Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_31Cbi-2-2008.pdf
PDF · 172.19 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cbi/2/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: W. O., narodený XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, Z., právne zastúpený JUDr. Barborou Šrutekovou, advokátkou, Hlavná 44, Trnava proti žalovanému: Mgr. Ing. Pavol Korytár, Sladovnícka 13, Trnava, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, so sídlom Trnava, IČO: 00 009 199, právne zastúpený Mgr. Adrianou Sojkovou, advokátkou, Námestie Matice slovenskej 1713, Dubnica nad Váhom, o vylúčenie majetku zo súpisu, takto
rozhodol:
Žaloba s a z a m i e t a .
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 6.102,68 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.03.2008 domáhal vylúčenia majetku- nehnuteľností a to stavby, súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/X, katastrálne územie G., okres G., obec G. zapísaný na LV č. XXXX, pozemku parc. č. XXXX/X, druh pozemku- zastavané plochy a nádvoria, výmera XXXX m2, katastrálne územie G., okres G., zapísaný na LV č. XXXX a pozemku parc. č. XXXX/X, druh pozemku
- zastavané plochy a nádvoria, výmera XXXX m2, katastrálne územie G., okres G., obec G., zapísaný na LV č. XXXX zo súpisu podstaty. V žalobe uviedol, že dňa 15.02.2000 bola uzavretá kúpna zmluva medzi predávajúcim FARMATEX, s.r.o., v konkurze a ním ako kupujúcim. V uvedený deň bol povolený aj vklad vlastníckeho práva pre kupujúceho. Uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 25K/2/2007 zo dňa 12.09.2007 bol na majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. vyhlásený konkurz. Následne mu bolo doručené Oznámenie o zápise nehnuteľností úpadcu do súpisu všeobecnej podstaty s poznámkou o spornom zápise v prospech tretej osoby bez uvedenia dátumu a bez príloh. Podľa názoru žalovaného neprišlo k prechodu vlastníckeho práva z dôvodu, že neprišlo k prechodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam od úpadcu TAZ, š.p. na Fond národného majetku SR. K prechodu vlastníckeho práva neprišlo z dôvodu, že nehnuteľnosti neboli zhrnuté k súpisnej zložke majetku podľa Rozhodnutia Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR. Vklad predmetných nehnuteľností zo strany FNM bol teda do základného imania obchodnej spoločnosti TAZ, a.s. postihnutý absolútnou neplatnosťou a to z dôvodu nedodržania podmienok stanovených zákonom č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Z uvedeného dôvodu potom podľa názoru žalovaného všetky ďalšie prechody, prevody predmetných nehnuteľností sú postihnuté absolútnou neplatnosťou vychádzajúc zo zásady „nemo plus iuris“ vyjadrenej v ust. § 37 ods. 2 Obč. zák. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.02.2000 medzi predávajúcim FARMATEX, s.r.o. v konkurze a žalobcom ako kupujúcim, došlo k prevodu vlastníckeho práva na kupujúceho. Z listín súvisiacich s kúpnou zmluvou je nepopierateľný fakt, že predmetná nehnuteľnosť, ktorú žalovaný zahrnul do konkurznej podstaty TAZ, š.p. nikdy netvorila podstatu danej spoločnosti, nakoľko bola zahrnutá do konkurznej podstaty
spoločnosti FARMATEX, s.r.o.. žalobca je toho názoru, že preukázal dôvody, ktoré vylučujú zapísanie nehnuteľností do všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p.. Dôvodom, pre ktorý žiadal vylúčenie vecí z konkurznej podstaty úpadcu je preukázateľné nadobudnutie vlastníckeho práva v zmysle zásad bona fides od spoločnosti FARMATEX, s.r.o..
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 03.09.2008 (č.l. 38 spisu) uviedol, že dňa 12.09.2007 Okresný súd Trnava vydal Uznesenie č.k. 25K/2/2007-70 o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik. Uvedené rozhodnutie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku zo dňa 18.09.2007. Dňa 31.03.2008 žalobca podal žalobu na súd a v zmysle § 78 ZoKR sa domáhal vylúčenia majetku zapísaného správcom z konkurznej podstaty úpadcu a to nehnuteľností bližšie špecifikovaných v žalobe. Podľa § 78 ods. 3, veta prvá ZoKR ten, kto uplatňuje právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu musí tak urobiť u správcu alebo na súde žalobou podanou voči správcovi najneskôr do 30 dní od zverejnenia zápisu tohto majetku do súpisu v Obchodnom vestníku. Predmetné nehnuteľnosti boli správcom zapísané do súpisu všeobecnej podstaty dňa 06.12.2007 a zápis bol publikovaný v Obchodnom vestníku dňa 11.12.2007. Lehota na podanie žaloby o vylúčenie majetku zo súpisu podstaty je 30 dní a začína plynúť po uverejnení zápisu nehnuteľností v Obchodnom vestníku. Žalobca zmeškal podanie žaloby o vylúčenie z dôvodu uplynutia zákonnej prekluzívnej lehoty dňom 12.01.2008. Dňa 11.04.1992 Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR vydalo Rozhodnutie č. XXX/XX o schválení privatizačného projektu úpadcu („Rozhodnutie“) podľa platných ustanovení zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby („ZoPPMŠ“) ako príslušným ústredným orgánom štátnej správy v súlade s ust. zákona č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov. Štátny podnik má v súlade s ust. 6 ods. 1) a ods. 2) zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku („ZoŠP“) právo držby, užívania a dispozície s majetkom štátu, ktorý bol štátnemu podniku zverený do správy; odňatie majetku, ktorý bol štátnemu podniku zverený do správy je možné len na základe zákonných podmienok. Majetok štátu pozostávajúci z vecí a finančných prostriedkov, ktorý podlieha právu hospodárenia štátneho podniku alebo majetok vo vlastníctve štátneho podniku možno prevádzať len na základe rozhodnutia o schválení privatizačného projektu vydaného v súlade s platnými ustanoveniami § 1 ods. 1, ust. § 2 a ust. § 5 ZoPPMŠ. Podstatnou obsahovou náležitosťou privatizačného projektu štátneho podniku je v súlade s ust. § 6 ods. 1 písm. a) ZoPPMŠ vymedzenie majetku určeného na privatizáciu. Podľa uvedeného Rozhodnutia predmetom privatizácie bol majetok, ktorý spravoval úpadca ako štátny podnik s právom hospodárenia v súlade s platnými ustanoveniami ZoŠP a ktorý bol vymedzený v rozhodnutí (prílohách tohto rozhodnutia) v súlade s ust. § 6 ods. 1 písm. a) ZoPPMŠ, podkladom ktorého bol privatizačný projekt úpadcu. Predmetom privatizácie podľa rozhodnutia neboli nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu, a ktoré podliehali právu hospodárenia úpadcu ako štátneho podniku v súlade s platnými ustanoveniami ZoŠP, pretože nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu neboli vymedzené v rozhodnutí ani jeho prílohách ako majetok určený na privatizáciu. V súlade s ust. § 133 z.