Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 216/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. marca 2010 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa

prerokoval prijatú sťažnosť P. P., D., zastúpeného advokátkou JUDr. J. F., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Skalica

v konaní vedenom pod sp. zn. v období po rozhodnutí Ústavného súdu

Slovenskej republiky č. k. -34 zo 14. júna 2006 a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Skalica v konaní vedenom pod sp. zn. v období po

rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -34 zo 14. júna 2006

p o r u š i l základné právo P. P., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,

zaručené v .

2. Okresnému súdu Skalica v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. P. P. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 900 € (slovom

deväťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Skalica p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. P. P. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 438,57 € (slovom

štyristotridsaťosem eur a päťdesiatsedem centov), ktoré j e Okresný súd Skalica

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokátky JUDr. J. F., Br., do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-17 z 27. mája 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť P. P., D. (ďalej aj „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Skalica (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. -34 zo 14. júna

2006.

2. Podľa , ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona

č. v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon

Slovenskej národnej rady č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva k 1. januáru 2008 vo veci

sťažovateľov prešiel (v podstate sa „vrátil“) z odovzdávajúceho Okresného súdu Senica na

nadobúdajúci Okresný súd Skalica so všetkými ústavnoprávnymi dôsledkami, vrátane plnej

zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní.

3. Z obsahu sťažnosti vyplynuli najmä tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Ing. D. K.(...), obchodné meno: Ing. D. K. – E.(...), ako navrhovateľ podal k OS

v Skalici v marci 1998! voči p. P. P. žalobu (návrh na vydanie platobného rozkazu)

o zaplatenie 96.400,- Sk. Žaloba bola koncipovaná zjavne ako nárok p. Ing. D. K. na

vrátenie bezdôvodného obohatenia zo strany p. P. P. V cit. žalobe sa tvrdí, že P. P. bol síce

p. Ing. D. K. ustanovený do funkcie zodpovedného zástupcu pre svoje podnikanie, ale

p. P. P. bez jeho súhlasu vybral z bankového účtu živnostníka Ing. D. K. peniaze a tie si

ponechal. Zrejme i preto inicioval p. Ing. D. K. aj trestné konanie voči p. P. P.

(...) Uznesením vyšetrovateľa PZ z 30. 3. 1998 bolo začaté trestné stíhanie P. P. pre

údajnú spreneveru peňazí Ing. D. K.

(...) V tom čase bolo predmetné civilné konanie prerušené(...) Uznesením (pod

č. Cb 70/98 z 18. 12. 1998) OS v Skalici.

(...) OS v Skalici rozsudkom č. z 31. 7. 2000 P. P. v celom rozsahu

oslobodil spod obžaloby. Súd zistil, že P. P. sa žiadnej sprenevery nedopustil. Hoci okresný

prokurátor zotrval v argumentačnej renitencii, Krajský súd v Trnave uznesením

č. z 31. 10. 2000,“ odvolanie okresného prokurátora zamietol.

Po podaní odporu proti platobnému rozkazu „vec bola prevedená do riadneho

civilného konania(...).

(...) Potom OS v Skalici uznesením č. k. Cb 70/98 z 3. 1. 2002 tento proces

o zaplatenie 96.400,- Sk zastavil. (...) Krajský súd v Trnave uznesením č.

z 28. 6. 2002 cit. uznesenie o zastavení konania zrušil a vec vrátil do prvostupňového

konania.

(...) Ústavný súd SR nálezom zo dňa 14. 6. 2006 pod sp. zn. uložil

Okresnému súdu v Senici povinnosť v danej veci reálne konať.(...)

V skutočnosti sa ale vec procesne nepohla. Sťažovateľ urgoval procesný postup

listom z 25. 10. 2006 a potom urgoval predsedu súdu podaním z 27. 11. 2006. Predseda

súdu 10. 12. 2006 odpovedal tak, že postup vo veci sudkyni JUDr. J. B. ústne vytkol.

(...) Najbližším ďalším efektívnym procesným krokom súdu bolo vytýčenie

pojednávania na deň 10. 9. 2008 !

Proces v danej veci - trvajúci už viac ako 10 rokov - nepokračoval meritórne(...).

To považuje sťažovateľ skoro za provokáciu(...).

(...) Vlastný spor sa „vlečie“ od marca 1998! Chyby Okresných súdov v Senici resp.

