Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 393/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. marca 2010 v senáte

zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika

v konaní o sťažnosti Mgr. P. P., B., zastúpeného advokátom Mgr. K. H., B., pre namietané

porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského riaditeľstva Policajného zboru v N., Úradu justičnej a kriminálnej polície v N. v

konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KRP-19/OVK-NR-2006 takto

rozhodol:

1. Základné právo Mgr. P. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v N., Úradu justičnej a

kriminálnej polície v N. v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KRP-19/OVK-NR-2006

p o r u š e n é b o l o .

2. Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v N., Úradu justičnej a kriminálnej

polície v N. p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KRP-19/OVK-NR-

2006 k o n a l o bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. P. P. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom

tisícpäťsto eur), ktoré j e Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v N., Úrad justičnej a

kriminálnej polície v N. p o v i n n é vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

4. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v N., Úrad justičnej a kriminálnej polície

v N. j e p o v i n n é uhradiť Mgr. P. P. trovy konania v sume 368,55 € (slovom

tristošesťdesiatosem eur a päťdesiatpäť centov) na účet jeho právneho zástupcu Mgr. K. H.,

B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-8 zo 16. decembra 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. P. P., B. (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom Mgr. K. H., B., pre namietané porušenie jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v N., Úradu justičnej a

kriminálnej polície v N. (ďalej len „úrad justičnej a kriminálnej polície“ alebo „krajské

riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KRP-19/OVK-NR-2006.

Podstatou námietok sťažovateľa boli tvrdenia o porušení jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom úradu

justičnej a kriminálnej polície v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KRP-19/OVK-

NR-2006, predmetom ktorého je vyšetrovanie trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1

a 2 písm. a) . Sťažovateľovi bolo za tento trestný čin vznesené obvinenie

uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, odboru boja

proti korupcii stred (ďalej len „úrad boja proti korupcii“) sp. zn. ČVS: PPZ-12/BPK-S-2004,

pričom po vylúčení tejto trestnej veci na samostatné konanie bola stanovená príslušnosť

úradu justičnej a kriminálnej polície. Daná trestná vec je na úrade justičnej a kriminálnej

polície vedená pod sp. zn. ČVS: KRP-19/OVK-NR-2006 od februára 2006 a podľa

vyjadrenia sťažovateľa prípravné konanie nebolo dosiaľ ukončené. Vzhľadom na doterajšiu

dĺžku konania, ako aj jeho priebeh sa sťažovateľ domnieva, že postupom úradu justičnej

a kriminálnej polície dochádza k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu jeho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru. Podľa

názoru sťažovateľa orgány činné v trestnom konaní „zbytočne prehlbujú právnu neistotu

obvinených“ a okrem toho sťažovateľ vyslovil názor, že trestné stíhanie vzhľadom na

doterajšiu dôkaznú situáciu malo byť zastavené.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze

vyslovil, že jeho základné právo podľa a právo podľa

dohovoru postupom úradu justičnej a kriminálnej polície v konaní vedenom pod sp. zn.

ČVS: KRP-19/OVK-NR-2006 porušené bolo, úradu justičnej a kriminálnej polície prikázal,

aby v namietanom konaní postupoval bez zbytočných prieťahov a aby mu uložil povinnosť

zaplatiť mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 8 300 € a náhradu trov právneho

zastúpenia buď v sume 782,67 € alebo v sume 368,55 € z dôvodov uvedených v stanovisku

k vyjadreniu riaditeľa krajského riaditeľstva.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril riaditeľ krajského

riaditeľstva listom sp. zn. ČVS: KRP-19/OVK-NR-2006 z 11. februára 2010, v ktorom

podrobne popísal priebeh doterajšieho konania. Z jeho vyjadrenia okrem iného vyplynulo:

«Vykonávanie procesných úkonov v tejto trestnej veci bolo sťažené tým, že niektorí

obvinení, ale aj svedkovia sa na predvolania nedostavovali, resp. si nepreberali

predvolania a ich doručenie muselo byť zabezpečené prostredníctvom Obvodných oddelení

