Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 553/2011
PDF · 305.62 KB
No categories available
II. ÚS 553/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. októbra 2012
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja
Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť Ing. I. M., N., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K.,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Nitra
v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 180/04 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 180/04 p o r u š i l
základné právo Ing. I. M., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Ing. I. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto
eur), ktoré j e Okresný súd Nitra p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť trovy
právneho zastúpenia Ing. I. M. v sume 318,84 € (slovom tristoosemnásť eur
a osemdesiatštyri centov) na účet ustanovenej advokátky JUDr. I. R., K., do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia
v sume 318,84 € (slovom tristoosemnásť eur a osemdesiatštyri centov) na účet Kancelárie
Ústavného súdu Slovenskej republiky do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 553/2011-13 z 8. decembra 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. I. M., N. (ďalej len „sťažovateľ), ktorou
namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
18 C 180/04 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Sťažovateľovi bola uvedeným uznesením ustanovená aj právna zástupkyňa v konaní
pred ústavným súdom, a to advokátka JUDr. I. R., K.
1.1 Zo sťažnosti sťažovateľa vyplynulo: „Dňa 14. 7. 2004 som podal žalobu
na Okresnom súde Nitra vo veci: Neoprávnene fakturovanej čiastky vo výške 1041,04 Sk
na O. N. Spis je vedený na okresnom súde pod spisovou značkou 18C 180/2004. Spor
vznikol na základe potreby generálnej opravy balkóna v roku 2002. Na základe informácie
pracovníkov družstva, že je možné získať štátnu dotáciu vo výške 50 % som súhlasil
s rekonštrukciou za vopred dohodnutú cenu vo výške 12 266,50 Sk. Dôvodom môjho súhlasu
bola informácia o nedostatku finančných prostriedkov vo fonde opráv ako aj konštatovanie,
že oprava balkónov je súkromná záležitosť každého vlastníka bytu. Vyúčtovanie opravy
nevalnej kvality napriek urgenciám bolo vykonané až dňa 16. 2. 2004. Zákazka bola
predražená oproti dohode o 1041,04 Sk s odôvodnením vykonania prác naviac. Tieto práce
však neboli vykonané, resp. boli súčasťou technológie opravy balkóna. Uvedené fakty
potvrdili aj súdni znalci. Súd akceptoval neoprávnené požiadavky odporcu na ďalšie
posudky a na každý znalecký posudok kládol iné otázky. Na moju sťažnosť na prieťahy
v súdnom konaní, adresované príslušnému súdu, mi bolo listom zo dňa 14. 2. 2008
zn. 1905/2008 oznámené, že súd koná plynulo a bez zbytočných prieťahov. Súd nevzal
do úvahy ani moje upozornenie na porušenie Občianskeho zákona a to konkrétne § 635
odstavec 1: Ak bola cena dohodnutá podľa rozpočtu, nesmie byť bez súhlasu objednávateľa
zvýšená. Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté je možné účtovať len v tom prípade, ak
ich objednávateľ schválil, alebo vtedy ak ich dodatočne objednal. Prieťahy v konaní
pokračovali aj po tejto mojej sťažnosti. Súd vyhovel odporcovi a nariadil spracovať ďalší
znalecký posudok znalcovi na hodnotu stavebných prác, a to napriek môjmu upozorneniu,
že cena nie je predmetom sporu. Následne dňa 30. 6. 2008 bol vynesený rozsudok, proti
ktorému sa obe strany odvolali. Nasledovalo opravné uznesenie zo dňa 3. 12. 2009 ako aj
doplňujúci rozsudok zo dňa 26. 1. 2010. Napriek týmto procesným krokom bolo na základe
odvolania prijaté Krajským súdom v Nitre dňa 28. februára 2011 uznesenie pod č. k.
7Co/37/2010-311 o zrušení rozsudku a vrátenie okresnému súdu znova na prejednanie.
Zákonná sudkyňa preto vytýčila nové pojednávanie na deň 28. júna 2011. Po 30
minútach bolo pojednávanie odročené na deň 6. 9. 2011, s tým že budú predvolaní súdni
znalci. Týmto krokom sa po viac ako siedmych rokoch dostáva spor prakticky na začiatok.
