Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 553/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. októbra 2012

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja

Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť Ing. I. M., N., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu Nitra

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo Ing. I. M., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené

v .

2. Ing. I. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto

eur), ktoré j e Okresný súd Nitra p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť trovy

právneho zastúpenia Ing. I. M. v sume 318,84 € (slovom tristoosemnásť eur

a osemdesiatštyri centov) na účet ustanovenej advokátky JUDr. I. R., K., do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia

v sume 318,84 € (slovom tristoosemnásť eur a osemdesiatštyri centov) na účet Kancelárie

Ústavného súdu Slovenskej republiky do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-13 z 8. decembra 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. I. M., N. (ďalej len „sťažovateľ), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľovi bola uvedeným uznesením ustanovená aj právna zástupkyňa v konaní

pred ústavným súdom, a to advokátka JUDr. I. R., K.

1.1 Zo sťažnosti sťažovateľa vyplynulo: „Dňa 14. 7. 2004 som podal žalobu

na Okresnom súde Nitra vo veci: Neoprávnene fakturovanej čiastky vo výške 1041,04 Sk

na O. N. Spis je vedený na okresnom súde pod spisovou značkou . Spor

vznikol na základe potreby generálnej opravy balkóna v roku 2002. Na základe informácie

pracovníkov družstva, že je možné získať štátnu dotáciu vo výške 50 % som súhlasil

s rekonštrukciou za vopred dohodnutú cenu vo výške 12 266,50 Sk. Dôvodom môjho súhlasu

bola informácia o nedostatku finančných prostriedkov vo fonde opráv ako aj konštatovanie,

že oprava balkónov je súkromná záležitosť každého vlastníka bytu. Vyúčtovanie opravy

nevalnej kvality napriek urgenciám bolo vykonané až dňa 16. 2. 2004. Zákazka bola

predražená oproti dohode o 1041,04 Sk s odôvodnením vykonania prác naviac. Tieto práce

však neboli vykonané, resp. boli súčasťou technológie opravy balkóna. Uvedené fakty

potvrdili aj súdni znalci. Súd akceptoval neoprávnené požiadavky odporcu na ďalšie

posudky a na každý znalecký posudok kládol iné otázky. Na moju sťažnosť na prieťahy

v súdnom konaní, adresované príslušnému súdu, mi bolo listom zo dňa 14. 2. 2008

zn. 1905/2008 oznámené, že súd koná plynulo a bez zbytočných prieťahov. Súd nevzal

do úvahy ani moje upozornenie na porušenie Občianskeho zákona a to konkrétne § 635

odstavec 1: Ak bola cena dohodnutá podľa rozpočtu, nesmie byť bez súhlasu objednávateľa

zvýšená. Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté je možné účtovať len v tom prípade, ak

ich objednávateľ schválil, alebo vtedy ak ich dodatočne objednal. Prieťahy v konaní

pokračovali aj po tejto mojej sťažnosti. Súd vyhovel odporcovi a nariadil spracovať ďalší

znalecký posudok znalcovi na hodnotu stavebných prác, a to napriek môjmu upozorneniu,

že cena nie je predmetom sporu. Následne dňa 30. 6. 2008 bol vynesený rozsudok, proti

ktorému sa obe strany odvolali. Nasledovalo opravné uznesenie zo dňa 3. 12. 2009 ako aj

doplňujúci rozsudok zo dňa 26. 1. 2010. Napriek týmto procesným krokom bolo na základe

odvolania prijaté Krajským súdom v Nitre dňa 28. februára 2011 uznesenie pod č. k.

-311 o zrušení rozsudku a vrátenie okresnému súdu znova na prejednanie.

Zákonná sudkyňa preto vytýčila nové pojednávanie na deň 28. júna 2011. Po 30

minútach bolo pojednávanie odročené na deň 6. 9. 2011, s tým že budú predvolaní súdni

znalci. Týmto krokom sa po viac ako siedmych rokoch dostáva spor prakticky na začiatok.

Vzhľadom k tomu, že Okresný súd akceptoval nedôvodné požiadavky odporcu

na nové a nové súdnoznalecké posudky zapríčinil, že ani po 7 rokoch od podania žaloby

nebol právne jednoduchý spor ukončený. Mám za to, že došlo k porušeniu môjho ústavného

práva, opísaného vyššie.

