Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 288/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-45

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2010 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta

o sťažnosti J. U., B., zastúpeného advokátom JUDr. P. S., B., vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo J. U. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v a právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. J. U. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom

tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. J. U. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 444,04 € (slovom

štyristoštyridsaťštyri eur a štyri centy), ktorú j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý

vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. P. S., B., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-26 zo 17. septembra 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. U., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom podaným

16. novembra 1995 okresnému súdu a doplneným 21. novembra 1995, 15. decembra 1995

a 25. apríla 1996 domáhal „určenia obsahu pracovného pomeru, určenia neplatnosti

výpovede z pracovného pomeru a uhradenia ušlej mzdy“. Okresný súd uznesením č. k.

-79 z 5. februára 2007 konanie o návrhu sťažovateľa zastavil z dôvodu zániku

odporcu bez právneho nástupcu. Na základe odvolania sťažovateľa Krajský súd v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. -104 z 31. októbra 2008 zrušil

rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa názoru sťažovateľa je okresný súd v jeho veci nečinný a koná so zbytočnými

prieťahmi, čo odôvodnil okrem iného aj takto: „Súd o návrhoch ako aj o veci samej

nielenže dodnes nerozhodol, ale ani nevytýčil termín prvého pojednávania. (...) mám za to,

že bolo, je a bude naďalej porušované moje ústavné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, pretože vo veci nebol vykonaný žiadny procesný úkon resp.

dokazovanie, ktorým by bola zmenená skutková podstata návrhu a celej veci tak, ako bola

predložená Krajskému súdu v Bratislave(...) a ktorá je, vzhľadom na súdu predložené

písomné dôkazy, odstup času a najmä z dôvodu zániku odporcu pred 12 rokmi, nezmenená.

Ako ďalší argument tohto tvrdenia o pretrvávaní porušovania ústavného práva je možné

uviesť fakt, že súd nerešpektuje právny názor, ktorým je zo zákona viazaný. A napokon, nie

je nevýznamný fakt, že súd nerešpektuje a neplní ani príslušné súdne rozhodnutie (uznesenie

KS), ktorým mu bola uložená konkrétna povinnosť rozhodnutia o návrhoch navrhovateľa z

roku 1995 a 1996(...) z dôvodu “

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„1. Základné právo J. U. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 SR ako aj jeho právo na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom OS

Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. (správne sp. zn. ,

pozn.) porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava II (správne Bratislava III, pozn.) prikazuje, aby

v konaní vedenom pod sp. zn. (správne sp. zn. , pozn.) konal bez

zbytočných prieťahov a bezodkladne splnil uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 8 Co

155/2007-104.

3. J. U. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 88 200 (2 927,70 €) (...), ktoré je

mu Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. Okresný súd v Bratislave III je povinný uhradiť J. U. trovy právneho zastúpenia v

sume 550,08 €(...) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. P. S., B., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za okresný súd jeho podpredsedníčka listom sp. zn. Spr. 3680/09 z 20. decembra

2009 v spojení s vyjadrením zákonnej sudkyne z 20. novembra 2009 a právny zástupca

sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu listom z 25. januára 2010.

2.1 Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla:

„V prílohe Vám zasielam písomné vyjadrenie zákonnej sudkyne(...) a zároveň

konštatujem, že v konaní(...) došlo k zbytočným prieťahom vzhľadom k tomu, že návrh bol

podaný na súde dňa 16. 11. 1995 a dodnes vec nie je právoplatne skončená.

V období od januára 1998 do februára 2007 konštatujem nečinnosť súdu vo veci.“

Podpredsedníčka okresného súdu zároveň oznámila, že okresný súd netrvá na

ústnom pojednávaní o prijatej sťažnosti v konaní pred ústavným súdom.

Zákonná sudkyňa k predmetnej veci uviedla:

„Pôvodné podanie navrhovateľa zo dňa 16. 11. 1995 voči bývalému Ústrednému

inšpekčnému centru Bratislava, bolo neúplným podaním, tzn. trpiacim vadami, ktoré bránia

bez ďalšieho konať vo veci samej(...)

