Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 154/2012
PDF · 230.75 KB
No categories available
II. ÚS 154/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. septembra 2012
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja
Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť J. R., V., a S. F., B., zastúpených advokátkou JUDr. I.
K., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na súdne
konanie v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn.
4 C 969/2008 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 969/2008 p o r u š i l základné
právo J. R. a S. F., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote
zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Pezinok vo veci vedenej pod sp. zn. 4 C 969/2008 p r i k a z u j e
konať bez zbytočných prieťahov.
3. J. R. a S. F. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po 1 000 € (slovom
tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Pezinok p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. J. R. a S. F. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,84 € (slovom
dvestoosemdesiatštyri eur a osemdesiatštyri centov), ktoré j e Okresný súd Pezinok
p o v i n n ý vyplatiť na účet ich advokátky JUDr. I. K., B., do jedného mesiaca
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 154/2012-18 z 31. mája 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. R. (ďalej len „sťažovateľ“) a S. F. (ďalej
len „sťažovateľka“, spolu len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 C 969/2008 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
V podstatnej časti sťažnosti vyplynulo, že: „Dňa 14.2.2008 podal sťažovateľ 1. návrh
o náhradu nemajetkovej ujmy a nákladov na pohreb na Okresnom súde Pezinok. Predmetný
návrh vychádzal zo šetrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka B.,
ktorého záver bol, že zo strany odporcu nebola zdravotná starostlivosť družke sťažovateľa
J. Š. poskytnutá v súlade s ustanoveniami § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej
starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, z dôvodu neadekvátneho diagnostického postupu, ktorý by
potvrdil závažnosť aktuálneho zdravotného stavu a umožnil včasnú hospitalizáciu
s adekvátnymi terapeutickými postupmi.
Na prvom pojednávaní dňa 6.4.2009 bol podaný návrh na pristúpenie ďalšieho
účastníka do konania. Uznesením zo dňa 2.6.2009 súd pripustil vstup sťažovateľa 2. do
konania. Sťažovateľka 2. bola dcérou zomrelej J. Š.
Od podaného návrhu sa uskutočnili štyri pojednávania dňa: 6.4.2009, 9.11.2009,
15.2.2010 a posledné pojednávanie dňa 4.11.2010, ktoré bolo odročené na neurčito. Keďže
na tomto pojednávaní právny zástupca odporcu navrhol nariadiť znalecké dokazovanie, súd
mu určil 15-dňovú lehotu na oznámenie v akej oblasti navrhuje nariadiť znalecké
dokazovanie a čo má súdny znalec zodpovedať. Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa
15.11.2010 navrhol otázky pre znalca. Sťažovatelia zaslali súdu dňa 7.12.2010 stanovisko
k vyjadreniu odporcu a k navrhovaným otázkam.
Dňa 1.2.2011 súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia Kardiológia, a ustanovil do konania súdneho znalca
MUDr. E. Č., PhD. Dňa 17.2.2011 súd uznesením zmenil výrok predchádzajúceho
uznesenia a vypracovaním znaleckého posudku poveril MUDr. D. I. Dňa 15.3.2011 súd
uznesením zmenil výrok predchádzajúceho uznesenia a vypracovaním znaleckého posudku
poveril Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, a. s. ...
Za viac ako štyri roky od podaného návrhu sa v tejto veci konali len štyri
pojednávania, ďalší termín pojednávania nie je určený a znalecký posudok nie je
vypracovaný ani po štrnástich mesiacoch od nariadenia znaleckého dokazovania a ani po
skoro piatich mesiacoch po ustanovení posledného znalca. ...
Sťažovatelia požadujú primerané finančné zadosťučinenie pre každého z nich
vo výške 4.000,- € z dôvodu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli vzhľadom na prístup
okresného súdu k predmetnej veci. Zbytočnými prieťahmi v konaní im okresný súd
spôsobuje psychickú záťaž, a tým aj pocit právnej neistoty.
Psychická záťaž sťažovateľov je o to horšia, že sťažovatelia sa dlhým konaním musia
neustále vracať v spomienkach do obdobia, kedy zomrela družka sťažovateľa 1., resp.
matka sťažovateľky 2. Sťažovateľovi 1. sa zhoršuje jeho zdravotný stav, berie lieky na srdce
a vysoký krvný tlak. Plynutím času by sa sťažovatelia postupne vyrovnali so smrťou svojej
družky a matky, avšak neprimerane dlhým konaním a nečinnosťou súdu ich psychická záťaž
pretrváva.