Vzhľadom k tomu, že Okresný súd akceptoval nedôvodné požiadavky odporcu
na nové a nové súdnoznalecké posudky zapríčinil, že ani po 7 rokoch od podania žaloby
nebol právne jednoduchý spor ukončený. Mám za to, že došlo k porušeniu môjho ústavného
práva, opísaného vyššie.
Ako sťažovateľ sa rovnako domáham primeraného finančného zadosťučinenia v
sume 300 EUR za porušenie môjho ústavného práva. (...)
Na základe vyššie uvedených skutočností navrhujem aby Ústavný súd Slovenskej
republiky po prejednaní veci vydal nasledovné rozhodnutie:
1. Základné právo sťažovateľa Ing. I. M.(...) na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky porušené bolo.
2. Sťažovateľovi Ing. I. M.(...) priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume
300 eur(...), ktoré je Okresný súd Nitra(...) povinný zaplatiť mu do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. Spr. 1471/11 zo 16. januára
2012 a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného
súdu z 10. februára 2012.
2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol chronológiu úkonov
vykonaných súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:
„(...) Z postupu súdu vo veci vyplýva, že súd konal riadne a jednotlivé úkony boli
vykonávané plynule a v primeraných časových intervaloch. Dĺžka konania bola ovplyvnená
najmä potrebou znaleckého dokazovania, pričom v tejto veci boli podané 4 znalecké
posudky, ako aj tým, že spis bol dvakrát predkladaný odvolaciemu súdu.
V zmysle § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, v znení neskorších
predpisov, oznamujeme, že súhlasíme s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho
pojednávania, nakoľko od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“
2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu
predsedu okresného súdu uviedla najmä, že:
«(...) Sťažovateľ týmto oznamuje, že súhlasí s tým, aby Ústavný súd Slovenskej
republiky upustil od ústneho pojednávania.
K vyjadreniu Okresného súdu Nitra zo dňa 16. 1. 2012 zaujímam v mene sťažovateľa
toto stanovisko:
Priložené vyjadrenie Okresného súdu Nitra obsahuje chronológiu konania vedeného
na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 18C 180/2004 a nijakým spôsobom nespochybňuje
skutočnosť, že konanie vo veci začatej v roku 2004 nie je právoplatne skončené ani v roku
2012. Konanie trvá už takmer 7 rokov a 7 mesiacov, počas ktorých úkony Okresného súdu
Nitra nesmerovali k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa, ktorá sa s každým rokom
zvyšovala.
Predseda Okresného súdu Nitra vo svojom vyjadrení zo dňa 16. 1. 2012 konštatuje,
že z postupu súdu vo veci vyplýva, že súd konal riadne a jednotlivé úkony boli vykonávané
plynule a v primeraných časových intervaloch. Dĺžka konania bola ovplyvnená najmä
potrebou znaleckého dokazovania, pričom v tejto veci boli podané 4 znalecké posudky, ako
aj tým, že spis bol dvakrát predkladaný odvolaciemu súdu. (...)
V chronológii je ako dátum kedy súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho
poplatku deň 13. 10. 2008 (zrejme nesprávny), keďže ďalej sa uvádza, že súdny poplatok
bol zaplatený dňa 20. 10. 2004.
Z chronológie konania uvádzanej vo vyjadrení predsedu Okresného súdu Nitra
vyplývajú obdobia nečinnosti okresného súdu. Neúmerne dlho trvalo súdu nariadenie
termínu pojednávania po v poradí piatom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 9. 3. 2006.
V poradí šieste pojednávanie sa uskutočnilo až dňa 25. 10. 2007. To znamená, že súd bol
nečinný vyše 1 roka a 6 mesiacov. Aj s prihliadnutím na dobu počas ktorej je znalec
povinný vypracovať znalecký posudok je nemysliteľné, aby súd umožnil, aby v konaní
nastali z dôvodu potreby znaleckého dokazovania prieťahy v trvaní vyše 1 a pol roka.
Ďalším obdobím, ktorým súd prispel k neprimeranej dĺžke konania, je obdobie
od 25. 10. 2007 do 26. 6. 2008. V uvedené dni sa uskutočnili pojednávania vo veci samej.
Doba medzi nariadenými pojednávaniami v trvaní 8 mesiacov, však nie je ospravedlniteľná
ani s ohľadom na prípadné nariadenie znaleckého dokazovania.
V takomto postupe súdu nie je možné nájsť známky efektívnosti, hospodárnosti
a snahy odstrániť právnu neistotu účastníkov konania.
