Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 258/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. októbra 2011

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa

Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť Ing. I. F., B., zastúpeného advokátkou

JUDr. R. M., Z., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo Ing. I. F., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené

v a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ing. I. F. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Ing. I. F. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 392,73 €

(slovom tristodeväťdesiatdva eur a sedemdesiattri centov), ktorú j e Okresný súd

Bratislava IV p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokátky JUDr. R. M., Z., do jedného

mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-11 z 9. júna 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. I. F., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný

súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že «(...) Sťažovateľ sa návrhom na začatie konania zo

dňa 14. 10. 2002 podaným Okresnému súdu Bratislava IV. dňa 15. októbra 2002 domáhal

vydania rozsudku, ktorým súd uloží povinnosť zaplatiť sťažovateľovi ako navrhovateľovi

v 2. rade sumu 30 348, 93 € z titulu náhrady škody. Z dôvodu toho, že bol pravdepodobný

vznik nenávratného stavu, kedy navrhovateľ nebude mať možnosť v prípade výkonu súdneho

rozhodnutia uspokojiť svoju pohľadávku voči odporcovi, sťažovateľ sa týmto návrhom na

začatie konania zároveň domáhal vydania predbežného opatrenia. (...)

Dňa 5. 1. 2011 podal sťažovateľ Okresnému súdu Bratislava IV. sťažnosť na

prieťahy v konaní listom zo dňa 2. 1. 2011 v ktorom uviedol:

„Som účastníkom konania, vedeného na Vašom súde pod spisovou značkou

. Ide o konanie o náhradu škody, ktorú mi spôsobil dodávateľ stavby -

rodinného domu jej nesprávnym osadením. Môj spor trvá už viac než 8 rokov, pritom nejde

o žiadny problematický spor s náročným dokazovaním. Za tých 8 rokov sme pojednávali asi

len 6 krát, aj v súčasnosti bolo verejné pojednávanie veci odročené dňa 22. 10. 2008 na

neurčito s tým, že bude vypracovaný znalecký posudok. Ten mi bol doručený až teraz

v decembri 2010 (po dvoch rokoch) a pojednávanie stále nie je vytýčené. V zásade môžem

byť rád, že dodnes žalovaný existuje a jeho spoločnosť stále vykonáva stavebnú činnosť.

Nechcem však v dôsledku nekonania súdu dospieť jedného dňa k rozsudku, ktorý nebude

z tohto dôvodu vykonateľný.“ (...)

Predsedníčka Okresného súdu Bratislava IV. JUDr. M. Č. listom s názvom Odpoveď

na sťažnosť vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava IV. pod sp. zn.

zo dňa 1. 2. 2011 konštatovala, že sťažnosť na prieťahy v danej veci je dôvodná.

Konštatujeme, že vo veci podanej na Okresný súd Bratislava pod sp. zn.

pretrváva stav právnej neistoty sťažovateľa ako osoby domáhajúcej sa

súdnej ochrany a rozhodnutia súdu. Poukazujeme na neefektívnosť konania súdu, vzhľadom

na povahu veci, keďže prejednávanú vec nemožno považovať za skutkovo, právne ani

procesné zložitú na prejednanie a rozhodnutie, avšak na druhej strane je pre sťažovateľa

ako navrhovateľa významná, pretože ide o jediný spôsob ako sa domôcť ochrany svojich

práv a oprávnených nárokov, keďže všetky kroky, ktoré sťažovateľ podnikol na ich ochranu

sa ukázali ako bezúspešne. Zároveň poukazujeme na tú skutočnosť, že v priebehu konania

sa nekonštruktívnym rozhodovaním súdu umožnilo pôvodnej žalovanej spoločnosti

niekoľkokrát pretransformovať a v súčasnej dobe považujeme právny nárok sťažovateľa za

nevymožiteľný. (...)