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, rozhodnutie správneho orgánu, alebo iné právne skutočnosti ustanovené zákonom sú právnymi titulmi nadobudnutia vlastníckeho práva k veci. V súlade s ustanovením § 11 ods. 2 ZoPPMŠ, dňom vyňatia vlastníckeho práva k majetku určeného na privatizáciu zo zákona dochádza k prechodu vlastníckeho práva k majetku určeného na privatizáciu na Fond národného majetku Slovenskej republiky, ktorý je právnickou osobou ( sui generis ) zriadenou zo zákona. Rozhodnutie Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR o schválení privatizačného projektu je v súlade s ustanoveniami § 11 ods. 2 ZoPPMŠ (prechod vlastníckeho práva na Fond) právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k privatizovanému majetku s právom hospodárenia štátneho podniku na Fond alebo na obchodnú spoločnosť zriadenú Fondom na účely privatizácie vymedzeného majetku. Rozhodnutie o schválení privatizácie bolo právnym titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva Fondu výlučne k majetku určeného v rozhodnutí a jeho prílohách; rozhodnutie zakladá právne účinky prechodu vlastníckeho práva v prospech Fondu iba k majetku určeného v rozhodnutí, pričom k prechodu vlastníckeho práva dochádza na základe zákona (podľa ust. § 11 ods. 2 ZoPPMŠ) po splnení právnej skutočnosti (vykonateľnosťou rozhodnutia o schválení privatizácie vydaného príslušným správnym orgánom). Rozhodnutie o schválení privatizácie nebolo právnym titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva Fondu k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporového konania a preto Fond nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporového konania, pretože nehnuteľnosti neboli podľa ust. § 6 ods. 1 písm. a) ZoPPMŠ vymedzené v rozhodnutí a teda predmetné nehnuteľnosti neboli určené na privatizáciu a nebol daný žiaden (nadobúdací) právny titul v prospech Fondu, ktorý by zakladal právne účinky zákonného prechodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na Fond. V súlade s ustanovením § 15 ods. 1 ZoPPMŠ, vkladom
privatizovaného majetku do základného imania obchodnej spoločnosti zriadenej Fondom dochádza k prevodu vlastníckeho práva k majetku od Fondu na novozaloženú obchodnú spoločnosť. V súlade s uvedeným v prípade, ak určitý majetok nebol zahrnutý v privatizačnom projekte štátneho podniku a predmetný majetok nebol určený privatizačným projektom na privatizáciu a nebol schválený na privatizáciu na základe rozhodnutia príslušného správneho orgánu (v tom čase Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR), potom predmetom privatizácie nebol tento majetok a následne tento majetok ani nebol predmetom ďalších prechodov a prevodov vlastníckeho práva k majetku v prospech obchodnej spoločnosti zriadenej Fondom. Prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporového konania, je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou pre rozpor s právnou zásadou „nemo plus iuris“, pretože právny predchodca žalobcu, obchodná spoločnosť FARMATEX, s.r.o., nikdy nebola vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporového konania. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporového konania sú majetkom podliehajúcim konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu TAZ, š.p. v súlade s ust. § 67 ods. 1 písm. a) ZoKR. Žalobca nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporového konania od svojich právnych predchodcov - spoločnosti Trnavské automobilové závody, štátny podnik, Fond národného majetku Slovenskej republiky, spoločnosti Trnavské automobilové závody a.s., spoločnosti
- TAZ spol. s r.o., (zmena: od 21.10.1997 TAZ SIPOX spol. s r.o.), spoločnosti FARMATEX, s.r.o.. Vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu došlo v súlade s ust. § 44 ods. 1 ZoKR k zákonnému prechodu dispozičných práv úpadcu k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporového konania na žalovaného ako správcu konkurznej podstaty úpadcu. Žalobca odvodzuje svoje „vlastnícke právo“ k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporového konania od svojich právnych predchodcov na dôkaz svojho vlastníckeho práva predložil výpis z listu vlastníctva č. XXXX. Žalobca však nepredložil žiaden dôkaz o tom, že nehnuteľnosti boli predmetom privatizačného projektu a následne rozhodnutia o schválení privatizačného projektu. V prípade, ak tretie osoby tvrdia, že sú vlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporového konania, potom je potrebné, aby svoje „nároky“ uplatnili voči správcovi postupom podľa platných ustanovení § 78 ZoKR. V súlade s uvedeným žalobca nepreukázal žiaden právny dôvod, na základe ktorého by Predchádzajúci správca, alebo žalovaný bol oprávnený vylúčiť Nehnuteľnosti zo súpisu všeobecnej podstaty. Žalobca tvrdí, že je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporového konania. Podľa tvrdenia žalobcu, tento predmetné nehnuteľnosti nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 15.02.2000 s predávajúcim - JUDr. Štefanom Dedákom, správcom konkurznej podstaty úpadcu FARMATEX, s.r.o., IČO 34140808, na dôkaz čoho predložil výpis z listu vlastníctva č. XXXX, kúpnu zmluvu zo dňa 15.02.2000, doklad o zaplatení kúpnej ceny, návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, platobný výmer (strana 2, čl. III., prvý odsek žaloby). Podľa tvrdenia žalobcu, dôvod, pre ktorý požaduje vylúčenie predmetných nehnuteľností z konkurznej podstaty je preukázateľné nadobudnutie vlastníckeho práva v zmysle zásad „bona fides“ (strana 3 , čl. III, tretí odsek Žaloby). Žalobca odvodzuje svoje „vlastnícke právo“ k nehnuteľnostiam od svojich právnych predchodcov až k spoločnosti Trnavské automobilové závody, akciová spoločnosť a Fondu. Žalobca však neuvádza žiadne tvrdenie a nepredložil žiaden dôkaz o vlastníckom práve Fondu k nehnuteľnostiam. Fond nikdy nebol vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu a to z dôvodu neplatnosti prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na Fond. Žalobca v zmysle vyššie uvedených tvrdení poukázal i na § 70 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len KZ) ktorým bola vytvorená domnienka o hodnovernosti údajov katastra. Podľa názoru žalovaného ustanovenia § 70 KZ v znení neskorších predpisov sú údaje katastra, medzi ktoré patria aj údaje o právach k nehnuteľnostiam, vrátane identifikačných údajov o vlastníkoch nehnuteľností, hodnoverné a záväzné, len dovtedy, kým sa nepreukáže opak. Žalobca uvádza, že nadobudol vlastnícke právo v zmysle zásad „bona fides“. Podľa názoru žalovaného je význam „bona fides“ (dobromyseľnosti) obmedzený, chápe sa len ako psychická kategória, t.j. ako nezavinená nevedomosť o nedostatkoch určitého právneho stavu. Aj keď možno predpokladať, že žalobca bol dobromyseľný v tom, že nadobúda predmetné nehnuteľnosti od vlastníka, nestáva sa sám vlastníkom. Samotná oprávnená držba však na nadobudnutie vlastníckeho práva nestačí. Spolu s ňou musia byť v zmysle ust. § 134 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. (Občianskeho zákonníka) splnené aj ďalšie podmienky, a to nepretržitá vydržacia doba a deklarovanie alebo osvedčenia o zmene v subjekte vlastníka. V tomto prípade však nie sú splnené podmienky pre vydržanie a preto sa žalobca nemohol stať vlastníkom predmetných nehnuteľností. Zápisy o vlastníckom práve tretej osoby - žalobcu k nehnuteľnostiam na príslušnom liste vlastníctva sú v rozpore s vyššie uvedeným právnym a skutkovým stavom; uvedená skutočnosť bola dôvodom postupu správcu podľa ust. § 78 ZoKR o zápise spornej poznámky v prospech tretej osoby - žalobcu. V súlade s ust. § 67 ods. 1 písm. a) v spojení s ust. § 5 ods. 1 a ust. § 6 ods. 1 ZoŠP, ďalej v
