Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 154/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. septembra 2012

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja

Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť J. R., V., a S. F., B., zastúpených advokátkou JUDr. I.

K., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na súdne

konanie v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l základné

právo J. R. a S. F., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Pezinok vo veci vedenej pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. R. a S. F. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po 1 000 € (slovom

tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Pezinok p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. J. R. a S. F. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,84 € (slovom

dvestoosemdesiatštyri eur a osemdesiatštyri centov), ktoré j e Okresný súd Pezinok

p o v i n n ý vyplatiť na účet ich advokátky JUDr. I. K., B., do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-18 z 31. mája 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. R. (ďalej len „sťažovateľ“) a S. F. (ďalej

len „sťažovateľka“, spolu len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

V podstatnej časti sťažnosti vyplynulo, že: „Dňa 14.2.2008 podal sťažovateľ 1. návrh

o náhradu nemajetkovej ujmy a nákladov na pohreb na Okresnom súde Pezinok. Predmetný

návrh vychádzal zo šetrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka B.,

ktorého záver bol, že zo strany odporcu nebola zdravotná starostlivosť družke sťažovateľa

J. Š. poskytnutá v súlade s ustanoveniami o zdravotnej

starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a

doplnení niektorých zákonov, z dôvodu neadekvátneho diagnostického postupu, ktorý by

potvrdil závažnosť aktuálneho zdravotného stavu a umožnil včasnú hospitalizáciu

s adekvátnymi terapeutickými postupmi.

Na prvom pojednávaní dňa 6.4.2009 bol podaný návrh na pristúpenie ďalšieho

účastníka do konania. Uznesením zo dňa 2.6.2009 súd pripustil vstup sťažovateľa 2. do

konania. Sťažovateľka 2. bola dcérou zomrelej J. Š.

Od podaného návrhu sa uskutočnili štyri pojednávania dňa: 6.4.2009, 9.11.2009,

15.2.2010 a posledné pojednávanie dňa 4.11.2010, ktoré bolo odročené na neurčito. Keďže

na tomto pojednávaní právny zástupca odporcu navrhol nariadiť znalecké dokazovanie, súd

mu určil 15-dňovú lehotu na oznámenie v akej oblasti navrhuje nariadiť znalecké

dokazovanie a čo má súdny znalec zodpovedať. Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa

15.11.2010 navrhol otázky pre znalca. Sťažovatelia zaslali súdu dňa 7.12.2010 stanovisko

k vyjadreniu odporcu a k navrhovaným otázkam.

Dňa 1.2.2011 súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru

Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia Kardiológia, a ustanovil do konania súdneho znalca

MUDr. E. Č., PhD. Dňa 17.2.2011 súd uznesením zmenil výrok predchádzajúceho

uznesenia a vypracovaním znaleckého posudku poveril MUDr. D. I. Dňa 15.3.2011 súd

uznesením zmenil výrok predchádzajúceho uznesenia a vypracovaním znaleckého posudku

poveril Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, a. s. ...

Za viac ako štyri roky od podaného návrhu sa v tejto veci konali len štyri

pojednávania, ďalší termín pojednávania nie je určený a znalecký posudok nie je

vypracovaný ani po štrnástich mesiacoch od nariadenia znaleckého dokazovania a ani po

skoro piatich mesiacoch po ustanovení posledného znalca. ...

Sťažovatelia požadujú primerané finančné zadosťučinenie pre každého z nich

vo výške 4.000,- € z dôvodu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli vzhľadom na prístup

okresného súdu k predmetnej veci. Zbytočnými prieťahmi v konaní im okresný súd

spôsobuje psychickú záťaž, a tým aj pocit právnej neistoty.

Psychická záťaž sťažovateľov je o to horšia, že sťažovatelia sa dlhým konaním musia

neustále vracať v spomienkach do obdobia, kedy zomrela družka sťažovateľa 1., resp.

matka sťažovateľky 2. Sťažovateľovi 1. sa zhoršuje jeho zdravotný stav, berie lieky na srdce

a vysoký krvný tlak. Plynutím času by sa sťažovatelia postupne vyrovnali so smrťou svojej

družky a matky, avšak neprimerane dlhým konaním a nečinnosťou súdu ich psychická záťaž

pretrváva.