Predmetná vec si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie

účelu súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť

organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a

skončená a fortiori preto, lebo vo vzťahu k tejto veci už ústavný súd judikoval porušenie

základných práv sťažovateľky, a to nálezom č. k. -27 zo 7. mája 2003. Okresný

súd Bratislava IV. mal o tom vedomosť, napriek tomu neorganizoval svoj procesný postup

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená. V každej veci, ktorá bez

vážnejších procesných prekážok trvá viac rokov, sú všeobecné súdy povinné konať

urýchlene, v opačnom prípade hrozí, že bude zasiahnutá samotná podstata a účel práva na

súdnu ochranu, ako aj podstata a účel práva na spravodlivé konanie. (...)

Rozhodnutie vo veci samej trvá od podania žalobného návrhu odo dňa 15. októbra

2002 deviaty rok, táto doba je však neadekvátna náročnosti skutkovej a právnej

problematiky prejednávanej veci, naviac ak od rozhodnutia závisí vymožiteľnosť práva

sťažovateľa s poukazom na všeobecne známu konštatáciu, že vymožiteľnosť práva

v Slovenskej republike je nízka.

Vzhľadom na tieto skutočnosti, ako aj na ďalšie skutočnosti, ktoré sme v sťažnosti na

prieťahy v konaní uviedli žiadame Ústavný súd Slovenskej republiky, aby rozhodol

o primeranom finančnom zadosťučinení vo výške 3 000 €, nakoľko sťažovateľ sa dlhodobo

nachádza v právnej neistote, čo s poukazom na prvej vety SR a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd považuje v konečnom

dôsledku za odmietanie výkonu spravodlivosť. (...)».

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho

sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Bratislava IV. v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo Ing. I. F.(...), aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov

zaručené v , ako aj jej právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

Okresnému súdu Bratislava IV. v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Ing. I. F.(...) priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom

tritisíc eur), ktoré je mu Okresný súd Bratislava IV. povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava IV. je povinný zaplatiť náhradu trov konania Ing. I. F.(...)

vo výške 257,16 eur na účet(...) advokátky JUDr. R. M., Z., do pätnástich dní od

právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 3266/2011

zo 6. júla 2011 a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu z 5. augusta 2011.

2.1 Predsedníčka okresného súdu popísala chronológiu úkonov vykonaných súdom

v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

«(...) Po prešetrení vecí som zistila, že pod sp. zn. bolo na tunajšom

súde vedené konanie v právnej veci navrhovateľov: 1. T. V. a 2. I. F. proti odporcovi:

M., s. r. o. (pôvodne I., s. r. o.) o zaplatenie 30 348,93 eura s príslušenstvom.

Konanie je toho času právoplatne skončené. (...)

Po oboznámení sa s obsahom spisu môžem konštatovať, že prejednávaná vec sa

nevyznačuje osobitnou povahou, resp. významom, ktorý by si vyžadoval osobitnú alebo

dokonca výnimočnú rýchlosť konania v zmysle Európskym súdom pre ľudské práva

vytvorenej koncepcie rýchlosti konania v závislosti od významu a povahy prejednávanej

veci. Prejednávaná vec sa však vyznačuje skutkovou zložitosťou, ktorá si vyžiadala

rozsiahle dokazovanie, vrátane dokazovania znalcom, výsluchom účastníkov a viacerých

svedkov ako aj dokazovanie listinnými dôkazmi. Celková dĺžka súdneho konania bola

ovplyvnená množstvom pojednávaní, ktoré boli odročované pre častú neprítomnosť

účastníkov a ich právnych zástupcov, ako aj predvolaných svedkov. Značný vplyv na

celkovú dĺžku súdneho konania malo aj problematické dokazovanie znalcami. Vo veci boli

postupne ustanovení traja znalci, pričom prvý z nich musel byť vylúčený pre pomer ku

konateľovi odporcu. Druhý ustanovený znalec po problematickej komunikácii a neochote

vypracovať znalecký posudok z dôvodu „šikanovania súdmi SR“ a zdravotných dôvodov

napokon požiadal o svoje vylúčenie. Vo veci bol tak ustanovený v poradí tretí znalec, ktorý

podmienil vypracovanie znaleckého posudku vyplatením preddavku na svoju znaleckú

odmenu. Súdom vyžiadaný preddavok zložili na účet súdu len navrhovatelia. Keďže odporca

preddavok nezložil a navrhovateľmi zložený preddavok nepostačoval na úhradu znalcom

žiadaného preddavku, súd musel vyzvať účastníkov na zloženie ďalšieho preddavku a

zároveň dal Justičnej pokladnici pokyn na vymáhanie odporcom nezloženého preddavku. Po

zložení druhého preddavku navrhovateľmi na účet súdu a jeho následnom vyplatení

znalcovi, znalec po urgencii zo strany súdu napokon znalecký posudok vypracoval a súd

mohol následne vec meritórne rozhodnúť.