zmysle ust. § 78 ZoKR, po posúdení ustanovení § 1, ďalej ust. § 5, ďalej ust. § 6 ods. 1 písm. a), ďalej ust. § 10, ďalej ust. § 11 ZoPPMŠ v platnom znení a v spojení s ustanovením § 39, ďalej ust. § 100 ods. 2, ďalej ust. § 126 ods. 1, ďalej ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, správca mal aktívnu legitimáciu na uplatnenie reivindikačného nároku úpadcu podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a bol povinný vykonať zápis nehnuteľností do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Dňa 06.12.2007 správca v súlade s ustanovením § 78 ods. 1 ZoKR zapísal nehnuteľnosti do súpisu majetku podliehajúceho konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu s poznámkou o spornom zápise v prospech žalobcu z dôvodov absolútnej neplatnosti prevodov/prechodov vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Dňa 11.12.2007 predbežný správca publikoval súpis majetku podliehajúceho konkurzu a zahrnutého do všeobecnej podstaty úpadcu v Obchodnom vestníku. Správca v súlade s ust. § 76 a ust. § 78 ZoKR listom oznámil žalobcovi, že nehnuteľnosti boli zapísané do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu s poznámkou o spornom zápise. Správca doručil list zo dňa 11.12.2007 žalobcovi v súlade s ust. 78 ods. 2 ZoKR; predmetom Listu bolo: 1. Oznámenie o zápise nehnuteľností do súpisu všeobecnej podstaty so spornou poznámkou, 2. Oznámenie o zverejnení súpisu všeobecnej podstaty so spornou poznámkou v Obchodnom vestníku č. 239B/2007 zo dňa 11.12.2007 3. Výzva na uvedenie tvrdení a predloženie dôkazov zo strany žalobcu o platnosti prevodov/prechodov vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V súlade s ustanoveniami § 44 ods. 1 a ust. § 67 ods. 1 písm. b a ust. § 76 ods. 1 ZoKR, po zapísaní nehnuteľností do súpisu všeobecnej podstaty žalobca nemá dispozičné právo k nehnuteľnostiam, pretože tieto sú majetkom podliehajúcim konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu. Podľa § 78 ods. 1,2,3, Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné najmä preto, že sa nachádza u tretej osoby alebo že tretia osoba k nemu uplatňuje právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučuje. Pri spornom zápise správca v súpise poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia. Správca bezodkladne po zverejnení sporného zápisu v Obchodnom vestníku písomne vyzve osobu, v ktorej prospech do súpisu zapísal poznámku, aby do 30 dní od doručenia výzvy uviedla dôvody a predložila dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Ak správca na základe uvedených dôvodov a predložených dôkazov s odbornou starostlivosťou zistí, že vyzvaná osoba má právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, majetok zapísaný do súpisu bezodkladne po súhlase príslušného orgánu zo súpisu vylúči; inak vyzvanú osobu bezodkladne opätovne písomne vyzve, aby do 30 dní od doručenia výzvy uplatnila svoje právo na súde žalobou podanou proti nemu s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ten, kto uplatňuje právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, musí tak urobiť u správcu alebo na súde žalobou podanou proti správcovi najneskôr do 30 dní od zverejnenia zápisu tohto majetku do súpisu v Obchodnom vestníku. Neskôr môže právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu uplatniť u správcu alebo na súde žalobou podanou proti správcovi len ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného alebo nikoho alebo bez poznámky, i keď mal byť zapísaný s poznámkou v prospech neho. Ak sa právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu včas neuplatní, zanikne; právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu zanikne najneskôr rozvrhnutím výťažku zo speňaženia dotknutého majetku. Ak súd rozhodne o vylúčení majetku zo súpisu, správca majetok zapísaný do súpisu bezodkladne zo súpisu vylúči. Trovy konania o vylúčení majetku zo súpisu sú podľa rozhodnutia súdu pohľadávkou proti dotknutej podstate.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.05.2010 (č.l. 365 spisu) k právnej argumentácii žalobcu z pojednávania dotýkajúcom sa § 93 ods. 3 ZKR a § 27 ods. 2 ZKV a podporne rozhodnutím NS SR 4Cdo/274/2006 uviedol, že do účinnosti zákona č. 328/2000 Z.z. (ale ani v neskorších platných a účinných zneniach citovaného ustanovenia) nebola prelomená zásada nemo plus iuris, ktorá je pri speňažovaní v konkurznom práve vyjadrená až v novom ZKR v § 93 ods.3. V § 27 ods.2 ZKV bolo len stanovené, že vec nadobudnutá z podstaty sa prevádza bez tiarch na nej viaznucich s výnimkou vecných bremien. Uvedené ustanovenie neznamená nič viac než to, že pri speňažení nehnuteľnosti v konkurze túto nadobúda nadobúdateľ „očistenú“ od všetkých tiarch s výnimkou vecných bremien (napr. od exekučných záložných práv a pod.). Pokiaľ ide o žalobcom citované rozhodnutie NS SR, tak v ňom NS SR konštatoval, že tretia osoba, ktorá nehnuteľnosti nadobudla v čase, keď titul vydražiteľa na prevod nehnuteľnosti existoval, je chránená. Uvedené závery nie je možné aplikovať ani analogicky v tomto konaní, keďže právny predchodca nebol vlastníkom nehnuteľností, t.j. v čase prevodu nemal právny titul na ich prevod. Nehnuteľnosti žalobca nadobudol od niekoho, kto sa ich vlastníkom ani na okamih nikdy platne nestal.
Rozsudkom č.k. 31Cbi/2/2008-371 zo dňa 07.06.2010 súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 2.358,04 eur.
Proti predmetnému rozsudku podal žalobca včas odvolanie (č.l. 378 spisu), v ktorom opäť poukázal na ustanovenie § 27 ods.2 zákona č. 328/1991 Zb. účinného v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, na základe ktorého vec nadobudnutá z podstaty sa prevádza bez tiarch na nej viaznucich s výnimkou vecných bremien, ako aj na § 93 ods.3 v súčasnosti platného a účinného zákona, na základe ktorého kupujúci pri odplatnom prevode veci zapísanej do súpisu nadobudne vlastnícke právo aj vtedy, keď úpadca nebol vlastníkom tejto veci. Ustanovenie neskoršieho právneho predpisu, ktorý nadobudol platnosť a aj účinnosť až po tom, čo nadobudol žalobca vlastnícke právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam dáva žalobca súdu do pozornosti iba z dôvodu, že iba umocňuje jeho právne postavenie a rovnako aj výklad poslednej vety ustanovenia § 28 ods.2 ZKV, ktorý bol platný a účinný v čase, kedy žalobca nadobudol vlastnícke právo. Ďalej zotrval na predchádzajúcej právnej argumentácii.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu (č.l. 382 spisu) uviedol, že znením ustanovenia § 27 ods. 2 ZKV účinného v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nebola prelomená zásada nemo plus iuris, ale táto bola prelomená až v novom ZKR a to v § 93 ods.3. ZKV žiadnu podobnú úpravu nikdy neobsahoval, akákoľvek prípadná analógia legis aplikácie nového ZKR je neprípustná. V § 27 ods.2 ZKV bolo len ustanovené, že vec nadobudnutá z podstaty sa prevádza bez tiarch na nej viaznucich s výnimkou vecných bremien, skutočnosť, ktorú si žalobca mylne zamieňa s účinkami vyššie uvedenej zásady. Ďalej zotrval na predchádzajúcej právnej argumentácii.
