Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 258/2011
PDF · 304.6 KB
No categories available
II. ÚS 258/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. októbra 2011
v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa
Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť Ing. I. F., B., zastúpeného advokátkou
JUDr. R. M., Z., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.
10 Cb 372/02 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb 372/02 p o r u š i l
základné právo Ing. I. F., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote
zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Ing. I. F. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €
(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Ing. I. F. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 392,73 €
(slovom tristodeväťdesiatdva eur a sedemdesiattri centov), ktorú j e Okresný súd
Bratislava IV p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokátky JUDr. R. M., Z., do jedného
mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 258/2011-11 z 9. júna 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. I. F., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný
súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb 372/02 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že «(...) Sťažovateľ sa návrhom na začatie konania zo
dňa 14. 10. 2002 podaným Okresnému súdu Bratislava IV. dňa 15. októbra 2002 domáhal
vydania rozsudku, ktorým súd uloží povinnosť zaplatiť sťažovateľovi ako navrhovateľovi
v 2. rade sumu 30 348, 93 € z titulu náhrady škody. Z dôvodu toho, že bol pravdepodobný
vznik nenávratného stavu, kedy navrhovateľ nebude mať možnosť v prípade výkonu súdneho
rozhodnutia uspokojiť svoju pohľadávku voči odporcovi, sťažovateľ sa týmto návrhom na
začatie konania zároveň domáhal vydania predbežného opatrenia. (...)
Dňa 5. 1. 2011 podal sťažovateľ Okresnému súdu Bratislava IV. sťažnosť na
prieťahy v konaní listom zo dňa 2. 1. 2011 v ktorom uviedol:
„Som účastníkom konania, vedeného na Vašom súde pod spisovou značkou
10 Cb/372/2002. Ide o konanie o náhradu škody, ktorú mi spôsobil dodávateľ stavby -
rodinného domu jej nesprávnym osadením. Môj spor trvá už viac než 8 rokov, pritom nejde
o žiadny problematický spor s náročným dokazovaním. Za tých 8 rokov sme pojednávali asi
len 6 krát, aj v súčasnosti bolo verejné pojednávanie veci odročené dňa 22. 10. 2008 na
neurčito s tým, že bude vypracovaný znalecký posudok. Ten mi bol doručený až teraz
v decembri 2010 (po dvoch rokoch) a pojednávanie stále nie je vytýčené. V zásade môžem
byť rád, že dodnes žalovaný existuje a jeho spoločnosť stále vykonáva stavebnú činnosť.
Nechcem však v dôsledku nekonania súdu dospieť jedného dňa k rozsudku, ktorý nebude
z tohto dôvodu vykonateľný.“ (...)
Predsedníčka Okresného súdu Bratislava IV. JUDr. M. Č. listom s názvom Odpoveď
na sťažnosť vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava IV. pod sp. zn. 10 Cb 372/2002
zo dňa 1. 2. 2011 konštatovala, že sťažnosť na prieťahy v danej veci je dôvodná.
Konštatujeme, že vo veci podanej na Okresný súd Bratislava pod sp. zn.
10 Cb 372/2002 pretrváva stav právnej neistoty sťažovateľa ako osoby domáhajúcej sa
súdnej ochrany a rozhodnutia súdu. Poukazujeme na neefektívnosť konania súdu, vzhľadom
na povahu veci, keďže prejednávanú vec nemožno považovať za skutkovo, právne ani
procesné zložitú na prejednanie a rozhodnutie, avšak na druhej strane je pre sťažovateľa
ako navrhovateľa významná, pretože ide o jediný spôsob ako sa domôcť ochrany svojich
práv a oprávnených nárokov, keďže všetky kroky, ktoré sťažovateľ podnikol na ich ochranu
sa ukázali ako bezúspešne. Zároveň poukazujeme na tú skutočnosť, že v priebehu konania
sa nekonštruktívnym rozhodovaním súdu umožnilo pôvodnej žalovanej spoločnosti
niekoľkokrát pretransformovať a v súčasnej dobe považujeme právny nárok sťažovateľa za
nevymožiteľný. (...)