Sťažovatelia považujú súdne konanie za psychicky náročné, najmä z dôvodu právnej

neistoty, ktorej musia počas neho čeliť. Ak však súdne konanie trvá tak dlho, ako

v predmetnej veci, sťažovatelia sú toho názoru, že zodpovednosť Okresného súdu Pezinok

sa týka aj psychickej ujmy, ktorú tým utrpeli. ...

Uvedené náhrady zohľadňujú nielen dĺžku 4-ročného súdneho sporu, ale aj duševnú

ujmu, ktorú musia znášať predovšetkým sťažovatelia. Preto nečinnosť súdu ako

kompetentného štátneho orgánu, ktorý ochranu týchto práv môže zabezpečiť, je pre

sťažovateľov ujmou, ktorú ani ďalší priebeh konania nemôže napraviť.

Priznanie finančného zadosťučinenie by malo Okresný súd Pezinok donútiť ku

konaniu bez zbytočných prieťahov, vyjadrujúc tak jeho zodpovednosť za prípadnú psychickú

ujmu, ktorá sťažovateľom vzniká v dôsledku dlhodobej právnej neistoty. Je

neospravedlniteľné, že ani po tom, čo sťažovatelia poslali súdu sťažnosť na prieťahy

v konaní, Okresný súd Pezinok naďalej nekoná. ...“

Sťažovatelia vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti navrhli, aby ústavný súd

o ich sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo J. R. a S. F., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa článku 48 ods. 2 a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod spis. zn. 4 C

969/2008 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Pezinok v konaní vedenom pod spis. zn. prikazuje

konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. J. R. a S. F., priznáva finančné zadosťučinenie každému vo výške 4.000,- €..., ktoré

im je Okresný súd Pezinok povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. J. R. a S. F., priznáva náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 437,44 €...,

ktorú je Okresný súd Pezinok povinný vyplatiť ich právnej zástupkyni advokátke JUDr. I.

K... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Na výzvu ústavného súdu okresný súd – zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn.

Spr 3174/2012 z 28. augusta 2012 oznámil, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie. K meritu veci okresný súd stanovisko nezaujal.

Právna zástupkyňa sťažovateľov listom doručeným ústavnému súdu 3. septembra

2012 oznámila, že sťažovatelia súhlasia s upustením od ústneho pojednávania v predmetnej

veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. :

Dňa 15. februára 2008 sťažovateľ podal na okresnom súde žalobu o náhradu

nemajetkovej ujmy a nákladov na pohreb jeho družky a matky sťažovateľky proti

záchrannej zdravotnej služby...

Dňa 16. apríla 2008 súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 5. mája 2008 sťažovateľ požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 19. júna 2008 súd zaslal sťažovateľovi tlačivo na oslobodenie od súdnych

poplatkov.

Dňa 27. júna 2008 sťažovateľ doručil okresnému súdu vyplnené tlačivo.

Dňa 17. októbra 2008 súd uznesením sp. zn. priznal sťažovateľovi

oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 19. decembra 2008 súd vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní vyjadril

k žalobe.

Dňa 3. apríla 2009 sťažovateľka doručila súdu návrh na pripustenie ďalšieho

účastníka do konania.

Dňa 6. apríla 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené

na neurčito s tým, že súd sa bude zaoberať návrhom na pripustenie účastníka do konania,

ako aj jeho poplatkovou povinnosťou.

Dňa 9. apríla 2009 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe.

Dňa 9. apríla 2009 súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby mu predložila

rodný list.

Dňa 2. júna 2009 súd uznesením pripustil do konania sťažovateľku a rozšírenie

návrhu na začatie konania.

Dňa 4. júna 2009 súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby v lehote 10 dní

zaplatila súdny poplatok za návrh.

Dňa 19. júna 2009 bola doručená súdu žiadosť sťažovateľky o oslobodenie od

súdnych poplatkov.

Dňa 26. júna 2008 súd zaslal sťažovateľke tlačivo na oslobodenie od súdnych

poplatkov.

Dňa 12. augusta 2009 sťažovateľka doručila súdu tlačivo na oslobodenie od súdnych

poplatkov.

Dňa 9. novembra 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom súd priznal

navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov. Pojednávanie bolo odročené

na 15. február 2010.