Sťažovatelia považujú súdne konanie za psychicky náročné, najmä z dôvodu právnej
neistoty, ktorej musia počas neho čeliť. Ak však súdne konanie trvá tak dlho, ako
v predmetnej veci, sťažovatelia sú toho názoru, že zodpovednosť Okresného súdu Pezinok
sa týka aj psychickej ujmy, ktorú tým utrpeli. ...
Uvedené náhrady zohľadňujú nielen dĺžku 4-ročného súdneho sporu, ale aj duševnú
ujmu, ktorú musia znášať predovšetkým sťažovatelia. Preto nečinnosť súdu ako
kompetentného štátneho orgánu, ktorý ochranu týchto práv môže zabezpečiť, je pre
sťažovateľov ujmou, ktorú ani ďalší priebeh konania nemôže napraviť.
Priznanie finančného zadosťučinenie by malo Okresný súd Pezinok donútiť ku
konaniu bez zbytočných prieťahov, vyjadrujúc tak jeho zodpovednosť za prípadnú psychickú
ujmu, ktorá sťažovateľom vzniká v dôsledku dlhodobej právnej neistoty. Je
neospravedlniteľné, že ani po tom, čo sťažovatelia poslali súdu sťažnosť na prieťahy
v konaní, Okresný súd Pezinok naďalej nekoná. ...“
Sťažovatelia vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti navrhli, aby ústavný súd
o ich sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo J. R. a S. F., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci
v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod spis. zn. 4 C
969/2008 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Pezinok v konaní vedenom pod spis. zn. 4 C 969/2008 prikazuje
konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. J. R. a S. F., priznáva finančné zadosťučinenie každému vo výške 4.000,- €..., ktoré
im je Okresný súd Pezinok povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
4. J. R. a S. F., priznáva náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 437,44 €...,
ktorú je Okresný súd Pezinok povinný vyplatiť ich právnej zástupkyni advokátke JUDr. I.
K... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
Na výzvu ústavného súdu okresný súd – zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn.
Spr 3174/2012 z 28. augusta 2012 oznámil, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne
pojednávanie. K meritu veci okresný súd stanovisko nezaujal.
Právna zástupkyňa sťažovateľov listom doručeným ústavnému súdu 3. septembra
2012 oznámila, že sťažovatelia súhlasia s upustením od ústneho pojednávania v predmetnej
veci.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav
konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 4 C 969/2008:
Dňa 15. februára 2008 sťažovateľ podal na okresnom súde žalobu o náhradu
nemajetkovej ujmy a nákladov na pohreb jeho družky a matky sťažovateľky proti
záchrannej zdravotnej služby...
Dňa 16. apríla 2008 súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku.
Dňa 5. mája 2008 sťažovateľ požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov.
Dňa 19. júna 2008 súd zaslal sťažovateľovi tlačivo na oslobodenie od súdnych
poplatkov.
Dňa 27. júna 2008 sťažovateľ doručil okresnému súdu vyplnené tlačivo.
Dňa 17. októbra 2008 súd uznesením sp. zn. 4 C 969/2008 priznal sťažovateľovi
oslobodenie od súdnych poplatkov.
Dňa 19. decembra 2008 súd vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní vyjadril
k žalobe.
Dňa 3. apríla 2009 sťažovateľka doručila súdu návrh na pripustenie ďalšieho
účastníka do konania.
Dňa 6. apríla 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené
na neurčito s tým, že súd sa bude zaoberať návrhom na pripustenie účastníka do konania,
ako aj jeho poplatkovou povinnosťou.
Dňa 9. apríla 2009 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe.
Dňa 9. apríla 2009 súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby mu predložila
rodný list.
Dňa 2. júna 2009 súd uznesením pripustil do konania sťažovateľku a rozšírenie
návrhu na začatie konania.
Dňa 4. júna 2009 súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby v lehote 10 dní
zaplatila súdny poplatok za návrh.
Dňa 19. júna 2009 bola doručená súdu žiadosť sťažovateľky o oslobodenie od
súdnych poplatkov.
Dňa 26. júna 2008 súd zaslal sťažovateľke tlačivo na oslobodenie od súdnych
poplatkov.
Dňa 12. augusta 2009 sťažovateľka doručila súdu tlačivo na oslobodenie od súdnych
poplatkov.
Dňa 9. novembra 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom súd priznal
navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov. Pojednávanie bolo odročené
na 15. február 2010.