Ako sťažovateľ sa rovnako domáham primeraného finančného zadosťučinenia v

sume 300 EUR za porušenie môjho ústavného práva. (...)

Na základe vyššie uvedených skutočností navrhujem aby Ústavný súd Slovenskej

republiky po prejednaní veci vydal nasledovné rozhodnutie:

1. Základné právo sťažovateľa Ing. I. M.(...) na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa porušené bolo.

2. Sťažovateľovi Ing. I. M.(...) priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

300 eur(...), ktoré je Okresný súd Nitra(...) povinný zaplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. Spr. 1471/11 zo 16. januára

2012 a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného

súdu z 10. februára 2012.

2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol chronológiu úkonov

vykonaných súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Z postupu súdu vo veci vyplýva, že súd konal riadne a jednotlivé úkony boli

vykonávané plynule a v primeraných časových intervaloch. Dĺžka konania bola ovplyvnená

najmä potrebou znaleckého dokazovania, pričom v tejto veci boli podané 4 znalecké

posudky, ako aj tým, že spis bol dvakrát predkladaný odvolaciemu súdu.

V zmysle o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, v znení neskorších

predpisov, oznamujeme, že súhlasíme s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho

pojednávania, nakoľko od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu

predsedu okresného súdu uviedla najmä, že:

«(...) Sťažovateľ týmto oznamuje, že súhlasí s tým, aby Ústavný súd Slovenskej

republiky upustil od ústneho pojednávania.

K vyjadreniu Okresného súdu Nitra zo dňa 16. 1. 2012 zaujímam v mene sťažovateľa

toto stanovisko:

Priložené vyjadrenie Okresného súdu Nitra obsahuje chronológiu konania vedeného

na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. a nijakým spôsobom nespochybňuje

skutočnosť, že konanie vo veci začatej v roku 2004 nie je právoplatne skončené ani v roku

2012. Konanie trvá už takmer 7 rokov a 7 mesiacov, počas ktorých úkony Okresného súdu

Nitra nesmerovali k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa, ktorá sa s každým rokom

zvyšovala.

Predseda Okresného súdu Nitra vo svojom vyjadrení zo dňa 16. 1. 2012 konštatuje,

že z postupu súdu vo veci vyplýva, že súd konal riadne a jednotlivé úkony boli vykonávané

plynule a v primeraných časových intervaloch. Dĺžka konania bola ovplyvnená najmä

potrebou znaleckého dokazovania, pričom v tejto veci boli podané 4 znalecké posudky, ako

aj tým, že spis bol dvakrát predkladaný odvolaciemu súdu. (...)

V chronológii je ako dátum kedy súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho

poplatku deň 13. 10. 2008 (zrejme nesprávny), keďže ďalej sa uvádza, že súdny poplatok

bol zaplatený dňa 20. 10. 2004.

Z chronológie konania uvádzanej vo vyjadrení predsedu Okresného súdu Nitra

vyplývajú obdobia nečinnosti okresného súdu. Neúmerne dlho trvalo súdu nariadenie

termínu pojednávania po v poradí piatom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 9. 3. 2006.

V poradí šieste pojednávanie sa uskutočnilo až dňa 25. 10. 2007. To znamená, že súd bol

nečinný vyše 1 roka a 6 mesiacov. Aj s prihliadnutím na dobu počas ktorej je znalec

povinný vypracovať znalecký posudok je nemysliteľné, aby súd umožnil, aby v konaní

nastali z dôvodu potreby znaleckého dokazovania prieťahy v trvaní vyše 1 a pol roka.

Ďalším obdobím, ktorým súd prispel k neprimeranej dĺžke konania, je obdobie

od 25. 10. 2007 do 26. 6. 2008. V uvedené dni sa uskutočnili pojednávania vo veci samej.

Doba medzi nariadenými pojednávaniami v trvaní 8 mesiacov, však nie je ospravedlniteľná

ani s ohľadom na prípadné nariadenie znaleckého dokazovania.

V takomto postupe súdu nie je možné nájsť známky efektívnosti, hospodárnosti

a snahy odstrániť právnu neistotu účastníkov konania.