Odvolací súd uznesením č.k. 31CoKR/4/2011-399 zo dňa 31.01.2012 napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd 1. stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s argumentáciou žalobcu vychádzajúcou zo spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v rámci speňažovania majetku úpadcu FARMATEX, s.r.o. a jeho následkov v zmysle ustanovení § 27 Zák. č. 328/1991 Zb. a § 93 Zák. č. 7/2005 Z.z. ako aj s argumentáciou týkajúcou sa právneho názoru MS SR vysloveného v rozhodnutí 4Cdo/274/2006. Ďalej sa nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu o jeho dobromyseľnosti pri nadobúdaní nehnuteľností ako ani s tvrdeniami žalovaného o oneskorenom uplatnení nároku žalobcu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov, žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s kúpnou zmluvou, listom vlastníctva, výzvou zo dňa 24.03.2008, privatizačným projektom, rozhodnutím o schválení privatizačného projektu, rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 44Cbi/6/2007, rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21CoKR/4/2008, uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obdo/38/2009 ako i s celým obsahom spisu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
Právny zástupca žalobcu v konaní zotrval na obsahu žaloby a naviac uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaného, že by žalobca zmeškal lehotu na podanie vylučovacej žaloby, pritom poukázal na § 78 ods.2 zákona č. 7/2005, podľa ktorého si správca nesplnil svoju povinnosť voči žalobcovi upovedomiť ho o skutočnosti, že jeho majetok bol zapísaný do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu TAZ, š.p. v konkurze. Túto povinnosť si splnil až 24.03.2008 a táto skutočnosť nemôže byť žalobcovi na ujmu. Ako fyzická osoba nie je totiž povinný denne sledovať Obchodný vestník a teda aj skutočnosť, či jeho majetok niekto zapísal do súpisu alebo nie. Vo vzťahu k platnému nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam poukázal na ustanovenie § 93 ods.3 ZKR a tiež na ustanovenie § 97 ods.2 zákona č. 328/1991 Zb., ktoré boli účinné ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy žalobcu so spoločnosťou FARMATEX, s.r.o.. Pokiaľ ide o uplatnenie zásady bonafide poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo/274/2006, kde Najvyšší súd SR uvádza, že rešpektujúc princíp nadobudnutých práv, nemôžu tretie osoby konajúce v dobrej viere a spoliehajúce sa na platné právo stratiť nadobudnuté práva. Inak by bol porušený princíp právnej istoty a vlastník by si nikdy nemohol byť istý svojim vlastníctvom.
Právna zástupkyňa žalovaného ako aj žalovaný v konaní zotrvali na obsahu svojich písomných vyjadrení.
Z kúpnej zmluvy (z č.l. 4 spisu) súd zistil, že dňa 15.02.2000 predávajúci FARMATEX, s.r.o., v zastúpení správcom konkurznej podstaty a žalobca ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu predmetom, ktorej bol
prevod nehnuteľností a to stavby - kultúrny dom, súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/X, katastrálne územie G., okres G., obec G. zapísaný na LV č. XXXX, pozemku parc. č. XXXX/X, druh pozemku- zastavané plochy a nádvoria, výmera XXXX m2, katastrálne územie G., okres G., zapísaný na LV č. XXXX a pozemku parc. č. XXXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, výmera XXXX m2, katastrálne územie G., okres G., obec G., zapísaný na LV č. XXXX, za kúpnu cenu 33.193,92 eur (1.000.000,-Sk). Predávajúci vlastníctvo nehnuteľností získal kúpou na základe kúpnej zmluvy.
Z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že žalobca je na liste vlastníctva Správy katastra G., katastrálny úrad G. zapísaný ako vlastník nehnuteľností parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere XXXX m2, XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X a stavby - kultúrny dom súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/X.
Z výzvy zo dňa 24.03.2008 (č.l. 23) súd zistil, že správca konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze vyzval žalobcu na podanie žaloby v lehote 30 dní o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu, nakoľko sa nestotožňuje so žalobcom uvádzanými dôvodmi nadobudnutia vlastníckeho práva k nim z dôvodu absolútnej neplatnosti prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam.
Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje."
Podľa § 1 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva. Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. 1)
Podľa § 2 ods. 1,2 3 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája. V občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie. Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.
Podľa § 132 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon je taký právny úkon, ktorý nie je dovolený. Ak právny úkon odporuje svojim obsahom a účelom zákonu, nejde o rozpor iba s Občianskym zákonníkom (ďalej OZ), ale aj všetkými právnymi predpismi kogentnej povahy, ktoré majú právnu silu zákona. K obchádzaniu zákona dochádza vtedy, ak právny úkon výslovne a priamo neodporuje zákonu, ale v konečnom prípade svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Ak sa právny úkon prieči dobrým mravom je rovnako nedovolený, pretože účastník koná v rozpore so základnými, všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi. Platnosť právneho úkonu treba posudzovať v okamihu a so zreteľom na okolnosti daného prípadu, keď k právnemu úkonu došlo. Dôvody absolútnej neplatnosti právnych úkonov pôsobia zo zákona, od počiatku, voči všetkým osobám. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov." Podľa § 457 OZ: „ Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal." Podľa § 5 Zákona č.92/1991 Zb., prevod majetku podľa tohto zákona sa vykoná na základe rozhodnutia o privatizácii podniku alebo jeho časti, alebo na základe rozhodnutia o privatizácii majetkovej účasti štátu na podnikaní inej právnickej osoby (ďalej len "rozhodnutie o privatizácii") vydaného na základe privatizačného projektu. Podľa § 6 Zákona č.92/1991 Zb., privatizačný projekt podniku je súhrn ekonomických, technických, majetkových, časových a ďalších údajov, ktorý obsahuje a) označenie podniku a vymedzenie majetku určeného na privatizáciu podľa tohto projektu (ďalej len "privatizovaný majetok"), b) údaje o tom, akým spôsobom štát privatizovaný majetok nadobudol, c) vymedzenie častí majetku nepoužiteľných na podnikateľské účely (napr. nevymožiteľné pohľadávky, neupotrebiteľné základné prostriedky a zásoby), d) ocenenie privatizovaného majetku, e) spôsob prevodu privatizovaného majetku včítane vyporiadania nárokov oprávnených osôb, f) pri založení obchodnej spoločnosti určenie jej právnej formy, g) pri založení akciovej spoločnosti spôsob rozdelenia akcií, ich podiely, prípadne druhy, ako aj údaje o tom, či a v akom rozsahu sa použijú investičné kupóny, h) pri predaji jeho spôsob, určenie ceny, platobných a ďalších podmienok, i) v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje § 11 ods. 3, určenie podielov privatizovaného majetku podľa § 11 ods. 4, j) spôsob prevodu práv priemyselného alebo iného duševného vlastníctva prerokovaný s Federálnym úradom pre vynálezy, pokiaľ tieto práva sú majetkom podniku, k) časový plán uskutočnenia privatizačného projektu podniku. Privatizačný projekt podniku sa môže týkať časti podniku alebo celého podniku alebo majetku niekoľkých podnikov.
Podľa § 78 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase správca bezodkladne po zverejnení sporného zápisu v Obchodnom vestníku písomne vyzve osobu, v ktorej prospech do súpisu zapísal poznámku, aby do 30 dní od doručenia výzvy uviedla dôvody a predložila dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Ak správca na základe uvedených dôvodov a predložených dôkazov s odbornou starostlivosťou zistí, že vyzvaná osoba má právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, majetok zapísaný do súpisu bezodkladne po súhlase príslušného orgánu zo súpisu vylúči; inak vyzvanú osobu bezodkladne opätovne písomne vyzve, aby do 30 dní od doručenia výzvy uplatnila svoje právo na súde žalobou podanou proti nemu s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty.
Podľa § 78 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase, ten, kto uplatňuje právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, musí tak urobiť u správcu alebo na súde žalobou podanou proti správcovi najneskôr do 30 dní od zverejnenia zápisu tohto majetku do súpisu v Obchodnom vestníku. Neskôr môže právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu uplatniť u správcu alebo na súde žalobou podanou proti správcovi len ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného alebo nikoho alebo bez poznámky, i keď mal byť zapísaný s poznámkou v prospech neho. Ak sa právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu včas neuplatní, zanikne; právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu zanikne najneskôr rozvrhnutím výťažku zo speňaženia dotknutého majetku.
Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, účinnom a platnom v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 15.2.2000, predaj mimo dražby uskutoční správca so súhlasom súdu a za podmienok ním určených. Veci možno predať mimo dražby aj pod odhadnú cenu alebo cenu ustanovenú cenovými predpismi. Rovnako tak možno odplatne previesť aj úpadcove sporné alebo ťažko vymáhateľné pohľadávky. Vec nadobudnutá z podstaty sa prevádza bez tiarch na nej viaznucich s výnimkou vecných bremien.
Podľa § 93 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. v znení platnom a účinnom od 01.01.2006 kupujúci pri odplatnom prevode veci zapísanej do súpisu nadobudne vlastnícke právo aj vtedy, keď úpadca nebol vlastníkom
tejto veci. Správca zodpovedá pôvodnému vlastníkovi veci za škodu, ktorá mu tým vznikla, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.
Pred tým ako súd posúdil dôvodnosť podanej žaloby bolo nutné (a to aj vzhľadom na námietku žalovaného) ako predbežnú otázku posúdiť, či boli splnené podmienky rozhodovania súdu o žalobe žalobcu v zmysle zachovania lehôt podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že Okresný súd Trnava uznesením č.k. 25K/2/2007-70 zo dňa 12.09.2007, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku OV 180B/2007 zo dňa 18.09.2007, bol vyhlásený dňom 19.09.2007 (§ 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 ZKR) konkurz na majetok dlžníka Trnavské automobilové závody, štátny podnik a súčasne bol ustanovený správca. Správca pri zápise majetku, ktorý podlieha konkurzu, do súpisu zapísal aj nehnuteľný majetok nachádzajúci sa u tretej osoby - žalobcu, nakoľko mal zato, že tento ho nadobudol neoprávnene a mohol by patriť do konkurznej podstaty (poznámka správcu zo dňa 06.12.2007, č.l. 128 spisu). Dňa 29.10.2007 správca oznámil žalobcovi, že zapísal jeho nehnuteľnosti do súpisu všeobecnej podstaty s poznámkou o spornom zápise v prospech tretej osoby. Súpis majetku bol zverejnený v Obchodnom vestníku dňa 11.12.2007. Dňa 18.12.2007 žalobca oznámil správcovi (č.l. 9), že dôkazy, ktoré prikladá preukazujú jeho vlastníctvo k zapísaným nehnuteľnostiam a požiadal ho o ich vylúčenie zo všeobecnej podstaty. Dňa 24.03.2008 správca v zmysle § 78 ods. 2 ZKR písomne vyzval žalobcu (č.l. 23), aby do 30 dní od doručenia výzvy uplatnil svoje právo na súde žalobou podanou proti nemu s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Žalobca v konaní tvrdil, že žalobu podal dňa 31.03.2008 včas, nakoľko ju podal v lehote 30 dní plynúcej odo dňa 24.03.2008 (presný deň doručenia výzvy žalobcovi sa nepodarilo ustáliť, čo je však na vzhľadom na deň podania žaloby nepodstatné), v ktorý deň bola správcom vyhotovená výzva na podanie vylučovacej žaloby v lehote 30 dní od doručenia výzvy. Žalovaný v konaní tvrdil, že ak žalobca podal žalobu 31.3.2008, tak ju podal oneskorene, po uplynutí 30 dňovej prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť od zverejnenie súpisu v Obchodnom vestníku dňa 11.12.2007 a uplynula dňom 12.1.2008. Uvedené bolo medzi účastníkmi sporné. Po zverejnení súpisu v Obchodnom vestníku je správca povinný písomne bezodkladne vyzvať osobu, v prospech ktorej je poznámka, aby v lehote 30 dní od doručenia výzvy uviedla dôvody a predložila dôkazy, pre ktoré má byť majetok vylúčený zo súpisu. V danom prípade správca vyzval v zmysle § 78 ods. 2, veta prvá ZKR žalovaného „prvou výzvou“ k tomu, aby v lehote 30 dní od doručenia výzvy uviedol dôvody a predložil dôkazy, pre ktoré má byť majetok vylúčený zo súpisu. Túto skutočnosť je možné vyvodiť s oznámenia žalobcu zo dňa 18.12.2007 (č.l. 9), ktorou reaguje na predmetnú výzvu správcu. Právnym účinkom uplynutia 30 dňovej lehoty na uvedenie dôvodov a predloženie dôkazov, pre ktoré má byť majetok vylúčený zo súpisu je, že zaniká právo tretej osoby (žalobcu), aby sám správca uznal jej právo na vylúčenie zo súpisu bez súdneho konania (neznamená zánik práva žalobcu vylučujúceho zápis majetku do súpisu). Toto právo má aj naďalej zachované ako aj právo domáhať sa svojho práva vylučujúceho zápis na súde. V prípade ak správca neuzná dôvody je povinný tretiu osobu opätovne vyzvať (druhá výzva) v zmysle § 78 ods. 2, veta druhá, ZKR, tentokrát na podanie žaloby na súde v lehote 30 dní od doručenia výzvy, aby sa tretia osoba mohla domáhať svojho práva vylučujúceho zapísanie majetku do súpisu už priamo na súde a nie už u správcu (u ktorého neuspela) a zároveň ju poučí, že ak tak neurobí jej právo zanikne. Je potrebné si uvedomiť, že tretia osoba je oprávnená podať žalobu aj bez výzvy správcu, či už prvej alebo druhej. Právo na podanie vylučovacej žaloby tretej osobe vzniká momentom zápisu sporného majetku do súpisu. Zápis sporného majetku je tou právnou skutočnosťou, ktorá spôsobuje vznik subjektívneho práva tretej osobe na podanie vylučovacej žaloby. Tretia osoba môže kedykoľvek bez výzvy správcu podať vylučovaciu žalobu až do rozvrhnutia výťažku (ide o objektívnu lehotu). V danom prípade správca zaslal žalobcovi „druhú výzvu“ zo dňa 24.03.2008, ktorá mu bola doručená (uvedené nebolo medzi účastníkmi sporné) a žalobcovi začala plynúť 30 dňová subjektívna lehota na uplatnenie svojho práva (vylučujúceho zápis) na súde. Žalobca podal vylučovaciu žalobu na súd dňa 31.03.2008, teda v čase plynutia 30 dňovej lehoty, t.j. včas. V prípade ak by si žalobca svoje právo na podanie žaloby neuplatnil v 30 dňovej prekluzívnej lehote od doručenia „druhej výzvy“, tak by mu toto právo zaniklo. Zaniklo by jeho právo vylučujúce zápis majetku do súpisu. Žalovaný mylne vykladá, že ak žalobca zmeškal 30 dňovú lehotu od zverejnenia zápisu tohto majetku do súpisu v Obchodnom vestníku, tak sa úspešne nemôže domáhať na súde vylúčenia majetku zo súpisu, pretože jeho právo (vylučujúce zápis) zaniklo zmeškaním tejto lehoty. Ako je vyššie súdom zdôvodnené tento právny názor žalovaného nie je správny. v prípade uplatnenia práva osobou, ktorá je v poznámke uvedená je potrebné aplikovať § 78 ods. 1 a nie § 78 ods. 3 ZKR. Na základe uvedeného má súd zato, že žalobca uplatnil svoje právo na súde v zákonnej lehote (v zmysle § 78 ods. 1 ZKR do 30 dní od doručenia výzvy správcu na podanie vylučovacej žaloby a poučenia o následkoch zmeškania tejto lehoty).