Predmetná vec si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie
účelu súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť
organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a
skončená a fortiori preto, lebo vo vzťahu k tejto veci už ústavný súd judikoval porušenie
základných práv sťažovateľky, a to nálezom č. k. II. ÚS 66/03-27 zo 7. mája 2003. Okresný
súd Bratislava IV. mal o tom vedomosť, napriek tomu neorganizoval svoj procesný postup
tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená. V každej veci, ktorá bez
vážnejších procesných prekážok trvá viac rokov, sú všeobecné súdy povinné konať
urýchlene, v opačnom prípade hrozí, že bude zasiahnutá samotná podstata a účel práva na
súdnu ochranu, ako aj podstata a účel práva na spravodlivé konanie. (...)
Rozhodnutie vo veci samej trvá od podania žalobného návrhu odo dňa 15. októbra
2002 deviaty rok, táto doba je však neadekvátna náročnosti skutkovej a právnej
problematiky prejednávanej veci, naviac ak od rozhodnutia závisí vymožiteľnosť práva
sťažovateľa s poukazom na všeobecne známu konštatáciu, že vymožiteľnosť práva
v Slovenskej republike je nízka.
Vzhľadom na tieto skutočnosti, ako aj na ďalšie skutočnosti, ktoré sme v sťažnosti na
prieťahy v konaní uviedli žiadame Ústavný súd Slovenskej republiky, aby rozhodol
o primeranom finančnom zadosťučinení vo výške 3 000 €, nakoľko sťažovateľ sa dlhodobo
nachádza v právnej neistote, čo s poukazom na § 48 ods. 2 prvej vety Ústavy SR a čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd považuje v konečnom
dôsledku za odmietanie výkonu spravodlivosť. (...)».
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho
sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„Okresný súd Bratislava IV. v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb 372/2002 porušil
základné právo Ing. I. F.(...), aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jej právo na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
Okresnému súdu Bratislava IV. v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb 372/2002
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
Ing. I. F.(...) priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom
tritisíc eur), ktoré je mu Okresný súd Bratislava IV. povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Bratislava IV. je povinný zaplatiť náhradu trov konania Ing. I. F.(...)
vo výške 257,16 eur na účet(...) advokátky JUDr. R. M., Z., do pätnástich dní od
právoplatnosti tohto nálezu.“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 3266/2011
zo 6. júla 2011 a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu
okresného súdu z 5. augusta 2011.
2.1 Predsedníčka okresného súdu popísala chronológiu úkonov vykonaných súdom
v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:
«(...) Po prešetrení vecí som zistila, že pod sp. zn. 10Cb/372/2002 bolo na tunajšom
súde vedené konanie v právnej veci navrhovateľov: 1. T. V. a 2. I. F. proti odporcovi:
M., s. r. o. (pôvodne I., s. r. o.) o zaplatenie 30 348,93 eura s príslušenstvom.
Konanie je toho času právoplatne skončené. (...)
Po oboznámení sa s obsahom spisu môžem konštatovať, že prejednávaná vec sa
nevyznačuje osobitnou povahou, resp. významom, ktorý by si vyžadoval osobitnú alebo
dokonca výnimočnú rýchlosť konania v zmysle Európskym súdom pre ľudské práva
vytvorenej koncepcie rýchlosti konania v závislosti od významu a povahy prejednávanej
veci. Prejednávaná vec sa však vyznačuje skutkovou zložitosťou, ktorá si vyžiadala
rozsiahle dokazovanie, vrátane dokazovania znalcom, výsluchom účastníkov a viacerých
svedkov ako aj dokazovanie listinnými dôkazmi. Celková dĺžka súdneho konania bola
ovplyvnená množstvom pojednávaní, ktoré boli odročované pre častú neprítomnosť
účastníkov a ich právnych zástupcov, ako aj predvolaných svedkov. Značný vplyv na
celkovú dĺžku súdneho konania malo aj problematické dokazovanie znalcami. Vo veci boli
postupne ustanovení traja znalci, pričom prvý z nich musel byť vylúčený pre pomer ku
konateľovi odporcu. Druhý ustanovený znalec po problematickej komunikácii a neochote
vypracovať znalecký posudok z dôvodu „šikanovania súdmi SR“ a zdravotných dôvodov
napokon požiadal o svoje vylúčenie. Vo veci bol tak ustanovený v poradí tretí znalec, ktorý
podmienil vypracovanie znaleckého posudku vyplatením preddavku na svoju znaleckú
odmenu. Súdom vyžiadaný preddavok zložili na účet súdu len navrhovatelia. Keďže odporca
preddavok nezložil a navrhovateľmi zložený preddavok nepostačoval na úhradu znalcom
žiadaného preddavku, súd musel vyzvať účastníkov na zloženie ďalšieho preddavku a
zároveň dal Justičnej pokladnici pokyn na vymáhanie odporcom nezloženého preddavku. Po
zložení druhého preddavku navrhovateľmi na účet súdu a jeho následnom vyplatení
znalcovi, znalec po urgencii zo strany súdu napokon znalecký posudok vypracoval a súd
mohol následne vec meritórne rozhodnúť.