Na základe vyššie uvedeného prehľadu úkonov a po zhodnotení procesného postupu

súdu v konaní o prejednávanej veci možno urobiť záver, že súd postupoval v konaní plynulo,

jednotlivé úkony vykonával priebežne a účelne v záujme včasného meritórneho rozhodnutia,

a tým k odstráneniu stavu právnej neistoty ohľadne práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil

na súd. Celková dĺžka súdneho konania v prejednávanej veci bola v rozhodujúcej miere

ovplyvnené správaním účastníkov a ich právnych zástupcov, ako aj predvolaných svedkov,

ktorí sa neustanovovali na nariadené pojednávania a tie museli byť následne viackrát

odročované. Nemožno opomenúť ani problematické dokazovanie znalcami, ktoré takisto

prispelo k celkovému predĺženiu súdneho konania.

S poukazom na uvedené navrhujem Ústavnému súdu Slovenskej republiky, aby

sťažnosť vo vzťahu k Okresnému súdu Bratislava IV ako nedôvodnú zamietol.

Oznamujem Vám tiež, že súhlasím, aby Ústavný súd Slovenskej republiky podľa § 30

ods. 2 o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.»

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčky

okresného súdu zaujala takéto stanovisko:

„Vo veci sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde

Bratislava IV. pod sp. zn. č. treba poukázať na tú skutočnosť, že aj napriek

tomu, že predmetné konanie je právoplatne ukončené v prospech sťažovateľa (po podaní

sťažnosti) pohľadávka je v súčasnej dobe nevymožiteľná, pretože nekonštruktívnym konaním

súdu sa v priebehu konania umožnilo pôvodnej žalovanej spoločnosti niekoľkokrát

pretransformovať.

Odhliadnuc od tejto skutočnosti, znovu poukazujeme na fakt, že prejednávanú vec

nemožno považovať za skutkovo, právne a procesné zložitú na prejednanie a rozhodnutie,

aby jej ukončenie trvalo od podania návrhu dňa 15. 10. 2002 deväť rokov. Takýmto

postupom súdu došlo k negovaniu a odopieraniu spravodlivosti, nakoľko aj spravodlivé

rozhodnutie vo veci vydané v neprimeranom časovom horizonte stráca svoju funkciu,

vzhľadom na všeobecne známu konštatáciu, že vymožileľnosť v Slovenskej republike je

nízka. ...

Z tohto dôvodu si v konaní pre ústavným súdom navrhovateľ uplatňuje primerané

finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 eur.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 15. októbra 2002 podali T. V., B. (ďalej len „navrhovateľka 1“), a sťažovateľ na

okresnom súde žalobný návrh proti spoločnosti I., s. r. o. (ďalej len „odporca“),

na zaplatenie sumy 914 292 Sk spolu s návrhom na vydanie predbežného opatrenia, ktoré

boli zapísané a vedené v oddelení „NcC“ pod sp. zn. .

Dňa 16. októbra 2002 bol uhradený súdny poplatok za návrh na vydanie predbežného

opatrenia.

Dňa 4. novembra 2002 boli návrhy prevedené do obchodného oddelenia „Cb“ a boli

zaevidované pod sp. zn. .

Dňa 13. novembra 2002 navrhovatelia doplnili svoju žalobu.

Dňa 14. novembra 2002 boli navrhovateľka 1 a sťažovateľ vyzvaní na zaplatenie

súdneho poplatku za návrh na začatie konania a návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

Zároveň bol odporcovi zaslaný na vyjadrenie návrh na začatie konania a návrh na

nariadenie predbežného opatrenia a súčasne T., a. s., bola vyzvaná na oznámenie, či odporca

je majiteľom sťažovateľom označených účtov.