Na pojednávaní nariadenom na deň 30. 6. 2008 súd vo veci rozhodol. Proti tomuto
rozsudku okresného súdu však bolo podané odvolanie a spis bol predložený Krajskému
súdu v Nitre. Doba, ktorá uplynula od vynesenia rozsudku do doby kým bol Krajskému súdu
v Nitre predložený spis bola takmer 6 mesiacov. Spis bol krajskému súdu predložený dňa
22. 12. 2008. Predmetný spis bol z Krajského súdu v Nitre po takmer roku odo dňa kedy mu
bol predložený, dňa 24. 11. 2009 vrátený späť prvostupňovému súdu avšak bez akéhokoľvek
rozhodnutia, a to z dôvodu, že prvostupňový súd nerozhodol o trovách konania štátu.
Prvostupňový súd tak dňa 26. 1. 2010 vyhlásil doplňujúci rozsudok a dňa 6. 3. 2010 spis
opätovne predložil odvolaciemu súdu.
Z uvedeného je zrejmé, že Okresný súd Nitra, spôsobil svojim neúplným rozsudkom
zo dňa 30. 6. 2008, ako výsledkom nedôsledného postupu súdu, prieťahy trvajúce vyše 14
mesiacov v období odo dňa 22. 12. 2008 (kedy bol spis predložený odvolaciemu súdu prvý
krát) do dňa 6. 3. 2010 (kedy bol spis po vyhlásení doplňujúceho rozsudku opätovne
predložený odvolaciemu súdu). Počas tejto doby sa spis sp. zn. 18C 180/2004 nachádzal
na Krajskom súde v Nitre úplne neodôvodnene.
V uznesení Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/37/2010 zo dňa 28. 2. 2011 sa
uvádza: „Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP)
a po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že
odvolania účastníkov konania sú dôvodne podané. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie
nedostatočne a nezrozumiteľne odôvodnil, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie
nepreskúmateľné, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1
písm. f) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.“ (...)
Vzhľadom na to, že rozsudok prvostupňového súdu bol nepreskúmateľný možno aj
v poradí druhé odvolacie konanie trvajúce odo dňa 6. 3. 2010 (kedy bol Krajskému súdu
v Nitre po vydaní doplňujúceho rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 18C 180/2004
zo dňa 26. 1. 2010 opätovne predložený spis) do dňa 3. 5. 2011 (kedy bol predmetný spis
znovu doručený Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie) považovať za zbytočné prieťahy
v konaní.
Obdobie v trvaní 14 mesiacov, počas ktorých bol spis v predmetnej veci predložený
odvolaciemu súdu nemožno vnímať inak ako zbytočné a ničím neodôvodnené prieťahy
v konaní. Tieto prieťahy však nemožno pripísať na ťarchu odvolacieho súdu, ale na ťarchu
Okresného súdu Nitra. Práve prvostupňový súd nerešpektovaním ustanovenia § 157 ods. 2
O. s. p. spôsobil to, že jeho rozsudok zo dňa 26. 6. 2008 doplnený doplňujúcim rozsudkom
zo dňa 26. 1. 2010 bol pre odvolací súd nepreskúmateľným. Odvolací súd preto rozsudok
súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Argumentáciu predsedu Okresného súdu Nitra v tom zmysle, že dĺžka konania bola
ovplyvnená tým, že spis bol dvakrát predkladaný odvolaciemu súdu nemožno považovať
za dôvodnú. Práve vyššie uvedené obdobie počas ktorého bol spis predložený odvolaciemu
súdu, je typickým príkladom prieťahov v konaní spôsobených nedôsledným postupom
Okresného súdu Nitra v tomto konaní. (...)
Vzhľadom na neprimeranú dĺžku konania v čase podania sťažnosti na ústavný súd je
zrejmé, že súd v konaní nepostupoval tak, aby vec vybavil v primeranej lehote a konal bez
zbytočných prieťahov. Nie je teda možné očakávať od sťažovateľa, aby v konaní, ktoré trvá
tak neprimerane dlho, dával okresnému súdu časový priestor niekoľkých mesiacov, aby ten
napravil protiprávny stav a začal po viac ako 7 rokoch a 7 mesiacoch vo veci konať bez
prieťahov. Podľa názoru sťažovateľa je zrejmé, že o prerokovaní veci v primeranej lehote
po takmer 8 rokoch už hovoriť nemožno. (...)
