Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 34/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

28. decembra 2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ vystupuje ako žalobca v občianskoprávnej veci

pred okresným súdom.

„Žaloba bola podaná dňa 03. 09. 2008 na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.:

, ktorou sú zažalovaní vyšetrovateľ a dozorujúca prokurátorka - ktorí

nepoznajú zákony a zmarili spôsobom v rozpore so zákonom VYŠETROVANIE proti zákonu

o bytoch a nebytových priestoroch č. ..

Zákonná sudkyňa v ROZPORE SO ZÁKONOM odmieta od... pracovníka správcu...

vyžiadať tri listy vlastníctva bytov, keďže jeho podpisy v prezenčnej listine sú tri, pritom

všetci vedia, že nevlastní v danom bytovom dome ani jeden.“

2. Sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález tohto znenia:

„II.A. Okresný súd Bratislava II porušuje čl. 6 ods. 1 dohovoru - PRÁVO NA

SPRAVODLIVÉ SÚDNE KONANIE, D. B.

II.B. Okresný súd - Bratislava II je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 10.000

Eur v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu, inak musí zaplatiť úroky

z omeškania 17,6 % z dlžnej sumy do zaplatenia.

II.C. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava II

konať bez ďalších prieťahov a obštrukcií, musí vec 10 ukončiť v lehote 30 dní od

dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.“

3. Sťažovateľ žiadal tiež o ustanovenie advokáta na zastupovanie pred ústavným

súdom a svoju žiadosť odôvodnil tým, že „... bude úspešný, sťažnosť je dôvodná a nemá

peniaze na advokáta“.

II.

4. Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

5. Z obsahu sťažnosti i navrhovaného petitu je zrejmé, že sťažovateľ namieta jednak

prieťahy v konaní okresného súdu pod sp. zn. (pozri bod 2 – navrhovaný

petit v bode II.C) a jednak právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.A

K namietaným prieťahom

6. Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej

normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa

odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa.

7. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak

sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa

( ); takéto dôvody v danej veci sťažovateľ neuviedol

a ani ústavný súd ich nezistil.

8. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

§ 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so

základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ,

). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].

Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je

zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého

odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na

účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“. V súvislosti s tým ústavný súd

poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,

ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na

ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov

prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo veci

individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

9. Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj

v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do

úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

10. Keďže ústavný súd nezistil, že by sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu

sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a ani

z obsahu sťažnosti a z jej príloh nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti

sťažnosti podľa došlo zo strany sťažovateľa z dôvodov

hodných osobitného zreteľa, odmietol jeho sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ako neprípustnú.

11. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

). Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (, ,

, , ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že

charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré

by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , čo platí

aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného

v tomto článku (napr. , ), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr.

), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. , ,

, ).

12. Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh, ako aj z veci prerokovávanej pred

ústavným súdom pod sp. zn. zistil, že sťažovateľ podal 3. septembra 2008

okresnému súdu žalobu o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá bola

zaevidovaná pod sp. zn. .

13. Na základe uvedeného (bod 11 a 12) bolo potrebné sťažnosť v tejto časti

odmietnuť aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť, keďže doterajšia celková dĺžka

posudzovaného konania pred okresným súdom pod sp. zn. dosiahla len

16 mesiacov. Doterajšia dĺžka konania (16 mesiacov) zatiaľ vylučuje, aby konanie vedené

pred okresným súdom pod sp. zn. bolo možné pokladať za konanie so

zbytočnými prieťahmi, resp. nepostačuje na prijatie záveru, že by kratšie prieťahy

dosahovali takú intenzitu, aby ich bolo možné označiť za zbytočné.

II.B

K namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie

(čl. 6 ods. 1 dohovoru)

14. V súvislosti s namietaným porušením čl. 6 ods. 1 dohovoru (právo na spravodlivé

súdne konanie) je sťažnosť zmätočná. Sťažovateľ v tejto časti sťažnosť odôvodnil iba tým,

že sudkyňa odmieta vykonať dôkazy ním navrhované (vyžiadanie troch listov vlastníctva).

15. Aj keby bola pravda, že okresný súd nevykonal navrhované dôkazy

sťažovateľom, ústavný súd musí konštatovať, že nemá právomoc prikazovať v právoplatne

neskončenej veci okresnému súdu, aké dôkazy má, alebo nemá vykonať. Proti takémuto

postupu okresného súdu sa sťažovateľ môže brániť tak v samotnom prebiehajúcom konaní,

ako aj v rámci opravných prostriedkov (riadnych či mimoriadnych).

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti aj v prípade pravdivosti tvrdení sťažovateľa

(body 1, 14) by bolo potrebné jeho sťažnosť odmietnuť aj v tejto časti, a to pre nedostatok

právomoci ústavného súdu ( ).

17. V dôsledku odmietnutia sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby

sa ústavný súd zaoberal ďalšími požiadavkami v nej uvedenými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2010