Na pojednávaní nariadenom na deň 30. 6. 2008 súd vo veci rozhodol. Proti tomuto

rozsudku okresného súdu však bolo podané odvolanie a spis bol predložený Krajskému

súdu v Nitre. Doba, ktorá uplynula od vynesenia rozsudku do doby kým bol Krajskému súdu

v Nitre predložený spis bola takmer 6 mesiacov. Spis bol krajskému súdu predložený dňa

22. 12. 2008. Predmetný spis bol z Krajského súdu v Nitre po takmer roku odo dňa kedy mu

bol predložený, dňa 24. 11. 2009 vrátený späť prvostupňovému súdu avšak bez akéhokoľvek

rozhodnutia, a to z dôvodu, že prvostupňový súd nerozhodol o trovách konania štátu.

Prvostupňový súd tak dňa 26. 1. 2010 vyhlásil doplňujúci rozsudok a dňa 6. 3. 2010 spis

opätovne predložil odvolaciemu súdu.

Z uvedeného je zrejmé, že Okresný súd Nitra, spôsobil svojim neúplným rozsudkom

zo dňa 30. 6. 2008, ako výsledkom nedôsledného postupu súdu, prieťahy trvajúce vyše 14

mesiacov v období odo dňa 22. 12. 2008 (kedy bol spis predložený odvolaciemu súdu prvý

krát) do dňa 6. 3. 2010 (kedy bol spis po vyhlásení doplňujúceho rozsudku opätovne

predložený odvolaciemu súdu). Počas tejto doby sa spis sp. zn. nachádzal

na Krajskom súde v Nitre úplne neodôvodnene.

V uznesení Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 28. 2. 2011 sa

uvádza: „Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej časti ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo ( )

a po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že

odvolania účastníkov konania sú dôvodne podané. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie

nedostatočne a nezrozumiteľne odôvodnil, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie

nepreskúmateľné, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1

písm. f) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.“ (...)

Vzhľadom na to, že rozsudok prvostupňového súdu bol nepreskúmateľný možno aj

v poradí druhé odvolacie konanie trvajúce odo dňa 6. 3. 2010 (kedy bol Krajskému súdu

v Nitre po vydaní doplňujúceho rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn.

zo dňa 26. 1. 2010 opätovne predložený spis) do dňa 3. 5. 2011 (kedy bol predmetný spis

znovu doručený Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie) považovať za zbytočné prieťahy

v konaní.

Obdobie v trvaní 14 mesiacov, počas ktorých bol spis v predmetnej veci predložený

odvolaciemu súdu nemožno vnímať inak ako zbytočné a ničím neodôvodnené prieťahy

v konaní. Tieto prieťahy však nemožno pripísať na ťarchu odvolacieho súdu, ale na ťarchu

Okresného súdu Nitra. Práve prvostupňový súd nerešpektovaním ustanovenia § 157 ods. 2

spôsobil to, že jeho rozsudok zo dňa 26. 6. 2008 doplnený doplňujúcim rozsudkom

zo dňa 26. 1. 2010 bol pre odvolací súd nepreskúmateľným. Odvolací súd preto rozsudok

súdu prvého stupňa podľa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Argumentáciu predsedu Okresného súdu Nitra v tom zmysle, že dĺžka konania bola

ovplyvnená tým, že spis bol dvakrát predkladaný odvolaciemu súdu nemožno považovať

za dôvodnú. Práve vyššie uvedené obdobie počas ktorého bol spis predložený odvolaciemu

súdu, je typickým príkladom prieťahov v konaní spôsobených nedôsledným postupom

Okresného súdu Nitra v tomto konaní. (...)

Vzhľadom na neprimeranú dĺžku konania v čase podania sťažnosti na ústavný súd je

zrejmé, že súd v konaní nepostupoval tak, aby vec vybavil v primeranej lehote a konal bez

zbytočných prieťahov. Nie je teda možné očakávať od sťažovateľa, aby v konaní, ktoré trvá

tak neprimerane dlho, dával okresnému súdu časový priestor niekoľkých mesiacov, aby ten

napravil protiprávny stav a začal po viac ako 7 rokoch a 7 mesiacoch vo veci konať bez

prieťahov. Podľa názoru sťažovateľa je zrejmé, že o prerokovaní veci v primeranej lehote

po takmer 8 rokoch už hovoriť nemožno. (...)