Dňa 29. novembra 2002 T., a. s., reagovala na výzvu súdu.

Dňa 6. decembra 2002 bolo uznesením č. k. -37 nariadené predbežné

opatrenie.

Dňa 30. decembra 2002 podal odporca proti uzneseniu o nariadení predbežného

opatrenia odvolanie.

Dňa 2. januára 2003, pretože odporca nepripojil k odvolaniu splnomocnenie svojho

právneho zástupcu, bol výzvou vyzvaný na zaslanie tohto splnomocnenia.

Dňa 29. januára 2003 odporca zaslal súdu vyžiadané splnomocnenie.

Dňa 4. februára 2003 bola dodacia pošta požiadaná o urýchlené oznámenie, kedy

bolo uznesenie o nariadení predbežného opatrenia doručené odporcovi, a odporca bol

zároveň vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie.

Dňa 13. februára 2003 pošta oznámila súdu požadovaný údaj.

Dňa 17. februára 2003 odporca zaplatil súdny poplatok za odvolanie.

Dňa 25. februára 2003 bol spis spolu s predkladacou správou zaslaný Krajskému

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní odporcu.

Dňa 10. apríla 2003 krajský súd rozhodol o odvolaní uznesením č. k.

55, ktorým návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Dňa 9. mája 2003 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 9. júna 2003 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 27. október 2003.

Dňa 20. októbra 2003 sa odporca vyjadril k žalobnému návrhu.

Dňa 27. októbra 2003 bolo pojednávanie odročené na neurčito na návrh účastníkov

s tým, že v lehote 30 dní mali súdu oznámiť, či došlo medzi nimi k mimosúdnej dohode.

Dňa 26. novembra 2003 právny zástupca navrhovateľov oznámil súdu, že

k mimosúdnej dohode nedošlo a požiadal, aby súd ďalej konal.

Dňa 16. decembra 2003 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 24. marec 2004.

Dňa 24. marca 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 14. jún

2004 z dôvodu vypočutia odporcu; právny zástupca navrhovateľov mal v lehote 10 dní

zaslať súdu navrhované listinné dôkazy, mená a adresy svedkov, ktorých navrhuje vypočuť.

Dňa 15. apríla 2004 právny zástupca navrhovateľov doložil do spisu listinné dôkazy.

Dňa 14. júna 2004 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom bol vypočutý

právny zástupca odporcu, pričom pojednávanie bolo odročené na 27. október 2004. Na toto

pojednávanie boli predvolaní aj navrhovaní svedkovia Ing. V. S., Ing. M. B., M. M.

a konateľ odporcu Ing. P. B.

Dňa 27. októbra 2004 sa na pojednávanie nedostavili navrhovatelia, ich právny

zástupca (ospravedlnili sa z dôvodu dlhodobej PN odporcu 2 a kolízie pojednávania),

konateľ odporcu, predvolaní svedkovia Ing. V. S. a Ing. M. B. sa ospravedlnili z dôvodu

dlhodobej PN a kolízie pojednávaní. Pojednávanie bolo odročené na neurčito na návrh

právneho zástupcu odporcu z dôvodu, že medzi účastníkmi prebiehajú mimosúdne

rokovania, na ktorých sa pokúsia vec v lehote 1 mesiaca usporiadať.

Dňa 17. januára 2005 bol právny zástupca navrhovateľov vyzvaný, aby v lehote 10

dní písomne oznámil súdu výsledok mimosúdnych rokovaní účastníkov.

Dňa 10. februára 2005 právny zástupca navrhovateľov oznámil súdu, že

k mimosúdnemu vyrovnaniu nedošlo a navrhovatelia na podanom návrhu trvajú.