Základom rozhodnutia vo veci je posúdenie, či žalobca uplatňuje právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučuje. Po oboznámení sa s obsahom privatizačného projektu súd zistil, že tento privatizačný projekt obsahuje časť označenú ako „Privatizačný projekt TAZ, š.p. Trnava“, časť „Komentáre, vysvetlivky, prílohy, tretia časť projektu majetkoprávna a doklad č. 2 - konkurenčný projekt Zlievareň TAZ Trnava. Prvá časť projektu charakterizuje podnik a jeho majetok v Kčs, v účtovných cenách. Na strane 14 je uvedené založenie akciovej spoločnosti, pričom je uvedená výška základného kapitálu a.s. 846.657 tis. Kčs. Nachádza sa tam aj návrh zakladateľskej listiny a.s. a jej stanov. V tejto časti nie je uvedený majetok či hnuteľný alebo nehnuteľný. V druhej časti projektu je uvedená špecifikácia nehnuteľností štátneho podniku TAZ Trnava vstupujúcich do akciovej spoločnosti. Nehnuteľnosti uvedené v žalobe sa tu nenachádzajú zapísané. Časť tretia majetkoprávna obsahuje identifikácie parciel a listov vlastníctva, ktoré boli vystavené v roku 1995, pričom projekt bol schválený v roku 1992. Privatizačný projekt bol schválený rozhodnutím Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR č.j. XXX/XX zo dňa 11.04.1992 v ktorom sa uvádza: „ Privatizačný projekt, registrovaný pod registračným č. XXX schvaľujem. Základné údaje schváleného privatizačného projektu sú nasledovné: 1/ Do privatizácie podľa tohto projektu vstupuje časť majetku podniku. 2/ Spôsob privatizácie podľa jednotlivých privatizačných výstupov - založenie a.s., - verejná dražba, - priamy predaj časti majetku - 7 x. Priamy predaj časti majetku podlieha schváleniu vlády SR. Toto rozhodnutie nie je rozhodnutím v správnom konaní a nie je možné proti nemu odvolanie. Rozhodnutie je dokladom pre FNM SR na vykonanie úkonov spojených s realizáciou privatizačného projektu a podkladom, na základe ktorého zruší zakladateľ š.p., resp. vyčlení časť majetku z existujúceho š.p. Podnik je povinný predložiť FNM SR účtovnú závierku pred založením akciovej spoločnosti.“ Z uvedeného rozhodnutia nie je zrejmé, ktorý privatizačný projekt a ktoré časti boli schválené, nakoľko privatizačný projekt pod reg. č. XXX obsahoval aj konkurenčný projekt. Nie je zrejmé aký majetok, teda jeho časť vstupuje do privatizácie a akým spôsobom sa bude ktorá časť majetku privatizovať. Toto rozhodnutie nie je rozhodnutím v správnom konaní, ale na základe tohto rozhodnutia malo prejsť vlastníctvo na FNM SR podľa § 11 ods. 3 zákona č. 92/91 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Privatizačný projekt č. XXX a rozhodnutie Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR č. XXX/XX zo dňa 11.04.1992, ktorým bol privatizačný projekt schválený, nie sú právnymi úkonmi v zmysle § 34 Obč. zák. pričom preskúmavanie uvedeného rozhodnutia súdu neprislúcha. Napriek tomu sa jedná o listiny, ktorých obsah bolo potrebné posúdiť v súvislosti s preukazovaním práva žalobcu ku konkrétnemu, v žalobnom návrhu uvedenému majetku. Pri skúmaní obsahu aktov súvisiacich s privatizáciou, najmä stotožnenia nehnuteľností vstupujúcich do majetku Trnavské automobilové závody, a.s. prostredníctvom FNM SR s nehnuteľnosťami špecifikovanými v žalobe nie je možné vzhľadom na obsahovú nedôslednosť aktov súvisiacich s privatizáciou, ako aj na dodatočnú neoprávnenú manipuláciu s dokladmi, ich dopĺňaním, ako to vyplýva z návrhu Trnavských automobilových závodov š.p., FNM SR, Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR a správcu konkurznej podstaty úpadcu TAZ Trnava, Coburgova, a.s. v likvidácii na začatie katastrálneho konania zo dňa 22.12.1999. Na základe uvedeného rozhodnutia neboli nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti na FNM SR a následne na TAZ a.s. a nezistená osoba doplnila privatizačný projekt a bola dodatočne vytvorená „upresnená špecifikácia majetku vstupujúceho do akciovej spoločnosti TAZ /čiastková/“ z dôvodu „dopracovania technickej dokumentácie tvoriacej podklad pre zápis do KN“., Z uvedeného vyplýva, že pôvodný privatizačný projekt a tým aj rozhodnutie o schválení privatizačného projektu trpelo takými vadami, pre ktoré nebolo možné identifikovať majetok vstupujúci do akciovej spoločnosti a zapísať ho do katastra nehnuteľností. Aj keď neskôr došlo k zápisu na listy vlastníctva, vykonaným dokazovaním v tomto konaní bolo preukázané, že zápis vlastníctva žalobcu na LV č. XXXX je nedôvodný, nakoľko vlastníctvo predmetných nehnuteľností neprešlo na základe rozhodnutia o schválení privatizačného projektu na FNM SR, preto FNM SR nemohol preniesť vlastnícke práva na právnych predchodcov žalobcu. V prejednávanej veci ide o vadu rozhodnutí, ktorými malo dôjsť k prevodu majetku štátneho podniku na FNM, následne na akciovú spoločnosť Trnavské automobilové závody a.s.. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozhodnutie tunajšieho súdu č.k. 44 Cbi 6/2007-653 zo dňa 26.03.2008 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č.k. 21 CoKR 4/2008-767 zo dňa 23.09.2008, ktoré riešilo obdobné otázky súvisiace s privatizačným rozhodnutím a projektom, aké sa riešia v tejto veci, kde bolo konštatované, že privatizované nehnuteľnosti neboli jednoznačne stotožnené. Pre určenie privatizovaného majetku podľa zákona o veľkej privatizácii je rozhodujúce jeho vymedzenie v rozhodnutí podľa § 11 ods. 2 zákona č. 92/91 Zb.. V konaní nebolo preukázané, žeby vlastníctvo nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu prešlo na Fond národného majetku SR, neexistuje právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k privatizovanému majetku na Fond. Žalobca tvrdil, že ani prípadná neplatnosť predchádzajúcich právnych úkonov medzi jeho právnymi predchodcami nemôže mať vplyv na jeho vlastnícke právo nadobudnuté
dobromyseľne a v dobrej viere. Žalovaný sa bránil tým, že predmetom privatizácie podľa rozhodnutia neboli nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu a ktoré podliehali právu hospodárenia úpadcu ako štátneho podniku, pretože nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu neboli vymedzené v rozhodnutí ani jeho prílohách ako majetok určený na privatizáciu. Bolo preukázané, že nehnuteľnosti nepredstavovali majetok, ktorý by bol v privatizačnom projekte úpadcu ako štátneho podniku určený na privatizáciu, preto rozhodnutie o schválení privatizácie nebolo právnym titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva Fondu národného majetku SR k nehnuteľnostiam a preto Fond nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, zároveň neexistoval žiaden iný právny titul v prospech Fondu, ktorý by zakladal právne účinky zákonného prechodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na Fond. Ak určitý majetok nebol zahrnutý v privatizačnom projekte štátneho podniku a predmetný majetok nebol určený privatizačným projektom na privatizáciu a nebol schválený na privatizáciu na základe rozhodnutia príslušného správneho orgánu (v tom čase Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR), potom predmetom privatizácie nebol tento majetok a následne tento majetok ani nebol predmetom ďalších prechodov a prevodov vlastníckeho práva k majetku v prospech obchodnej spoločnosti zriadenej Fondom. Prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporového konania, je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou pre rozpor s právnou zásadou „nemo plus iuris“, pretože právny predchodca žalobcu ako putatívneho