Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 260/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. mája 2010 vo veci

sťažnosti JUDr. S. S., PhD., M., zastúpeného advokátom JUDr. M. S., K., smerujúcej proti

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, Krajskému súdu v Bratislave, Súdnej rade

Slovenskej republiky a Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky o uplatnenej

námietke predpojatosti proti sudcom I. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky

JUDr. Petrovi Brňákovi a JUDr. Milanovi Ľalíkovi vo veci vedenej pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Sudca I. senátu JUDr. Milan Ľalík j e v y l ú č e n ý z výkonu sudcovskej

funkcie vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. .

2. Sudca I. senátu JUDr. Peter Brňák n i e j e v y l ú č e n ý z výkonu sudcovskej

funkcie vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažovateľ JUDr. S. S., PhD., M. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci vedenej

Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) pod sp. zn.

podaním z 21. februára 2010 uplatnil námietku predpojatosti proti sudcom I. senátu

ústavného súdu Petrovi Brňákovi a Milanovi Ľalíkovi, ktorí by mali rozhodovať o jeho

sťažnosti doručenej ústavnému súdu 10. novembra 2009, smerujúcej proti Najvyššiemu

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), Krajskému súdu v Bratislave (ďalej

len „krajský súd“), Súdnej rade Slovenskej republiky a Ministerstvu spravodlivosti

Slovenskej republiky.

Námietku predpojatosti sťažovateľ odôvodnil u sudcu JUDr. Milana Ľalíka pre jeho

dlhoročný blízky priateľský vzťah s bývalým ministrom spravodlivosti JUDr. Š. H., ktorý

rozhodoval o jeho dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu, a toto rozhodnutie

a konanie je predmetom jeho ústavnej sťažnosti. Sudca JUDr. Milan Ľalík je navyše

dlhoročným kolegom JUDr. Š. H. na najvyššom súde, s ktorým sa dlhodobo od čias

vysokoškolského štúdia vzájomne poznajú, tykajú si a sudca JUDr. Milan Ľalík sa mal

zúčastniť aj na oslave 50. narodenín bývalého ministra spravodlivosti. Sudca JUDr. Milan

Ľalík sa taktiež dlhodobo osobne pozná a je v kamarátskom vzťahu so sudkyňou

najvyššieho súdu JUDr. E. B., ktorá rozhodovala vo veci sťažovateľovho odvolania proti

rozhodnutiu krajského súdu, a toto rozhodnutie je taktiež predmetom sťažovateľovej

ústavnej sťažnosti.

Predpojatosť sudcu JUDr. Petra Brňáka odôvodnil sťažovateľ tým, že sa dlhodobo

pozná s bývalým ministrom spravodlivosti JUDr. Š. H., proti rozhodnutiu ktorého je podaná

ústavná sťažnosť, sú bývalými kolegami z najvyššieho súdu, sú v kamarátskom vzťahu,

tykajú si a mal sa tiež zúčastniť na oslave 50. narodenín bývalého ministra spravodlivosti,

pričom taktiež sa pozná so sudkyňou najvyššieho súdu JUDr. E. B., s ktorou sú

v kamarátskom vzťahu a s ktorou predtým pôsobil na najvyššom súde, a jej rozhodnutie je

predmetom sťažnosti.

Z uvedených dôvodov podľa sťažovateľa títo sudcovia ústavného súdu JUDr. Peter

Brňák a JUDr. Milan Ľalík nie sú zárukou nestranného a nezávislého rozhodnutia o jeho

sťažnosti, pretože pre ich pomer k JUDr. Š. H. a JUDr. E. B. možno mať vážne pochybnosti

o ich nepredpojatosti. Z toho dôvodu žiada o ich vylúčenie z rozhodovania v označenej veci.

