Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 410/09
PDF · 145.34 KB
No categories available
IV. ÚS 410/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. decembra
2009 predbežne prerokoval sťažnosť M. Š., B., zastúpeného advokátkou JUDr. B. Š., T., vo
veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cbi 2/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. Š. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. novembra
2009 doručená sťažnosť M. Š., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr.
B. Š., T., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v postavení žalobcu podal
31. marca 2008 okresnému súdu žalobu o vylúčenie vecí (súboru nehnuteľností vedených na
liste vlastníctva č. 6096, katastrálne územie T.) z konkurznej podstaty proti žalovanému
Mgr. P. O., správcovi konkurznej podstaty úpadcu T., štátny podnik v likvidácii (ďalej aj
„žalovaný“). Od podania žaloby boli podľa sťažovateľa vo veci nariadené dva termíny
pojednávaní. Pojednávanie nariadené na 9. december 2008 bolo odročené bez meritórneho
prerokovania veci, keďže došlo k výmene osoby správcu konkurznej podstaty, a
sťažovateľovi bolo uložené, aby v lehote 10 dní požiadal o pripustenie zámeny účastníka
konania na strane žalovaného, čo sťažovateľ 18. decembra 2008 vykonal. Uznesením
okresného súdu sp. zn. 31 Cbi 2/2008 z 30. apríla 2009 súd pripustil zámenu účastníka
konania na strane žalovaného. Termín ďalšieho pojednávania bol nariadený na 3. november
2009. Aj pojednávanie určené na 3. november 2009 bolo odročené bez meritórneho
prerokovania veci z dôvodu rozhodnutia o návrhu žalovaného na prerušenie konania.
Dňa 9. júla 2009 podal sťažovateľ predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy
v konaní. Predseda okresného súdu prípisom sp. zn. Spr 2483/09 z 24. júla 2009
sťažovateľovi oznámil, že zákonný sudca v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na
3. november 2009. Predseda okresného súdu sťažovateľovi taktiež prisľúbil, že vec bude
pravidelne sledovať až do jej právoplatného skončenia. Sťažovateľ je toho názoru, že
okresný súd od podania žaloby riadne nekonal, a preto nemohlo byť predmetné konanie
dosiaľ právoplatne skončené.
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie o nej
nálezom takto rozhodol:
«1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod
sp. zn. 31 Cbi 2/2008 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Trnava sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
31 Cbi 2/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000 € (slovom
desaťtisíc euro), ktoré je mu Okresný súd Trnava povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Trnava je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia
v sume 245,70 € (slovom dvestoštyridsaťpäť euro a sedemdesiat centov) na účet jeho
právnej zástupkyne JUDr. B. Š., advokátke, so sídlom T. do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.»
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,
uznesenie sa nemusí odôvodniť.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,
Predmetom konania pred ústavným súdom je nárok sťažovateľa na ochranu pred
postupom okresného súdu vo veci sp. zn. 31 Cbi 2/2008, ktorým bolo podľa jeho tvrdenia
porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy.
Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že v skutočnosti boli vo veci nariadené tri
termíny pojednávaní. Prvé pojednávanie v predmetnej právnej veci bolo nariadené na
4. september 2008. Na toto pojednávanie sa neustanovil sťažovateľ, ktorý bol od
2. septembra 2008 dočasne práceneschopný. Okresný súd pojednávanie odročil bez
meritórneho prerokovania veci na 9. december 2008. Zo zápisnice z pojednávania konaného
9. decembra 2008 vyplýva, že podaním z 15. mája 2008 označeným «ako žaloba
o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty žalovaného „doplnenie podania“, žalobca označil
v časti žalovaných: žalovaný Mgr. P. O., bývalý SKP úpadcu T. š. p. v likvidácii so sídlom
T., bez uvedenia IČA a „nový žalovaný“: Mgr. Ing. P. K., SKP úpadcu T. š. p. v likvidácii,
so sídlom T.». V záujme odstránenia nejasností v podaní sťažovateľa z 15. mája 2008 ho
okresný súd poučil v zmysle § 92 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)
a zároveň vyzval, aby v lehote 10 dní oznámil, či žaloba smeruje proti pôvodnému
žalovanému alebo proti novému žalovanému, a v prípade, že žaloba smeruje proti novému
správcovi konkurznej podstaty, aby označil, akým procesným dispozitívnym úkonom
navrhuje jeho vstup do konania. Na tento účel bolo pojednávanie odročené na neurčito bez
meritórneho prerokovania veci.