Vec je súčasťou štandardnej agendy všeobecných súdov. Podľa názoru sťažovateľa
nie je vec právne ani skutkovo zložitá. Určité komplikácie a spomalenie postupu konania
možno priradiť okolnosti, že v predmetnej veci bolo nevyhnutné znalecké dokazovanie. Ani
táto skutočnosť však nemôže ospravedlniť celkovú dĺžku predmetného konania.
(...) ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda boli
porušené, primerané finančné zadosťučinenie, no z týchto ustanovení nevyplýva skutočnosť,
že ústavný súd sa pri priznaní finančného, zadosťučinenia musí pridržiavať sumy, v akej sa
ho sťažovateľ vo svojej sťažnosti adresovanej ústavnému súdu domáha.
Výška finančného zadosťučinenia, ktorú sťažovateľ vo svojej sťažnosti označil ako
odškodné a ktorú požaduje je vzhľadom na dĺžku konania, ktoré trvá už 7 rokov a 7
mesiacov, a tiež vzhľadom na zaužívanú prax ústavného súdu pri priznávaní finančných
zadosťučinení, neprimerane nízka.
Keďže v čl. 127 ods. 3 Ústavy SR a v ust. § 56 ods. 4 zákona č. 38/1993 Z. z. je
uvedená skutočnosť, že ústavný súd môže priznať primerané finančné zadosťučinenie, no
nie je v týchto ustanoveniach výslovne uvedené, že ústavný súd pri priznaní finančného
zadosťučinenia musí vychádzať zo sumy, akú si sťažovatelia uplatňujú v sťažnosti,
domnievam sa, že ústavný súd pri rozhodovaní vo veci samej môže, aj s prihliadnutím na to,
že sťažovateľ podal predmetnú sťažnosť sám, a teda bez toho, aby bol zastúpený právnym
zástupcom a vzhľadom na prax ústavného súdu, priznať sťažovateľovi finančné
zadosťučinenie vyššie, akého sa sťažovateľ vo svojej sťažnosti domáha.
Vzhľadom na tieto skutočnosti sťažovateľ považuje za primerané, aby mu ústavný
súd priznal finančné zadosťučinenie vo výške 3000 €.
Takto postupoval Ústavný súd Slovenskej republiky aj vo veci vedenej pod sp. zn.
II. ÚS 167/2011. (...)
Po takmer 7 rokoch a 7 mesiacoch je sťažovateľ v rovnakej právnej neistote ako
na začiatku konania. V súvislosti s vyššie uvedenými argumentmi, z ktorých vyplýva
zodpovednosť okresného súdu za neprimeranú dĺžku konania a zbytočné prieťahy v ňom,
považuje sťažovateľ svoju sťažnosť, ako aj výšku finančného zadosťučinenia,
za odôvodnenú. (...)
Ako ustanovená právna zástupkyňa sťažovateľa týmto zároveň žiadam, aby ústavný
súd rozhodol o priznaní mi odmeny za zastupovanie spolu vo výške 318,84 € a o jej
poukázanie na účet(...).»
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 18 C 180/04:
Dňa 16. júla 2004 podal sťažovateľ na okresnom súde žalobu o navrátenie
neoprávnene fakturovanej čiastky vo výške 1 041,04 Sk proti O. N. (ďalej len ,,odporca“).
Dňa 26. augusta 2004 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby svoje podanie zo 16. júla
2004 doplnil, pretože nespĺňa zákonom predpísané náležitosti.
Dňa 14. septembra 2004 sťažovateľ doplnil svoj žalobný návrh.
Dňa 29. septembra 2004 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby opätovne doplnil svoje
podanie.
Dňa 8. októbra 2004 sťažovateľ doplnil žalobný návrh.
Dňa 13. októbra 2004 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby zaplatil súdny poplatok.
Dňa 20. októbra 2004 bol zaplatený súdny poplatok.
Dňa 15. decembra 2004 okresný súd vydal vo veci platobný rozkaz.
Dňa 24. januára 2005 odporca podal odpor proti platobnému rozkazu.
Dňa 23. marca 2005 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 3. máj 2005.
Dňa 3. mája 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré súd odročil na neurčito s tým,
že do konania bude pribratý znalec.