Dňa 10. marca 2005 bolo nariadené pojednávanie na 13. jún 2005, tento termín bol

z dôvodu čerpania dovolenky zákonnej sudkyne zmenený na 5. september 2005. Právny

zástupca navrhovateľov však ospravedlnil neúčasť na uvedenom pojednávaní z dôvodu

kolízie pojednávaní a žiadal o určenie nového termínu pojednávania, ktorý bol určený na

7. december 2005. Právny zástupca navrhovateľov sa opätovne ospravedlnil a žiadal odročiť

pojednávanie z dôvodu jeho účasti na správcovských skúškach. Pojednávanie bolo

z uvedeného dôvodu odročené na 13. marec 2006.

Dňa 13. marca 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 21. jún

2006 z dôvodu, že sa sťažovateľ (z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti) a konateľ odporcu

(z dôvodu čerpania dovolenky) ospravedlnili.

Dňa 21. júna 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 9. október

2006, pretože sa nedostavili svedkovia.

Dňa 9. októbra 2006 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na

21. február 2007, pretože sa na pojednávanie nedostavil sťažovateľ (ospravedlnenie

z dôvodu vycestovania mimo územia SR) a svedkovia.

Dňa 21. februára 2007 bolo pojednávanie odročené na 14. máj 2007, pretože sa

nedostavili svedkovia. Svedkovi Ing. V. S. bola uložená poriadková pokuta vo výške

10 000 Sk.

Dňa 14. mája 2007 bolo pojednávanie odročené na 25. jún 2007 z dôvodu účasti

zákonnej sudkyne na školení.

Dňa 25. júna 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 10. október

2007 z dôvodu, že sa na pojednávanie nedostavili svedkovia.

Dňa 10. októbra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na

26. november 2007 na základe žiadosti právneho zástupcu odporcu o poskytnutie lehoty na

konzultáciu s konateľom odporcu a zaslania komplexného písomného vyjadrenia a návrhov

na doplnenie dokazovania.

Dňa 26. novembra 2007 bolo pojednávanie odročené na 21. január 2008 z dôvodu

ospravedlnenia sa právneho zástupcu odporcu (kolízia pojednávaní).

Dňa 21. januára 2008 bolo pojednávanie odročené na 11. február 2008 z dôvodu

ospravedlnenia právneho zástupcu odporcu (pohreb zosnulého rodinného príslušníka).

Dňa 11. februára 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito z dôvodu nariadenia dokazovania znalcom. Zástupcom účastníkov konania bola

daná lehota 5 dní na zaslanie otázok, ktoré navrhujú znalcovi položiť.

Dňa 7. mája 2008 právny zástupca odporcu zaslal otázky až po urgencii súdu, pričom

navrhol, aby súd vypočul ďalších svedkov. Súd návrhu vyhovel a ešte pred nariadením

znaleckého dokazovania nariadil pojednávanie na 7. júl 2008, na ktoré predvolal

navrhovaných svedkov.

Dňa 7. júla 2008 bolo pojednávanie odročené na 3. september 2008 z dôvodu, že sa

nedostavili svedkovia, a z dôvodu ospravedlnenia právneho zástupcu odporcu (uviedol, že

mu nebolo doručené predvolanie na pojednávanie).

Dňa 3. septembra 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na

1. október 2008 na základe žiadosti odporcu, ktorému vypovedal plnú moc právny zástupca

a pre krátkosť času si nedokázal zabezpečiť právne zastupovanie.

Dňa 1. októbra 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 22. október

2008.

Dňa 22. októbra 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

z dôvodu nariadenia dokazovania znalcom. Zástupcovia účastníkov zaslali súdu otázky pre

znalca 5. novembra 2008 a 4. decembra 2008.

Dňa 19. januára 2009 bol uznesením okresného súdu č. k. -231

ustanovený znalec Ing. Š. Š.

Dňa 3. februára 2009 ustanovený znalec oznámil súdu, že nemôže v tejto veci podať

posudok, keďže konateľ odporcu je jeho dlhoročný priateľ.

Dňa 13. marca 2009 uznesením č. k. -235 bol znalec Ing. Š. Š.

vylúčený z konania.

Dňa 7. apríla 2009 uznesením č. k. -238 bol vo veci ustanovený nový

znalec Ing. J. V., ktorému bola uložená lehota na vypracovanie znaleckého posudku 90 dní

od doručenia súdneho spisu.