PZ, v niektorých prípadoch bolo nutné vykonať operatívne previerky miesta pobytu

pracovníkmi OKP KR PZ N. a v jednom prípade bolo využité aj vyhlásenie pátrania po

pobyte osoby. Taktiež boli využité dostupné inštitúty a to udelenie

poriadkovej pokuty podľa . Okrem toho sv. - poškodený R. C. sa

dlhodobo zdržiaval v zahraničí, kde aj pracoval, pričom miesto jeho pobytu nebolo známe,

toto sa nepodarilo zistiť ani vykonanými previerkami jeho pobytu prostredníctvom Národnej

ústredne INTERPOL Bratislava, bol známy len telefonický kontakt na neho, na tomto ho

však nebolo možné zastihnúť a tým zabezpečiť jeho prítomnosť na úkonoch. Taktiež

v prípade svedka Ivana Konôpku, ktorý sa rovnako zdržiaval mimo územia SR, sa podarilo

zistiť len telefonický kontakt, pričom na tomto bol obtiažne zastihnuteľný. Bez ich

prítomnosti nebolo možné vo veci skôr rozhodnúť, resp. ukončiť vyšetrovanie, nakoľko

medzi ich výpoveďami a výpoveďami obvinených ale aj svedkov boli závažné rozpory, ktoré

bolo potrebné odstrániť konfrontáciami.

Sme toho názoru, že Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v N., Úrad justičnej

a kriminálnej polície nespôsobilo žiadne prieťahy v konaní proti obvineným Mgr. Bc. P. P.

a spol., vyšetrovateľ PZ konal priebežne popri vyšetrovaní iných trestných vecí, medzi

ktorými boli i väzobné trestné veci a všetky dôkazy, ktoré boli v predmetnom konaní

vykonané, boli získané zákonným spôsobom. Dozor nad zákonnosťou vyšetrovania je

vykonávaný Okresnou prokuratúrou v K., na ktorú bol vyšetrovací spis viackrát predložený

a to aj na základe viacerých sťažností, písomných podaní, návrhu na zastavenie trestného

stíhania, ale aj niekoľkých žiadostí o preskúmanie postupu vyšetrovateľa podľa § 210

podaných obvineným Mgr. Bc. P. P., pričom nikdy zo strany

prokuratúry neboli zistené prieťahy v konaní, prípadne nezákonný spôsob vedenia

vyšetrovania skutku. Poukazujeme tiež na skutočnosť, že obvinený Mgr. Bc. P. P. sa

prostredníctvom svojho obhajcu Mgr. K. H. obrátil s podnetom ochrany práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré podľa jeho názoru je porušované v tomto

trestnom konaní aj na Kanceláriu verejného ochrancu práv Mgr. M. M., kde po prešetrení

tohto podnetu (v upovedomení zo dňa 19.11.2009 - č. l 1380) je konštatované, že „nie je

preukázané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného zo strany Úradu justičnej a

kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v N.“. Predmetnému

vyšetrovaciemu spisu bola a je zo strany orgánov činných v trestnom konaní prikladaná

náležitá pozornosť.»

V označenom podaní zároveň riaditeľ krajského riaditeľstva ústavnému súdu

oznámil, že netrvá na ústnom prerokovaní danej veci.

K podaniu riaditeľa krajského riaditeľstva sa vyjadril právny zástupca sťažovateľa

listom doručeným ústavnému súdu 3. marca 2010, v ktorom zotrval na svojich

predchádzajúcich tvrdeniach a okrem toho upriamil pozornosť na neefektívnu činnosť

vyšetrovateľa úradu justičnej a kriminálnej polície v posudzovanej veci. Právny zástupca

sťažovateľa zároveň oznámil ústavnému súdu, že netrvá na ústnom prerokovaní danej veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania, ale hlavne

z vyžiadaného spisu úradu justičnej a kriminálnej polície sp. zn. ČVS: KRP-19/OVK-NR-

2006 ústavný súd zistil, že uznesením vyšetrovateľa úradu boja proti korupcii sp. zn.