Dňa 20. júna 2005 okresný súd ustanovil vo veci znalca z odboru stavebníctvo-
stavebná konštrukcia, Ing. J. G., a sťažovateľovi uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy
konania spojené s podaním znaleckého posudku.
Dňa 26. júla 2005 bol zložený preddavok na trovy znalca.
Dňa 3. októbra 2005 bol okresnému súdu doručený vypracovaný znalecký posudok.
Dňa 12. októbra 2005 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa
k znaleckému posudku.
Dňa 25. októbra 2005 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu
k znaleckému posudku.
Dňa 24. novembra 2005 sa účastníci nedostavili na pojednávanie, preto ho súd
odročil na 19. január 2006.
Dňa 19. januára 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 9. marec
2006 s tým, že bude opätovne predvolaný znalec.
Dňa 9. marca 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 21. marec
2006.
Dňa 15. marca 2006 bol súdu doručený návrh odporcu na doplnenie dokazovania.
Dňa 21. marca 2006 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené
na neurčito s tým, že bude ustanovený znalec na doplnenie znaleckého posudku.
Dňa 28. marca 2006 okresný súd uznesením ustanovil znalca na doplnenie ním už
vypracovaného znaleckého posudku.
Dňa 22. mája 2006 okresný súd vyzval znalca, aby si prevzal spis.
Dňa 24. júla 2006 okresný súd opätovne vyzval znalca, aby sa dostavil na súd.
Dňa 21. augusta 2006 sa znalec dostavil na okresný súd.
Dňa 4. októbra 2006 súd vyzval znalca na zaslanie vypracovaného znaleckého
posudku.
Dňa 31. októbra 2006 bol okresnému súdu doručený vypracovaný znalecký posudok.
Dňa 2. novembra 2006 okresný súd zaslal vypracovaný znalecký posudok
účastníkom na vyjadrenie.
Dňa 8. novembra 2006 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa.
Dňa 13. novembra 2006 okresný súd uznesením rozhodol o priznaní znalečného.
Dňa 27. novembra 2006 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu
k znaleckému posudku.
Dňa 13. decembra 2006 okresný súd uznesením ustanovil T., n. o., B., ako znaleckú
organizáciu a odporcovi uložil, aby zložil preddavok na trovy spojené s podaním
znaleckého posudku.
Dňa 19. januára 2007 bol odporcom zložený preddavok na trovy.
Dňa 24. januára 2007 znalecká organizácia požiadala o zaslanie spisu na účely
vypracovania znaleckého posudku.
Dňa 25. januára 2007 okresný súd zaslal spis znaleckej organizácii.
Dňa 28. marca 2007 okresný súd vyzval znaleckú organizáciu, aby predložila
vypracovaný znalecký posudok.
Dňa 24. mája 2007 znalecká organizácia požiadala okresný súd o predĺženie lehoty
na vypracovanie znaleckého posudku.
Dňa 8. augusta 2007 požiadal okresný súd znaleckú organizáciu o predloženie
vypracovaného znaleckého posudku.
Dňa 13. septembra 2007 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok.
Dňa 24. septembra 2007 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa
k vypracovanému znaleckému posudku.
Dňa 17. októbra 2007 okresný súd rozhodol o priznaní znalečného.
Dňa 25. októbra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré okresný súd odročil
na 29. november 2007.
Dňa 29. novembra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré okresný súd odročil
na neurčito pre účely ďalšieho znaleckého dokazovania.
Dňa 5. decembra 2007 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa
k ďalšiemu navrhovanému vykonaniu znaleckého dokazovania.
Dňa 18. decembra 2007 okresný súd ustanovil znalca z odboru stavebníctvo – odhad
hodnoty stavebných prác – Ing. M. H. a odporcovi uložil zaplatiť preddavok na trovy
spojené s podaním znaleckého posudku.
Dňa 8. februára 2008 bolo okresnému súdu doručené oznámenie Ing. M. H., že pre
dané odvetvie – odhad hodnoty stavebných prác – nemá oprávnenie.
Dňa 20. februára 2008 okresný súd ustanovil znalca z odboru stavebníctvo – odhad
hodnoty stavebných prác – Ing. P. M. na vypracovanie znaleckého posudku a odporcovi
uložil zložiť preddavok na trovy spojené s dokazovaním.
Dňa 1. apríla 2008 okresný súd vyzval Ing. P. M., aby sa dostavil na okresný súd
prevziať spis.