Skalici sú eklatantné a boli aj preukázané. Tvrdíme, že OS v Skalici koná neefektívne, ba

skoro až kontraproduktívne.

(...) Postupom porušovateľa došlo a dochádza k porušeniu základného práva

sťažovateľa na verejné prerokovanie veci v súdnom konaní bez zbytočných prieťahov.

Konkrétne porušovateľ svojím postupom porušil ust. Slovenskej

republiky, keď bez zjavných príčin a najmä vzhľadom na charakter prejednávanej veci,

svojou procesné neúčelnou činnosťou spôsobuje sťažovateľovi neprimerane veľké ťažkosti.

Predmetný spor zo skutkového, ani z právneho hľadiska nevykazuje črty mimoriadnej

náročnoti a právnej zložitosti.

(...) Napriek sťažnosti p. P. P. z februára t. r., (mylne adresovanej k rukám

zastupujúcej podpredsedníčky OS v Senici) k vecnému posunu v činnosti OS v Skalici

neprišlo. Sťažovateľ sa domáhal ochrany jeho práv v súlade s ustanoveniami zákona

č. o súdoch. Z odpovede je zrejmé, že neboli prijaté žiadne reálne opatrenia,

zaručujúce konanie bez zbytočných prieťahov.

(...) V štádiu konania od vrátenia spisu z Ústavného súdu SR v júni 2006 na OS

v Senici (vtedy príslušný súd) bolo vo všeobecnosti úlohou OS v Senici (resp. po delimitácii

súdov OS v Skalici) preskúmať podmienky konania a pripraviť vec tak, aby mohla byť

prejednaná a pokiaľ možno na jedinom pojednávaní aj rozhodnutá ( ).

(...) tvrdíme, že spor o odmenu mandatára nemožno nehodnotiť ako právne zložitý -

sine .

(...) tvrdíme, že pre reálny a efektívny postup všeobecného súdu (in concreto OS

v Skalici) nemohol sťažovateľ p. P. P. už nič viac urobiť.

(...) Tvrdíme, že tento súd zákonným spôsobom vec nerieši; spočiatku ale dokonca

odďaľoval vyriešenie, v súčasnosti smeruje k „revidovaniu" súdneho procesu (v trestnej

veci v konjunkcii s adhéznym konaním), ktorý sa skončil v prospech sťažovateľa.

Postupom porušovateľa došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na verejné

prerokovanie veci v súdnom konaní bez zbytočných prieťahov. Konkrétne porušovateľ

svojím postupom porušil ust. , keď bez zjavných

príčin a najmä vzhľadom na charakter prejednávanej veci, svojou procesné neúčelnou

činnosťou spôsobuje sťažovateľovi neprimerane veľké ťažkosti. Predmetný spor zo

skutkového, ani z právneho hľadiska nevykazuje črty mimoriadnej náročnosti a právnej

zložitosti. (...)

Pre výraznú intenzitu zásahov do práv sťažovateľa ako aj dĺžku ich trvania i z

dôvodu ich opakovaného výskytu žiada sťažovateľ, aby mu bolo priznané finančné

zadosťučinenie vo výške 900,- € (slovom deväťsto €).

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj na fakt, že porušovateľ svojím

postupom porušil právo sťažovateľa garantované

žiadame Ústavný súd, aby po náležitom zistení skutkového stavu vyhovel sťažnosti a vydal

tento nález

1. Okresný súd v Skalici v konaní vedenom pod sp. zn.: porušil právo

P. P., aby jeho vec bola prerokovaná bez zbytočných prieťahov, ktoré zaručuje čl. 48 ods.2

.

2. Okresnému súdu v Skalici v konaní vedenom pod sp.zn.: prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3. P. P., priznáva primerané peňažné zadosťučinenie vo výške 900,- € (slovom

deväťsto €), ktoré je Okresný súd v Skalici povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd v Skalici je povinný uhradiť P. P. trovy konania, tak ako budú

vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu a to do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu

k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. J. F.(...)“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. Spr. 1512/09 z 10. augusta

2009 a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného

súdu z 26. augusta 2009.

4.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol chronológiu úkonov

vykonaných súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Konanie začalo na základe návrhu podaného dňa 13. 3. 1998.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz dňa 29. 4. 1998 pod č. k. -18.

Odporca dňa 18. 5. 1998 podal proti platobnému rozkazu odpor, vec bola prevedená

do odd. Cb 70/98.