ČVS: PPZ-12/BPK-S-2004 z 12. marca 2004 bolo sťažovateľovi a ďalším obvineným

vznesené obvinenie za trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného

zákona a uznesením vyšetrovateľa tohto istého úradu sp. zn. ČVS: PPZ-12/BPK-S-2004

z 27. decembra 2005 bola táto trestná vec vylúčená na samostatné konanie. Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť 23. januára 2006.

Opatrením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky č. k. VII Gv 277/04-377 z 25. januára 2006 bola v namietanej trestnej veci

vylúčenej na samostatné konanie daná príslušnosť Okresnej prokuratúry K. (ďalej len

„okresná prokuratúra“).

V období od vznesenia obvinenia (12. marca 2004) do momentu, keď bol vyšetrovací

spis odstúpený na vybavenie úradu justičnej a kriminálnej polície (28. februára 2006), úrad

boja proti korupcii, ktorý pôvodne vo veci konal, realizoval viaceré procesné úkony

(výsluch sťažovateľa, ako aj výsluchy ďalších obvinených, konfrontácie medzi

sťažovateľom, obvinenými, ako aj svedkami, výsluchy svedka – poškodeného a ďalších

svedkov. Do konania boli pribratí znalci z odboru zdravotníctva - psychiatrie a sexuológie,

a znalec z odboru klinickej psychológie).

Dňa 28. februára 2006 bola uvedená trestná vec odstúpená z úradu boja proti korupcii

úradu justičnej a kriminálnej polície, kde jej bola pridelená sp. zn. ČVS: KRP-19/OVK-NR-

2006, pričom prvé úkony vykonal vyšetrovateľ 4. júla 2006, keď pokračoval vo výsluchu

sťažovateľa a ďalších obvinených.

Dňa 1. augusta 2006 úrad justičnej a kriminálnej polície zaslal Okresnému súdu

Komárno (ďalej len „okresný súd“) žiadosť o ustanovenie obhajcu pre jedného

z obvinených, ale okresný súd vyhovel žiadosti až 26. januára 2007, pretože k nej bolo

potrebné predložiť dôkazy preukazujúce nemajetnosť tohto obvineného.

Dňa 6. novembra 2006 vyšetrovateľ úradu justičnej a kriminálnej polície žiadal

príslušné obvodné oddelenie o doručenie predvolania svedkovi – poškodenému. Doručenie

sa však nepodarilo vykonať pre jeho neprítomnosť na adrese bydliska. Žiadosť o doručenie

predvolania poškodenému vyšetrovateľ opakoval 9. februára 2007 a následne 20. februára

2007 požiadal príslušné obvodné oddelenie o takýto spôsob doručenia predvolania ďalšiemu

svedkovi. Vyšetrovateľ žiadosť zopakoval 7. júna 2007. Pokusy o doručenie predvolaní boli

neúspešné. Tak tomu bolo aj v prípade žiadosti o doručenie predvolania ďalšiemu

obvinenému, ktorú vyšetrovateľ realizoval 22. februára 2007.

V dňoch 23. novembra 2006, 21. februára 2007, 1. marca 2007 a 16. apríla 2007 boli

na úrade justičnej a kriminálnej polície vykonané výsluchy svedkov.

V období od 12. apríla 2007 – 27. septembra 2007 sa vyšetrovateľ viackrát snažil

telefonicky predvolať k vyšetrovacím úkonom svedkov, ktorí sa dlhodobo zdržiavali mimo

územia Slovenskej republiky.

V dňoch 22. februára 2007, 28. februára 2007, 9. marca 2007, 4. apríla 2007

a 16. apríla 2007 sa na úrade justičnej a kriminálnej polície pokračovalo vo výsluchu

sťažovateľa a ďalších obvinených.

