Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 156/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť J. B., D., vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. augusta 2009

doručená sťažnosť J. B., D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej

aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (predtým bola vec vedená na

Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. ). Sťažovateľ požiadal aj

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní o jeho sťažnosti pred ústavným súdom.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ podal 23. júna 2003

Okresnému súdu Bratislava III (ďalej aj „súd“) žalobu o ochranu osobnosti. Pretože súd bol

vo veci dlhodobo nečinný, na základe sťažnosti sťažovateľa ústavný súd už v danej veci

rozhodol nálezom č. k. -26 z 15. marca 2007, ktorým vyslovil porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a prikázal súdu konať bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľovi tiež priznal primerané

finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk a náhradu trov jeho právneho zastúpenia

v konaní pred ústavným súdom.

Výkon súdnictva k 1. januáru 2008 vo veci sťažovateľa prešiel z odovzdávajúceho

Okresného súdu Bratislava III na nadobúdajúci Okresný súd Pezinok, pričom na okresnom

súde je vec vedená pod sp. zn. .

Podľa sťažovateľa napriek nálezu ústavného súdu ani Okresný súd Pezinok vo veci

nekoná bez prieťahov, a preto využil aj prostriedky nápravy, ktoré má k dispozícii,

a 23. februára 2009 sa obrátil na predsedu okresného súdu sťažnosťou na prieťahy v konaní.

Predsedníčka okresného súdu však listom sp. zn. Spr. 2024/09 z 23. marca 2009 sťažnosť na

zbytočné prieťahy vyhodnotila ako nedôvodnú. Podľa názoru sťažovateľa však tvrdenia

predsedníčky okresného súdu „postrádajú logiku a niektoré jej závery sú nesprávne“.

Sťažovateľ namieta, že okresnému súdu trvalo príliš dlho, kým jeho žalobu pridelil

„spôsobilému sudcovi“, pretože stalo sa tak po uplynutí deviatich mesiacov, „až

v septembri 2008“. Okresný súd spôsobil prieťahy podľa sťažovateľa aj tým, že „nevhodný

postup nastal pri rozhodovaní o mojej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov

a o ustanovenie právneho zástupcu“. Sťažovateľ nesúhlasil s odpoveďou predsedníčky

okresného súdu na jeho sťažnosť na prieťahy v konaní a trvá na tom, že vo veci sa naďalej

nekoná bez zbytočných prieťahov. Napokon dodal, že „nekonanie jednoznačne napomohlo

žalovanému-odporcovi, ktorý spolu so svedkom môžu pokojne tvrdiť, že sa na incident

nepamätajú. Nekonanie súdu vo veci teda potenciálne spôsobuje, že sa nebudem môcť

v tejto veci domôcť práva s náležitým odškodnením v dôsledku spôsobenia značnej

nemajetkovej ujmy s dôsledkom značne negatívnym na môj zdravotný stav.“.

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sa sťažovateľ domáha toho, aby ústavný

súd vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom

pod sp. zn. , aby okresnému súdu bolo prikázané „konať vo veci ďalej bez

prieťahov“ a aby mu ústavný súd „priznal spravodlivé zadosťučinenie vo výške minimálne

2000,- Sk v terajšej mene 66,668 eur“. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

sťažovateľ odôvodnil hlavne tým, že „zdĺhavým konaním s prieťahmi - nateraz ide o dĺžku

konania viac ako šesť rokov - spôsobil dotknutý súd, že sa svojou žalobou... nedomôžem

práva... Pretože ako žalovaný - odporca v tejto veci, tak vypočutí svedkovia majú na súde

možnosť vypovedať v tom zmysle, že sa na incident nepamätajú.“. Sťažovateľ napokon

navrhol, aby mu boli uhradené aj trovy konania, ktoré súvisia s touto ústavnou sťažnosťou.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. ...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto

možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ,

, , ).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom Okresného súdu Pezinok

v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené jeho základné právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , a to v období od

1. januára 2008, keď na okresný súd prešiel výkon súdnictva vo veci sťažovateľa.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Napadnuté konanie sa začalo na okresnom súde 1. januára 2008, keď na Okresný súd

Pezinok prešiel výkon súdnictva vo veci sťažovateľa z odovzdávajúceho Okresného súdu

Bratislava III, pričom je pravdou, že na odovzdávajúcom súde došlo k zbytočným

prieťahom v konaní. Túto skutočnosť vyslovil ústavný súd vo svojom náleze č. k.

-26 z 15. marca 2007 a sťažovateľovi priznal aj primerané finančné

zadosťučinenie.

Sťažovateľ opakovane podal na Okresný súd Bratislava III v tejto veci sťažnosť,

avšak ústavný súd jeho sťažnosť uznesením č. k. -7 zo 17. januára 2008 odmietol

ako zjavne neopodstatnenú.

Z prehľadu procesných úkonov, ktoré vyplývajú zo súdneho spisu sp. zn. ,

je zrejmé, že nezodpovedá skutočnosti, že okresný súd by pridelil vec zákonnému sudcovi

po deviatich mesiacoch „až v septembri 2008“ tak, ako to tvrdil sťažovateľ. Dňa 1. januára

2008 prešla vec na nadobúdajúci Okresný súd Pezinok, pričom vec bola v prvých mesiacoch

tohto roka pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. I. N., pričom na základe rozvrhu práce

okresného súdu bol už 19. marca 2008 „predmetný spis prerozdelený JUDr. M. Š.“.