Dňa 23. apríla 2009 znalec Ing. J. V. telefonicky oznámil súdu, že lehota stanovená

súdom je preňho z dôvodu vyťaženia neúmerne krátka a v uznesení je niekoľko nejasností,

ktoré je potrebné pre účely posudku odstrániť.

Dňa 25. mája 2009 bol znalec vyzvaný, aby oznámil súdu, v akej lehote je schopný

vypracovať znalecký posudok, a ktoré nejasnosti je potrebné odstrániť, prípadne doplniť.

Dňa 3. júla 2009 bol znalec vyzvaný, aby sa v termíne od 14. do 17. júla 2009

dostavil na súd pre účely odstránenia ním uvádzaných nejasností, pričom znalec na túto

výzvu nereagoval.

Dňa 21. júla 2009 bol znalcovi Ing. J. V. zaslaný spis.

Dňa 8. októbra 2009 sa dostavil na súd znalec Ing. J. V., pričom požiadal, aby bol

vylúčený z konania ako znalec z vážnych zdravotných dôvodov a pracovnej vyťaženosti.

Dňa 20. októbra 2009 okresný súd uznesením č. k. -256 zmenil svoje

skoršie rozhodnutie a namiesto znalca Ing. J. V. ustanovil za znalca Ing. L. B.

Dňa 7. januára 2010 si ustanovený znalec vyžiadal poskytnutie preddavku na

znaleckú odmenu vo výške 600 € a zároveň požiadal o odklad termínu odovzdania posudku

do 30. apríla 2010 za predpokladu, že mu bude preddavok v krátkej dobe priznaný

a doručený.

Dňa 16. júna 2010 uznesením č. k. -263 bola uložená účastníkom

povinnosť zaplatiť preddavky na trovy spojené s podaním znaleckého posudku.

Dňa 27. júla 2010 bolo uznesenie č. k. -263 dané na vymáhanie

učtárni.

Dňa 13. augusta 2010 sťažovateľ uhradil preddavok za znalecký posudok.

Dňa 27. augusta 2010 bol na základe uznesenia č. k. -275 vyplatený

preddavok na účet znalca Ing. L. B. v požadovanej výške 600 €.

Dňa 30. septembra 2010 bol znalec vyzvaný na urýchlené vypracovanie posudku.

Dňa 11. októbra 2010 znalec požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie posudku

do 31. decembra 2010.

Dňa 11. novembra 2010 bol znalec požiadaný, aby urýchlene vypracoval posudok

s poukazom na to, že ide o reštančnú vec.

Dňa 24. novembra 2010 bol znalecký posudok doručený súdu.

Dňa 15. decembra 2010 bol znalecký posudok zaslaný účastníkom na vyjadrenie.

Dňa 5. januára 2011 odporca zaslal vyjadrenie k posudku znalca.

Dňa 2. februára 2011 bolo doručené súdu oznámenie o odvolaní plnej moci na

zastupovanie navrhovateľov.

Dňa 8. februára 2011 právnemu zástupcovi odporcu a znalcovi boli zaslané na

vyjadrenie rovnopisy vyjadrenia sťažovateľa k znaleckému posudku.

Dňa 17. februára 2011 znalec osobne podal stanovisko k vyjadreniu sťažovateľa.

Dňa 22. februára 2011 bol vo veci nariadený termín pojednávania na 23. marec 2011.

Dňa 23. marca 2011 bolo pojednávanie odročené na 16. máj 2011 z dôvodu, že na

nový termín bude predvolaný právny nástupca odporcu.

Dňa 18. marca 2011 sťažovateľ podal na súde písomnú zmenu žalobného návrhu.

