Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 407/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. decembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť Š. B., S., ktorou namieta porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. , a

takto

rozhodol:

Sťažnosť Š. B. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 27. augusta

2009 doručené podanie Š. B., S. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Doplnenie návrhu

zo dňa 11. augusta 2009“, ktoré nadväzovalo na jeho predchádzajúce podanie doručené

ústavnému súdu 11. augusta 2009, ktoré bolo označené ako „Sťažnosť na možné prieťahy v

súdnom konaní, porušenie Ústavných práv“ (podanie sťažovateľa z 11. augusta 2009

ústavný súd odložil prípisom č. k. -3 zo 17. augusta 2009, pozn.).

Z obsahu uvedených podaní možno vyvodiť, že sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. . Sťažovateľ tiež tvrdí, že

postupom okresného súdu v označenom konaní dochádza aj k porušovaniu bližšie

neoznačených práv maloletej E. B., nar. ... (ďalej len „maloletá“), vyplývajúcich z

Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len „dohovor“).

Z podaní sťažovateľa a obsahu vyžiadaného súdneho spisu vyplýva, že predmetom

označeného konania je rozhodovanie o zverení maloletej do výchovy matky J. V., S. (ďalej

len „navrhovateľka“), a určení výživného (a po doplnení tiež rozhodovanie o úprave styku

sťažovateľa k maloletej), ktoré začalo podaním navrhovateľky doručeným okresnému súdu

4. augusta 2008. Navrhovateľka okresnému súdu doručila 26. mája 2008 návrh na vydanie

predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby bola maloletá zverená do jej osobnej

starostlivosti. Okresný súd návrhu navrhovateľky vyhovel a uznesením z 31. júla 2008

zveril maloletú do starostlivosti navrhovateľky a zároveň upravil styk sťažovateľa s

maloletou. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 2. septembra 2008.

Sťažovateľ 3. júna 2008 doručil okresnému súdu návrh na vydanie predbežného

opatrenia, ktorým žiadal, aby bola maloletá zverená do jeho osobnej starostlivosti

a navrhovateľke bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 1 000 Sk

mesačne. Okresný súd uznesením z 3. júna 2008 návrh sťažovateľa zamietol. Sťažovateľ

podal proti tomuto uzneseniu odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej

len „krajský súd“) uznesením sp. zn. z 25. júla 2008 tak, že uznesenie

okresného súdu potvrdil.

Právna zástupkyňa sťažovateľa doručila 15. augusta 2008 okresnému súdu žiadosť,

aby v období do 17. septembra 2008 nenariadil vo veci pojednávanie vzhľadom na čerpanie

dovolenky, a následne 17. októbra 2008 okresnému súdu oznámila, že sťažovateľa už

v predmetnom konaní nezastupuje.

Dňa 4. novembra 2008 bola na okresnom súde spísaná zápisnica

o výsluchu sťažovateľa, ktorý sa dostavil bez predvolania, z ktorej vyplýva, že sťažovateľ sa

z pojednávania nariadeného na 21. november 2008 z pracovných dôvodov ospravedlnil

a žiadal, aby nový termín pojednávania bol nariadený na január 2009. Z uvedeného dôvodu

bolo pojednávanie nariadené na 21. november 2008 odročené na 28. január 2009. Toto

pojednávanie bolo odročené na 25. marec 2009 z dôvodu, že v tom čase sa spis nachádzal

na krajskom súde, ktorý rozhodoval o odvolaní sťažovateľa (pozri ďalej). Okresný súd na

pojednávaní konanom 28. januára 2008 zároveň uznesením č. k. -136 uložil

sťažovateľovi poriadkovú pokutu v sume 30 € z dôvodu rušenia poriadku na pojednávaní.

Návrhom z 1. decembra 2009 navrhovateľka žiadala, aby okresný súd vo veci vydal

predbežné opatrenie, ktorým uloží sťažovateľovi prispievať na výživu maloletej sumou

2 000 Sk mesačne. Okresný súd o návrhu navrhovateľky rozhodol uznesením

z 15. decembra 2008 tak, že uložil sťažovateľovi prispievať na výživu maloletej sumou

1 500 Sk mesačne až do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn.

27 . Proti označenému uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie, ktorého súčasťou

bolo aj vznesenie námietky zaujatosti voči zákonnej sudkyni. O odvolaní sťažovateľa

rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. z 29. januára 2009 tak, že uznesenie

okresného súdu potvrdil, a zároveň rozhodol o tom, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená

z prerokovávania a rozhodovania veci.

Pojednávanie konané 25. marca 2009 okresný súd po vypočutí účastníkov konania

odročil na neurčito z dôvodu pribratia znalca z odvetvia psychológie a psychiatrie.

Uznesením z 29. apríla 2009 okresný súd ustanovil znalkyňu z odboru sexuológie a uložil

jej vypracovať znalecký posudok v lehote 30 dní od doručenia uznesenia.

Sťažovateľ 6. apríla 2009 doručil okresnému súdu ďalší návrh na vydanie

predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby okresný súd dočasne upravil jeho styk

s maloletou. Okresný súd tento návrh sťažovateľa uznesením zo 6. mája 2009 zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie, ktoré bolo aj so spisom predložené

21. mája 2009 krajskému súdu. Krajský súd uznesením sp. zn. z 9. júna 2009

napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil. Spis bol okresnému súdu vrátený 12. júna

2009.