Na základe vyššie uvedeného prehľadu úkonov a po zhodnotení procesného postupu
súdu v konaní o prejednávanej veci možno urobiť záver, že súd postupoval v konaní plynulo,
jednotlivé úkony vykonával priebežne a účelne v záujme včasného meritórneho rozhodnutia,
a tým k odstráneniu stavu právnej neistoty ohľadne práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil
na súd. Celková dĺžka súdneho konania v prejednávanej veci bola v rozhodujúcej miere
ovplyvnené správaním účastníkov a ich právnych zástupcov, ako aj predvolaných svedkov,
ktorí sa neustanovovali na nariadené pojednávania a tie museli byť následne viackrát
odročované. Nemožno opomenúť ani problematické dokazovanie znalcami, ktoré takisto
prispelo k celkovému predĺženiu súdneho konania.
S poukazom na uvedené navrhujem Ústavnému súdu Slovenskej republiky, aby
sťažnosť vo vzťahu k Okresnému súdu Bratislava IV ako nedôvodnú zamietol.
Oznamujem Vám tiež, že súhlasím, aby Ústavný súd Slovenskej republiky podľa § 30
ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.»
2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčky
okresného súdu zaujala takéto stanovisko:
„Vo veci sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava IV. pod sp. zn. č. 10Cb 372/2002 treba poukázať na tú skutočnosť, že aj napriek
tomu, že predmetné konanie je právoplatne ukončené v prospech sťažovateľa (po podaní
sťažnosti) pohľadávka je v súčasnej dobe nevymožiteľná, pretože nekonštruktívnym konaním
súdu sa v priebehu konania umožnilo pôvodnej žalovanej spoločnosti niekoľkokrát
pretransformovať.
Odhliadnuc od tejto skutočnosti, znovu poukazujeme na fakt, že prejednávanú vec
nemožno považovať za skutkovo, právne a procesné zložitú na prejednanie a rozhodnutie,
aby jej ukončenie trvalo od podania návrhu dňa 15. 10. 2002 deväť rokov. Takýmto
postupom súdu došlo k negovaniu a odopieraniu spravodlivosti, nakoľko aj spravodlivé
rozhodnutie vo veci vydané v neprimeranom časovom horizonte stráca svoju funkciu,
vzhľadom na všeobecne známu konštatáciu, že vymožileľnosť v Slovenskej republike je
nízka. ...
Z tohto dôvodu si v konaní pre ústavným súdom navrhovateľ uplatňuje primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 eur.“
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav
konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 10 Cb 372/02:
Dňa 15. októbra 2002 podali T. V., B. (ďalej len „navrhovateľka 1“), a sťažovateľ na
okresnom súde žalobný návrh proti spoločnosti I., s. r. o. (ďalej len „odporca“),
na zaplatenie sumy 914 292 Sk spolu s návrhom na vydanie predbežného opatrenia, ktoré
boli zapísané a vedené v oddelení „NcC“ pod sp. zn. 5 NcC 4/2002.
Dňa 16. októbra 2002 bol uhradený súdny poplatok za návrh na vydanie predbežného
opatrenia.
Dňa 4. novembra 2002 boli návrhy prevedené do obchodného oddelenia „Cb“ a boli
zaevidované pod sp. zn. 10 Cb 372/2002.
Dňa 13. novembra 2002 navrhovatelia doplnili svoju žalobu.
Dňa 14. novembra 2002 boli navrhovateľka 1 a sťažovateľ vyzvaní na zaplatenie
súdneho poplatku za návrh na začatie konania a návrh na nariadenie predbežného opatrenia.