Dňa 12. januára 2010 okresný súd požiadal Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou o zapožičanie spisového materiálu č. P93/40871/2007.
Dňa 28. januára 2010 Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou doručil súdu
žiadaný spisový materiál.
Dňa 15. februára 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito
s tým, že sťažovatelia v lehote 10 dní oznámia mená susedov poškodenej a oznámia aj meno
a adresu obvodného lekára poškodenej. Okresný súd urobí dopyt na S. (ďalej len „S.“)
týkajúci sa zistenia mien spolupracovníkov nebohej pani Š. Právny zástupca odporcu mal
v lehote 10 dní doručiť súdu zdravotnú dokumentáciu poškodenej.
Dňa 9. marca 2010 právna zástupkyňa sťažovateľov oznámila požadované údaje.
Dňa 17. februára 2010 právny zástupca odporcu doručil žiadané písomnosti.
Dňa 23. apríla 2010 súd požiadal S. o oznámenie mien a adries spolupracovníkov
poškodenej.
Dňa 26. mája 2010 S. doručil súdu žiadané informácie.
Dňa 4. novembra 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
neurčito s tým, že právny zástupca odporcu mal v lehote 15 dní označiť súdu, v akej oblasti
navrhuje nariadiť znalecké dokazovanie.
Dňa 22. novembra 2010 bolo doručené vyjadrenie odporcu.
Dňa 10. decembra 2010 právny zástupca sťažovateľov doručil svoje stanovisko
k vyjadreniu odporcu.
Dňa 1. februára 2011 okresný súd uznesením č. k. 4 C 969/2008-73 ustanovil vo veci
znalca MUDr. E. Č., PhD.
Dňa 14. februára 2011 znalec oznámil súdu, že je zaneprázdnený, preto nemôže
vypracovať znalecký posudok.
Dňa 17. februára 2011 okresný súd uznesením č. k. 4 C 969/2008-77 ustanovil
za znalkyňu MUDr. D. I.
Dňa 3. marca 2011 MUDr. I. oznámila súdu, že je zaneprázdnená, a preto nemôže
posudok vypracovať.
Dňa 15. marca 2011 okresný súd uznesením sp. zn. 4 C 969/2008 poveril
vypracovaním znaleckého posudku Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, a. s., B.
(ďalej len „národný ústav“).
Dňa 7. apríla 2011 národný ústav doručil odvolanie proti uzneseniu z 15. marca
2011, pretože nemá zriadené odborné pracovisko pre účely plnenia funkcie v oblasti
znaleckej činnosti v žiadanom smere.
Dňa 3. mája 2011 okresný súd uznesením sp. zn. 4 C 969/2008 zrušil svoje uznesenie
zo 7. apríla 2011.
Dňa 3. mája 2011 vyššia súdna úradníčka kontaktovala Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky. Odporučili jej vypracovanie odborného vyjadrenia odborníkom
z príslušného odvetvia.
Dňa 3. mája 2011 súd vyzval právnych zástupcov sťažovateľov aj odporcu, aby
v lehote 15 dní oznámili odborníka z kardiológie, ktorý by zodpovedal navrhnuté otázky.
Dňa 26. júna 2011 bolo súdu doručené vyjadrenie právnej zástupkyne sťažovateľov.
Dňa 29. júla 2011 súd urgoval právneho zástupcu odporcu s hrozbou poriadkovej
pokuty na splnenie povinnosti uloženej mu 3. mája 2012.
Dňa 15. augusta 2011 bolo doručené vyjadrenie odporcu, ktorý navrhol za znalca
MUDr. M. K.
Dňa 10. októbra 2011 MUDr. K. oznámil, že sa na výsluch naplánovaný
na 14. október 2011 nemôže dostaviť, pretože čerpá dovolenku. Požiadal o nový termín
po 19. októbri 2011.
Dňa 4. novembra 2011 MUDr. K. na informatívnom výsluchu súhlasil
s vypracovaním znaleckého posudku.
Dňa 8. novembra 2011 okresný súd uznesením č. k. 4 C 969/2008-106 poveril
MUDr. K. vypracovaním znaleckého posudku.
Dňa 6. marca 2012 okresný súd vyzval znalca, aby urýchlene vypracoval posudok.
Dňa 19. marca 2012 znalec doručil súdu znalecký posudok.
Dňa 21. marca 2012 súd doručil posudok právnym zástupcom sťažovateľov
i odporcu s tým, aby sa k nemu do 15 dní vyjadrili.
