Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 566/2011
PDF · 263.17 KB
No categories available
II. ÚS 566/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. októbra 2012
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja
Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť D. P., Ž., a Ľ. K., Ž., zastúpených advokátom
JUDr. D. K., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 141/07 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 141/07 p o r u š i l
základné právo D. P. a Ľ. K., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Okresnému súdu Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn. 8 C 141/07
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. D. P. a Ľ. K. finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .
4. D. P. a Ľ. K. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 634,58 €
(slovom šesťstotridsaťštyri eur a päťdesiatosem centov), ktorú j e Okresný súd
Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet ich advokáta JUDr. D. K., Ž., do jedného mesiaca
od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 566/2011-8 z 15. decembra 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť D. P. (ďalej len „sťažovateľka 1“) a Ľ. K.
(ďalej len „sťažovateľka 2“, spolu len „sťažovateľky“), ktorou namietali porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I
(ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 141/07 (ďalej aj
„napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti vyplynulo, že „Sťažovateľky dňa 23. 6. 2007, podali Návrh na vydanie
platobného rozkazu na zaplatenie čiastky 244 807,50 Sk s príslušenstvom na Okresnom
súde v Bratislave I(...)
Platobný rozkaz nebol doručený a preto dňa 27. 12. 2007, zaslali sme k rukám
predsedkyni súdu, žiadosť o prešetrenie prieťahov v konaní(...)
Prípisom súdu, zo dňa 15. 1. 2008, bolo oznámené, že spor bol prevedený pod č. j.
8C-141/2007 a pojednávanie bolo vytýčené na 18. 3. 2008.
Napriek úspešnosti navrhovateliek v spore, odporca si uplatnil voči žalobnému
návrhu vzájomný nárok dňa 13. 6. 2008(...)
Navrhovateľky požiadali o vylúčenie vzájomného návrhu na samostatné konanie
s označením dôvodov dňa 3. 2. 2009 o čom súd ešte nerozhodol ani dňa 20. 3. 2009(...)
Okresný súd napriek nejasnostiam, a nepreukázaniu právneho dôvodu a výšky
uplatneného vzájomného návrhu, vzájomný návrh pripustil.
Od tejto doby Okresný súd konal o ničím nepreukázanom vzájomnom návrhu
odporcu a to ani čo do právneho dôvodu, ani do jeho uplatnenej výšky.
Okresný súd posledný právny úkon v záujme preukázania výšky odporcom
uplatňovaného vzájomného nároku, urobil dňa 24. 8. 2010, keď uznesením určil súdneho
znalca(...)
Od tejto doby Okresný súd, ale ani súdny znalec neurobil žiaden právny úkon.
Dňa 12. 2. 2011 bol Okresnému súdu zaslaný dopyt, ktorý zostal bez povšimnutia
a 10. 8. 2011, žiadosť adresovaná predsedkyni súdu na prešetrenie prieťahov v súdnom
konaní, ktorá dňa 2. 9. 2011, bola bez vyjadrenia k sporu odložená(...)
Sťažovateľky nekonaním vo veci sú poškodzované od roku 2007, keď napriek
dôvodnému návrhu a preukázateľnému nároku, Okresný súd pripustil voči nemu vzájomný
návrh a tento nevylúčil na samostatné konanie, napriek tomu, že odporca si uplatnil nároky
bez ich špecifikácie a preukázania právneho dôvodu, ale aj bez zdokladovania oprávnenosti
dôvodnosti žalovanej výšky, ktorú uplatnil vo vzájomnom návrhu.
Okresný súd Bratislava I navrhovateľkám spor nerozhodol, napriek jeho dôvodnosti,
pripustil vzájomný návrh odporcu, o ktorom do dnešného dňa nedokázal rozhodnúť po dobu
viac, ako tri roky, a vo veci vôbec nekonal viac ako jeden rok.
Na základe týchto skutočnosti, žiadame Ústavný súd SR o vyslovenie nasledovného
ústavného nálezu
Okresný súd Bratislava I(...), v sporovej veci č. j. 8C-141/2007, porušuje právo
sťažovateliek na riadne a včasné prešetrenie a rozhodnutie vo veci bez zbytočných
prieťahov priznané im v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Ústavný súd SR zaväzuje Okresný súd
Bratislava I, bez ďalších prieťahov pokračovať v začatom súdnom konaní.