Podaním doručeným okresnému súdu 18. decembra 2008 sťažovateľ navrhol, aby
okresný súd pripustil zámenu účastníkov tak, aby z konania vystúpil žalovaný Mgr. P. O.,
pôvodný správca úpadcu T., štátny podnik v likvidácii, a na jeho miesto vstúpil ako
žalovaný Mgr. Ing. P. K., súčasný správca úpadcu T., štátny podnik v likvidácii. Uznesením
okresného súdu sp. zn. 31 Cbi 2/2008 z 30. apríla 2009 súd pripustil zámenu účastníka
konania na strane žalovaného. Z predmetného uznesenia okrem iného vyplýva, že už v čase
podania žaloby, teda 31. marca 2008, nebol sťažovateľom označený žalovaný Mgr. P. O.
správcom konkurznej podstaty úpadcu T., štátny podnik v likvidácii. Sťažovateľ teda
nesprávne označil osobu žalovaného, v dôsledku čoho bolo potrebné rozhodnúť o pripustení
zámeny na strane žalovaného postupom podľa § 92 ods. 4 OSP.
Dňa 26. júna 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 3. november 2009. Podaním
doručeným okresnému súdu 2. novembra 2009 žalovaný podal návrh na prerušenie konania
do právoplatného skončenia dovolacieho konania vedeného Najvyšším súdom Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“) pod sp. zn. 6 Obdo 8/2009, keďže v predmetnom
dovolacom konaní sa podľa neho riešia totožné otázky skutkového, ako aj právneho
charakteru, pričom z hľadiska právnej istoty je potrebné vyčkať na rozhodnutie dovolacieho
súdu o dovolaní. Pojednávanie konané 3. novembra 2009 bolo preto odročené na neurčito
bez meritórneho prerokovania veci pre účely rozhodnutia o návrhu žalovaného na
prerušenie konania. Uznesením sp. zn. 31 Cbi 2/2008 z 1. decembra 2009 okresný súd
prerušil konanie do skončenia dovolacieho konania vedeného najvyšším súdom pod sp. zn.
Z dosiaľ uvedeného vyplýva, že sám sťažovateľ už v čase podania žaloby nesprávne
označil žalovaného, ktorý bol z funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu T., štátny
podnik v likvidácii, odvolaný už uznesením okresného súdu z 12. decembra 2007, čím sám
prispel k predĺženiu namietaného konania. Uvedený nedostatok v žalobe bolo možné
odstrániť až na základe podania sťažovateľa z 18. decembra 2008, o ktorom okresný súd
rozhodol uznesením sp. zn. 31 Cbi 2/2008 z 30. apríla 2009, teda po viac ako 4 mesiacoch
od jeho doručenia. Následne okresný súd nariadil 26. júna 2009 termín pojednávania na 3.
november 2009, t. j. po necelých dvoch mesiacoch. O návrhu žalovaného na prerušenie
konania rozhodol okresný súd po 1 mesiaci.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že v prípade, keď ústavný súd zistil, že
charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými prieťahmi, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil
porušenie základného práva zaručeného týmto článkom ústavy (napr. II. ÚS 57/01),
prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne
neopodstatnený (napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05).
Ústavný súd na základe svojich zistení zastáva názor, že okresný súd v konaní
vedenom pod sp. zn. 31 Cbi 2/2008 v zásade postupoval bez prieťahov, pričom zistené
obdobia krátkodobej nečinnosti nemožno považovať za tak významné, aby ich bolo možné
kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.
Na základe uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľa
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. decembra 2009