Vec je súčasťou štandardnej agendy všeobecných súdov. Podľa názoru sťažovateľa

nie je vec právne ani skutkovo zložitá. Určité komplikácie a spomalenie postupu konania

možno priradiť okolnosti, že v predmetnej veci bolo nevyhnutné znalecké dokazovanie. Ani

táto skutočnosť však nemôže ospravedlniť celkovú dĺžku predmetného konania.

(...) ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie, no z týchto ustanovení nevyplýva skutočnosť,

že ústavný súd sa pri priznaní finančného, zadosťučinenia musí pridržiavať sumy, v akej sa

ho sťažovateľ vo svojej sťažnosti adresovanej ústavnému súdu domáha.

Výška finančného zadosťučinenia, ktorú sťažovateľ vo svojej sťažnosti označil ako

odškodné a ktorú požaduje je vzhľadom na dĺžku konania, ktoré trvá už 7 rokov a 7

mesiacov, a tiež vzhľadom na zaužívanú prax ústavného súdu pri priznávaní finančných

zadosťučinení, neprimerane nízka.

Keďže v SR a v ust. je

uvedená skutočnosť, že ústavný súd môže priznať primerané finančné zadosťučinenie, no

nie je v týchto ustanoveniach výslovne uvedené, že ústavný súd pri priznaní finančného

zadosťučinenia musí vychádzať zo sumy, akú si sťažovatelia uplatňujú v sťažnosti,

domnievam sa, že ústavný súd pri rozhodovaní vo veci samej môže, aj s prihliadnutím na to,

že sťažovateľ podal predmetnú sťažnosť sám, a teda bez toho, aby bol zastúpený právnym

zástupcom a vzhľadom na prax ústavného súdu, priznať sťažovateľovi finančné

zadosťučinenie vyššie, akého sa sťažovateľ vo svojej sťažnosti domáha.

Vzhľadom na tieto skutočnosti sťažovateľ považuje za primerané, aby mu ústavný

súd priznal finančné zadosťučinenie vo výške 3000 €.

Takto postupoval Ústavný súd Slovenskej republiky aj vo veci vedenej pod sp. zn.

. (...)

Po takmer 7 rokoch a 7 mesiacoch je sťažovateľ v rovnakej právnej neistote ako

na začiatku konania. V súvislosti s vyššie uvedenými argumentmi, z ktorých vyplýva

zodpovednosť okresného súdu za neprimeranú dĺžku konania a zbytočné prieťahy v ňom,

považuje sťažovateľ svoju sťažnosť, ako aj výšku finančného zadosťučinenia,

za odôvodnenú. (...)

Ako ustanovená právna zástupkyňa sťažovateľa týmto zároveň žiadam, aby ústavný

súd rozhodol o priznaní mi odmeny za zastupovanie spolu vo výške 318,84 € a o jej

poukázanie na účet(...).»

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 16. júla 2004 podal sťažovateľ na okresnom súde žalobu o navrátenie

neoprávnene fakturovanej čiastky vo výške 1 041,04 Sk proti O. N. (ďalej len ,,odporca“).

Dňa 26. augusta 2004 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby svoje podanie zo 16. júla

2004 doplnil, pretože nespĺňa zákonom predpísané náležitosti.

Dňa 14. septembra 2004 sťažovateľ doplnil svoj žalobný návrh.

Dňa 29. septembra 2004 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby opätovne doplnil svoje

podanie.

Dňa 8. októbra 2004 sťažovateľ doplnil žalobný návrh.

Dňa 13. októbra 2004 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby zaplatil súdny poplatok.

Dňa 20. októbra 2004 bol zaplatený súdny poplatok.

Dňa 15. decembra 2004 okresný súd vydal vo veci platobný rozkaz.

Dňa 24. januára 2005 odporca podal odpor proti platobnému rozkazu.

Dňa 23. marca 2005 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 3. máj 2005.

Dňa 3. mája 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré súd odročil na neurčito s tým,

že do konania bude pribratý znalec.

Dňa 20. júna 2005 okresný súd ustanovil vo veci znalca z odboru stavebníctvo-

stavebná konštrukcia, Ing. J. G., a sťažovateľovi uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy

konania spojené s podaním znaleckého posudku.