Titulom porušenia sťažovateľkiných práv, počas troch rokov, priznáva im odškodné
v čiastke:
- D. P.(...) - 1 217,69 €, čo je 9 % úrok z čiastky 4 510,72 € x 3 roky.
- Ľ. K.(...) - 976,17 €, čo je 9 % úrok z čiastky 3 615,40 € x 3 roky.“.
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr 3031/2012
z 12. júna 2012 a právny zástupca sťažovateliek stanoviskom k uvedenému vyjadreniu
okresného súdu z 2. júla 2012.
2.1 Predsedníčka okresného súdu popísala chronológiu úkonov vykonaných súdom
v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:
«(...) dovoľujem si Vám v úvode môjho vyjadrenia ku konaniu vedenom na Okresnom
súde Bratislava I pod sp. zn. 8C 141/2007 oznámiť, že netrvám na ústnom prejednaní
doručenej ústavnej sťažnosti. Súhlasím s tým, aby(...) Ústavný súd SR upustil od ústneho
pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. (...)
Pokiaľ ide o skutkovú a právnu zložitosť veci, mám za to, že nešlo o zložité právne
posúdenie ani o skutkové, až na to, že bolo vo veci potrebné vykonať znalecké dokazovanie.
Rovnako poukazujem na skutočnosť, že tunajší súd vo veci konal priebežne v súlade
s Občianskym súdnym poriadkom a s prihliadnutím na procesné úkony účastníkov konania.
V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že
zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní. S poukazom
na uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd
Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného
zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.
Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu Slovenskej
republiky.»
2.2 Právny zástupca sťažovateliek v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčky
okresného súdu zaujal toto stanovisko:
„K vyjadreniu predsedkyne Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 12. 6. 2012, ktorým
zhrnula priebeh tak dlho trvajúceho prvostupňového konania, zasielame nasledovné
stanovisko. Súhlasíme s vyjadrením predsedkyne súdu, že pokiaľ ide o skutkovú a právnu
zložitosť sporovej veci, že nejde o zložité právne a skutkové posúdenie veci. (...)
Máme za to, že od podania návrhu, to je odo dňa 23. 6. 2007 tento bol Okresným
súdom prospech žalobkyni preukázateľne vyriešený už v roku 2008.
Dňa 17. 10. 2008 odporca, do dnešného dňa nejasným podaním či ide o obranu,
alebo protinávrh uplatnil si voči úspešným navrhovateľkám titulom užívateľa ich zariadenia
ničím nezdôvodnenú finančnú čiastku.
Okresný súd nevyhovel požiadavke na vyčlenenie protinávrhu na samostatné konanie
a začal o protinávrhu pojednávať bez toho, že pohľadávka nebola započítateľná, lebo si ju
odporca nikdy neuplatnil, bez toho, že odporca ničím nepreukázal právo, titul protinávrhu,
keď tento nemohol uplatňovať voči navrhovateľke, na druhom mieste, keď táto nikdy
zariadenie neužívala.
Okresný súd od 17. 10. 2008 umožňoval vo veci protinávrhu, odporcovi predlžovať
spor, stále navrhovanými novými a inými dôkazmi, čo mu umožnil i na poslednom
pojednávaní, keď právna zástupkyňa vyhradila si právo písomnej reakcie na výpoveď
znalkyne i keď bola tejto výpovede prítomná a mohla na ňu reagovať. Napriek písomnému
priebehu sporu predsedkyňou Okresného súdu, s ktorého má zrejme vyplývať, že súd vo veci
riadne konal, chceme poukázať na skutočnosť, že o žalobnom návrhu mohlo byť rozhodnuté
už 17. 10. 2008. Od tejto doby súd pojednával o nejasne uplatnenom návrhu, o obrane
vzájomnom nároku, alebo protinávrhu, tak, že na podnet odporcu bolo pojednávanie vždy
odročené o štyri až päť mesiacov.