Dňa 16. mája 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom súd rozhodol

rozsudkom o veci samej. Rozsudok bol sťažovateľovi (zároveň ako zástupcovi

navrhovateľky 1) doručený 16. júna 2011 a odporcovi na základe fikcie doručenia 19. júna

2011. Keďže odvolanie vo veci podané nebolo, rozsudok v danej veci by mal nadobudnúť

právoplatnosť k 5. júlu 2011.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušovaniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj

v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci, aj keď

ústavný súd nepopiera, že v danom prípade vec pre potrebu súdnoznaleckého dokazovania

mohla predstavovať určitý stupeň zložitosti.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala

byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov

došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ neprispel svojím

správaním k prieťahom v konaní, hoci je pravdou, že opakovane ospravedlnil svoju neúčasť

na pojednávaniach, avšak zo súdneho spisu nevyplynulo, že kvôli jeho neúčasti by mali byť

pojednávania zmarené.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci

a predovšetkým poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania takmer deväť rokov

(začaté bolo 15. októbra 2002) je už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané (aj keď

vec bola viac ako dva mesiace na krajskom súde, za postup ktorého okresný súd

nezodpovedá). Okrem uvedeného ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol v danej veci

neefektívne činný minimálne od 23. apríla 2009, keď napriek tomu, že nedošlo

k odstráneniu nejasností, ktoré Ing. J. V. jasne avizoval, menovanému znalcovi bol zbytočne

zaslaný predmetný súdny spis, ktorý bol súdu vrátený až 8. októbra 2009. Rovnako bolo

treba vytknúť okresnému súdu, že síce 20. októbra 2009 ustanovil posledného znalca

v danej veci, avšak účastníkom konania bola uložená povinnosť zaplatiť preddavky na trovy

spojené s podaním znaleckého posudku až 16. júna 2010, čo tiež rozhodne prispelo

k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, pretože znalec podmienil vyhotovenie

znaleckého posudku až vyplatením preddavku na tieto účely. Tieto skutočnosti však samy

osebe nemuseli zapríčiniť zbytočné prieťahy podľa a podľa

dohovoru, avšak v kontexte takmer deväť rokov trvajúceho posudzovaného konania ústavný

súd tieto okolnosti nemohol prehliadnuť. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd

v napadnutom konaní minimálne viac ako jeden rok vo veci nekonal efektívne, pričom toto

obdobie neefektívnej činnosti rozhodne nadobudlo charakter zbytočných prieťahov

v zmysle (a dohovoru) v kontexte neobyčajne dlhého trvania

napadnutého konania. Všeobecný súd pritom vzhľadom na jeho povinnosť organizovať

procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty,

kvôli ktorému sa naň obrátila osoba so žiadosťou o rozhodnutie, zodpovedá za adekvátne

a účelné využitie procesných prostriedkov, ktoré mu na tento účel zákon zveruje (vrátane

poriadkových opatrení podľa ), napríklad aj vo vzťahu

k súdnemu znalcovi. Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za

zabezpečenie efektívneho postupu znalca (napr. , a iné).

Uvedená neefektívna činnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas

viac ako jedného roka súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu

právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal,

čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku a dohovoru (pozri

napr. ). Vzhľadom na uvedenú skutočnosť ústavný súd konštatuje, že

v napadnutom konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani

správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu súdu. Ústavný súd opakovane

zdôrazňuje, že v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda

vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie

tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho

sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu

účastníkov súdneho konania (pozri napr. ).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 16. mája 2011 bolo v napadnutom konaní vydané rozhodnutie

vo veci samej, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56

ods. 3 písm. a) .

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 €,

pričom poukázal najmä na to, že „treba poukázať na tú skutočnosť, že aj napriek tomu, že

predmetné konanie je právoplatne ukončené v prospech sťažovateľa (po podaní sťažnosti)

pohľadávka je v súčasnej dobe nevymožiteľná, pretože nekonštruktívnym konaním súdu sa

v priebehu konania umožnilo pôvodnej žalovanej spoločnosti niekoľkokrát

pretransformovať“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a podľa dohovoru, nie je dostatočným zadosťučinením pre

sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie

podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti

s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za

primerané vo výške 1 000 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 11. apríla 2011, podanie sťažnosti

z 11. apríla 2011 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu z 5. augusta

2011). Za tri úkony vykonané v roku 2011 patrí odmena v sume trikrát po 123,50 € a režijný

paušál trikrát po 7,41 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho

zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 392,73 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. októbra 2011