozhodol 23. októbra 2008.

Z uvedeného dôvodu nebolo možné, keďže iné konanie sa neviedlo, oznámiť

ani spisovú značku takéhoto konania a meno konajúceho zástupcu orgánu verejnej moci,

to znamená, že nedošlo k zmareniu prístupu sťažovateľa k spisu.

b) Sťažovateľ namietal „rovnosť zbraní“ s tým, že krajský súd doručil jeho návrh

Sociálnej poisťovni – ústrediu, a k odpovedi nemal možnosť sa vyjadriť.

V tejto časti námietky porušenia základných práv a slobôd postupoval krajský súd

podľa ustanovenia , podľa ktorého orgán verejnej správy, proti ktorému

návrh smeruje, je povinný bezodkladne po doručení návrh predložiť súdu na vyjadrenie

k návrhu a príslušný spis, a tiež podľa ustanovenia , keďže ide o rozhodovanie

o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov podľa ustanovenia § 247

a nasl. a nepostupoval podľa ustanovenia .

Postup krajského súdu v procese, pri ktorom postupoval podľa právnej úpravy

lex specialis upravujúcej tento postup, a nie podľa všeobecnej právnej úpravy ,

nemožno podľa názoru ústavného súdu spájať s porušením základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa , práva podľa dohovoru

a tiež ani základných práv podľa a .

c) K námietke možnosti vyjadriť sa, resp. nevyjadriť sa ku všetkým dôkazom ústavný

súd nezistil porušenie procesných ustanovení a , ktoré

by malo za následok aj namietané porušenie základných práv a slobôd sťažovateľom,

a to opäť v použití osobitnej právnej úpravy správneho konania na rozdiel od všeobecnej

právnej úpravy, s čím sťažovateľ takéto porušenie spája.

d) Sťažovateľ namieta, že krajský súd porušil aj jeho základné právo na primerané

hmotné zabezpečenie v starobe podľa a 3 .

V tejto časti ústavný súd nie je príslušný konať.

Podľa súdy rozhodujú v občianskoprávynch a trestnoprávnych

veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť

rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti podľa čl. 124

, ktorému neprináleží právomoc všeobecných súdov preskúmavať rozhodnutia

orgánov verejnej moci, ktorými boli určené dôchodkové dávky, pokiaľ by nezistil porušenie

základných práv a slobôd v procese rozhodovania, ktoré by mali za následok arbitrárnosť

alebo zjavnú neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov.

e) Sťažovateľ namieta porušenie „práva na spravodlivosť“, a tým jeho základného

práva na spravodlivé súdne konanie podľa , a 2 a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z a 2 vyplýva, že niektorých základných práv sa možno

dovolávať len v medziach zákona, a tiež určuje medze obmedzení základných práv a slobôd.

Pokiaľ ide o túto námietku, sťažnosť sťažovateľa je zjavne neopodstatnená z dôvodu,

že nepreukázal porušenie procesných právnych predpisov, ktorými mali byť porušené jeho

práva vyplývajúce z a dohovoru.

f) Sťažovateľ namieta aj riadne a dostatočné odôvodnenie rozsudku, s čím spája

porušenie , ako aj dohovoru.

Ústavný súd preskúmal spisový materiál, ako aj rozhodnutie krajského súdu, pričom

zistil, že výrok rozhodnutia je zdôvodnený logicky a tieto zhodnotenia majú vyústenie

v predložených právnych záveroch, ktoré nie sú arbitrárne ani zjavne neodôvodnené. V tejto

časti sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

g) Ďalšie návrhy sťažovateľa smerujú k zrušeniu rozhodnutia krajského súdu,

k uloženiu primeraného finančného zadosťučinenia, ako aj k úhrade trov konania.

V tejto časti ústavný súd uvádza, že tieto návrhy sťažovateľa sa viažu na jeho úspech

v konaní.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako zjavne neopodstatnená a sťažovateľ nebol

vo veci úspešný, bolo bez ďalšieho právneho významu zaoberať sa týmito nárokmi.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené a s poukazom na to, že obsahom základných

práv podľa a 2 a práva podľa dohovoru nie je právo

na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo

na úspech v konaní (, ), sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Pokiaľ sťažovateľ namietal porušenie ďalších základných práv a slobôd zaručených

a 3, , a a 2 a práv zaručených

čl. 13 a čl. 17 dohovoru, v tejto časti ústavný súd v súlade so svojou stabilnou judikatúrou

opakovane vyslovil, že sťažovateľ namietal také porušenie základných práv a slobôd, ktoré

podľa okolností prípadu nemohli nastať (, ), preto aj v tejto časti

sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. decembra 2009