Dňa 24. 8. 2010 bol súdom určený znalec a prvé pojednávanie sa konalo dňa
25. 5. 2012 teda skoro za dva roky od ustanovenia znalca. I na tomto pojednávaní, nebolo
o protinávrhu odporcu rozhodnuté a opäť bolo odporcovi umožnené odročiť pojednávanie
na 4. 9. 2012 za účelom jeho písomného vyjadrenia sa k znaleckej výpovedi.
Sme presvedčený, že nami podaná sťažnosť je dôvodná a žiadame jej preto vyhovieť.
Nevidíme dôvod na nepriznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľkám. Finančné
zadosťučinenie uplatnili si za obdobie, kedy bezdôvodne odporca prijal od nich plnenie a to
len v rozsahu, v tom čase platnej úrokovej sadzby.
Neuplatňovali si škodu, ktorú im odporca spôsobil prísľubom, že im stroje budú
na leasing dané do nájmu, z ktorého dôvodu úhradu splátok vykonali, ani za nájom
za priestory v ktorých odporcove stroje boli umiestnené, ani za škodu spôsobenú im tým, že
odporca prisľúbené stroje z týchto priestorov odobral a pridelil ich inému nájomcovi.
Žiadame, preto rozhodnúť i o finančnom zadosťučinení s prihliadnutím na skutočnosť, že
sťažovateľky, ako jednoduché ženy, na rozdiel od odporcu leasingovej spoločnosti, boli
týmto oklamané a donútené uplatniť si vrátenie peňazí vyplatených oproti nedodržanému
prísľubu odporcom, súdnou cestou.
Súhlasíme s tým, aby sa vo veci rozhodlo bez našej prítomnosti.
Pre tento prípad uplatňujeme si trovy právneho zastúpenia za 4 úkony - prijatie,
sťažnosť, oznámenie z 28.9.2012 a stanovisko k vyjadreniu x 120,16 € a 4x paušál 7,6 €;
spolu 539,16 €.“
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 8 C 141/07:
Dňa 29. júna 2007 podali sťažovateľky na okresnom súde návrh na vydanie
platobného rozkazu na zaplatenie sumy 244 807,50 Sk s príslušenstvom proti V., spol. s r. o.
(ďalej len „odporca“).
Dňa 4. júla 2007 okresný súd vyzval sťažovateľky, aby do 10 dní zaplatili súdny
poplatok za podanie návrhu vo výške 14 688 Sk.
Dňa 27. augusta 2007 sťažovateľky požiadali okresný súd o oznámenie, v akom stave
sa spor nachádza.
Dňa 6. septembra 2007 bola právnemu zástupcovi sťažovateliek doručená opätovná
výzva na zaplatenie súdneho poplatku.
Dňa 13. septembra 2007 bol zaplatený súdny poplatok.
Dňa 25. septembra 2007 bol spis prevedený do oddelenia občianskoprávne veci
a bola mu pridelená sp. zn. 8 C 141/07.
Dňa 23. októbra 2007 sťažovateľky požiadali okresný súd o doručenie platobného
rozkazu, prípadne o oznámenie, v akom štádiu sa spor nachádza.
Dňa 25. októbra 2007 okresný súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k žalobnému
návrhu.
Dňa 12. decembra 2007 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu.
Dňa 7. januára 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 18. marec 2008.
Dňa 18. marca 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo pre neprítomnosť
účastníkov odročené na 13. jún 2008.
Dňa 12. júna 2008 bol na okresnom súde podaný protinávrh odporcu.
Dňa 13. júna 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu
potreby zabezpečenia dedičského spisu po nebohom nájomcovi lízingových zmlúv
na 17. október 2008. V ten istý deň okresný súd požiadal o zapožičanie predmetného
dedičského spisu.
Dňa 13. októbra 2008 okresný súd odročil pojednávanie z dôvodu práceneschopnosti
zákonnej sudkyne.
Dňa 13. októbra 2008 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateliek
k sporu.
Dňa 14. novembra 2008 okresný súd vyzval odporcu, aby zaplatil súdny poplatok
za podanie protinávrhu vo výške 17 520 Sk.
Dňa 21. novembra 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré sa odročilo
na 3. február 2009.
Dňa 31. decembra 2008 bolo okresnému súdu doručené spresnenie vzájomného
návrhu odporcu.