Následným podaním zo dňa 21. 11. 1995 sa navrhovateľ domáhal zmeny žaloby -

rozšírením uvedeného vadného podania o ďalší určovací výrok(...)

Ďalším podaním zo dňa 15. 12. 1995 navrhovateľ opätovne zmenil pôvodný

návrh(...)

Ďalším podaním z 25. 04. 1996 navrhovateľ opätovne zmenil pôvodný návrh

(neúplné podanie) – o ďalší určovací výrok(...), keď medzi tým, podal žalobu o neplatnosť

výpovede z 24. 01. 1996, ktorá bola zaevidovaná ako samostatný návrh pod sp. zn.

.

Následné návrhy na zmenu žaloby, čiastočne a napokon pôvodný žalobný návrh už

neobsahovali.

Predmetná vec mi bola v rámci organizačných zmien prerozdelená a pridelená na

vybavenie spolu s ďalšími cca 300 senátnymi vecami(...), dňa 25. 03. 1997.

Bez toho, že by boli odstránené vady podania zo 16. 11. 1995 a bez procesného

vyporiadania sa z následnými podaniami navrhovateľa, vec bola vyžiadaná dňa 26. 01.

1998, na pripojenie k spisu tun. súdu sp. zn. a vrátená do oddelenia 16 C až

dňa 29. 06. 2005(...)

Z rozhodovacej činnosti (, ) mi bolo známe, že v konaní

označený odporca: Ústredné inšpekčné centrum Bratislava, zanikol bez právneho nástupcu

k 30. 06. 1997(...)

S ohľadom na túto skutočnosť úpravou z 31. 01. 2007 bol daný pokyn vyššej súdnej

úradníčke na vypracovanie uznesenia o zastavení konania(...)

Na základe odvolania navrhovateľa zo dňa 15. 03. 2007 doplneným dňa 16. 03. 2007

Krajský súd v Bratislave rozhodnutím zo dňa 31. 10. 2008, č. k. -104

predmetné uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom v

odôvodnení uložil pokračovať v konaní s označeným právnym nástupcom (MŠ SR)

a rozhodnúť o procesných návrhoch navrhovateľa a ustáliť tak predmet konania(...)

Spis bol vrátený z KS v Bratislave dňa 22. 01. 2009.

V zmysle poverenia následne vyššia súdna úradníčka navrhovateľa vyzvala podľa

uznesením na odstránenie vád podania v súlade s a

ods. 1

Uvádzam, že zámena účastníkov na strane odporcu (podľa pokynu KS v Bratislave),

v danom prípade nebola možná, keď nemožno procesným spôsobom konať, tzn. rozhodovať

o zámene účastníka ktorý nemá právnu a tým aj procesnoprávnu spôsobilosť (nemožno

rozhodnúť o zámene neexistujúceho účastníka za existujúceho). Preto súd v danej veci ďalej

pokračoval v zmysle záverov odvolacieho súdu s právnym nástupcom pôvodného

navrhovateľa a to s Ministerstvom školstva SR.

Navrhovateľ reagoval na výzvu podaním z 20. 03. 2009, kde zhrnul skutkové

okolnosti danej veci a aj veci konania sp. zn. , ktoré však konečný návrh

rozhodnutia neobsahovalo a ani podľa obsahu nebolo jednoznačne možné ustáliť, ktorých

konkrétnych nárokov sa navrhovateľ domáha, resp. bolo to možné ustáliť iba v časti

uplatnených nárokov.

Vzhľadom na túto nejasnosť a z dôvodu, že len po tom, čo je zrejmý rozsah nárokov

navrhovateľa, sa súd môže vysporiadať z návrhmi na zmenu pôvodnej žaloby rozšírením,

podľa ust. , súd dňa 05. 10. 2006 predvolal navrhovateľa za účelom jeho

poučenia ako účastníka konania o jeho procesných právach a povinnostiach podľa ust. § 5

ods. 1 , kde bol navrhovateľ podrobne poučený najmä o náležitostiach návrhu na

začatie konania podľa ust. a a zároveň ho poučil o spôsobe akým má vady

návrhu a následných podaní, odstrániť, ako aj o procesných postupoch súdu pri návrhoch

procesnej povahy - návrhu na spojenie veci, vylúčenie veci, prerušenie konania.