Dňa 12. januára 2010 okresný súd požiadal Úrad pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou o zapožičanie spisového materiálu č. P93/40871/2007.

Dňa 28. januára 2010 Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou doručil súdu

žiadaný spisový materiál.

Dňa 15. februára 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

s tým, že sťažovatelia v lehote 10 dní oznámia mená susedov poškodenej a oznámia aj meno

a adresu obvodného lekára poškodenej. Okresný súd urobí dopyt na S. (ďalej len „S.“)

týkajúci sa zistenia mien spolupracovníkov nebohej pani Š. Právny zástupca odporcu mal

v lehote 10 dní doručiť súdu zdravotnú dokumentáciu poškodenej.

Dňa 9. marca 2010 právna zástupkyňa sťažovateľov oznámila požadované údaje.

Dňa 17. februára 2010 právny zástupca odporcu doručil žiadané písomnosti.

Dňa 23. apríla 2010 súd požiadal S. o oznámenie mien a adries spolupracovníkov

poškodenej.

Dňa 26. mája 2010 S. doručil súdu žiadané informácie.

Dňa 4. novembra 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito s tým, že právny zástupca odporcu mal v lehote 15 dní označiť súdu, v akej oblasti

navrhuje nariadiť znalecké dokazovanie.

Dňa 22. novembra 2010 bolo doručené vyjadrenie odporcu.

Dňa 10. decembra 2010 právny zástupca sťažovateľov doručil svoje stanovisko

k vyjadreniu odporcu.

Dňa 1. februára 2011 okresný súd uznesením č. k. -73 ustanovil vo veci

znalca MUDr. E. Č., PhD.

Dňa 14. februára 2011 znalec oznámil súdu, že je zaneprázdnený, preto nemôže

vypracovať znalecký posudok.

Dňa 17. februára 2011 okresný súd uznesením č. k. -77 ustanovil

za znalkyňu MUDr. D. I.

Dňa 3. marca 2011 MUDr. I. oznámila súdu, že je zaneprázdnená, a preto nemôže

posudok vypracovať.

Dňa 15. marca 2011 okresný súd uznesením sp. zn. poveril

vypracovaním znaleckého posudku Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, a. s., B.

(ďalej len „národný ústav“).

Dňa 7. apríla 2011 národný ústav doručil odvolanie proti uzneseniu z 15. marca

2011, pretože nemá zriadené odborné pracovisko pre účely plnenia funkcie v oblasti

znaleckej činnosti v žiadanom smere.

Dňa 3. mája 2011 okresný súd uznesením sp. zn. zrušil svoje uznesenie

zo 7. apríla 2011.

Dňa 3. mája 2011 vyššia súdna úradníčka kontaktovala Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky. Odporučili jej vypracovanie odborného vyjadrenia odborníkom

z príslušného odvetvia.

Dňa 3. mája 2011 súd vyzval právnych zástupcov sťažovateľov aj odporcu, aby

v lehote 15 dní oznámili odborníka z kardiológie, ktorý by zodpovedal navrhnuté otázky.

Dňa 26. júna 2011 bolo súdu doručené vyjadrenie právnej zástupkyne sťažovateľov.

Dňa 29. júla 2011 súd urgoval právneho zástupcu odporcu s hrozbou poriadkovej

pokuty na splnenie povinnosti uloženej mu 3. mája 2012.

Dňa 15. augusta 2011 bolo doručené vyjadrenie odporcu, ktorý navrhol za znalca

MUDr. M. K.

Dňa 10. októbra 2011 MUDr. K. oznámil, že sa na výsluch naplánovaný

na 14. október 2011 nemôže dostaviť, pretože čerpá dovolenku. Požiadal o nový termín

po 19. októbri 2011.

Dňa 4. novembra 2011 MUDr. K. na informatívnom výsluchu súhlasil

s vypracovaním znaleckého posudku.

Dňa 8. novembra 2011 okresný súd uznesením č. k. -106 poveril

MUDr. K. vypracovaním znaleckého posudku.

Dňa 6. marca 2012 okresný súd vyzval znalca, aby urýchlene vypracoval posudok.

Dňa 19. marca 2012 znalec doručil súdu znalecký posudok.

Dňa 21. marca 2012 súd doručil posudok právnym zástupcom sťažovateľov

i odporcu s tým, aby sa k nemu do 15 dní vyjadrili.