Uznesením č. k. -27 z 10. apríla 2008 okresný súd nepriznal sťažovateľovi

oslobodenie od súdnych poplatkov. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ 22. apríla 2008

odvolanie, preto bol spis 5. mája 2008 postúpený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“), aby rozhodol o uvedenom odvolaní sťažovateľa. Krajský súd uznesením

č. k. -36 z 9. júna 2008 zmenil napadnuté rozhodnutie okresného súdu

a sťažovateľovi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Spis bol okresnému súdu

vrátený 15. júla 2008, pričom okresný súd uznesením č. k. -39 už 22. júla 2008

ustanovil sťažovateľovi právnu zástupkyňu v napadnutom konaní, a to JUDr. G. M.

Dodatočne však vyšlo najavo, že menovaná advokátka má pozastavený výkon advokácie.

Okresný súd preto uznesením č. k. -45 z 24. septembra 2008 ustanovil

sťažovateľovi právneho zástupcu – advokáta JUDr. J. Č., ktorý však bol „zavalený prácou“,

a preto podal proti tomuto uzneseniu 31. októbra 2008 odvolanie. Spis bol 20. novembra

2008 predložený krajskému súdu, ktorý uznesením č. k. -52 z 28. novembra

2008 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Spis bol okresnému súdu vrátený 15. januára

2009 a zákonný sudca nariadil vo veci pojednávanie na 10. apríl 2009. Dňa 17. marca 2009

okresný súd upovedomil účastníkov konania o zmene termínu pojednávania, a to na 5. jún

2009. Sťažovateľ sa zo zdravotných dôvodov nezúčastnil na pojednávaní. Pokračujúce

pojednávanie sa malo konať 12. augusta 2009, avšak účastníci sa na toto pojednávanie

nedostavili. Sťažovateľ ospravedlnil svoju neúčasť, pretože išiel na „rehabilitačný pobyt“.

Pojednávanie bolo odročené na 13. november 2009, na ktoré sa opäť nedostavili účastníci

konania. Sťažovateľ požiadal o odročenie tohto pojednávania z dôvodu „pracovnej

neschopnosti“. Napokon ostatné pojednávanie bolo nariadené na 5. marec 2010, avšak

sťažovateľ sa na tomto zo zdravotných dôvodov znovu nemohol zúčastniť. Pojednávanie

bolo odročené na 9. jún 2010.

Z uvedených skutočností vyplýva, že k predĺženiu napadnutého konania prispel aj

samotný sťažovateľ tým, že sa nemohol zúčastňovať pojednávaní a v dôsledku „nedôvery“

medzi advokátom a jeho klientom došlo aj k vypovedaniu právneho zastupovania. V roku

2008 a 2009 boli vo veci vydané tri procesné rozhodnutia a bolo nariadených sedem

pojednávaní. Vec sa v tomto období v dôsledku odvolaní dvakrát nachádzala na krajskom

súde, avšak využitie možností daných sťažovateľovi procesnými predpismi (napr. podľa

) na uplatňovanie a presadzovanie jeho práva v občianskom

súdnom konaní nemožno kvalifikovať ako postup, dôsledkom ktorého sú zbytočné prieťahy

(napr. ). Na druhej strane si však aj sťažovateľ musí byť vedomí toho, že

využitie prostriedkov nápravy prirodzene spôsobujú predĺženie napadnutého konania.

Okrem uvedeného ústavnému súdu neušlo pozornosti, že sťažovateľ podal v danej

veci nekvalifikovaný návrh, ktorý neustále menil, upresňoval subjekt na strane žalovanej

strany, ale aj samotný žalobný návrh. Sťažovateľ iba 11. januára 2008 označil osobu

žalovaného (od roku 2003 žaloval A. K. ml., pričom v uvedený deň meno žalovaného

upresnil na P. K.). Svoj žalobný návrh iba on (nepočítajúc jeho právneho zástupcu) musel

v roku 2009 upresňovať štyrikrát (27. júla 2009, 28. júla 2009, 3. novembra 2009,

14. decembra 2009).

Z uvedených skutočností prima facie vyplýva, že k predĺženiu napadnutého konania

prispel sťažovateľ aj tým, že podal nekvalifikovaný návrh, ktorý neustále menil, upresňoval

subjekt na strane žalovanej strany, ale aj samotný žalobný návrh.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ svojím postupom

sám znemožnil okresnému súdu plynulo konať, pretože konanie v súlade s čl. 48 ods. 2

predpokladá tiež žalobný návrh, ktorý spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, pričom

v danom prípade tieto podmienky splnené neboli (mutatis mutandis ,

).

Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na

konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ). Ústavný súd už vo svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní

niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr. ).

Postup okresného súdu v danej veci – napriek určitému obdobiu neefektívnej činnosti

okresného súdu začiatkom roku 2008 – sa zjavne nevyznačuje takými významnými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2

.

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu

v označenom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať

ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v , preto

ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2010