Dňa 26. júla 2005 bol zložený preddavok na trovy znalca.

Dňa 3. októbra 2005 bol okresnému súdu doručený vypracovaný znalecký posudok.

Dňa 12. októbra 2005 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa

k znaleckému posudku.

Dňa 25. októbra 2005 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu

k znaleckému posudku.

Dňa 24. novembra 2005 sa účastníci nedostavili na pojednávanie, preto ho súd

odročil na 19. január 2006.

Dňa 19. januára 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 9. marec

2006 s tým, že bude opätovne predvolaný znalec.

Dňa 9. marca 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 21. marec

2006.

Dňa 15. marca 2006 bol súdu doručený návrh odporcu na doplnenie dokazovania.

Dňa 21. marca 2006 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené

na neurčito s tým, že bude ustanovený znalec na doplnenie znaleckého posudku.

Dňa 28. marca 2006 okresný súd uznesením ustanovil znalca na doplnenie ním už

vypracovaného znaleckého posudku.

Dňa 22. mája 2006 okresný súd vyzval znalca, aby si prevzal spis.

Dňa 24. júla 2006 okresný súd opätovne vyzval znalca, aby sa dostavil na súd.

Dňa 21. augusta 2006 sa znalec dostavil na okresný súd.

Dňa 4. októbra 2006 súd vyzval znalca na zaslanie vypracovaného znaleckého

posudku.

Dňa 31. októbra 2006 bol okresnému súdu doručený vypracovaný znalecký posudok.

Dňa 2. novembra 2006 okresný súd zaslal vypracovaný znalecký posudok

účastníkom na vyjadrenie.

Dňa 8. novembra 2006 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa.

Dňa 13. novembra 2006 okresný súd uznesením rozhodol o priznaní znalečného.

Dňa 27. novembra 2006 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu

k znaleckému posudku.

Dňa 13. decembra 2006 okresný súd uznesením ustanovil T., n. o., B., ako znaleckú

organizáciu a odporcovi uložil, aby zložil preddavok na trovy spojené s podaním

znaleckého posudku.

Dňa 19. januára 2007 bol odporcom zložený preddavok na trovy.

Dňa 24. januára 2007 znalecká organizácia požiadala o zaslanie spisu na účely

vypracovania znaleckého posudku.

Dňa 25. januára 2007 okresný súd zaslal spis znaleckej organizácii.

Dňa 28. marca 2007 okresný súd vyzval znaleckú organizáciu, aby predložila

vypracovaný znalecký posudok.

Dňa 24. mája 2007 znalecká organizácia požiadala okresný súd o predĺženie lehoty

na vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa 8. augusta 2007 požiadal okresný súd znaleckú organizáciu o predloženie

vypracovaného znaleckého posudku.

Dňa 13. septembra 2007 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok.

Dňa 24. septembra 2007 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa

k vypracovanému znaleckému posudku.

Dňa 17. októbra 2007 okresný súd rozhodol o priznaní znalečného.

Dňa 25. októbra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré okresný súd odročil

na 29. november 2007.

Dňa 29. novembra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré okresný súd odročil

na neurčito pre účely ďalšieho znaleckého dokazovania.

Dňa 5. decembra 2007 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa

k ďalšiemu navrhovanému vykonaniu znaleckého dokazovania.

Dňa 18. decembra 2007 okresný súd ustanovil znalca z odboru stavebníctvo – odhad

hodnoty stavebných prác – Ing. M. H. a odporcovi uložil zaplatiť preddavok na trovy

spojené s podaním znaleckého posudku.

Dňa 8. februára 2008 bolo okresnému súdu doručené oznámenie Ing. M. H., že pre

dané odvetvie – odhad hodnoty stavebných prác – nemá oprávnenie.

Dňa 20. februára 2008 okresný súd ustanovil znalca z odboru stavebníctvo – odhad

hodnoty stavebných prác – Ing. P. M. na vypracovanie znaleckého posudku a odporcovi

uložil zložiť preddavok na trovy spojené s dokazovaním.

Dňa 1. apríla 2008 okresný súd vyzval Ing. P. M., aby sa dostavil na okresný súd

prevziať spis.