Dňa 17. apríla 2012 sťažovateľ doručil súdu svoje vyjadrenie k posudku.

Dňa 23. apríla 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

s tým, že vo veci bude nariadené kontrolné znalecké dokazovanie, účastníci budú vyzvaní

na preddavky na súdneho znalca. Po doručení súdnoznaleckého posudku budú predvolaní

na pojednávanie.

Dňa 6. augusta 2012 okresný súd uznesením uložil odporcovi povinnosť zložiť

preddavok na znalecké dokazovanie.

Od 6. augusta 2012 sa vec nachádza na Krajskom súde v Bratislave z dôvodu

odvolania odporcu proti uzneseniu okresného súdu zo 6. augusta 2012.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorý rozhoduje o žalobe sťažovateľov

o náhradu nemajetkovej ujmy a nákladov na pohreb družky sťažovateľa a matky

sťažovateľky, dochádzalo k porušovaniu ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých

kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

v namietanom konaní predstavuje istý stupeň faktickej zložitosti najmä v súvislosti

s potrebou znaleckého dokazovania. Za právne zložitú však vec nemožno považovať, a teda

doterajší zdĺhavý priebeh konania ústavný súd nemôže pripísať na vrub právnej zložitosti

prerokovávanej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadne významné okolnosti, ktoré by mali

byť osobitne zohľadnené na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci

a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania takmer 4 roky u sťažovateľa a 3 roky

u sťažovateľky (účastníčkou konania sa stala až nadobudnutím právoplatnosti uznesenia

okresného súdu z 2. júna 2009) je už aj vzhľadom na význam konania pre sťažovateľov

neprimerané. Ústavný súd konštatuje, že podstatnou mierou k tomu prispel najmä

neefektívny postup okresného súdu, ktorý bez toho, aby si vopred zistil skutočnosti dôležité

pre znalecké dokazovanie, ustanovoval niekoľkých znalcov, ktorí postupne oznamovali, že

z rôznych dôvodov znalecký posudok vypracovať nemôžu. Z toho dôvodu od návrhu

na nariadenie znaleckého dokazovania (november 2010) do akceptácie ustanovenia znalcom

MUDr. K. uplynulo 12 mesiacov. V tomto období okresný súd nevykonával vo veci úkony,

ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia v predmetnej

veci počas súdneho konania nachádzali, čo je základným účelom práva zaručeného

v citovanom článku a dohovoru. Všeobecný súd pritom vzhľadom na jeho povinnosť

organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej

neistoty, kvôli ktorému sa naň obrátila osoba so žiadosťou o rozhodnutie, zodpovedá za

adekvátne a účelné využitie procesných prostriedkov, ktoré mu na tento účel zákon zveruje

(vrátane poriadkových opatrení podľa ), napríklad aj

vo vzťahu k súdnemu znalcovi. Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie

zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu znalca (napr. ,

a iné). Uvedená neefektívna činnosť okresného súdu nie je ničím

ospravedlniteľná, pretože počas jedného roka súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali

smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia v predmetnej veci počas

súdneho konania nachádzali, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku

a dohovoru (pozri napr. ). Vzhľadom na uvedenú skutočnosť ústavný súd

konštatuje, že v napadnutom konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou

veci ani správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu súdu. Ústavný súd

opakovane zdôrazňuje, že v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda

vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie

tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho

sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu

účastníkov súdneho konania (pozri napr. ).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva zaručeného v dohovoru tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

5. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

6. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia navrhli priznať primerané finančné zadosťučinenie po 4 000 € každému

z nich, pretože „zbytočnými prieťahmi v konaní im okresný súd spôsobuje psychickú záťaž,

a tým aj pocit právnej neistoty“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre

sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj finančné

zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad

spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov

(najmä aj na povahu veci) považuje za primerané každému v sume 1 000 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

7. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou

za dva účelne vykonané úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie

sťažnosti). Za dva úkony vykonané v roku 2012 patrí odmena v sume 2 x 127,16 €

s režijným paušálom v sume 2 x 7,63 €. Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená

o 50 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“.

V prípade dvoch sťažovateľov tvorí náhrada trov právnej služby advokátom celkovú sumu

284,84 € v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľov

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2012