Zároveň bol odporcovi zaslaný na vyjadrenie návrh na začatie konania a návrh na
nariadenie predbežného opatrenia a súčasne T., a. s., bola vyzvaná na oznámenie, či odporca
je majiteľom sťažovateľom označených účtov.
Dňa 29. novembra 2002 T., a. s., reagovala na výzvu súdu.
Dňa 6. decembra 2002 bolo uznesením č. k. 10 Cb 372/2002-37 nariadené predbežné
opatrenie.
Dňa 30. decembra 2002 podal odporca proti uzneseniu o nariadení predbežného
opatrenia odvolanie.
Dňa 2. januára 2003, pretože odporca nepripojil k odvolaniu splnomocnenie svojho
právneho zástupcu, bol výzvou vyzvaný na zaslanie tohto splnomocnenia.
Dňa 29. januára 2003 odporca zaslal súdu vyžiadané splnomocnenie.
Dňa 4. februára 2003 bola dodacia pošta požiadaná o urýchlené oznámenie, kedy
bolo uznesenie o nariadení predbežného opatrenia doručené odporcovi, a odporca bol
zároveň vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie.
Dňa 13. februára 2003 pošta oznámila súdu požadovaný údaj.
Dňa 17. februára 2003 odporca zaplatil súdny poplatok za odvolanie.
Dňa 25. februára 2003 bol spis spolu s predkladacou správou zaslaný Krajskému
súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní odporcu.
Dňa 10. apríla 2003 krajský súd rozhodol o odvolaní uznesením č. k. 12 Cob 34/03-
55, ktorým návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Dňa 9. mája 2003 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 9. júna 2003 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 27. október 2003.
Dňa 20. októbra 2003 sa odporca vyjadril k žalobnému návrhu.
Dňa 27. októbra 2003 bolo pojednávanie odročené na neurčito na návrh účastníkov
s tým, že v lehote 30 dní mali súdu oznámiť, či došlo medzi nimi k mimosúdnej dohode.
Dňa 26. novembra 2003 právny zástupca navrhovateľov oznámil súdu, že
k mimosúdnej dohode nedošlo a požiadal, aby súd ďalej konal.
Dňa 16. decembra 2003 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 24. marec 2004.
Dňa 24. marca 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 14. jún
2004 z dôvodu vypočutia odporcu; právny zástupca navrhovateľov mal v lehote 10 dní
zaslať súdu navrhované listinné dôkazy, mená a adresy svedkov, ktorých navrhuje vypočuť.
Dňa 15. apríla 2004 právny zástupca navrhovateľov doložil do spisu listinné dôkazy.
Dňa 14. júna 2004 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom bol vypočutý
právny zástupca odporcu, pričom pojednávanie bolo odročené na 27. október 2004. Na toto
pojednávanie boli predvolaní aj navrhovaní svedkovia Ing. V. S., Ing. M. B., M. M.
a konateľ odporcu Ing. P. B.
Dňa 27. októbra 2004 sa na pojednávanie nedostavili navrhovatelia, ich právny
zástupca (ospravedlnili sa z dôvodu dlhodobej PN odporcu 2 a kolízie pojednávania),
konateľ odporcu, predvolaní svedkovia Ing. V. S. a Ing. M. B. sa ospravedlnili z dôvodu
dlhodobej PN a kolízie pojednávaní. Pojednávanie bolo odročené na neurčito na návrh
právneho zástupcu odporcu z dôvodu, že medzi účastníkmi prebiehajú mimosúdne
rokovania, na ktorých sa pokúsia vec v lehote 1 mesiaca usporiadať.
Dňa 17. januára 2005 bol právny zástupca navrhovateľov vyzvaný, aby v lehote 10
dní písomne oznámil súdu výsledok mimosúdnych rokovaní účastníkov.
Dňa 10. februára 2005 právny zástupca navrhovateľov oznámil súdu, že
k mimosúdnemu vyrovnaniu nedošlo a navrhovatelia na podanom návrhu trvajú.