Dňa 15. mája 2008 bol okresnému súdu doručený vypracovaný znalecký posudok.

Dňa 16. mája 2008 okresný súd zaslal účastníkom konania znalecký posudok

na vyjadrenie sa.

Dňa 23. mája 2008 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa

k znaleckému posudku.

Dňa 29. mája 2008 okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na 26. jún 2008.

Dňa 26. júna 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 30. jún 2008.

Dňa 30. júna 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd vyhlásil

rozsudok, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť sťažovateľovi sumu 675,62 Sk s 10 % úrokom

z omeškania, ako aj náhradu trov konania, vo zvyšku okresný súd návrh zamietol.

Dňa 18. septembra 2008 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedenému rozsudku.

Dňa 22. septembra 2008 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho

poplatku za podanie odvolania a v ten istý deň požiadal účastníkov konania o oznámenie, či

súhlasia s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

Dňa 24. septembra 2008 odporca podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu

z 30. júna 2008 a zároveň zaplatil súdny poplatok za podanie odvolania.

Dňa 29. septembra 2008 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa, že

súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

Dňa 29. septembra 2008 sťažovateľ zaplatil súdny poplatok za podanie odvolania.

Dňa 8. októbra 2008 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu, že nesúhlasí

s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

Dňa 22. októbra 2008 okresný súd zaslal sťažovateľovi odvolanie podané odporcom,

aby sa k nemu vyjadril.

Dňa 29. októbra 2008 bolo súdu doručené stanovisko sťažovateľa k odvolaniu

podaného odporcom.

Dňa 19. decembra 2008 okresný súd predložil spis s opravným prostriedkom

Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“).

Dňa 24. novembra 2009 krajský súd vrátil spis okresnému súdu ako predčasne

predložený, keďže okresný súd neuviedol výšku trov konania, ktorú je podľa rozsudku

odporca povinný zaplatiť sťažovateľovi, a nerozhodol ani o trovách štátu.

Dňa 1. decembra 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 26. január 2010.

Dňa 3. decembra 2009 okresný súd vydal opravné uznesenie, ktorým opravil výrok

svojho rozsudku z 30. júna 2008.

Dňa 26. januára 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd

uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené.

Dňa 26. januára 2010 okresný súd vydal dopĺňací rozsudok, ktorým zaviazal odporcu

zaplatiť trovy štátu vo výške 526,46 €.

Dňa 26. marca 2010 okresný súd predložil spis s opravným prostriedkom krajskému

súdu.

Dňa 28. februára 2011 krajský súd uznesením zrušil rozsudok okresného súdu

z 30. júna 2008 v spojení s opravným uznesením z 3. decembra 2009 a v spojení

s dopĺňacím rozsudkom z 26. januára 2010 a vec vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 9. mája 2011 okresný súd nariadil pojednávanie na 28. jún 2011.

Dňa 28. júna 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré okresný súd odročil

na 6. september 2011.

Dňa 6. septembra 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd vyhlásil

uznesením dokazovanie za skončené a pojednávanie odročil na 27. september 2011.

Dňa 27. septembra 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený

rozsudok, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sťažovateľovi sumu 22,42 €

s 10 % úrokom z omeškania.

Dňa 30. septembra 2011 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedenému rozsudku.

Dňa 18. októbra 2011 okresný súd rozhodol o priznaní znalečného znaleckej

organizácii.

Dňa 15. novembra 2011 znalecká organizácia podala odvolanie proti uzneseniu

o priznaní znalečného.

Dňa 16. novembra 2011 okresný súd zaslal účastníkom konania odvolanie znaleckej

organizácie, aby sa k nemu vyjadrili.

Dňa 23. novembra 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu.

Dňa 7. decembra 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa.

Dňa 15. decembra 2011 okresný súd predložil krajskému súdu spis s opravným

prostriedkom.

Dňa 28. decembra 2011 krajský súd uznesením zrušil napadnuté uznesenie okresného

súdu z 18. októbra 2011, ktorým rozhodol o priznanej výške znalečného znaleckej

organizácii a vec vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 27. januára 2012 bolo okresnému súdu doručené uznesenie krajského súdu.