Dňa 12. januára 2009 okresný súd bol požiadaný o vrátenie dedičského spisu, ktorý
mu bol zapožičaný.
Dňa 26. januára 2009 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateliek
k spresnenému vzájomnému návrhu odporcu.
Dňa 3. februára 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom podal právny zástupca
sťažovateliek návrh na vylúčenie vzájomného návrhu odporcu na samostatné konanie,
a bolo prijaté uznesenie, ktorým bolo pojednávanie odročené na 20. marec 2009.
Dňa 6. februára 2009 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateliek
k návrhu na vylúčenie návrhu na samostatné konanie.
Dňa 10. februára 2009 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu.
Dňa 20. marca 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 26. máj
2009, pričom okresný súd požiadal sťažovateľky o predloženie ďalších listinných dôkazov.
Dňa 20. apríla 2009 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateliek na pripustenie
zmeny žalobného petitu.
Dňa 30. apríla 2007 boli okresnému súdu doručené vyžiadané listinné dôkazy.
Dňa 26. mája 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd pripustil
zmenu žalobného návrhu a bolo prijaté uznesenie, ktorým sa pojednávanie odročilo
na 16. október 2009.
Dňa 7. augusta 2009 bol spis vrátený príslušnému súdu.
Dňa 16. októbra 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito
z dôvodu ďalšieho dokazovania.
Dňa 3. decembra 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 12. marec 2010.
Dňa 12. marca 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd pripustil
návrh právnej zástupkyne odporcu na doplnenie dokazovania na nariadenie znaleckého
dokazovania a pojednávanie bolo odročené na 21. september 2010.
Dňa 2. júna 2010 okresný súd vyzval účastníkov, aby v lehote 3 dní predložili otázky
vo veci znaleckého dokazovania.
Dňa 18. júna 2010 odporca prostredníctvom elektronických prostriedkov požiadal
okresný súd o predĺženie termínu podania.
Dňa 28. júna 2010 bolo okresnému súdu doručené podanie odporcu, v ktorom
uviedol otázky vo veci znaleckého dokazovania.
Dňa 8. júla 2010 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateliek k výzve.
Dňa 24. augusta 2010 okresný súd rozhodol o nariadení znaleckého dokazovania
a za znalkyňu ustanovil Ing. L. B. (ďalej len „znalkyňa“).
Dňa 17. septembra 2010 okresný súd zrušil pojednávanie, ktoré bolo nariadené
na 21. september 2010.
Dňa 3. novembra 2010 okresný súd vyzval ustanovenú znalkyňu, aby si prišla
prevziať spis na vypracovanie znaleckého posudku.
Dňa 7. decembra 2010 znalkyňa požiadala okresný súd o zaslanie spisu poštou.
Dňa 8. decembra 2010 okresný súd zaslal znalkyni spis.
Dňa 16. februára 2011 bola okresnému súdu doručená výzva sťažovateliek
na urýchlené konanie.
Dňa 22. júna 2011 znalkyňa požiadala o predĺženie lehoty na vypracovanie
znaleckého posudku.
Dňa 30. septembra 2011 znalkyňa opätovne požiadala o predĺženie lehoty.
Dňa 16. novembra 2011 bol okresnému súdu doručený vypracovaný znalecký
posudok.
Dňa 13. marca 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 25. máj 2012.
Dňa 19. marca 2012 okresný súd vyzval účastníkov, aby sa vyjadrili k znaleckému
posudku.
Dňa 3. apríla 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateliek
k znaleckému posudku.
Dňa 23. apríla 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu.
Dňa 24. mája 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateliek
k doterajšiemu priebehu sporu.
Dňa 25. mája 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 4. september
2012.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 141/07 dochádza k porušovaniu základného práva
sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov(...)
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet
sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.
I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj
v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie
v okolnostiach danej veci mohlo predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci s nutnosťou
znaleckého dokazovania. Neobyčajne zdĺhavý priebeh napadnutého konania však ústavný
súd nemôže pripísať iba na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci. Napokon ani
predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo právnu
zložitosť predmetnej veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateliek
v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne
zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto
konaní k zbytočným prieťahom.