Dňa 10. marca 2005 bolo nariadené pojednávanie na 13. jún 2005, tento termín bol
z dôvodu čerpania dovolenky zákonnej sudkyne zmenený na 5. september 2005. Právny
zástupca navrhovateľov však ospravedlnil neúčasť na uvedenom pojednávaní z dôvodu
kolízie pojednávaní a žiadal o určenie nového termínu pojednávania, ktorý bol určený na
7. december 2005. Právny zástupca navrhovateľov sa opätovne ospravedlnil a žiadal odročiť
pojednávanie z dôvodu jeho účasti na správcovských skúškach. Pojednávanie bolo
z uvedeného dôvodu odročené na 13. marec 2006.
Dňa 13. marca 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 21. jún
2006 z dôvodu, že sa sťažovateľ (z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti) a konateľ odporcu
(z dôvodu čerpania dovolenky) ospravedlnili.
Dňa 21. júna 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 9. október
2006, pretože sa nedostavili svedkovia.
Dňa 9. októbra 2006 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na
21. február 2007, pretože sa na pojednávanie nedostavil sťažovateľ (ospravedlnenie
z dôvodu vycestovania mimo územia SR) a svedkovia.
Dňa 21. februára 2007 bolo pojednávanie odročené na 14. máj 2007, pretože sa
nedostavili svedkovia. Svedkovi Ing. V. S. bola uložená poriadková pokuta vo výške
10 000 Sk.
Dňa 14. mája 2007 bolo pojednávanie odročené na 25. jún 2007 z dôvodu účasti
zákonnej sudkyne na školení.
Dňa 25. júna 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 10. október
2007 z dôvodu, že sa na pojednávanie nedostavili svedkovia.
Dňa 10. októbra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na
26. november 2007 na základe žiadosti právneho zástupcu odporcu o poskytnutie lehoty na
konzultáciu s konateľom odporcu a zaslania komplexného písomného vyjadrenia a návrhov
na doplnenie dokazovania.
Dňa 26. novembra 2007 bolo pojednávanie odročené na 21. január 2008 z dôvodu
ospravedlnenia sa právneho zástupcu odporcu (kolízia pojednávaní).
Dňa 21. januára 2008 bolo pojednávanie odročené na 11. február 2008 z dôvodu
ospravedlnenia právneho zástupcu odporcu (pohreb zosnulého rodinného príslušníka).
Dňa 11. februára 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
neurčito z dôvodu nariadenia dokazovania znalcom. Zástupcom účastníkov konania bola
daná lehota 5 dní na zaslanie otázok, ktoré navrhujú znalcovi položiť.
Dňa 7. mája 2008 právny zástupca odporcu zaslal otázky až po urgencii súdu, pričom
navrhol, aby súd vypočul ďalších svedkov. Súd návrhu vyhovel a ešte pred nariadením
znaleckého dokazovania nariadil pojednávanie na 7. júl 2008, na ktoré predvolal
navrhovaných svedkov.
Dňa 7. júla 2008 bolo pojednávanie odročené na 3. september 2008 z dôvodu, že sa
nedostavili svedkovia, a z dôvodu ospravedlnenia právneho zástupcu odporcu (uviedol, že
mu nebolo doručené predvolanie na pojednávanie).
Dňa 3. septembra 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na
1. október 2008 na základe žiadosti odporcu, ktorému vypovedal plnú moc právny zástupca
a pre krátkosť času si nedokázal zabezpečiť právne zastupovanie.
Dňa 1. októbra 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 22. október
2008.
Dňa 22. októbra 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito
z dôvodu nariadenia dokazovania znalcom. Zástupcovia účastníkov zaslali súdu otázky pre
znalca 5. novembra 2008 a 4. decembra 2008.
Dňa 19. januára 2009 bol uznesením okresného súdu č. k. 10 Cb 372/2002-231
ustanovený znalec Ing. Š. Š.
Dňa 3. februára 2009 ustanovený znalec oznámil súdu, že nemôže v tejto veci podať
posudok, keďže konateľ odporcu je jeho dlhoročný priateľ.
Dňa 13. marca 2009 uznesením č. k. 10 Cb 372/2002-235 bol znalec Ing. Š. Š.
vylúčený z konania.
Dňa 7. apríla 2009 uznesením č. k. 10 Cb 372/2002-238 bol vo veci ustanovený nový
znalec Ing. J. V., ktorému bola uložená lehota na vypracovanie znaleckého posudku 90 dní
od doručenia súdneho spisu.