Dňa 25. apríla 2007 vyšetrovateľ úradu justičnej a kriminálnej polície pribral do

konania znalca z odboru zdravotníctva a farmácie – odvetvia traumatológie na posúdenie

zranení poškodeného. Znalec podal znalecký posudok 3. júna 2007.

V priebehu mája, júna, júla a septembra 2007 vyšetrovateľ úradu justičnej

a kriminálnej polície zabezpečoval účasť svedkov a svedka poškodeného k procesným

úkonom.

Dňa 28. septembra 2007 vyšetrovateľ úradu justičnej a kriminálnej polície uznesením

sp. zn. ČVS: KRP-19/OVK-NR-2006 prerušil trestné stíhanie z dôvodu, že pre

neprítomnosť svedkov nemožno vec náležite objasniť.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ 15. októbra 2007 sťažnosť, ktorú

vyšetrovateľ 31. októbra 2007 predložil okresnej prokuratúre. Prokurátorka okresnej

prokuratúry uznesením č. k. -42 z 29. januára 2008 sťažnosť zamietla.

Vyšetrovateľ uznesením sp. zn. ČVS: KRP-19/OVK-NR-2006 z 18. februára 2009

pokračoval v trestnom stíhaní, lebo pominuli dôvody na prerušenie. V období, keď bolo

trestné stíhanie prerušené, vyšetrovateľ vykonával viaceré pokusy smerujúce

k zabezpečeniu prítomnosti svedkov pre účely ich vypočutia.

Dňa 12. marca 2009 vyšetrovateľ vykonal konfrontáciu medzi obvineným

a svedkom, vykonal výsluch svedka a 13. marca 2009 vykonal ďalšiu konfrontáciu medzi

svedkami.

Vzhľadom na to, že sa jeden zo svedkov aj napriek tomu, že bol riadne predvolaný,

bez dostatočného ospravedlnenia nedostavil na výsluch, vyšetrovateľ mu uznesením

zo 17. marca 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28. marca 2009, uložil poriadkovú

pokutu.

Dňa 28. septembra 2009 vyšetrovateľ pokračoval vo výsluchu svedka –

poškodeného, a 20. októbra 2009 vo výsluchu ďalšieho svedka. V ten istý deň bola podaná

žiadosť o vyhlásenie pátrania po inom svedkovi. Žiadosť bola zrušená 4. decembra 2009

a v tento deň sa uskutočnila aj konfrontácia medzi obvineným a svedkom – poškodeným

a konfrontácia medzi ďalšími svedkami.

Dňa 7. decembra 2009 sťažovateľ vzniesol námietku zaujatosti proti vyšetrovateľovi

úradu justičnej a kriminálnej polície, ktorý uznesením sp. zn. ČVS: KRP-19/OVK-NR-2006

zo 7. decembra 2009 rozhodol, že sa nevylučuje z vykonávania úkonov trestného konania.

Okrem toho vyšetrovateľ 7. decembra 2009 vykonal aj ďalšie procesné úkony.

V priebehu decembra 2009 boli úradu justičnej a kriminálnej polície doručené správy

o povesti sťažovateľa a ďalších obvinených z príslušných orgánov, pričom boli poskytnuté

aj ďalšie informácie pre potreby trestného konania.

V dňoch 27. januára 2010 a 29. januára 2010 vyšetrovateľ opäť žiadal príslušné

zložky polície o doručenie predvolania svedkovi – poškodenému.

Dňa 8. februára 2010 vyšetrovateľ určil termín preštudovania vyšetrovacieho spisu

na 24. február 2010 a na ten účel predvolal sťažovateľa a ďalších obvinených k tomuto

úkonu.

Ďalší termín preštudovania vyšetrovacieho spisu bol určený na 18. marec 2010

z dôvodu, že pri doručení predvolania sťažovateľovi nebola dodržaná zákonná lehota podľa

.