Navrhovateľ požiadal sud aby mu bola poskytnutá lehota za účelom odstránenia

vady žaloby podľa poučenia súdu aspoň dva mesiace, z ktorého dôvodu mu bolo uložené

odstrániť vytknuté vady v písomnej forme v lehote 60 dní.

Doposiaľ písomné doplnenie v tomto smere súdu doručené nebolo.

Pojednávanie je preto možné vo veci stanoviť až po tom, čo bude jednoznačne zrejmý

rozsah uplatnených nárokov navrhovateľom, tzn. o ktorých bude súd konať, pričom súd

najskôr rozhodne o procesných návrhoch navrhovateľa(...) Až po ustálení predmetu

konania vo veci a po vykonaní všetkých úkonov prípravy pojednávania v zmysle ust. § 114 a

nasl. (...), bude možné stanoviť termín pojednávania.

Vzhľadom na uvedené, mám za to, že čiastočne je dôvodom doterajšej dĺžky konania,

resp, že doposiaľ nebol vo veci skôr vytýčený termín pojednávania, to, že podanie

navrhovateľa zo dňa 16. 11. 1995 nemalo náležitosti riadneho návrhu na začatie súdneho

konania(...), navyše následnými podaniami bol opakovane menené a bez ich odstránenia

súd nemohol pokračovať v konaní.

Okrem uvedeného dôvodu doterajšiu dĺžku konania nepriaznivo ovplyvnil aj stav

oddelenia, ktoré vybavujem.

V čase pridelenia spisu, moje oddelenie tvorili najmä reštančné spisy

pracovnoprávnej agendy, ktorú som špecializované vykonávala od roku 1997, pričom v

značnej časti prípadov sa jedná o spory náročné na dokazovanie, v celom rozsahu

pracovnoprávnych vzťahov a im obdobných vzťahov(...)

Do oddelenia mi každý rok, až do 01. 01. 2007, kedy mi bol nový nápad vecí

zastavený na dobu 1 roku, priemerne napadlo cca 200 nových vecí.

Tento stav, na ktorý som opakovane upozorňovala(...) objektívne ovplyvňuje aj

možnosť prejednať všetky veci na pojednávaní tak, aby bola vylúčená možnosť vzniku

prieťahov, a to bez ohľadu na samotný charakter toho-ktorého sporu(...)

S ohľadom na tento stav oddelenia aj úkony súdu ktoré by smerovali k zabezpečeniu

procesných podmienok konania vo veci samej(...), neboli vykonané skôr, navyše spis bol

fyzicky dlhodobo fyzicky pripojený k inej veci (od 26. 01. 1998, do 29. 06. 2005). (...)

K samotnej dĺžke konania preto uvádzam, že vplyv na dobu trvania sporu

a skutočnosť, že vo veci nebol skôr stanovený termín pojednávania, okrem uvedených

dôvodov na strane navrhovateľa, má predovšetkým to, že ako sudca som dlhodobo

pracovala v oddelení s neprimerane vysokým počtom vecí pridelených na prejednanie

a rozhodnutie, z toho podstatnú časť tvorili spory pracovnoprávneho charakteru.

Napriek uvedenému rešpektujem právo ako účastníkov súdneho konania na

bezprieťahové prejednanie veci. Preto som správu súdu(...) a príslušnú sudcovskú radu(...),

opakovane na tento stav upozorňovala a žiadala, aby bolo vykonané opatrenie, ktorým bude

zabezpečené moje právo na prideľovanie vecí podľa rozvrhu práce tak, aby ich bolo možné

prejednať a rozhodnúť bez zbytočných prieťahov, čím budú vytvorené podmienky pre

naplnenie mojej povinnosti v pridelených veciach konať plynulo bez zbytočných prieťahov a

tým aj naplnené právo občana – účastníka občianskeho súdneho konania na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, garantované SR.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu uviedol:

„Na základe Vašej výzvy a zaslaného vyjadrenia OS Bratislava III a zákonnej

sudkyne Mgr. F. si dovoľujem poukázať na (a pripojiť ) č. l. 46 až 48 spisu odporcu 8 C

492/95, z ktorých vyplýva a je preukázané, že príprava pojednávania ( )

bola ukončená dňa 13. 3. 1996, kedy odporca prevzal vyjadrenie žalovaného k žalobe

podanej mojím klientom.