Dňa 23. apríla 2009 znalec Ing. J. V. telefonicky oznámil súdu, že lehota stanovená
súdom je preňho z dôvodu vyťaženia neúmerne krátka a v uznesení je niekoľko nejasností,
ktoré je potrebné pre účely posudku odstrániť.
Dňa 25. mája 2009 bol znalec vyzvaný, aby oznámil súdu, v akej lehote je schopný
vypracovať znalecký posudok, a ktoré nejasnosti je potrebné odstrániť, prípadne doplniť.
Dňa 3. júla 2009 bol znalec vyzvaný, aby sa v termíne od 14. do 17. júla 2009
dostavil na súd pre účely odstránenia ním uvádzaných nejasností, pričom znalec na túto
výzvu nereagoval.
Dňa 21. júla 2009 bol znalcovi Ing. J. V. zaslaný spis.
Dňa 8. októbra 2009 sa dostavil na súd znalec Ing. J. V., pričom požiadal, aby bol
vylúčený z konania ako znalec z vážnych zdravotných dôvodov a pracovnej vyťaženosti.
Dňa 20. októbra 2009 okresný súd uznesením č. k. 10 Cb 372/2002-256 zmenil svoje
skoršie rozhodnutie a namiesto znalca Ing. J. V. ustanovil za znalca Ing. L. B.
Dňa 7. januára 2010 si ustanovený znalec vyžiadal poskytnutie preddavku na
znaleckú odmenu vo výške 600 € a zároveň požiadal o odklad termínu odovzdania posudku
do 30. apríla 2010 za predpokladu, že mu bude preddavok v krátkej dobe priznaný
a doručený.
Dňa 16. júna 2010 uznesením č. k. 10 Cb 372/2002-263 bola uložená účastníkom
povinnosť zaplatiť preddavky na trovy spojené s podaním znaleckého posudku.
Dňa 27. júla 2010 bolo uznesenie č. k. 10 Cb 372/2002-263 dané na vymáhanie
učtárni.
Dňa 13. augusta 2010 sťažovateľ uhradil preddavok za znalecký posudok.
Dňa 27. augusta 2010 bol na základe uznesenia č. k. 10 Cb 372/2002-275 vyplatený
preddavok na účet znalca Ing. L. B. v požadovanej výške 600 €.
Dňa 30. septembra 2010 bol znalec vyzvaný na urýchlené vypracovanie posudku.
Dňa 11. októbra 2010 znalec požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie posudku
do 31. decembra 2010.
Dňa 11. novembra 2010 bol znalec požiadaný, aby urýchlene vypracoval posudok
s poukazom na to, že ide o reštančnú vec.
Dňa 24. novembra 2010 bol znalecký posudok doručený súdu.
Dňa 15. decembra 2010 bol znalecký posudok zaslaný účastníkom na vyjadrenie.
Dňa 5. januára 2011 odporca zaslal vyjadrenie k posudku znalca.
Dňa 2. februára 2011 bolo doručené súdu oznámenie o odvolaní plnej moci na
zastupovanie navrhovateľov.
Dňa 8. februára 2011 právnemu zástupcovi odporcu a znalcovi boli zaslané na
vyjadrenie rovnopisy vyjadrenia sťažovateľa k znaleckému posudku.
Dňa 17. februára 2011 znalec osobne podal stanovisko k vyjadreniu sťažovateľa.
Dňa 22. februára 2011 bol vo veci nariadený termín pojednávania na 23. marec 2011.
Dňa 23. marca 2011 bolo pojednávanie odročené na 16. máj 2011 z dôvodu, že na
nový termín bude predvolaný právny nástupca odporcu.
Dňa 18. marca 2011 sťažovateľ podal na súde písomnú zmenu žalobného návrhu.
Dňa 16. mája 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom súd rozhodol
rozsudkom o veci samej. Rozsudok bol sťažovateľovi (zároveň ako zástupcovi
navrhovateľky 1) doručený 16. júna 2011 a odporcovi na základe fikcie doručenia 19. júna
2011. Keďže odvolanie vo veci podané nebolo, rozsudok v danej veci by mal nadobudnúť
právoplatnosť k 5. júlu 2011.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb 372/02 došlo k porušovaniu základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov(...)
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet
sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.