Sťažovateľ doručil okresnému súdu 3. júla 2009 návrh na zmenu predbežného

opatrenia, ktorým žiadal, aby bola maloletá dočasne zverená do jeho výchovy. O tomto

návrhu rozhodol okresný súd uznesením z 3. augusta 2009 tak, že ho zamietol.

Okresný súd zaslal ustanovenej znalkyni z odboru sexuológie spis 14. júla 2009,

pričom na základe jej žiadosti v prípise z 21. augusta 2009 predĺžil lehotu na vypracovanie

znaleckého posudku do 10. septembra 2009. Znalkyňa doručila okresnému súdu znalecký

posudok 14. septembra 2009. Okresný súd uznesením z 18. septembra 2009 priznal

znalkyni odmenu za vypracovanie znaleckého posudku. V ten istý deň okresný súd

uznesením ustanovil znalca z odboru psychológie.

Sťažovateľ doručil 6. augusta 2009 a 10. augusta 2009 okresnému súdu opätovné

návrhy na zmenu predbežného opatrenia, ktorým žiadal novú úpravu styku s maloletou.

Okresný súd tieto návrhy sťažovateľa uzneseniami z 27. augusta 2009 a 22. septembra 2009

zamietol. Po podaných odvolaniach krajský súd uznesením sp. zn. až

napadnuté uznesenia okresného súdu potvrdil, pričom spis bol okresnému súdu

vrátený 4. novembra 2009.

Sťažovateľ tvrdí, že k porušovaniu jeho základného práva podľa

a k porušovaniu práv maloletej vyplývajúcich z dohovoru dochádza postupom zákonnej

sudkyne v napadnutom konaní a tým, že je spis „umelo“ zadržiavaný „u psychologičky“,

a preto žiada, aby si ústavný súd vyžiadal príslušný súdny spis a preskúmal „postup

sudkyne a taktiež aj možné prieťahy súdneho znalca“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ( tiež

napr. , ).

Z doterajšej ustálenej judikatúry ústavného súdu k základnému právu podľa čl. 48

ods. 2 vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za

následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. , , ). Ojedinelá nečinnosť

súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. , ). Na kratšie obdobia nečinnosti ústavný súd spravidla

prihliada vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili

dĺžku súdneho konania (napr. , , ). Podľa doterajšej

judikatúry ústavného súdu ani jednorazová nečinnosť súdu v trvaní niekoľkých mesiacov

nie je automaticky prejavom takej nečinnosti, ktorá odôvodňuje vyslovenie zbytočných

prieťahov v konaní (pozri napr. , ).

V prípade, keď ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že postup

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako zbytočné prieťahy v zmysle , tak sťažnosť odmietne z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti (napr. , , ).

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa

a bližšie neoznačených práv maloletej vyplývajúcich z dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. . Predmetom označeného konania je

rozhodovanie o návrhu navrhovateľky o zverení maloletej do jej výchovy, o uložení

povinnosti sťažovateľovi prispievať na výživu maloletej, ako aj rozhodovanie o úprave jeho

styku s maloletou. V tejto súvislosti ústavný súd zdôraznil, že ide o konanie, ku ktorému

musí príslušný súd pristupovať s osobitnou starostlivosťou.

Ústavný súd po oboznámení sa so súdnym spisom konštatuje, že v napadnutom

konaní koná okresný súd plynulo a smeruje k právoplatnému skončeniu veci v ústavne

akceptovateľnom čase. Skutočnosť, že vo veci dosiaľ právoplatne nerozhodol po viac ako

15 mesiacoch od podania návrhu, je výrazne ovplyvnená opakovanými návrhmi sťažovateľa

na vydanie predbežného opatrenia a jeho odvolaniami smerujúcimi proti uzneseniam

okresného súdu, ktorými tieto jeho návrhy zamietol. Okresný súd bol povinný sa týmito

návrhmi sťažovateľa zaoberať a rozhodnúť o nich, čo objektívne spôsobilo predĺženie

namietaného konania. Ústavný súd nezistil zbytočné prieťahy ani v činnosti okresného súdu

smerujúcej k zabezpečeniu znaleckých posudkov, ktorých vypracovanie je pre rozhodnutie

vo veci podľa názoru ústavného súdu potrebné, a ani v činnosti ustanovených znalcov, za

ktoré tiež v súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu okresný súd zodpovedá.

Ústavný súd vzal do úvahy, že okresný súd dočasne (do právoplatného rozhodnutia

vo veci, pozn.) upravil vzťahy rodičov k maloletej, keď na základe uznesenia z 31. júla

2008 zveril maloletú do starostlivosti navrhovateľky, a zároveň upravil aj styk sťažovateľa

s maloletou, čo zakladá záver o zjavnej neopodstatnenosti tvrdenia, že doterajším postupom

okresného súdu dochádza aj k porušovaniu práv maloletej vyplývajúcich z dohovoru, ktoré

navyše sťažovateľ vo svojich podaniach konkrétne nevymedzil.

Za týchto okolností nemohlo podľa názoru ústavného súdu dôjsť k porušeniu

základného práva sťažovateľa podľa postupom okresného súdu

v napadnutom konaní a ani k porušeniu práv maloletej vyplývajúcich z dohovoru, a preto po

predbežnom prerokovaní ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2009