Dňa 15. mája 2008 bol okresnému súdu doručený vypracovaný znalecký posudok.
Dňa 16. mája 2008 okresný súd zaslal účastníkom konania znalecký posudok
na vyjadrenie sa.
Dňa 23. mája 2008 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa
k znaleckému posudku.
Dňa 29. mája 2008 okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na 26. jún 2008.
Dňa 26. júna 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 30. jún 2008.
Dňa 30. júna 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd vyhlásil
rozsudok, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť sťažovateľovi sumu 675,62 Sk s 10 % úrokom
z omeškania, ako aj náhradu trov konania, vo zvyšku okresný súd návrh zamietol.
Dňa 18. septembra 2008 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedenému rozsudku.
Dňa 22. septembra 2008 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho
poplatku za podanie odvolania a v ten istý deň požiadal účastníkov konania o oznámenie, či
súhlasia s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.
Dňa 24. septembra 2008 odporca podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu
z 30. júna 2008 a zároveň zaplatil súdny poplatok za podanie odvolania.
Dňa 29. septembra 2008 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa, že
súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.
Dňa 29. septembra 2008 sťažovateľ zaplatil súdny poplatok za podanie odvolania.
Dňa 8. októbra 2008 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu, že nesúhlasí
s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.
Dňa 22. októbra 2008 okresný súd zaslal sťažovateľovi odvolanie podané odporcom,
aby sa k nemu vyjadril.
Dňa 29. októbra 2008 bolo súdu doručené stanovisko sťažovateľa k odvolaniu
podaného odporcom.
Dňa 19. decembra 2008 okresný súd predložil spis s opravným prostriedkom
Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“).
Dňa 24. novembra 2009 krajský súd vrátil spis okresnému súdu ako predčasne
predložený, keďže okresný súd neuviedol výšku trov konania, ktorú je podľa rozsudku
odporca povinný zaplatiť sťažovateľovi, a nerozhodol ani o trovách štátu.
Dňa 1. decembra 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 26. január 2010.
Dňa 3. decembra 2009 okresný súd vydal opravné uznesenie, ktorým opravil výrok
svojho rozsudku z 30. júna 2008.
Dňa 26. januára 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd
uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené.
Dňa 26. januára 2010 okresný súd vydal dopĺňací rozsudok, ktorým zaviazal odporcu
zaplatiť trovy štátu vo výške 526,46 €.
Dňa 26. marca 2010 okresný súd predložil spis s opravným prostriedkom krajskému
súdu.
Dňa 28. februára 2011 krajský súd uznesením zrušil rozsudok okresného súdu
z 30. júna 2008 v spojení s opravným uznesením z 3. decembra 2009 a v spojení
s dopĺňacím rozsudkom z 26. januára 2010 a vec vrátil na ďalšie konanie.
Dňa 9. mája 2011 okresný súd nariadil pojednávanie na 28. jún 2011.
Dňa 28. júna 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré okresný súd odročil
na 6. september 2011.
Dňa 6. septembra 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd vyhlásil
uznesením dokazovanie za skončené a pojednávanie odročil na 27. september 2011.
Dňa 27. septembra 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sťažovateľovi sumu 22,42 €
s 10 % úrokom z omeškania.
Dňa 30. septembra 2011 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedenému rozsudku.
Dňa 18. októbra 2011 okresný súd rozhodol o priznaní znalečného znaleckej
organizácii.
Dňa 15. novembra 2011 znalecká organizácia podala odvolanie proti uzneseniu
o priznaní znalečného.
Dňa 16. novembra 2011 okresný súd zaslal účastníkom konania odvolanie znaleckej
organizácie, aby sa k nemu vyjadrili.
Dňa 23. novembra 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu.
Dňa 7. decembra 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa.
Dňa 15. decembra 2011 okresný súd predložil krajskému súdu spis s opravným
prostriedkom.
Dňa 28. decembra 2011 krajský súd uznesením zrušil napadnuté uznesenie okresného
súdu z 18. októbra 2011, ktorým rozhodol o priznanej výške znalečného znaleckej
organizácii a vec vrátil na ďalšie konanie.
Dňa 27. januára 2012 bolo okresnému súdu doručené uznesenie krajského súdu.
Dňa 6. februára 2012 bol krajskému súdu predložený spis s opravným prostriedkom,
ktorý podal sťažovateľ proti rozsudku okresného súdu.