I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj
v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka
posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci, aj keď
ústavný súd nepopiera, že v danom prípade vec pre potrebu súdnoznaleckého dokazovania
mohla predstavovať určitý stupeň zložitosti.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa
v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala
byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov
došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ neprispel svojím
správaním k prieťahom v konaní, hoci je pravdou, že opakovane ospravedlnil svoju neúčasť
na pojednávaniach, avšak zo súdneho spisu nevyplynulo, že kvôli jeho neúčasti by mali byť
pojednávania zmarené.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci
a predovšetkým poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania takmer deväť rokov
(začaté bolo 15. októbra 2002) je už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané (aj keď
vec bola viac ako dva mesiace na krajskom súde, za postup ktorého okresný súd
nezodpovedá). Okrem uvedeného ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol v danej veci
neefektívne činný minimálne od 23. apríla 2009, keď napriek tomu, že nedošlo
k odstráneniu nejasností, ktoré Ing. J. V. jasne avizoval, menovanému znalcovi bol zbytočne
zaslaný predmetný súdny spis, ktorý bol súdu vrátený až 8. októbra 2009. Rovnako bolo
treba vytknúť okresnému súdu, že síce 20. októbra 2009 ustanovil posledného znalca
v danej veci, avšak účastníkom konania bola uložená povinnosť zaplatiť preddavky na trovy
spojené s podaním znaleckého posudku až 16. júna 2010, čo tiež rozhodne prispelo
k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, pretože znalec podmienil vyhotovenie
znaleckého posudku až vyplatením preddavku na tieto účely. Tieto skutočnosti však samy
osebe nemuseli zapríčiniť zbytočné prieťahy podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, avšak v kontexte takmer deväť rokov trvajúceho posudzovaného konania ústavný
súd tieto okolnosti nemohol prehliadnuť. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd
v napadnutom konaní minimálne viac ako jeden rok vo veci nekonal efektívne, pričom toto
obdobie neefektívnej činnosti rozhodne nadobudlo charakter zbytočných prieťahov
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (a čl. 6 ods. 1 dohovoru) v kontexte neobyčajne dlhého trvania
napadnutého konania. Všeobecný súd pritom vzhľadom na jeho povinnosť organizovať
procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty,
kvôli ktorému sa naň obrátila osoba so žiadosťou o rozhodnutie, zodpovedá za adekvátne
a účelné využitie procesných prostriedkov, ktoré mu na tento účel zákon zveruje (vrátane
poriadkových opatrení podľa § 53 Občianskeho súdneho poriadku), napríklad aj vo vzťahu
k súdnemu znalcovi. Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za
zabezpečenie efektívneho postupu znalca (napr. III. ÚS 111/01, II. ÚS 216/09 a iné).
Uvedená neefektívna činnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas
viac ako jedného roka súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu
právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal,
čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy a dohovoru (pozri
napr. I. ÚS 41/02). Vzhľadom na uvedenú skutočnosť ústavný súd konštatuje, že
v napadnutom konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani
správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu súdu. Ústavný súd opakovane
zdôrazňuje, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov
spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda
vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie
tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho
sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu
účastníkov súdneho konania (pozri napr. I. ÚS 119/03).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 1.
4. Vzhľadom na to, že 16. mája 2011 bolo v napadnutom konaní vydané rozhodnutie
vo veci samej, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56
ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 €,
pričom poukázal najmä na to, že „treba poukázať na tú skutočnosť, že aj napriek tomu, že
predmetné konanie je právoplatne ukončené v prospech sťažovateľa (po podaní sťažnosti)
pohľadávka je v súčasnej dobe nevymožiteľná, pretože nekonštruktívnym konaním súdu sa
v priebehu konania umožnilo pôvodnej žalovanej spoločnosti niekoľkokrát
pretransformovať“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, nie je dostatočným zadosťučinením pre
sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie
podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti
s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za
primerané vo výške 1 000 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 2.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 11. apríla 2011, podanie sťažnosti
z 11. apríla 2011 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu z 5. augusta
2011). Za tri úkony vykonané v roku 2011 patrí odmena v sume trikrát po 123,50 € a režijný
paušál trikrát po 7,41 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho
zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 392,73 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. októbra 2011