Dňa 17. apríla 2012 sťažovateľ doručil súdu svoje vyjadrenie k posudku.
Dňa 23. apríla 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito
s tým, že vo veci bude nariadené kontrolné znalecké dokazovanie, účastníci budú vyzvaní
na preddavky na súdneho znalca. Po doručení súdnoznaleckého posudku budú predvolaní
na pojednávanie.
Dňa 6. augusta 2012 okresný súd uznesením uložil odporcovi povinnosť zložiť
preddavok na znalecké dokazovanie.
Od 6. augusta 2012 sa vec nachádza na Krajskom súde v Bratislave z dôvodu
odvolania odporcu proti uzneseniu okresného súdu zo 6. augusta 2012.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 969/2008, ktorý rozhoduje o žalobe sťažovateľov
o náhradu nemajetkovej ujmy a nákladov na pohreb družky sťažovateľa a matky
sťažovateľky, dochádzalo k porušovaniu ich základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná...
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP
ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho
význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých
kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie
v namietanom konaní predstavuje istý stupeň faktickej zložitosti najmä v súvislosti
s potrebou znaleckého dokazovania. Za právne zložitú však vec nemožno považovať, a teda
doterajší zdĺhavý priebeh konania ústavný súd nemôže pripísať na vrub právnej zložitosti
prerokovávanej veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov
v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadne významné okolnosti, ktoré by mali
byť osobitne zohľadnené na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo
v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci
a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania takmer 4 roky u sťažovateľa a 3 roky
u sťažovateľky (účastníčkou konania sa stala až nadobudnutím právoplatnosti uznesenia
okresného súdu z 2. júna 2009) je už aj vzhľadom na význam konania pre sťažovateľov
neprimerané. Ústavný súd konštatuje, že podstatnou mierou k tomu prispel najmä
neefektívny postup okresného súdu, ktorý bez toho, aby si vopred zistil skutočnosti dôležité
pre znalecké dokazovanie, ustanovoval niekoľkých znalcov, ktorí postupne oznamovali, že
z rôznych dôvodov znalecký posudok vypracovať nemôžu. Z toho dôvodu od návrhu
na nariadenie znaleckého dokazovania (november 2010) do akceptácie ustanovenia znalcom
MUDr. K. uplynulo 12 mesiacov. V tomto období okresný súd nevykonával vo veci úkony,
ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia v predmetnej
veci počas súdneho konania nachádzali, čo je základným účelom práva zaručeného
v citovanom článku ústavy a dohovoru. Všeobecný súd pritom vzhľadom na jeho povinnosť
organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej
neistoty, kvôli ktorému sa naň obrátila osoba so žiadosťou o rozhodnutie, zodpovedá za
adekvátne a účelné využitie procesných prostriedkov, ktoré mu na tento účel zákon zveruje
(vrátane poriadkových opatrení podľa § 53 Občianskeho súdneho poriadku), napríklad aj
vo vzťahu k súdnemu znalcovi. Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie
zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu znalca (napr. III. ÚS 111/01,
II. ÚS 216/09 a iné). Uvedená neefektívna činnosť okresného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, pretože počas jedného roka súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali
smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia v predmetnej veci počas
súdneho konania nachádzali, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku
ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). Vzhľadom na uvedenú skutočnosť ústavný súd
konštatuje, že v napadnutom konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou
veci ani správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu súdu. Ústavný súd
opakovane zdôrazňuje, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov
spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda
vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie
tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho
sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu
účastníkov súdneho konania (pozri napr. I. ÚS 119/03).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
5. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
6. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovatelia navrhli priznať primerané finančné zadosťučinenie po 4 000 € každému
z nich, pretože „zbytočnými prieťahmi v konaní im okresný súd spôsobuje psychickú záťaž,
a tým aj pocit právnej neistoty“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre
sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj finančné
zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad
spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov
(najmä aj na povahu veci) považuje za primerané každému v sume 1 000 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3.
7. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou
za dva účelne vykonané úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie
sťažnosti). Za dva úkony vykonané v roku 2012 patrí odmena v sume 2 x 127,16 €
s režijným paušálom v sume 2 x 7,63 €. Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená
o 50 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“.
V prípade dvoch sťažovateľov tvorí náhrada trov právnej služby advokátom celkovú sumu
284,84 € v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľov
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. septembra 2012