Dňa 29. februára 2012 krajský súd odmietol odvolanie sťažovateľa vo vzťahu
k výroku, ktorým okresný súd zvyšok návrhu zamietol, a napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa vo výroku o trovách konania potvrdil.
Dňa 28. marca 2012 bolo okresnému súdu doručené uznesenie krajského súdu.
Dňa 27. apríla 2012 okresný súd uznesením rozhodol o priznaní znalečného
znaleckej organizácii.
Dňa 28. júna 2012 okresný súd uznesením uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
sťažovateľovi náhradu trov konania vo výške 66,39 € a zaplatiť trovy štátu vo výške
688,34 €.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 180/04 dochádza k porušovaniu základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov(...)
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na
predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.
I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj
v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie
v okolnostiach danej veci mohlo predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci s nutnosťou
znaleckého dokazovania. Neobyčajne zdĺhavý priebeh napadnutého konania však ústavný
nemôže pripísať iba na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci. Napokon ani
predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu
zložitosť predmetnej veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej
veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho
ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným
prieťahom.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní
a predovšetkým poukazuje na to, že trvanie tohto konania 7,5 roka, pričom o trovách
konania ešte nie je ani právoplatne rozhodnuté, je už samo osebe celkom jednoznačne
neprimerané. Ústavnému súdu pritom neušlo pozornosti, že v dôsledku odvolaní účastníkov
konania bol spis na krajskom súde asi 2 roky, za toto obdobie však spravidla nemôže
zodpovedať okresný súd. V danom prípade však minimálne obdobie od 19. decembra 2008
do 28. novembra 2009 (jedenásť mesiacov) treba pričítať aj z uvedeného obdobia na vrub
okresnému súdu, pretože toto obdobie uplynulo neefektívne v dôsledku predčasného
predloženia spisu krajskému súdu. Okrem toho znalec ustanovený 28. marca 2006 (ktorý
súdny spis prevzal, čo i len bez hrozby poriadkovej pokuty zo strany súdu, až po piatich
mesiacoch), ako aj znalecká organizácia ustanovená 13. decembra 2006, ktorá znaleckú
úlohu splnila až po siedmich mesiacoch (bez toho, aby súd využil prostriedky nápravy,
ktoré mal k dispozícii podľa Občianskeho súdneho poriadku), tak spolu zapríčinili
minimálne šesťmesačnú nečinnosť súdu. Všeobecný súd pritom v rozsahu svojej právomoci
nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu znalca (napr. III. ÚS 111/01,
II. ÚS 216/09 a iné). Uvedená nečinnosť, resp. neefektívna činnosť okresného súdu nie je
v kontexte 7,5 rokov trvania napadnutého konania ničím ospravedlniteľná, pretože počas
minimálne poldruha roka nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu
právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho
konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy
(pozri napr. I. ÚS 41/02). Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd konštatuje, že
v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou
veci ani správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu súdu. V tejto súvislosti
ústavný súd už uviedol, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov
spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda
vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov (pozri napr. I. ÚS 119/03).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. Vzhľadom na to, že 27. septembra 2011 bolo vo veci samej na okresnom súde
rozsudkom rozhodnuté, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie
podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval prostredníctvom svojej právnej zástupkyne priznať finančné
zadosťučinenie „vyššie, akého sa sťažovateľ“ vo svojej sťažnosti domáhal, teda vyššie, ako
300 €, pretože „po takmer 7 rokoch a 7 mesiacoch je sťažovateľ v rovnakej právnej neistote
ako na začiatku konania“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal
za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia
zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky
okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, ako aj vzhľadom na povahu veci
(sťažovateľ sa súdil „o 1041,04 Sk“) považuje za primerané vo výške 500 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 2.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou
za dva účelne vykonané úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie
písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu). Za jeden úkon vykonaný v roku 2011
patrí odmena v sume 123,50 € a režijný paušál v sume 7,41 € a za jeden úkon vykonaný
v roku 2012 patrí odmena v sume 127,16 € a režijný paušál v sume 7,63 €, preto trovy
právneho zastúpenia pre sťažovateľa predstavujú sumu 265,70 € v zmysle vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. K uvedenej
sume bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 51,13 €, t. j. trovy právneho zastúpenia
sťažovateľa predstavujú celkovú sumu 318,84 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. októbra 2012