III.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých

zmyslom a podstatou je právo každého na to, aby jeho vec bola prerokovaná bez

zbytočných prieťahov a v primeranej lehote.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , ).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom úradu

justičnej a kriminálnej polície v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KRP-19/OVK-NR-2006,

v rámci ktorého sa vyšetruje trestná činnosť, z ktorej je sťažovateľ obvinený, došlo

k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach vyslovil, že základné právo na

konanie bez zbytočných prieťahov zaručené (podobne

dohovoru) sa v prípade konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní chráni po začatí

trestného stíhania, keď sa dotknutá osoba stáva účastníkom tohto konania buď ako

obvinený, alebo poškodený (, , ). V danom prípade

bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie vyšetrovateľom úradu boja proti korupcii 12. marca

2004 a vo februári 2006 bol vyšetrovací spis odstúpený na vybavenie úradu justičnej

a kriminálnej polície. Keďže v súlade s je ústavný súd

viazaný návrhom na začatie konania, vychádzal z petitu sťažnosti, ktorý je zameraný

výsostne len na postup úradu justičnej a kriminálnej polície vo veci vedenej pod sp. zn.

ČVS: KRP-19/OVK-NR-2006. Sťažovateľ postup úradu boja proti korupcii, kde sa

vyšetrovanie danej trestnej veci pôvodne začalo, nenamietal.

Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom

prípade bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , resp. právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť

veci, správanie účastníkov a postup orgánu verejnej moci – v danom prípade úradu justičnej

a kriminálnej polície (napr. , ). V súlade s judikatúrou ESĽP

ústavný súd prihliada aj na predmet konania (povahu veci) a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj

v danom prípade.

Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom

posúdenia je trestná vec v štádiu prípravného konania. Ide o vyšetrovanie trestného činu

vydierania podľa a . Podľa názoru ústavného súdu

vyšetrovanie trestných činov násilného charakteru, medzi ktoré patrí aj trestný čin

vydierania, nie je ojedinelou záležitosťou, práve naopak, v daných prípadoch ide

o objasňovanie takých okolností, s ktorými sa orgány činné v trestnom konaní bežne v praxi

stretávajú. Za danej situácie sa realizujú výsluchy obvineného, respektíve obvinených,

poškodeného, prípadných svedkov, ak je to pre účely trestného konania potrebné, na

posúdenie a zodpovedanie otázok vyžadujúcich si odborné znalosti sa do konania priberajú

znalci. V každom takomto prípade je však potrebné zohľadniť špecifickosť konkrétnej

trestnej veci. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, na základe

ktorej by sa malo preskúmavané konanie vyhodnotiť ako zložité. V súvislosti

s posudzovaním namietanej trestnej veci ústavný súd pripúšťa istú skutkovú náročnosť

spočívajúcu v potrebe vykonania veľkého počtu procesných úkonov – výsluchov viacerých

obvinených, poškodeného, svedkov, odstránenie rozporov medzi ich výpoveďami formou

konfrontácií, znalecké dokazovanie či náročnosť spočívajúcu v zabezpečení či už

obvinených, poškodeného alebo svedka ku konkrétnemu úkonu, a to z dôvodu ich

nezastihnuteľnosti. Na druhej strane však takéto okolnosti nesmú ísť na úkor rozumného

a efektívneho procesného správania orgánov prípravného konania.

Správanie sťažovateľa v priebehu doterajšieho trestného konania nemožno

vyhodnotiť ako také, ktoré by prispelo k jeho predĺženiu. Z predloženého vyšetrovacieho

spisu, ako ani z vyjadrenia riaditeľa krajského riaditeľstva totiž nevyplýva, že by sťažovateľ

nerešpektoval predvolania vyšetrovateľa k procesným úkonom alebo že by nejakým

spôsobom sťažoval postup orgánov činných v trestnom konaní pri objasňovaní predmetnej

trestnej veci.

Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom úradu justičnej a kriminálnej polície

v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KRP-19/OVK-NR-2006. Z obsahu vyšetrovacieho

spisu nepochybne vyplýva, že od 28. februára 2006, keď bola vec odstúpená na vybavenie

úradu justičnej a kriminálnej polície, vykonal vyšetrovateľ tohto úradu prvý relevantný

úkon až po 4 mesiacoch (4. júla 2006), keď pokračoval vo výsluchu sťažovateľa a ďalších

obvinených. Uvedenú dobu by ústavný súd nepovažoval za neprimerane dlhú, ale vzhľadom

na doterajšiu dĺžku konania a dosiaľ vykonané úkony mal úrad justičnej a kriminálnej

polície postupovať promptnejšie, pričom túto dobu 4 mesiacov nemožno ospravedlniť ani

prípravou na vyšetrovanie či naštudovaním spisového materiálu alebo zaťaženosťou vo veci

konajúceho vyšetrovateľa. Okrem toho pozornosti ústavného súdu neušlo ani ďalšie

obdobie nečinnosti úradu justičnej a kriminálnej polície v trvaní viac ako 6 mesiacov, a to

v období od 17. marca 2009, keď vyšetrovateľ uložil poriadkovú pokutu svedkovi, do

28. septembra 2009, keď sa pokračovalo vo výsluchu svedka – poškodeného.

V tejto súvislosti ústavný súd považuje za potrebné poukázať na dĺžku prípravného

konania, keď od vznesenia obvinenia sťažovateľovi (od 12. marca 2004) uplynulo už

takmer 6 rokov. Vzhľadom na predmet konania vedeného na ústavnom súde, ktorý ústavný

súd vymedzil v uznesení o prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, nemožno do tohto obdobia

započítať obdobie, keď vyšetrovanie viedol úrad boja proti korupcii, ale až obdobie po

februári 2006, keď bol vyšetrovací spis odstúpený na vybavenie úradu justičnej

a kriminálnej polícii. Konanie na tomto úrade prebieha už 4 roky, ale z tohto obdobia je

potrebné vyňať obdobie 1 roka a takmer 5 mesiacov, a to od 28. septembra 2007, keď

vyšetrovateľ prerušil trestné stíhanie pre neprítomnosť svedkov, do 18. februára 2009, keď

pominuli dôvody prerušenia trestného stíhania a v konaní pokračoval. Počas doby

prerušenia konania pritom vyšetrovateľ vykonával úkony smerujúce k zisteniu pobytu

svedkov, ako aj úkony súvisiace s ich predvolaním k procesným úkonom. Aj keď obdobie

prípravného konania, keď vyšetrovanie viedol úrad boja proti korupcii, nemožno započítať

do posudzovaného obdobia, ústavný súd musel prihliadnuť na množstvo vykonaných

dôkazov, ktoré mal k dispozícii vyšetrovateľ úradu justičnej a kriminálnej polície, ktorému

bola vec vo februári 2006 odstúpená. Ústavný súd teda prihliadol na to, že úrad justičnej

a kriminálnej polície nekonal v danej veci ako vo veci, ktorú by bolo možné označiť ako

„tabula rasa“, ale konal vo veci, ktorej vyšetrovanie už bolo rozbehnuté a prebiehalo dva

roky. Okrem toho ústavný súd zistil aj nesústredenú činnosť vyšetrovateľa, ktorá spočívala

napríklad aj v tom, že znalec na posúdenie zranení poškodeného bol pribratý do konania až

3 roky po vznesení obvinenia sťažovateľovi a 1 rok potom, ako bol spis odstúpený úradu

justičnej a kriminálnej polície. Medzi nesústredenú činnosť vyšetrovateľa je potrebné

zaradiť aj početné pokračovanie vo výsluchoch či už obvinených alebo svedkov, ktorá

vyplynula zo skutočnosti, že na prvé výsluchy vyšetrovateľ nebol riadne pripravený, a preto

tieto musel dopĺňať a dodatočne v nich pokračovať. Aj tieto zistenia prispeli k utvrdeniu

ústavného súdu o tom, že konanie vedené úradom justičnej a kriminálnej polície nebolo

realizované spôsobom, ktorý by zodpovedal podstate a účelu základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru.

