Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 179/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júna 2009

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho práv

podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn. z 3. februára 2009

a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 30. marca 2009, ako aj im

predchádzajúcim postupom a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie

a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júna 2009

doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie

svojich práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. z 3. februára 2009 (ďalej len „uznesenie z 3. februára 2009“)

a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 30. marca 2009 (ďalej len „uznesenie z 30. marca 2009“) a im predchádzajúcim

postupom.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 3. septembra 2008

okresnému súdu žalobu o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá bola

zaevidovaná pod sp. zn. . Uznesením okresného súdu z 3. februára 2009

nebolo sťažovateľovi priznané oslobodenie od zaplatenia súdnych poplatkov v tejto veci.

Krajský súd na základe sťažovateľom podaného odvolania v predmetnej veci rozhodol

uznesením z 30. marca 2009, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu z 3. februára 2009.

Sťažovateľ následne 5. mája 2009 podal okresnému súdu proti uzneseniu krajského súdu

z 30. marca 2009 dovolanie.

Vo svojej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že na okresnom súde podal dôvodnú žalobu,

o ktorej zákonná sudkyňa „odmieta konať a zvolila si šikanózny výkon súdnictva – vojnu

o oslobodenie od súdnych poplatkov, hoci sťažovateľ je PROTOTYPOM na oslobodenie.

I.B. Okresný súd flagrantne neoslobodil žalobcu od poplatkov, a Odvolací súd to ešte

flagrantnejšie potvrdil, a to v rozpore so zákonom.

I.C. Sťažovateľ bol takto donútený podať dovolanie, ale žiaľ nemá peniaze na nákup

advokáta a tak ďalšie konanie speje do zamietnutia – PROTIZÁKONNÉHO STAVU,

keď súd marí SR – právo na súdnu ochranu a SR právo

na právnu ochranu.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ požiadal, aby ústavný súd vydal rozhodnutie,

v ktorom vysloví:

„II.A. Okresný súd Bratislava II a Krajský súd Bratislava v konaní

a porušuje základne práva D. B. garantované čl. 6 ods. 1 a čl. 13

medzinárodného dohovoru.

II.B. Okresný súd Bratislava II a Krajský súd Bratislava sú povinní zaplatiť D. B. -

každý sumu satisfakciu vo výške 10.000 Eur v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu.

II.C. Ústavný súd Slovenskej republiky ruší uznesenie Krajského súdu Bratislava

-159 zo dňa 30. 03. 2009 a prikazuje oslobodiť D. B. od poplatkov

bezodkladne.

II.D. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému sudu Bratislava II

konať vo veci bez ďalších obštrukcií a porušovania zákonov.

II.E. Okresný súd Bratislava II je povinný zaplatiť trovy konania advokátovi

a sťažovateľovi v lehote 15 dní.“

Sťažovateľ v sťažnosti taktiež požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom, pretože „nemá prostriedky na nákup advokáta, je bez príjmov

od mája 2006, je plne invalidný a nositeľom ŤZP, nemá možnosť zárobku a majetok

má na príťaž“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal porušenie svojich práv podľa čl. 6 ods. 1

a čl. 13 dohovoru uznesením okresného súdu z 3. februára 2009 a uznesením krajského súdu

z 30. marca 2009 a ich vydaniu predchádzajúcim postupom. K porušeniu uvedených práv

sťažovateľa malo dôjsť tým, že súdy zúčastnené na rozhodovaní v jeho veci ho neoslobodili

od platenia súdneho poplatku (uznesenie okresného súdu z 3. februára 2009 v spojení

s uznesením krajského súdu z 30. marca 2009).

Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity svojej

právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z , podľa

ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa (ďalej aj „OSP“) účastník môže

napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa len čo všetkým účastníkom uplynie lehota na podanie

odvolania a vyjadrenia k odvolaniu, predloží súd vec bez zbytočného odkladu odvolaciemu

súdu.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že sťažovateľ mal

proti uzneseniu okresného súdu z 3. februára 2009, ktorým bolo rozhodnuté o nepriznaní

mu oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, možnosť ako účinný prostriedok nápravy

využiť odvolanie. Podstata sťažovateľových námietok spočíva v tom, že mu postupom

okresného súdu a krajského súdu v predmetnom konaní bola odňatá možnosť konať pred

súdom. Z uvedeného dôvodu mal sťažovateľ možnosť v záujme ochrany svojich v sťažnosti

uvedených práv, ktorých porušenie namieta, podať dovolanie proti uzneseniu krajského

súdu z 30. marca 2009.

Vzhľadom na princíp subsidiarity, podľa ktorého rozhoduje ústavný súd

o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich

základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd ( ), nie je vo vzťahu k predmetnému konaniu daná

právomoc ústavného súdu.

Na základe už uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa

sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa

uvedeného zákona pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Nad rámec svojho odôvodnenia vo vzťahu k sťažovateľovmu tvrdeniu, že dovolanie

ako opravný prostriedok síce vyčerpal, avšak vzhľadom na to, že nesplnil podmienku

povinného právneho zastúpenia v dovolacom konaní, predpokladá jeho „zamietnutie“,

ústavný súd poukazuje na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. ,

z 31. mája 2007 známe mu z jeho rozhodovacej činnosti (uznesenie

ústavného súdu sp. zn. z 27. septembra 2007). V uvedenom rozhodnutí

najvyšší súd riešil obdobnú procesnú situáciu, keď preskúmaval dovolanie účastníkov

konania, ktorí neboli zastúpení advokátom, a v rámci neho vyslovil: „Dovolatelia síce nie

sú v konaní o tomto dovolaní zastúpení advokátom a ani sami nemajú právnické vzdelanie

( ), povaha rozhodnutia, proti ktorému dovolanie smeruje však vylučuje,

aby v posudzovanej veci bolo možné nedostatok podmienky povinného zastúpenia

považovať za prekážku, ktorá by bránila vydaniu rozhodnutia, ktorým sa dovolacie konanie

končí. Za situácie, kedy predmetom dovolacieho konania je rozhodnutie, ktorým nebolo

vyhovené žiadosti účastníka o ustanovenie zástupcu z radov advokátov ( ), by

trvanie na podmienke povinného zastúpenia viedlo k popretiu vlastného cieľa, ktorý

účastník podaním žiadosti sledoval a k popretiu zmyslu dovolacieho konania, v ktorom má

byť záver, že účastník právo na ustanovenie zástupcu nemá, iba skúmaný.“ Z uvedeného je

teda zrejmé, že aj v procesnej situácii, v ktorej sa v predmetnom konaní nachádza

sťažovateľ, možno dovolanie považovať za účinný prostriedok ochrany jeho práv, ktorý je

povinný pred podaním sťažnosti ústavnému súdu vyčerpať.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2009