Sudca JUDr. Milan Ľalík vo svojom vyjadrení z 22. marca 2010 uviedol:

„Pokiaľ ide o namietané skutočnosti musím uviesť, že

- so Š. H. sa nepoznám od vysokoškolského štúdia, ale od roku 1992, kedy sme začali spolu

pracovať na Najvyššom súde Slovenskej republiky a odkedy si ho vážim akom vysoko

erudovaného, morálneho a čestného sudcu a funkcionára, s ktorým sme v priateľskom

vzťahu a

- E. B. poznám tiež ako korektnú a odborne zdatnú sudkyňu, ale bez toho, aby sme boli

v kamarátskom vzťahu,

ale tieto osoby nie sú účastníkmi konania v danom spore.

... Aby nevznikli žiadne pochybnosti o objektívnosti rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky, súhlasím s mojím vylúčením v predmetnej veci.“

Na základe výzvy predsedu II. senátu ústavného súdu sudca JUDr. Peter Brňák

vo vyjadrení z 21. apríla 2010 uviedol, že sa necíti „byť zaujatý v súvislosti

s prejednávaním a rozhodovaním vo veci sp. zn. so zreteľom na pomer k veci,

účastníkom, resp. ich právnym zástupcom. ... dodávam, že k označeným osobám (JUDr. H.

a JUDr. B.) nie som v priateľskom vzťahu. Je pravdou, že rovnako, ako obaja menovaní, aj

ja som v minulosti pracoval na Najvyššom súde Slovenskej republiky (to je všetko).“.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) je sudca

vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer

k veci, účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho

predpojatosti.

Podľa účastník konania môže vyhlásiť, že

niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu

o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže ju

účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania.

Podľa ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného

súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát.

Podľa rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na rok 2010 (ďalej len

„rozvrh práce“) o námietke predpojatosti sudcov I. senátu ústavného súdu je príslušný

rozhodovať II. senát ústavného súdu. Predsedníčka ústavného súdu v súlade s citovaným

rozvrhom práce pridelila vec na rozhodnutie o uvedenej námietke predpojatosti sudcov

I. senátu ústavného súdu Petra Brňáka a Milana Ľalíka II. senátu ústavného súdu.

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať

a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich

nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci.

Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie

všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto

práve rozhodnúť (napr. , ).

Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie nestranným súdom je v občianskom

súdnom konaní garantované prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z ďalšieho

prerokovávania a rozhodnutia pre zaujatosť. Z uvedeného dôvodu možno sudcu vylúčiť buď

na návrh účastníka súdneho konania, alebo na základe návrhu samotného sudcu. Obsahom

práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je však povinnosť súdu vyhovieť

návrhu oprávnených osôb a vylúčiť nimi označeného sudcu z ďalšieho prerokovávania

a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie veci

nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na

vylúčenie sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť

o ňom (napr. ).

Nestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska

nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu prerokúvajúceho

prípad, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť, či sú

poskytnuté dostatočné záruky na vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere.

V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do

predloženia dôkazu o opaku [Piersack v. Belgicko, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len „ESĽP“) z 1. októbra 1982].

Nemožno sa uspokojiť len so subjektívnym hľadiskom nestrannosti, ale treba

skúmať, či sudca poskytuje záruky nestrannosti aj z objektívneho hľadiska. Objektívna

nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu, ale podľa vonkajších

objektívnych skutočností. V danom prípade platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že

sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj javiť v očiach strán. Spravodlivosť

nielenže má byť vykonávaná, ale musí sa aj javiť, že má byť vykonávaná (Delcourt

v. Belgicko, rozsudok ESĽP zo 17. januára 1970). Sudca sa má objektívne javiť v očiach

strán, že je nestranný, a zároveň musí byť vylúčená akákoľvek vonkajšia oprávnená

pochybnosť o jeho nestrannosti.

Existencia nestrannosti musí byť určená podľa subjektívneho hľadiska, to znamená

na základe osobného presvedčenia a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa

objektívneho hľadiska, teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola

z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (napr. ).

Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti,

resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý

mohol byť.

