Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 34/2010
PDF · 162.63 KB
No categories available
I. ÚS 34/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2010
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C/206/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
28. decembra 2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namieta porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C/206/2008.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ vystupuje ako žalobca v občianskoprávnej veci
pred okresným súdom.
„Žaloba bola podaná dňa 03. 09. 2008 na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.:
10 C/206/2008, ktorou sú zažalovaní vyšetrovateľ a dozorujúca prokurátorka - ktorí
nepoznajú zákony a zmarili spôsobom v rozpore so zákonom VYŠETROVANIE proti zákonu
o bytoch a nebytových priestoroch č. 182/1993 Zb...
Zákonná sudkyňa v ROZPORE SO ZÁKONOM odmieta od... pracovníka správcu...
vyžiadať tri listy vlastníctva bytov, keďže jeho podpisy v prezenčnej listine sú tri, pritom
všetci vedia, že nevlastní v danom bytovom dome ani jeden.“
2. Sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález tohto znenia:
„II.A. Okresný súd Bratislava II porušuje čl. 6 ods. 1 dohovoru - PRÁVO NA
SPRAVODLIVÉ SÚDNE KONANIE, D. B.
II.B. Okresný súd - Bratislava II je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 10.000
Eur v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu, inak musí zaplatiť úroky
z omeškania 17,6 % z dlžnej sumy do zaplatenia.
II.C. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava II
konať bez ďalších prieťahov a obštrukcií, musí vec 10 C/206/08 ukončiť v lehote 30 dní od
dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.“
3. Sťažovateľ žiadal tiež o ustanovenie advokáta na zastupovanie pred ústavným
súdom a svoju žiadosť odôvodnil tým, že „... bude úspešný, sťažnosť je dôvodná a nemá
peniaze na advokáta“.
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
5. Z obsahu sťažnosti i navrhovaného petitu je zrejmé, že sťažovateľ namieta jednak
prieťahy v konaní okresného súdu pod sp. zn. 10 C/206/2008 (pozri bod 2 – navrhovaný
petit v bode II.C) a jednak právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.A
K namietaným prieťahom
6. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej
normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa
odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných
osobitného zreteľa.
7. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),
že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ
preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak
sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa
(§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde); takéto dôvody v danej veci sťažovateľ neuviedol
a ani ústavný súd ich nezistil.
8. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
§ 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých
základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so
základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03,
IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi
v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez
zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2
ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].
Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je
zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého
odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na
účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“. V súvislosti s tým ústavný súd
poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,
ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na
ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov
prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci
individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
9. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj
v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady
subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť
iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom
rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do
úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
10. Keďže ústavný súd nezistil, že by sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu
sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a ani
z obsahu sťažnosti a z jej príloh nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti
sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo zo strany sťažovateľa z dôvodov
hodných osobitného zreteľa, odmietol jeho sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde ako neprípustnú.
11. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,
IV. ÚS 221/05). Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah
v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02,
I. ÚS 154/03, IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že
charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré
by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí
aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného
v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr.
I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01,
12. Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh, ako aj z veci prerokovávanej pred
ústavným súdom pod sp. zn. I. ÚS 179/09 zistil, že sťažovateľ podal 3. septembra 2008
okresnému súdu žalobu o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá bola
zaevidovaná pod sp. zn. 10 C/206/2008.
13. Na základe uvedeného (bod 11 a 12) bolo potrebné sťažnosť v tejto časti
odmietnuť aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť, keďže doterajšia celková dĺžka
posudzovaného konania pred okresným súdom pod sp. zn. 10 C/206/08 dosiahla len
16 mesiacov. Doterajšia dĺžka konania (16 mesiacov) zatiaľ vylučuje, aby konanie vedené
pred okresným súdom pod sp. zn. 10 C/206/08 bolo možné pokladať za konanie so
zbytočnými prieťahmi, resp. nepostačuje na prijatie záveru, že by kratšie prieťahy
dosahovali takú intenzitu, aby ich bolo možné označiť za zbytočné.
II.B
K namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie
(čl. 6 ods. 1 dohovoru)
14. V súvislosti s namietaným porušením čl. 6 ods. 1 dohovoru (právo na spravodlivé
súdne konanie) je sťažnosť zmätočná. Sťažovateľ v tejto časti sťažnosť odôvodnil iba tým,
že sudkyňa odmieta vykonať dôkazy ním navrhované (vyžiadanie troch listov vlastníctva).
15. Aj keby bola pravda, že okresný súd nevykonal navrhované dôkazy
sťažovateľom, ústavný súd musí konštatovať, že nemá právomoc prikazovať v právoplatne
neskončenej veci okresnému súdu, aké dôkazy má, alebo nemá vykonať. Proti takémuto
postupu okresného súdu sa sťažovateľ môže brániť tak v samotnom prebiehajúcom konaní,
ako aj v rámci opravných prostriedkov (riadnych či mimoriadnych).
16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti aj v prípade pravdivosti tvrdení sťažovateľa
(body 1, 14) by bolo potrebné jeho sťažnosť odmietnuť aj v tejto časti, a to pre nedostatok
právomoci ústavného súdu (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
17. V dôsledku odmietnutia sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby
sa ústavný súd zaoberal ďalšími požiadavkami v nej uvedenými.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. februára 2010