Ústavný súd poznamenáva, že ani podanie protinávrhu odporcom nemožno
v okolnostiach danej veci pričítať na ťarchu účastníka konania, pretože využitie možností
daných účastníkom konania procesnými predpismi (napr. podľa Občianskeho súdneho
poriadku) na uplatňovanie a presadzovanie ich práva v občianskom súdnom konaní
spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ich však kvalifikovať ako postup,
dôsledkom ktorého sú zbytočné prieťahy (mutatis mutandis I. ÚS 31/01).
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní
a predovšetkým poukazuje na to, že trvanie tohto konania viac ako 5 rokov iba na súde
prvého stupňa je už samo osebe neprimerané.
Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen
nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť
porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr.
IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).
Ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol v posudzovanej veci opakovane
neefektívne činný, keď znalcovi, ktorý bol vo veci ustanovený 24. augusta 2010, súdny spis
zaslal až po štyroch mesiacoch, a to 8. decembra 2010, pričom znalec svoju znaleckú úlohu
(čo i len bez hrozby poriadkovej pokuty zo strany súdu) splnil až po takmer jednom roku
16. novembra 2011. Za týchto okolností bolo treba minimálne desať mesiacov pričítať
na vrub okresnému súdu, pretože toto obdobie uplynulo neefektívne bez toho, aby súd
využil prostriedky nápravy, ktoré mal k dispozícii (napr. § 53 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku) na urýchlenie vyhotovenia znaleckého posudku. Všeobecný súd pritom v rozsahu
svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu znalca (napr.
III. ÚS 111/01, II. ÚS 216/09 a iné). Navyše, po dlhotrvajúcom doručení predmetného
znaleckého posudku bol okresný súd aj nečinný, keď prvý úkon vykonal až po štyroch
mesiacoch (13. marca 2012). Uvedená neefektívna činnosť, resp. nečinnosť okresného súdu
nie je v kontexte 5 rokov trvania napadnutého konania ničím ospravedlniteľná, pretože
počas minimálne jedného roka súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať
k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľky ako navrhovateľky v predmetnej
veci počas súdneho konania nachádzali, čo je základným účelom práva zaručeného
v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K prieťahom pritom nedošlo
v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu.
Obranu okresného súdu, „aby bolo vzaté do úvahy, že zákonná sudkyňa subjektívnym
konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní“, nemožno akceptovať. V tejto súvislosti treba
zdôrazniť, že ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateliek
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto
právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu
vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno
prihliadnuť na skutočnosti označované ako „objektívne“ vo vyjadrení predsedníčky
okresného súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už opakovane uviedol (pozri napr.
I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že nedostatočné
personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne
konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak
sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje
predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce
prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej
lehote. Z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu nevyplýva prijatie účinných opatrení.
Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal riešiť, nemôže byť
pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali
zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana,
ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateliek na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľkám ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka 1 požadovala priznať „odškodné v čiastke“ 1 217,69 €
a sťažovateľka 2 „odškodné v čiastke“ 976,17 €. Tento svoj návrh však bližšie
neodôvodnili, pričom vychádzali z toho, ako keby si v danom prípade nárokovali
na náhradu škody; rozhodovanie o takto uplatnenom nároku pritom nie je v právomoci
ústavného súdu.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha.
Vzhľadom na to, že sťažovateľky, ktoré sú v kvalifikovane právne zastúpené, vôbec
neuviedli, z akých konkrétnych dôvodov sa domáhajú priznania primeraného finančného
zadosťučinenia, ústavný súd sťažovateľkám finančné zadosťučinenie nepriznal.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľkám vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri
účelne vykonané úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej
sťažnosti a spísanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu). Za dva úkony
vykonané v roku 2011 patrí odmena v sume dvakrát po 123,50 € a režijný paušál v sume
dvakrát po 7,41 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2012 patrí odmena v sume 127,16 €
a režijný paušál v sume 7,63 €, preto trovy právneho zastúpenia pre jednu sťažovateľku
predstavujú sumu 396,61 €. Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 20 %, pretože
išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 317,29 €
v prípade jednej sťažovateľky. V prípade dvoch sťažovateliek tvorí náhrada trov právnej
služby advokátom celkovú sumu 634,58 € v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateliek
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. októbra 2012