vlastníka, spoločnosť TAZ, a.s., nebol vlastníkom sporných nehnuteľností (ani sa nimi nikdy nestal). Súd sa s predmetným právnym názorom žalovaného v plnom rozsahu stotožňuje. Žalobca na podporu svojej právnej argumentácie odkazoval na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo 274/2006 z 18. decembra 2007. V uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd judikoval, že „Dodatočné zrušenie nadobúdacieho titulu (príklepu) svedčiaceho v prospech vydražiteľa, nemá za následok súčasne aj zánik vlastníckeho práva ďalších nadobúdateľov nehnuteľnosti, ktorí ju získali v dobrej viere". Rozhodnutie NS SR chráni vlastnícke právo vlastníka, ktorý toto nadobudol platne v čase, keď jeho právny predchodca bol podľa práva vlastníkom veci so všetkými čiastkovými oprávneniami vlastníka a následne (po prevode vlastníctva na v poradí ďalšieho nadobúdateľa) došlo k zrušeniu právoplatného rozhodnutia o udelení príklepu. Ani z výroku a ani z odôvodnenia tohto nálezu nemožno vyvodiť, že by tieto závery boli analogicky aplikovateľné aj na situácie, keď je zmluva o prevode vlastníctva absolútne neplatná. Neplatnosť prvotnej zmluvy o prevode vlastníctva (resp. v danom prípade absencia akéhokoľvek nadobúdacieho titulu k privatizovanému majetku - sporným nehnuteľnostiam na Fond) totiž vzhľadom na derivatívny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva nemôže byť ,,zhojená" ani následným prevodom veci na ďalšieho ,,domnelého vlastníka", čo je prejavom už spomenutej zásady, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám. Preto závery cit. rozhodnutia NS SR nie sú aplikovateľné v danej právnej veci. V predmetnom rozhodnutí najvyšší súd zdôraznil, že v prípade nadobudnutia vlastníckeho práva ku dňu udelenia príklepu (za splnenia zákonných podmienok daňovej exekúcie) ide o originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ďalej najvyšší súd konštatoval, že pokiaľ vydražiteľ splnil všetky zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva, prislúchalo mu ako jedno z čiastkových oprávnení vlastníka aj ius dispondendi, teda právo nakladať s predmetom svojho vlastníctva vrátane jeho prevodu na iné subjekty. Ak za tohto stavu vydražiteľ previedol svoje vlastnícke právo, nepochybne bol skutočným vlastníkom, a neskoršie zrušenie právoplatného rozhodnutia o udelení príklepu nemohlo viesť k zániku vlastníckeho práva ďalšieho dobromyseľného nadobúdateľa nehnuteľnosti. Zásadný rozdiel medzi právnou situáciou riešenou v žalobcom uvádzanom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 4 Cdo 274/2006 a jeho právnou vecou je v tom, že v prvom prípade (dražba) nadobúdateľ odvodzuje svoje vlastnícke právo od svojho právneho predchodcu, ktorý v čase jeho prevodu bol skutočným vlastníkom nehnuteľnosti. Prevod vlastníckeho práva bol totiž uskutočnený pred právoplatným zrušením právoplatného rozhodnutia o udelení príklepu. Právny dôvod nadobudnutia vlastníctva u prevodcu odpadol až potom, ako nehnuteľnosť nadobudla do vlastníctva tretia osoba. V čase nadobudnutia vlastníckeho práva teda nešlo o jeho nadobudnutie od ,,nevlastníka", ale naopak od ,,vlastníka". Naopak, ak je prvotný úkon absolútne neplatný (a o to viac v prípade ako v danej veci, ak akýkoľvek nadobúdací titul - právny úkon absentuje, preto ako je aj nižšie zdôvodnené je možné analogicky aplikovať právne situácie súvisiace s absolútnou neplatnosťou úkonov), nestal sa prvý nadobúdateľ (FNM) nikdy vlastníkom nehnuteľností a v prípade ich ďalšieho prevodu nesvedčí v prospech ďalších nadobúdateľov (žalobcu) vlastnícke právo, ktoré by malo byť odvodené od vlastníckeho práva prvého nadobúdateľa. Na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa totiž vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch právnych skutočností. Prvou je uzavretie platnej zmluvy o jej prevode (titulus acquirendi) a druhou je individuálny správny akt - rozhodnutie príslušnej správy katastra o povolení vkladu (modus acquirendi). Ak bol správou katastra povolený vklad vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej zmluvy, je teda reálne daný len modus, avšak jasne chýba titulus, teda platne uzavretá zmluva. Na
základe absolútne neplatného právneho úkonu takto nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a teda nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám. Predmetný právny názor bol vyslovený v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/2010-11(uznesenie riešilo obdobný prípad ako v prejednávanej veci, kde sťažovatelia nadobudli nehnuteľnosti v dobrej viere od osoby, ktorá bola v katastri nehnuteľností zapísaná ako jediný vlastník bez akéhokoľvek obmedzenia) ako aj v uznesení Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo 250/2009, podľa ktorého „princíp nabytí vlastnického práva v dobré víře nelze uplatnit v případě absolutní neplatnosti právního úkonu, tedy nelze jím vytěsňovat zákonné důsledky, kdy účastníky sledovaný věcněprávní vztah prostřednictvím předmětné kupní smlouvy nebyl vůbec založen (na rozdíl od hmotněprávní situace, kdy od platně uzavřené smlouvy účastník po právu odstoupil a došlo tak k jejímu zrušení od samého počátku ve smyslu § 48 ods. 2 OZ), neboť uvedená smlouva - coby dvoustranný právní úkon - byla postižena absolutní neplatností“. Analogická právna situácia, v ktorej sa ocitol žalobca, bola predmetom aj konania pred Ústavným súdom Českej republiky sp. zn. II. ÚS 349/2003, na ktorého závery možno poukázať. Z odôvodnenia tohto nálezu možno uviesť tieto závery: „Dále se Ústavní soud zabýval námitkou stěžovatelky, dle níž kupní smlouvu na předmětnou nemovitost uzavřela v dobré víře, spoléhajíc na správnost údajů obsažených v katastru nemovitostí. Ani tuto námitku však neshledal Ústavní soud důvodnou, neboť zásadně nelze trvat na zachování právní jistoty, jež byla, ač v dobré víře, nabyta v rozporu s právem. Vklad práva do katastru nemovitostí je nutno vnímat jen jako jednu z podmínek pro platný převod vlastnického práva k nemovitosti. Dobrá víra stěžovatelky je rozhodná pouze potud, že jí lze přiznat veškerá práva a povinnosti oprávněného držitele tak, jak vyplývají z ustanovení § 129 a násl. občanského zákoníku. S dobrou vírou však stávající právní úprava žádné jiné právní následky než výše uvedené nespojuje, a tudíž ochrana, již poskytuje nabyvateli dobrá víra, není takové intenzity, aby zabránila vlastníku nemovitosti účinně uplatňovat své absolutní právo. Jinými slovy, pokud zápis v katastru nemovitostí neodpovídá skutečnosti, má tato převahu nad katastrem “. Možno teda uzavrieť, že platí vyvrátiteľná domnienka, podľa ktorej údaje, zapísané v katastri nehnuteľností sa považujú za platné, kým sa nepreukáže opak. Kupujúci, ktorý nadobudol vec od nevlastníka, nemôže namietať len tým, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti od predávajúceho ako výlučného a neobmedzeného vlastníka podľa údajov na liste vlastníctva evidovaných v katastri nehnuteľností. Preto ak predávajúcemu nesvedčí v čase ďalšieho prevodu aprobovane nadobudnutý vlastnícky titul, nemôže previesť viac práv ako má sám. V takom prípade síce nadobudnutiu nehnuteľnosti a samotnému prevodu je daný modus - rozhodnutie o vklade do katastra nehnuteľností, ale jasne chýba titulus - platne uzavretá zmluva medzi scudziteľom a nadobúdateľom ex tunc. Právny predchodca žalobcu spoločnosť FARMATEX, s.r.o., nenadobudol vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam, a preto v rámci zásady