Preto sa javí nadbytočným bližšie sa vyjadrovať, pretože od 13. 3. 1996 nič

nebránilo odporcovi vo vytýčení pojednávania a prejednaní veci samej.

Pre úplný obraz si dovolím ešte uviesť, že môjmu klientovi uznesenie KS v Bratislave

-104 napriek tomu, že ho odporca prevzal dňa 22. 01. 2009, nebolo

odporcom doručené v primeranej lehote(...) a môj klient sa musel doručenia(...) tohto

uznesenia ako rozhodujúceho pre ďalší postup vo veci domáhať na informatívnom výsluchu

dňa 05. 10. 2009, ktorá skutočnosť mu bránila vyjadriť vo veci samej(...) Odporca (súd)

dodnes nerozhodol v zmysle uznesenia KS v Bratislave.

Preto vo veci naďalej pretrváva prekážka konania zapríčinená nesprávnou

lustráciou súdu (odporcu) vykonanou dňa 25. 01. 1996, ktorou bol môj mandant nielen

odňatý svojmu zákonnému sudcovi, ale aj došlo k rozdeleniu jednej veci do dvoch konaní, v

dôsledku čoho pri takto chybnom súdnom manažmente vznikli v oboch konaniach technické

nedostatky(...)

Na základe uvedeného zotrvávame na našej sťažnosti s tým, že vzhľadom na uvedené

žiadame ÚS o aktualizáciu uplatnených nárokov ku dňu rozhodnutia ÚS SR.

Na osobnom prejednaní veci, keďže je dostatočne preukázaná listinnými dôkazmi,

netrváme a preto súhlasíme s upustením od ústneho pojednávania v zmysle § 30 ods. 2

.“

Právny zástupca sťažovateľa zároveň upravil požadovanú sumu trov právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, ktoré vyčíslil na 730,98 €.

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh

a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. :

- 16. november 1995 – sťažovateľ podal okresnému súdu návrh na určenie vzájomných práv

a povinností pôvodne proti Ú. B., B. (ďalej len „pôvodný odporca“),

- 21. november 1995 – sťažovateľ podal okresnému súdu návrh na zmenu pôvodného

návrhu vzhľadom na výpoveď podanej zo strany jeho zamestnávateľa (pôvodného odporcu),

preto žiadal o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru,

- 15. december 1995 – sťažovateľ doplnil návrh o nárok na náhradu mzdy,

- 21. február 1996 – okresný súdu vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za

návrh a zároveň vyzval pôvodného odporcu, aby sa vyjadril k návrhu a jeho doplneniam,

- 7. marec 1996 – sťažovateľ zaplatil súdny poplatok,

- 13. marec 1996 – pôvodný odporca sa vyjadril k návrhu sťažovateľa,

- 26. február 1996 – sťažovateľ predložil okresnému súdu písomné dôkazy,

- 25. apríl 1996 – sťažovateľ doplnil pôvodný návrh: „Navrhujem, aby súd vyslovil okrem

neplatnosti výpovedí z 20. 11. 1995 a 24. 1. 1996 aj neplatnosť okamžitého zrušenia

pracovného pomeru, ktorý spravil odporca svojím listom zn. UIC – 189/96-Vá z 15. 4.

1996“,

- 26. január 1998 – spis sp. zn. bol pripojený k sp. zn. ,

- 29. jún 2005 – spis sp. zn. bol odpojený od spisu sp. zn. ,

- 16. január 2007 – do spisu boli zabezpečené fotokópie dokladov zo spisu sp. zn.