Uznesením zo dňa 18. 12. 1998 č. k. Cb 70/98-34 bolo konanie prerušené do

právoplatného skončenia konania Okresného súdu Skalica sp. zn. .

Uznesením zo dňa 3. 1. 2002 súd zrušil uznesenie o prerušení konania a konanie

zastavil.

Proti uzneseniu o zastavení konania navrhovateľ podal odvolanie dňa 30. 4. 2002,

spis bol dňa 5. 6. 2002 postúpený na Krajský súd v Trnave.

Dňa 28. 6. 2002 Krajský súd v Trnave napadnuté uznesenie o zastavení konania

zrušil.

Dňa 11. 2. 2004 súd vytýčil vo veci pojednávanie na 4. 3. 2004, pojednávanie bolo

odročené z dôvodu ospravedlnenej neúčasti právneho zástupcu odporcu.

Dňa 1. 4. 2004 bolo pojednávanie odročené na 22. 4. 2004. Termín pojednávanie bol

dňa 13. 4. 2004 zrušený za účelom zisťovanie aktuálneho miesta pobytu odporcu.

Dňa 16. 9. 2004 bol na pojednávaní vypočutý navrhovateľ a jeho právna zástupkyňa

a zástupca odporcu, pojednávanie bolo odročené neurčito.

Dňa 15. 4. 2005 bolo pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu neúčasti

účastníkov na pojednávaní.

Dňa 26. 7. 2005 súd odročil pojednávanie na 2. 8. 2005.

Dňa 2. 8. 2005 súd na pojednávaní vypočul odporcu a svedkov a pojednávanie

odročil na neurčito.

Dňa 28. 12. 2005 súd pojednávanie odročil na neurčito.

Dňa 9. 5. 2006 bol spis predložený Ústavnému súdu SR na konanie vo veci sp. zn.

, spis bol vrátený dňa 13. 11. 2006.

Dňa 7. 12. 2006 bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru

písmoznalectvo - ručné písmo. Proti uzneseniu bolo podané odvolanie zo strany

navrhovateľa dňa 20. 12. 2006. Spis bol dňa 13. 1. 2007 predložený Krajskému súdu

v Trnave na rozhodnutie o odvolaní. Dňa 28. 2. 2007 odvolací súd napadnuté uznesenie

potvrdil.

Dňa 4. 4. 2007 Okresnú súd vydal opravné uznesenie k uzneseniu o nariadení

znaleckého dokazovania, voči ktorému dňa 9. 5. 2007 podal navrhovateľ odvolanie, vec

bola predložená Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutia o odvolaní. Krajský súd v Trnave

napadnuté uznesenie potvrdil dňa 17. 8. 2007.

Dňa 16. 6. 2008 bol znalcom vypracovaný znalecký posudok. Dňa 10. 9. 2008 bol

v konaní vypočutý znalec.

Dňa 1. 10. 2008 bol pojednávanie odročené z dôvodu ospravedlnenej neúčasti

účastníkov.

Dňa 9. 10. 2008 súd rozhodol o odmene znalcovi, proti uzneseniu podal dňa

24. 10. 2008 odvolanie odporca aj navrhovateľ. Dňa 21. 1. 2009 súd odporcu vyzval na

odstránenie vady odvolania. Dňa 5. 2. 2009 spis bol predložený Krajskému súdu v Trnave

na rozhodnutie o odvolaniach.

Dňa 15. 4. 2009 Krajský súd v Trnave napadnuté uznesenie potvrdil.

Dňa 23. 6. 2009 bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že boli vyžiadané od

notára a polície ďalšie dôkazy.

Som názoru že sa jedná o právne zložitý prípad z hľadiska dôkazov a ich hodnotenia.

Či sa jedná o prieťahy zo strany sudcu, a či sa jedná o subjektívne prieťahy

ponechávam na zváženie Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Zároveň oznamujem, že Okresný súd Skalica netrvá na ústnom pojednávaní

ústavného súdu.“

4.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu

predsedu okresného súdu uviedla, že:

„(...) V intenciách nami podanej ústavnej sťažnosti je(...) smerodajné to, čo sa na OS

v Skalici dialo po decembri 2006 dodnes :

V decembri 2006 bolo nariadené znalecké grafologické dokazovanie (tvrdíme, že

úplne zbytočne a procesne kontraproduktívne, čo koniec koncov preukázala aj samotná

znalkyňa Mgr. A. N., keď sa vyjadrila len k fotokópii podpisu, čo je z grafologického

hľadiska samozrejme úplne bezpredmetné).

