Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 30/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. marca 2010 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudcu Petra Brňáka a sudkyne Marianny

Mochnáčovej v konaní o sťažnosti G. Š., K., zastúpenej advokátom JUDr. J. S., Ž., vo veci

namietaného porušenia jej základných práv podľa

a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní

vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné práva G. Š. podľa a podľa ods.

2 Listiny základných práv a slobôd a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. G. Š. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré

j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť G. Š. trovy právneho zastúpenia v sume

245,70 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov) na účet jej právneho

zástupcu JUDr. J. S., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. decembra

2009 doručená sťažnosť G. Š., K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr.

J. S., Ž., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl.

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že okresnému súdu bola 22. augusta 2003 podaná žaloba

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Sťažovateľka je v konaní

žalovanou stranou. Vec je okresným súdom vedená pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: „... sťažovateľka je takmer po viac 6 rokoch od

podania návrhu bez akéhokoľvek výsledku a do dnešného dna neexistuje ani prvostupňové

rozhodnutie, má za to, že i naďalej vznikajú prieťahy v konaní, dĺžka konania je

neprimerane dlhá a nie je predpoklad jej právoplatného skončenia v najbližšej dobe, boli

porušené jej základné práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 SR, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

čl. 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, v konaní Okresného súdu v Čadci č. k.

.“

Sťažovateľka podala 24. júna 2009 predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy

v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorý ju uznal za opodstatnenú.

Sťažovateľka v tejto súvislosti žiada, aby ústavný súd deklaroval porušenie jej

základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a podľa listiny a práva podľa dohovoru, prikázal okresnému

súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov,

priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € a trovy konania.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -8

z 27. januára 2010 ju prijal na ďalšie konanie.

Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním

veci bez ústneho pojednávania. Ústavný súd preto využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a upustil od ústneho pojednávania, lebo

vzhľadom na charakter veci, kde je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od neho očakávať

ďalšie objasnenie veci.

Na základe výzvy ústavného súdu sa podpredseda okresného súdu vyjadril

k sťažnosti prípisom doručeným ústavnému súdu 15. februára 2010, v ktorom uviedol

podrobnú chronológiu úkonov okresného súdu a skonštatoval, že vo veci boli spôsobené

prieťahy.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 38 ods. 2 listiny, podľa ktorého

každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne, bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Ústavný súd si pri

výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o listiny a

dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a podľa

listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri základné kritériá,

ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka

súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci

prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na

nutnosť opätovného nariaďovania pojednávaní, ako aj so zreteľom na nevyhnutnosť

nariadenia znaleckého dokazovania možno napadnuté konanie považovať po vecnej stránke

za zložitejšie. Doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania však ústavný súd nemôže

pripísať len na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci. Napokon ani predseda

okresného súdu vo svojom vyjadrení nenamietal zložitosť napadnutej veci. Po právnej

stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov a nie je právne

zložitá.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní

pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil žiadnu

okolnosť, ktorou by sťažovateľka prispela k zbytočným prieťahom v konaní.

Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a podľa listiny a práva podľa dohovoru, bol

postup samotného okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu

došlo k porušeniu uvedeného základného práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek

skutočnosti, že plynulému postupu nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní

(, ). Ústavný súd zároveň pri posudzovaní prihliadal aj na § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Z dosiaľ vykonaných úkonov súdu vyplýva, že v konaní okresného súdu sa vyskytla

nesústredená činnosť, opakované obdobia krátkodobej nečinnosti a tiež obdobia dlhodobej

nečinnosti.

Ako nesústredenú činnosť možno hodnotiť postup okresného súdu pri vyrubovaní

súdneho poplatku, keď potom, ako na základe výzvy okresného súdu z 12. septembra 2003

zaplatil navrhovateľ 2. októbra 2003 vyrubený súdny poplatok 13. novembra 2003, okresný

súd ho vyzval na doplatenie súdneho poplatku, keďže pôvodne vyrubený súdny poplatok

nebol určený v správnej výške.

Obdobia krátkodobej nečinnosti sa vyskytovali opakovane, a to v čase

- od 16. júna 2004, keď bolo doručené vyjadrenie sťažovateľky k žalobe, do

3. septembra 2004, keď bol nariadený termín pojednávania,

- od 3. júna 2005, keď sťažovateľka navrhla svedkov, do 2. septembra 2005, keď bol

nariadený termín pojednávania,

- od 6. júna 2006, keď sťažovateľka doručila svoje vyjadrenie ku zmene návrhu na

začatie konania, do 14. augusta 2006, keď okresný súd rozhodol o nepripustení zmeny

návrhu,

- od 25. novembra 2009, keď znalec doručil znalecký posudok, do 18. januára 2010,

keď bola znalecký posudok zaslaný stranám na vyjadrenie.

Opakovane sa vyskytli prieťahy pri expedovaní písomnosti zo strany okresného súdu,

keď medzi ich vyhotovením sudcom a vyexpedovaním uplynul 1 mesiac (prípis z 27. apríla

2004 vypravený až 24. mája 2004, prípis z 18. apríla 2005 vyexpedovaný až 16. mája 2005,

prípis z 10. apríla 2006, ktorým sa predlžuje lehota na mimosúdne vysporiadanie, bol

vyexpedovaný až 16. mája 2006). Ústavný súd opakovane rozhodol, že zbytočné prieťahy

v súdnom konaní môže spôsobiť aj súdna kancelária ako súčasť súdneho konania

a rozhodovania, a preto aj takúto nečinnosť je potrebné hodnotiť v celkovom kontexte ako

zbytočné prieťahy.

V činnosti okresného súdu sa vyskytli tiež dve obdobia dlhodobej nečinnosti, a to

v čase

- od 31. mája 2007, keď bolo okresnému súdu doručené oznámenie Mesta K., že

prerušilo kolaudačné konanie k domu, ktorý je predmetom sporu, a čaká na rozhodnutie

súdu vo veci, do 19. mája 2008, keď bol nariadený termín pojednávania na 25. jún 2008

(nečinnosť v trvaní takmer 1 rok),

- od 25. júna 2008, keď bolo pojednávanie odročené na neurčito na účely nariadenia

znaleckého dokazovania, do 1. júna 2009, keď bolo vydané uznesenie o nariadení

znaleckého dokazovania (nečinnosť v trvaní takmer 1 roka).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa a podľa

čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo

iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3

ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

V súlade s ústavný súd okresnému súdu

prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

2 500 € z dôvodov uvedených v sťažnosti, poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu

neistotu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na okolnosti danej veci zakladajúce namietané porušenie základného

práva (doterajšiu dĺžku súdneho konania, dobu prieťahov okresného súdu v konaní) ústavný

súd považoval za odôvodnené priznať sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume

2 000 €, ktoré je okresný súd povinný jej zaplatiť.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

právny zástupca vyčíslil v celkovej sume 245,70 € [2 úkony právnej služby po 115,90 € –

1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. spísanie sťažnosti, 2 x režijný paušál po 6,95 €].

Ústavný súd v súlade s ustanoveniami § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 15 a § 16 ods. 3 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal

sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v uplatnenej sume, teda v sume 245,70 €.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2010