,

- 5. február 2007 – okresný súd uznesením č. k. -79 konanie zastavil z dôvodu

zániku pôvodného odporcu bez právneho nástupcu,

- 15. marec 2007 – sťažovateľ podal odvolanie (podanie zo 14. marca 2007) proti uzneseniu

o zastavení konania,

- 16. marec 2007 – sťažovateľ podal odvolanie (podanie z 13. marca 2007) proti uzneseniu

o zastavení konania,

- 27. marec 2007 – spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o opravnom

prostriedku (pridelená sp. zn. ),

- 23. máj 2008 – sťažovateľ podaním adresovaným krajskému súdu doplnil odvolanie

o písomné doklady a o návrh na „zámenu účastníka“ na strane odporcu, ktorým má byť

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky (ďalej len „odporca“),

- 12. jún 2008 – krajský súd žiadal o zapožičanie spisu sp. zn. k sp. zn.

,

- 12. jún 2008 – okresný súd oznámil krajskému súdu, že požadovaný spis sa od 27. marca

2007 nachádza na ich (krajskom) súde,

- 31. október 2008 – krajský súd uznesením č. k. -104 zrušil uznesenie

okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že bolo potrebné

v konaní pokračovať s právnym nástupcom pôvodného odporcu – odporcom,

- 22. január 2009 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 2. február 2009 – okresný súd uznesením č. k. -108 vyzval sťažovateľa na

doplnenie pôvodného návrhu a jeho doplnení,

- 18. február 2009 – sťažovateľ podal proti uzneseniu z 2. februára 2009 odvolanie „z

dôvodu nerozhodnutia najmä o návrhu na spojenie vecí podanom súdu dňa 24. 01. 1996 a z

tohto plynúcej duplicity súdneho konania a súdneho konania “,

- 2. marec 2009 – okresný súd uznesením č. k. -111 opäť vyzval sťažovateľa

na doplnenie podania,

- 20. marec 2009 – sťažovateľ doplnil svoje podanie.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(, , , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na

naplnenie základného práva podľa a dohovoru nestačí, aby

štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet

a právoplatne nerozhodli (m. m. , ). Priznanie práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na

organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo ().

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v

dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , , ). Podľa rovnakých kritérií

ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého

občianskoprávneho konania je pracovnoprávna vec (určenie neplatnosti výpovede,

neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru, náhrada ušlej mzdy), t. j. vec, ktorá má

priamy dopad na existenčnú sféru sťažovateľa (jeho príjem) a ktorej povaha si preto

vyžaduje mimoriadnu starostlivosť a pozornosť všeobecného súdu venovanú efektívnemu

a rýchlemu postupu, aby bol naplnený účel súdneho konania, čo okrem iného znamená, že

všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a skončená [ (ďalej aj

„OSP“)] a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň

osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (napr. , , ,

).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

o uplatnenom nároku nenasvedčuje tomu, že by išlo o vec právne či fakticky zložitú, ktorej

prerokovanie by si vyžadovalo doterajšiu dĺžku konania (viac ako 14 rokov), a to aj

vzhľadom na existujúcu právnu úpravu, ako aj dostatočne frekventovanú a stabilizovanú

judikatúru všeobecných súdov. Napokon ani okresný súd vo svojom vyjadrení nenamietal

zložitosť napadnutého konania.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní,

či v skúmanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu označených

(základných) práv, pričom z tohto hľadiska ústavný súd v správaní sťažovateľa zistil

skutočnosti, ktoré bolo potrebné pripísať na jeho ťarchu. Predovšetkým je potrebné

pripomenúť, že len podanie perfektného návrhu je predpokladom ďalšieho rýchleho

a plynulého konania všeobecného súdu. Ústavný súd preto v tejto súvislosti akceptoval

obranné tvrdenie okresného súdu, podľa ktorého zmeny pôvodného návrhu (sťažovateľ

dopĺňal pôvodný návrh 21. novembra 1995, 15. decembra 1995 a 25. apríla 1996, taktiež v

konaní pred odvolacím súdom doplnil podanie 23. mája 2008), ako aj potreba ďalšieho

odstraňovania nedostatkov podaní sťažovateľa (na výzvy okresného súdu z 2. februára 2009

a 2. marca 2009 odstraňoval nedostatky 20. marca 2009) mala v danom prípade vplyv na

dĺžku trvania konania. Uvedené okolnosti však nemôžu ospravedlniť doterajšiu celkovú

dĺžku trvania konania.