Tento - hoci úplne zbytočný a dôkazovo v predmetnom spore nepoužiteľný - posudok

bol vypracovaný až 16. 6. 2008!

Pojednávalo sa až po roku - 23. 6. 2009 a ďalej sa nedeje nič, čo by mohlo pozitívne

prispieť k ukončeniu procesu iniciovaného kontrahentom sťažovateľa(...)“.

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

6. Pokiaľ ide priebeh a stav napadnutého konania, ústavný súd po nahliadnutí do

spisu okresného súdu sp. zn. konštatuje, že chronologický popis úkonov

vykonaných v danej veci sa zhoduje s popisom predsedu okresného súdu z 10. augusta

2009, proti ktorému nemal námietky ani sťažovateľ, preto v okolnostiach danej veci sa

opomína od opakovania popisu týchto úkonov.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.(...).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu sťažovateľovho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

aj v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. -34 zo 14. júna 2006.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj

v danom prípade.

1. Ústavný súd však nepopiera, že „vzhľadom na nutnosť skúmania pravosti podpisu

na zmluve uzavretej medzi navrhovateľom a sťažovateľom znaleckým, resp. doplňujúcim

dokazovaním možno napadnuté konanie považovať po vecnej stránke za zložitejšie. Touto

zložitosťou však nemožno ospravedlniť nečinnosť a neefektívnosť postupu okresného súdu

(...). Preskúmavané konanie nie je podľa názoru ústavného súdu po právnej stránke zložité,

pretože výklad a používanie právnej úpravy sú stabilizované v judikatúre všeobecných

súdov“ (pozri ).

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho

ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným

prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a predovšetkým poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania už dvanásť rokov (začaté

bolo 13. marca 1998) bez meritórneho rozhodnutia je už samo osebe celkom jednoznačne

neprimerané (aj keď napadnuté konanie bolo takmer tri roky prerušené).

Ústavný súd však konštatuje, že pri posudzovaní postupu súdu nemohol prehliadnuť

najmä skutočnosť, že okresný súd napriek tomu, že mu bolo v danej záležitosti prikázané

nálezom sp. zn. konať vo veci bez zbytočných prieťahov, toleroval

vyhotovenie znaleckého posudku najmenej jeden rok, teda minimálne jeden rok sa vo veci

nekonalo efektívne, pričom toto obdobie neefektívnej činnosti rozhodne nadobudlo

charakter zbytočných prieťahov v zmysle v kontexte 12 rokov trvania

napadnutého konania. Všeobecný súd pritom vzhľadom na jeho povinnosť organizovať

procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty,

kvôli ktorému sa naň obrátila osoba so žiadosťou o rozhodnutie, zodpovedá za adekvátne

a účelné využitie procesných prostriedkov, ktoré mu na tento účel zákon zveruje (vrátane

poriadkových opatrení podľa ) aj vo vzťahu k súdnemu

znalcovi. Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za

zabezpečenie efektívneho postupu znalca (napr. ). Uvedená neefektívna

činnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože aj po rozhodnutí ústavného

súdu počas najmenej jedného roka súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať

k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho

konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku a

dohovoru (pozri napr. ). Vzhľadom na uvedenú skutočnosť ústavný súd

konštatuje, že v napadnutom konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou

veci ani správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu súdu. Ústavný súd

opakovane zdôrazňuje, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo

bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho

danú vec. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol, že v zaväzuje

predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce

prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie

všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére

vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu

spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania (pozri napr. ).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 , tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ navrhol priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 900 € „pre

výraznú intenzitu zásahov do práv sťažovateľa ako aj dĺžku ich trvania i z dôvodu ich

opakovaného výskytu“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia

, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky

okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä vzhľadom na celkovo dlhodobú

a opakovanú nečinnosť okresného súdu aj po vyslovení porušenia základného práva

sťažovateľa podľa ústavným súdom považuje za primerané

v požadovanej výške 900 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti z 30. marca 2009

a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 26. augusta 2009). Za tri úkony

vykonané v roku 2009 patrí odmena v sume trikrát po 115,90 € a režijný paušál trikrát po

6,95 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa

predstavujú sumu 368,55 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 19 % DPH, teda sumu 70,02 €,

t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 438,57 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. marca 2010