Ústavný súd konštatuje, že nemohol prihliadnuť na pracovnú zaťaženosť vo veci

konajúceho vyšetrovateľa úradu justičnej a kriminálnej polície, na ktorú vo svojom

vyjadrení poukázal riaditeľ krajského riaditeľstva, keď uviedol, že vyšetrovateľ na danej

veci pracoval popri iných, aj väzobných veciach. Danú okolnosť ústavný súd nezohľadňuje

ani pri posudzovaní konaní vedených všeobecnými súdmi v súvislosti s pozitívnym

záväzkom štátu zabezpečiť právo dotknutej osoby na súdne konanie bez zbytočných

prieťahov (obdobne napr. , ).

Okrem uvedeného hodnotenia veci podľa troch základných kritérií ústavný súd

prihliadol aj na predmet konania (povahu veci) a jeho význam pre sťažovateľa. V tejto

súvislosti ústavný súd poukazuje na to, že doba prípravného konania je neprimerane dlhá.

Výsledok trestného konania má zásadný význam pre sťažovateľa – obvineného, ktorý síce

vzhľadom na trestnoprávne následky svojho protiprávneho konania je povinný podriadiť sa

trestnému procesu, ale na strane druhej má právo na to, aby jeho záležitosť bola čo najskôr

objasnená a prerokovaná. Podľa názoru ústavného súdu je potrebné, aby priebehu trestného

konania a jeho včasnému ukončeniu bola zo strany orgánov činných v trestnom konaní

(prípadne neskôr aj zo strany súdu) venovaná náležitá pozornosť, pretože od neho bude

závisieť aj charakter spoločenských vzťahov, v ktorých sa sťažovateľ ocitne po jeho

ukončení. Z tohto dôvodu sú kompetentné orgány povinné postupovať v každom štádiu

trestného konania tak, aby bola čo najskôr odstránená právna neistota sťažovateľa, v ktorej

sa nachádza až do právoplatného skončenia trestného konania. V danom prípade sa trestné

konanie nachádza v štádiu prípravného konania, ale dosiaľ nedošlo k jeho ukončeniu

žiadnym z relevantných spôsobov, ktoré pripúšťa .

Ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom úradu justičnej a kriminálnej

polície v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KRP-19/OVK-NR-2006 došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa

a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Pretože ústavný súd zistil porušenie označených práv sťažovateľa úradom justičnej

a kriminálnej polície, prikázal mu ( ), aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ dosiaľ nachádza (bod

2 výroku nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

8 300 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (, ).

Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy aj priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na zistený stav konania a jeho význam pre sťažovateľa ústavný súd dospel

k záveru priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (bod 3 výroku

nálezu), pričom zvyšnej časti uplatneného primeraného finančného zadosťučinenia

nevyhovel.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré jeho

právny zástupca vyčíslil alternatívne, a to tak, že žiadal priznať buď sumu 782,67 € alebo

sumu 368,55 € závisiac od priznania či nepriznania primeraného finančného

zadosťučinenia. Ústavný súd v súlade s ustanoveniami § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 15 a § 16

ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 368,55 € (tri

úkony právnej služby – 1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia, 2. podanie ústavnej

sťažnosti, 3. podanie stanoviska k vyjadreniu riaditeľa krajského riaditeľstva, t. j. trikrát po

115,90 € + trikrát režijný paušál po 6,95 €), bod 4 výroku nálezu. Aj keď právny zástupca

poskytol sťažovateľovi tretí úkon právnej služby v roku 2010, za ktorý by mu patrila

náhrada v sume 120,23 € + režijný paušál v sume 7,21 €, ústavný súd mu za tento úkon

priznal náhradu v takej sume, akú požadoval, teda 115,90 € + 6,95 €. Zvyšnej časti

uplatnenej náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd nevyhovel.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je úrad justičnej a kriminálnej polície

povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (

v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. marca 2010