nemo plus iuris in alium transferre potest, quam ipse habet nemohol nehnuteľnosti previesť na žalobcu kúpnou zmluvou zo dňa 15.02.2000, ktorej vklad bol povolený pod O., pretože nebol nositeľom žiadnych práv k nehnuteľnosti a teda nemal čo previesť (v čase prevodu predávajúci nie je vlastníkom a preto nemôže previesť viac práv ako sám má.). Rímsko-právna zásada nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet sa dá vyjadriť aj slovami: ,,z nepráva nemôže vzniknúť právo". Podľa uvedenej zásady žalobca nemohol platne nadobudnúť vlastnícke právo z dôvodu, že ani jeho právny predchodca(ovia), teda subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, toto právo k predmetným nehnuteľnostiam nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol na žalobcu platne previesť. Zo zásady nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet existuje niekoľko výnimiek. Výnimky sú právnou úpravou konštruované vo výnimočných prípadoch, keď je nevyhnutné, aby prevážila zásada právnej istoty. Ako príklad týchto výnimiek možno uviesť nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka v prípade kúpnej zmluvy uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka, nadobudnutie vlastníctva od nepravého dediča, nadobudnutie cenného papiera podľa zákona o cenných papieroch, prípadne aj nadobudnutie vlastníckeho práva bez zaťaženia zálohom v rámci bežného obchodného styku. Jednou z výnimiek je aj § 93 ods.3 ZKR. Súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného, že znením ustanovenia § 27 ods.2 ZKV účinného v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nebola prelomená zásada nemo plus iuris, ale táto bola prelomená až v novom ZKR a to v § 93 ods.3. ZKV žiadnu podobnú úpravu nikdy neobsahoval, akákoľvek prípadná analógia legis aplikácie nového ZKR je neprípustná. V § 27 ods.2 ZKV bolo len ustanovené, že vec nadobudnutá z podstaty sa prevádza bez tiarch na nej viaznucich s výnimkou vecných bremien. V závere je nutné uviesť, že hmotné právo upravuje aj vzájomné nároky účastníkov z neplatného právneho úkonu, prípadne vrátenie majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu. V rámci ustanovení o bezdôvodnom obohatení Občiansky zákonník ustanovuje, že bezdôvodným obohatením je aj majetkový prospech
získaný plnením z neplatného právneho úkonu, pričom ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 Občianskeho zákonníka). Preto žalobcovi nič nebráni, aby si nároky z neplatného právneho úkonu vzájomne vysporiadali so svojim právnym predchodcom, ktorý si následne (prípadne súbežne) môže taktiež nároky z neplatného právneho úkonu vysporiadať s tým, v koho prospech na jeho základe plnil (kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil).
Dňa 19.09.2012 žalobca navrhol súdu vykonanie dôkazu (č.l. 405 spisu), vyžiadanie si spisového materiálu od Správy katastra G. pre zistenie všetkých predchádzajúcich prevodov. K uvedenému je potrebné uviesť, že žalobca bol súdom riadne poučený v zmysle § 118a ods. 1, 2 O.s.p. o tom, že v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou sú účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania; to neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu. Na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada; to neplatí, ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov (úprava č.l. 141, doručenky, poučenie č.l. 143 spisu). Po citovanom poučení sa riadne konalo pojednávanie v deň 25.05.2010, iba do skončenia ktorého mohli účastníci označiť a navrhnúť dôkazy. Vzhľadom k uvedenej koncentračnej zásade súd nemohol ani vykonať navrhnuté dokazovanie žalobcom dňa 19.09.2012, nakoľko zo zákona sa na takéto oneskorené návrhy neprihliada. Odhliadnuc od toho, má súd zato, že zásadný význam v danej veci má právne posúdenie prvotného úkonu (rozhodnutia Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR), ktorým malo dôjsť k prechodu majetku na FNM SR a posúdenie či sporné nehnuteľnosti boli predmetom privatizácie. V konaní bolo dostatočne preukázané, že vlastnícke právo nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania Fond nenadobudol, a preto nemohlo dôjsť ani k ďalším prevodom ich vlastníctva. Preto žalobcom navrhnuté dokazovanie smerujúce k úplnosti a súvislosti prevodov až na žalobcu je v tomto smere nie až tak významné a rozhodné.
Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal existenciu vlastníckeho práva vylučujúceho zapísanie majetku do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 10 ods. 2 (ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku). Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania v sume 6.102,68 eur (a to za trovy právneho zastupovania, tarifná odmena za 5 hlavných úkonov právnej služby po á 1.171,81 eur / prevzatie a príprava, vyjadrenie zo dňa 17.05.2010, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 06.08.2010, účasť na pojednávaní dňa 25.05.2010, 09.11.2012/, náhrada hotových výdavkov (§ 15 a nasl. vyhlášky) : 2 x náhrada cestovného Dubnica - Trnava a späť, 2 x 96 km, spolu 108,28 eur, režijný paušál (§ 16 vyhlášky) 4 x po á 7,21 eur, 1 x po á 7,63 eur, náhrada za stratu času § 17 ods. 1 vyhlášky) : 2 x Dubnica-Trnava a späť, 8 polhodín , spolu 98,88eur) proti procesne neúspešnému žalobcovi s tým, že v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. priznanú náhradu trov konania uložil zaplatiť žalobcovi na účet právnej zástupkyne žalovaného.
Za hodnotu predmetu sporu možno považovať hodnotu nehnuteľností, ktoré sú predmetom vylučovacej žaloby, ktorá hodnota vyplýva zo zverejneného súpisu majetku úpadcu v Obchodnom vestníku a bola stanovená nasledovne: 1.pozemok Druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria; výmera (m2): XXXX; obec: G.; štát: M.; názov katastrálneho územia: G.; číslo LV: XXXX; parcelné číslo: XXXX/X; spoluvlastnícky podiel úpadcu: X/X; súpisová hodnota majetku: 2.627.500,- Sk = 87.217,02 eur, tarifná odmena 971,01 eur. 2.pozemok Druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria; výmera (m2): XXXX; obec: G.; štát: SR; názov katastrálneho územia: G.; číslo LV: XXXX; parcelné číslo: XXXX/X; spoluvlastnícky podiel úpadcu: X/X; súpisová hodnota majetku: 4.375.000,- Sk = 145.223,39 eur, tarifná odmena 712,05 eur. 3.stavba Popis stavby: Kultúrny dom; obec: G.; štát: SR; ulica: H.; orientačné číslo: XXXX; názov katastrálneho územia: G.; číslo LV: XXXX; súpisné číslo: XXXX; parcelné číslo: XXXX/X; spoluvlastnícky podiel
úpadcu: X/X; súpisová hodnota majetku: 500.000,- Sk = 16.596,96 € = 16.596,96 eur, tarifná odmena 320.34 eur. Keďže v predmetnej veci došlo v súlade s dispozičným oprávnením žalobcu k spojeniu vecí (každý z nárokov na vylúčenie nehnuteľnosti je možné uplatniť samostatnou žalobou), výška 1 úkonu právnej služby bola stanovená podľa ust. § 13 ods. 3 vyhlášky, podľa ktorého pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. (712,05 eur + 299,59 eur + 160,17 eur = 1.171,81 eur). Zvyšné uplatnené trovy právnej zástupkyne žalovaného súd neuznal a nepriznal ich náhradu, nakoľko má za to, že tieto neboli účelne vynaložené (porada s klientom dňa 08.11.2012).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
- konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a O.s.p./,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
- súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3 O.s.p., časť prvej vety za bodkočiarkou. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok/.