Dňa 6. februára 2012 bol krajskému súdu predložený spis s opravným prostriedkom,

ktorý podal sťažovateľ proti rozsudku okresného súdu.

Dňa 29. februára 2012 krajský súd odmietol odvolanie sťažovateľa vo vzťahu

k výroku, ktorým okresný súd zvyšok návrhu zamietol, a napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa vo výroku o trovách konania potvrdil.

Dňa 28. marca 2012 bolo okresnému súdu doručené uznesenie krajského súdu.

Dňa 27. apríla 2012 okresný súd uznesením rozhodol o priznaní znalečného

znaleckej organizácii.

Dňa 28. júna 2012 okresný súd uznesením uložil odporcovi povinnosť zaplatiť

sťažovateľovi náhradu trov konania vo výške 66,39 € a zaplatiť trovy štátu vo výške

688,34 €.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj

v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

v okolnostiach danej veci mohlo predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci s nutnosťou

znaleckého dokazovania. Neobyčajne zdĺhavý priebeh napadnutého konania však ústavný

nemôže pripísať iba na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci. Napokon ani

predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu

zložitosť predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho

ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným

prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní

a predovšetkým poukazuje na to, že trvanie tohto konania 7,5 roka, pričom o trovách

konania ešte nie je ani právoplatne rozhodnuté, je už samo osebe celkom jednoznačne

neprimerané. Ústavnému súdu pritom neušlo pozornosti, že v dôsledku odvolaní účastníkov

konania bol spis na krajskom súde asi 2 roky, za toto obdobie však spravidla nemôže

zodpovedať okresný súd. V danom prípade však minimálne obdobie od 19. decembra 2008

do 28. novembra 2009 (jedenásť mesiacov) treba pričítať aj z uvedeného obdobia na vrub

okresnému súdu, pretože toto obdobie uplynulo neefektívne v dôsledku predčasného

predloženia spisu krajskému súdu. Okrem toho znalec ustanovený 28. marca 2006 (ktorý

súdny spis prevzal, čo i len bez hrozby poriadkovej pokuty zo strany súdu, až po piatich

mesiacoch), ako aj znalecká organizácia ustanovená 13. decembra 2006, ktorá znaleckú

úlohu splnila až po siedmich mesiacoch (bez toho, aby súd využil prostriedky nápravy,

ktoré mal k dispozícii podľa ), tak spolu zapríčinili

minimálne šesťmesačnú nečinnosť súdu. Všeobecný súd pritom v rozsahu svojej právomoci

nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu znalca (napr. ,

a iné). Uvedená nečinnosť, resp. neefektívna činnosť okresného súdu nie je

v kontexte 7,5 rokov trvania napadnutého konania ničím ospravedlniteľná, pretože počas

minimálne poldruha roka nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu

právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho

konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku

(pozri napr. ). Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd konštatuje, že

v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou

veci ani správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu súdu. V tejto súvislosti

ústavný súd už uviedol, že v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda

vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov (pozri napr. ).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 , tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 27. septembra 2011 bolo vo veci samej na okresnom súde

rozsudkom rozhodnuté, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie

podľa .

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval prostredníctvom svojej právnej zástupkyne priznať finančné

zadosťučinenie „vyššie, akého sa sťažovateľ“ vo svojej sťažnosti domáhal, teda vyššie, ako

300 €, pretože „po takmer 7 rokoch a 7 mesiacoch je sťažovateľ v rovnakej právnej neistote

ako na začiatku konania“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia

, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky

okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, ako aj vzhľadom na povahu veci

(sťažovateľ sa súdil „o 1041,04 Sk“) považuje za primerané vo výške 500 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou

za dva účelne vykonané úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie

písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu). Za jeden úkon vykonaný v roku 2011

patrí odmena v sume 123,50 € a režijný paušál v sume 7,41 € a za jeden úkon vykonaný

v roku 2012 patrí odmena v sume 127,16 € a režijný paušál v sume 7,63 €, preto trovy

právneho zastúpenia pre sťažovateľa predstavujú sumu 265,70 € v zmysle vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. K uvedenej

sume bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 51,13 €, t. j. trovy právneho zastúpenia

sťažovateľa predstavujú celkovú sumu 318,84 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. októbra 2012