3. Napokon ústavný súd skúmal postup okresného súdu v predmetnom konaní

a v tejto súvislosti zistil, že okresný súd nevyvíjal relevantnú procesnú aktivitu v období od

13. marca 1996 (pôvodný odporca sa vyjadril k návrhu sťažovateľa) do 26. januára 1998

(spis bol pripojený k inému konaniu), t. j. viac ako 22 mesiacov, od 29. júna 2005 (spis bol

odpojený od iného konania) do 5. februára 2007 (okresný súd uznesením zastavil konanie),

t. j. viac ako 19 mesiacov, od 20. marca 2009 (sťažovateľ doplnil svoje podanie) dosiaľ,

t. j. viac ako 10 mesiacov. Celkovo bol teda okresný súd v prerokúvanej veci nečinný viac

ako 51 mesiacov, t. j. viac ako štyri roky a tri mesiace.

Za neefektívnu činnosť ústavný súd považoval obdobie od 21. januára 1998 do

29. júna 2005, t. j. 7 rokov a 5 mesiacov, keď bol spis sp. zn. pripojený

k inému konaniu vedenému okresným súdom pod sp. zn. . Okresný súd totiž ani

napriek skutočnosti, že obe konania boli vedené tým istým senátom, v tejto veci v tomto

období nevykonal žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa.

Preto ani argumentáciu okresného súdu spočívajúcu v tvrdení o zapožičaní spisu ústavný

súd neuznal.

Súčasne ústavný súd poznamenáva, že dobu, počas ktorej sa spis z dôvodu

odvolacieho konania nachádzal na krajskom súde (od 27. marca 2007 do 22. januára 2009,

t. j. takmer 22 mesiacov), nemožno z objektívnych dôvodov pripočítať na ťarchu okresného

súdu, ktorý jeho dĺžku, resp. trvanie nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť.

Obrannú argumentáciu okresného súdu spočívajúcu v tvrdení, že k predĺženiu

konania mala prispieť aj nadmerná zaťaženosť zákonnej sudkyne, ústavný súd

neakceptoval. Uvedená skutočnosť nemôže odôvodňovať celkovú dĺžku posudzovaného

súdneho konania, ktoré predstavuje na okresnom súde viac ako 14 rokov, čo vzhľadom na

charakter tohto konania nemožno pokladať za primeranú dĺžku tohto konania.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

) skutočnosť, že Slovenská republika nevie, alebo nemôže v čase konania

zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na všeobecnom súde, ktorý

oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôže byť dôvodom na

zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom

dôsledku nezbavuje štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy

v súdnom konaní (napr. ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd zistil, že postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom, čím došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

IV.

4. V nadväznosti na výrok o porušení sťažovateľom označeného základného práva

zaručeného v a práva zaručeného v dohovoru a v záujme

efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto

rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa a

konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

88 200 Sk, t. j. 2 927,70 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva zaručeného v dohovoru nie je pre sťažovateľa

dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať

sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom

súde, a to v ním požadovanej sume zaokrúhlenej na 3 000 €, tak ako to je uvedené v bode

3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu

ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich

náhradu v celkovej sume 730,98 €.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny

za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je 115,90 € a hodnota režijného paušálu

je 6,95 €. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2010 je

120,23 € a hodnota režijného paušálu je 7,21 €.

S poukazom na výsledok konania ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov

konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2009 (prevzatie a príprava

zastúpenia) a za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2010 (vyjadrenie

z 25. januára 2010) v celkovej sume 444,04 € vrátane režijného paušálu a DPH, tak ako to je

uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2010