Nestrannosť sudcu obyčajne definovaná ako absencia predsudku alebo zaujatosti sa

z pohľadu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských opráv a základných slobôd môže

posudzovať na základe dvoch rôznych prístupov. Možno rozlišovať subjektívny prístup, pri

ktorom sa skúma stav mysle sudcu, teda to, čo si sudca v danej situácii myslel vo svojom

vnútornom fóre, a objektívny prístup, pri ktorom sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné

záruky, aby bola vylúčená každá pochybnosť o jeho nestrannosti. Objektívny prístup

spočíva v otázke, či nezávisle na osobnom správaní sudcu určité overiteľné skutočnosti

neumožňujú pochybovať o jeho nestrannosti. V tomto smere i zdanie môže byť dôležité.

Mal by byť vylúčený každý sudca, u ktorého sa možno oprávnene obávať, že mu chýba

nestrannosť. Ide o dôveru, ktorú musia mať súdy pri stranách v demokratickej spoločnosti

(Padovani v. Taliansko, rozsudok ESĽP z 26. februára 1993). Rozhodujúcim prvkom

v otázke rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je

objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň

vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar v. Spojené kráľovstvo).

Judikatúra ESĽP vyžaduje, aby sa obava z nedostatku nestrannosti zakladala na

objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť

nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na

nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Existencia

oprávnených pochybností závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu.

Tzv. subjektívna nestrannosť sa teda posudzuje nie podľa subjektívneho postoja sudcu, ale

podľa objektívnych symptómov. Sudca môže byť subjektívne absolútne nestranný, ale

napriek tomu môže byť jeho nestrannosť vystavená oprávneným pochybnostiam vzhľadom

na jeho status, rôzne funkcie, ktoré postupne vo veci vykonával, alebo vzhľadom na jeho

pomer k veci, k stranám konania, ich právnym zástupcom, svedkom a pod. Z toho hľadiska

preto nezáleží ani na tom, že sudca sa k návrhu na jeho vylúčenie vyjadril v zmysle, že sa

vnútorne necíti byť zaujatý. Rozhodujúce nie je jeho stanovisko, ale existencia objektívnych

skutočností, ktoré vzbudzujú pochybnosti o jeho nestrannosti v očiach strán a verejnosti

(napr. ).

1. Sudca Milan Ľalík vo vyjadrení k výzve predsedu I. senátu vo veci vznesenej

námietky predpojatosti uviedol, že je v priateľskom vzťahu k bývalému ministrovi

spravodlivosti a súčasnému predsedovi najvyššieho súdu, a aj keď nie je účastníkom

konania v danom spore, vzhľadom na to, aby nevznikli pochybnosti o objektívnosti

rozhodnutia ústavného súdu, súhlasí so svojím vylúčením v predmetnej veci.

Sťažovateľ v námietke predpojatosti proti sudcovi JUDr. Milanovi Ľalíkovi uviedol

ako jeden z dôvodov jeho dlhoročné priateľské a kolegiálne vzťahy s JUDr. Š. H.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti II. senát ústavného súdu podľa § 27 ods. 1

v spojení s rozhodol o predpojatosti sudcu

JUDr. Milana Ľalíka a vylúčil ho z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej ústavným

súdom pod sp. zn. , tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

2. V danej veci sudca JUDr. Peter Brňák uviedol, že sa necíti „byť zaujatý

v súvislosti s prejednávaním a rozhodovaním vo veci sp. zn. so zreteľom

na pomer k veci, účastníkom, resp. ich právnym zástupcom. ... k označeným osobám

(JUDr. H. a JUDr. B.) nie som v priateľskom vzťahu.“.

II. senát ústavného súdu v nadväznosti na vyjadrenie sudcu ústavného súdu

JUDr. Petra Brňáka, že mu nie sú známe žiadne skutočnosti, pre ktoré by mal byť vylúčený

z prerokúvania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. , a že nie je

v priateľskom vzťahu s účastníkmi konania, rozhodol, že sudca ústavného súdu JUDr. Peter

Brňák nie je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej pod sp. zn.

tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. mája 2010